Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-528-2014.pdf
PDF · 81.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/528/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: EDYPLUS, s. r. o., Piešťany, Sad. A. Kmeťa 24, IČO 36 258 881, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Roman Kvasnica a partneri, s. r. o., Piešťany, Žilinská cesta 130, proti žalovaným: 1/ Y. D., K.. XX.XX.XXXX a 2/ U. D., K.. XX.XX.XXXX, obom bytom I., Z. XXX/XX, o zaplatenie 5.277,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 5.277,64 eur a 12,15% úrok ročne zo sumy 4.083,85 eur od 03.10.2014 do zaplatenia a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 5.026,80 eur od 03.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 06.11.2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy 2.277,64 eur s príslušenstvom - 12,15% úrokom a 5% úrokom z omeškania a náhradou trov konania titulom nesplateného úveru. Nárok odôvodnil tým, že so žalovanými žalobca uzavrel zmluvu o splátkovom úvere dňa 16.03.2005, ktorou im poskytol bezúčelový úver 100.000 Sk (3.319,39 eur). Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20.03.2015. Splátky 1.446 Sk (47,99 eur) boli inkasované z účtu žalovaných. Žalovaní úver splácali riadne do októbra 2005, občas s niekoľkodňovým omeškaním, v novembri na splátke zaplatili 13 Sk. Následne dlh splácali nepravidelne, často s omeškaním, v nižších sumách alebo vôbec, následnými vyššími sumami sa snažili omeškaný dlh doplatiť. Žalobca vyhlásil dňom 13.11.2013 mimoriadnu splatnosť úveru so zostatkom 4.585,86 eur. Ku dňu 02.10.2014 splatný dlh žalovaných predstavoval sumu 5.277,64 eur, z toho istinu 4.083,85 eur, úroky 942,95 eur (za obdobie od 27.11.2012 do 02.10.2014) a úrok z omeškania 250,84 eur. Dohodou o spôsobe úhrady záväzku z 05.05.2011 sa žalobca so žalovaným 1/ dohodol na splátkach po 61 eur od mája 2011. Nárok odôvodnil poukazom na právnu úpravu podľa Obchodného zákonníka. V priebehu konania veriteľ (banka) postúpil zmluvou zo dňa 05.06.2017 pohľadávku voči žalovaným postúpil žalobcovi.
(2) Žalovaným bola žaloba doručená dňa 31.03.2015, k žalobe sa nevyjadrili, na pojednávania sa nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, v konaní boli nečinní.
(3) Po vykonanom dokazovaní tunajší súd (prvej inštancie) vo veci samej prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 12C/528/2014-74 dňa 05.08.2015, ktorým žalobu zamietol, keď nárok žalobcu posúdil podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa za premlčaný, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu odvolací (druhoinštančný) súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil tunajšiemu súdu vec na ďalšie konanie pre nedostatok dôvodov s tým, aby sa vysporiadal s jednostranným uznaním záväzku žalovanými.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(5) Zmluvou o splátkovom úvere č. 0192282718 zo dňa 16.03.2005 žalobca žalovaným poskytol bezúčelový úver 100.000 Sk/3.319,39 eur s úrokom 11,1% ročne. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť mesačne v splátkach po 1.446 Sk/48 eur od 20.04.2005 do 20.03.2015 (spolu 5.759,81 eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na 5,77%. Podľa bodu 7.6 VOP mal žalobca oprávnenie v prípade omeškania klienta so splatením splátky dlhšieho ako 10 dní vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
(6) Z výpisov z úverového účtu vyplýva, že v období od poskytnutia úveru do 31.12.2008 žalovaní na úvere zaplatili sumu 57.500 Sk (1.908,65 eur), za ďalšie obdobie do 06.08.2011 zaplatili celkom 583,43 eur.
(7) Banka v zastúpení uzavrela so žalovaným 1/ dňa 05.05.2011 dohodu o spôsobe úhrady záväzku, ktorou žalovaný 1/ uznal dlh zo zmluvy č. 192282718 v sume 1.470,20 eur na neuhradenej pohľadávke a zaviazal sa ho splácať po 61 eur mesačne. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe v zmysle tejto dohody bolo zaplatených 16 splátok v sume spolu 919,50 eur.
(8) Listami zo dňa 23.10.2013 banka vyzvala žalovaných na zaplatenie omeškanej pohľadávky v sume 2.255,65 eur pod hrozbou zosplatnenia úveru. Listami zo dňa 14.11.2013 oznámila banka žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (pre omeškanie so splácaním trvajúcim viac ako tri mesiace) sumou 4.585,86 eur.
(9) Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že ku dňu 02.10.2014 banka evidovala voči žalovaným pohľadávku z úveru vo výške 5.277,64 eur, z toho istina predstavovala sumu 4.083,85 eur, úroky 942,95 eur a úroky z omeškania 250,84 eur.
(10) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), tiež aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže žalobca je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaní sú fyzické osoby, ktorá preukázateľne nekonali v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebitelia).
(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ((zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(12) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(13) Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
(14) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
(15) Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
(16) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech žalovaných - spotrebiteľov.
(17) Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, žaloba bola podaná dôvodne. Zmluva bola uzavretá dňa 16.03.2005, s konečnou splatnosťou do 20.03.2015, v časti bol dlh navyše priebežne písomne uznaný. Žalovaní úver riadne nesplácali, z ktorého dôvodu bol v novembri 2013 predčasne zosplatnený. Žaloba bola podaná v premlčacej lehote, žalovaní nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovali. Preto súd žalobe vyhovel, zároveň žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa uplatneného žalobcom, keďže žalovaní sa so zaplatením dlhu dostali do omeškania.
(18) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(19) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi, ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu.
(20) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)