Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/242/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: K. I., J.. XX.X.XXXX, G. X. XXX, zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Prešov, Hlavná 50, p r o t i žalovanej: S. I., V.. S., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXX, zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát, so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o neplatnosť odstúpenia od zmluvy takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 17.5.2016, ktoré žalovaná vykonala písomným prejavom zo dňa 24.5.2016 a ktoré bolo doručené žalobcovi 30.5.2016 j e n e p l a t n é.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 10.11.2016 sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy, ktoré v žalobnom petite konkretizoval a žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.5.2016 uzatvoril so žalovanou kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu konkrétnych nehnuteľností. Pred povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti bol vyzvaný Okresným úradom, odborom katastrálnym v Sabinove na podanie tejto žaloby v lehote 20 dní z dôvodu, že listom zo dňa 24.5.2016 žalovaná od zmluvy odstúpila s tým, že bola uvedená do omylu, pred podpisom zmluvy nemala možnosť si zmluvu prečítať. Žalobca poukázal na to, že uvedený dôvod náš právny poriadok nepovažuje za dôvod pre odstúpenie od kúpnej zmluvy a takýto dôvod neobsahuje ani samotná kúpna zmluva. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že zmluvu si neprečítala. Tú pripravil advokát JUDr. Kahanec, ktorého spoločne navštívili, ktorý im dal prečítať návrh zmluvy a na požiadanie žalovanej advokát doplnil v zmluve ustanovenia o predkupnom práve žalovanej a o jej bezplatnom užívaní nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na tomto určení preukázal tým, že na základe súdneho rozhodnutia o neplatnosť odstúpenia od zmluvy zapíše Okresný úrad Sabinov, odbor katastrálny jeho vlastnícke právo do katastra nehnuteľnosti, čím sa dosiahne zhoda medzi právnym stavom a stavom v katastri nehnuteľnosti.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vyslovila názor, že súd musí ako predbežnú otázku vyriešiť platnosť kúpnej zmluvy, ktorú žalovaná považuje za neplatnú. Nikdy nemala záujem nehnuteľnosti žalovanému predať, ale chcela mu darovať parcelu KN XXX - záhradu, aby si na nej časom postavil dom. Ďalším svojim deťom darovala iné nehnuteľnosti, navyše rodinný dom, ktorý je postavený na ďalšej scudzenej parcele KN XXX je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho súrodencov a preto nemala záujem túto parcelu previesť len na žalobcu. Žalovaná preto požiadala žalobcu, aby zabezpečil vypracovanie darovacej zmluvy. Zmluvu spracoval advokát, žalovaná žalobcovi, ktorý je jej synom, dôverovala, preto zmluvu nečítala, ale podpísala ju. Zmluvu jej žalobca odovzdal až po niekoľkých dňoch jej naliehania a hádok. Navyše žiadnu kúpnu cenu jej doposiaľ nevyplatil. Mala za to, že sú splnené

podmienky pre neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy je potom nie neplatný úkon, ale úkon bez právnych účinkov.

3. V ďalšom jej písomnom vyjadrení zo dňa 11.8.2017, ktorý ešte v ten deň elektronicky bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu, avšak súdu bolo predložené až na pojednávaní dňa 20.9.2017, žalovaná namietala dôvodnosť žaloby o neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 137 písm. c/ a vyslovila názor, že žalobca sa mal domáhať svojich práv prostredníctvom iného typu žaloby.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov K. I., Z. P., vyjadrením JUDr. Branislava Kahanca, kúpnou zmluvou zo dňa 17.5.2016, odstúpením od zmluvy zo dňa 24.5.2016, výzvou Okresného úradu Sabinov, katastrálny odbor zo dňa 20.10.2016, rozhodnutím Okresného úradu Sabinov, katastrálny odbor I. XXX/XXXX/VA-X zo dňa 21.11.2016, písomnými vyjadreniami strán ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 17.5.2016 bola uzavretá písomná kúpna zmluva medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. Jej predmetom bol prevod parciel KN XXX - záhrady o výmere 597m2 a KN XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 570m2 zapísaných na LV XXX k.ú. X. za kúpnu cenu 2334 Eur. V článku 3 zmluvy sa konštatuje, že kupujúci zaplatil kúpnu cenu pred uzavretím zmluvy a že kupujúca potvrdzuje podpisom zmluvy uhradenie celej kúpnej ceny s tým, že o jej zaplatení si zmluvné strany nevyhotovovali osobitný doklad.

6. Článok 5 zmluvy obsahuje v bode 2 právo žalovanej na bezplatné a neobmedzené užívanie predmetu prevodu a v bode 3 je upravené predkupné právo žalovanej v prípade budúceho predaja predmetu prevodu kupujúcim tretej strane s tým, že kupujúci je povinný ponúknuť predávajúcej na odkúpenie predmet prevodu a to za rovnakú kúpnu cenu ako to je uvedené v tejto kúpnej zmluve. V prípade porušenia tejto povinnosti je predávajúca oprávnená od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť.

7. V článku 8 v záverečných ustanoveniach v bode 5 sa uvádza, že každý zo zmluvných strán dostane jeden rovnopis zmluvy. V bode 6 je vyhlásenie strán, že zmluvu uzatvorili po vzájomnej dohode na základe ich slobodnej a vážnej vôle a že zmluvu pred jej podpísaním si prečítali.

8. Zmluva je podpísaná oboma stranami. Podpisy sú overené na Mestskom úrade Prešov v ten istý deň

- 17.5.2016.

9. Medzi stranami je nesporné, že zmluvu spísal advokát JUDr. Branislav Kahanec. Ten bol predvolaný ako svedok na návrh žalobcu, vzhľadom na to, že žalovaná na pojednávaní potvrdila, že klientom JUDr. Kahanca bol len žalobca a ten ho písomne pozbavil mlčanlivosti v súvislosti s jeho vypočutím v danom spore. Nakoľko však JUDr. Kahanec ešte pred svojim vypočutím uviedol, že v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou jeho klientom nebol len žalobca, ale aj žalovaná, pretože do kúpnej zmluvy zakomponoval pripomienky oboch strán, teda aj žalovanej, žiadal o vyjadrenie žalovanej, či ho taktiež pozbavuje jeho povinnosti mlčanlivosti. Žalovaná však napriek opakovanému upozorneniu súdu, že v prípade jej negatívneho stanoviska aj tento jej postoj súd vyhodnotí ako jej snahu zabrániť výsluchu svedka, ktorý bol kľúčový a dokázal by najhodnovernejšie popísať okolnosti a vyjadrenia strán pri uzatváraní spornej zmluvy, žalovaná odmietla dať súhlas k pozbaveniu mlčanlivosti svedka.

10. Dňa 19.5.2016 bol na Okresnom úrade Sabinov - katastrálny odbor podaný návrh na vklad vyššie uvedenej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti, konanie sa vedie pod sp. zn. I..

11. Listom zo dňa 24.5.2016 doručenom Okresnému úradu Sabinov, katastrálny odbor žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila. V liste uviedla, že bola uvedená do omylu, pred podpisom zmluvy nemala možnosť ju prečítať a preto od zmluvy odstupuje.

12. Výzvou zo dňa 20.10.2016 Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor vyzval žalobcu na podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy v lehote 20 dní, inak dôjde k zastaveniu konania. 13. Po preukázaní podania tejto žaloby Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor vydal dňa 21.11.2016 rozhodnutie o prerušení vkladového konania do právoplatného ukončenia sporu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 11C 242/2016.

14. Žalovaná pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že žalobcovi chcela pozemok darovať, nie odpredať a aj to len jednu parcelu KN XXX s tým, aby sa na nej vybudoval. Spolu so žalobcom sa dostavili k jeho advokátovi JUDr. Kahancovi, ktorého vybavil žalobca. Advokát im zmluvu vytlačil a odovzdal ju, aby aj žalovaná si ju prečítala. Žalovaná však tvrdila, že nemala pri sebe okuliare na čítanie a preto zmluvu si neprečítala, napriek tomu ju podpísala. Tvrdila, že u advokáta sa vôbec nebavili o tom, že by malo ísť o kúpnu zmluvu a preto ju podpísala v domnení, že ide o darovaciu zmluvu. Najprv vypovedala o tom, že určite advokát nič v jej prítomnosti do zmluvy nedopisoval, hneď na to však uviedla, že už nevie povedať, či jej požiadavky boli už v zmluve alebo boli dopisované. Potvrdila totiž, že advokátovi hovorila o tom, že chce mať právo doživotného užívania prevedených nehnuteľností a predkupné právo. Prehlásila, že nie je pravdou, aby žalovaný jej zaplatil kúpnu cenu. O tom, že podpísala kúpnu zmluvu sa dozvedela až o dva dni, keď na jej požiadanie žalobca jej vydal jeden exemplár zmluvy.

15. Žalobca však popisoval okolnosti predchádzajúce podpísaniu kúpnej zmluvy inak. Uviedol, že so žalovanou sa doma dohodli na tom, že mu sporné pozemky odpredá a dohodli sa aj na kúpnej cene, ktorú matke vyplatil v nedeľu (sumu 2.334 Eur) a nasledujúci utorok bola zmluva spísaná. Tvrdil, že mal doma v hotovosti 4.200 Eur, z vyporiadania BSM mu totiž bývalá manželka vyplatila 30.000 Eur. Pri návšteve JUDr. Kahanca tento im odovzdal pripravenú kúpnu zmluvu, ktorú si obaja prečítali, teda aj žalovaná, ktorá následne vzniesla požiadavku, aby v zmluve mala predkupné právo a právo na užívanie prevádzaných nehnuteľností. Advokát to následne do zmluvy dopísal a oboch sa pýtal, či majú ešte nejaké požiadavky v súvislosti so zmluvou a po zápornej odpovedi zmluvu vytlačil a odovzdal im. Následne obaja išli na Mestský úrad v Prešove overiť podpisy. Prehlásil, že nikdy reč o darovaní pozemku nebola.

16. Výpoveď žalobcu potvrdil ako svedok jeho 17-ročný syn K. I.. Celý čas bol totiž prítomný v advokátskej kancelárii JUDr. Kahanca a vypovedal o tom, ako žalovaná, ktorá je jeho babkou, uviedla nejakú cenu za 1m2, na základe ktorej bola vypočítaná celková kúpna cena. Na jej výšku si už nepamätal. Advokát zmluvu vytlačil, odovzdal obom jej účastníkom, žalovaná si vytiahla ďalšie okuliare na čítanie z kabelky, zmluvu si prečítala a vzniesla požiadavku o uvedenie jej predkupného práva a práva na doživotné užívanie pozemkov. Potvrdila aj to, že v nedeľu, ktorá predchádzala spísaniu zmluvy u advokáta, videl ako otec vybral z trezoru nejakú sumu peňazí a pritom mu povedal, že ide vyplatiť kúpnu cenu za pozemky žalovanej.

17. Za zmienku v súvislosti s touto výpoveďou stojí aj to, že žalovaná voči výpovedi tohto svedka nevzniesla podstatné námietky.

18. Na návrh žalovanej bola vypočutá ako svedkyňa Z. P., ktorá je jej dcérou a sestrou žalobcu. Ako sama potvrdila, so žalobcom sú v zlom vzťahu. Svedkyňa nebola prítomná pri rozhovoroch strán ohľadom chystaného uzavretia zmluvy a prvýkrát sa o spornej zmluve dozvedela až od žalovanej po 23.5.2016, kedy jej žalovaná oznámila, že žalobca ju zobral k advokátovi spísať zmluvu a že zmluvu podpísala, aj keď nemala okuliare a až neskôr sa dozvedela, že odpredala žalobcovi dva pozemky, hoci mala záujem žalobcovi darovať, ale aj to len jeden pozemok, ktorý predstavuje záhradu.

19. Žalovaná až po prvom meritórnom pojednávaní v ďalšom písomnom vyjadrení navrhla vypočuť ako svedkyňu ďalšiu dcéru D. G., ktorá žije v Českej republike. Takýto postup žalovanej súd vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 153 o sudcovskej koncentrácii konania. Žalovanej totiž nič nebránilo navrhnúť tento dôkaz ako prostriedok procesnej obrany už vo svojom prvom písomnom vyjadrení a navyše navrhnutý dôkaz súd považoval za irelevantný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Medzi stranami totiž bolo nesporné, že ani táto svedkyňa, ktorá navyše žije v Čechách, nebola prítomná pri jednaniach strán ohľadom chystanej zmluvy a vo svojej výpovedi mohla len reprodukovať to, čo jej následne uviedla žalovaná, tak ako to bolo aj v prípade výpovede svedkyne P.. Súd preto zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu, podobne aj vo vzťahu k zabezpečeniu vyšetrovacieho spisu, týkajúceho sa prečinu ohovárania, predmetom ktorého bolo vyjadrenie žalovanej a ďalších príbuzných na adresu žalobcu v televíznej reportáži. Navyše z vety, ktorú citoval právny zástupca žalovanej z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa o postúpení veci na priestupkové konanie súd nezistil nezrovnalosť vo výpovedi svedka K. I.. Svedok na súde vypovedal presvedčivo a vierohodne, pričom potvrdil, že účastníci zmluvy sa rozprávali o kúpnej cene, že sa na nej dohodli a že na jej výšku si nepamätá. To neznamená, že v čase výsluchu pred vyšetrovateľom, ku ktorému došlo nepochybne časovo skôr (podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vo februári 2017) si svedok mohol pamätať aj výšku kúpnej ceny, na ktorú neskôr už

mohol zabudnúť. Pri posúdení vierohodnosti výpovede svedka vychádzať len z tejto jednej okolností ako to prezentoval právny zástupca žalovanej, súd nepovažuje za správne. Aj pri tomto navrhnutom dôkaze však súd poukazuje na porušenie ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, keďže žalovaná tento prostriedok procesnej obrany neuplatnila včas, hoci tak mohla urobiť už vo svojom prvom písomnom vyjadrení. Súd preto postupoval podľa § 153 ods. 2 CSP, keďže vykonanie navrhnutých dôkazov by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a spomínané návrhy na vykonanie dôkazov zamietol.

20. Súd sa predovšetkým zaoberal tým, či v zmysle aktuálnej procesnoprávnej úpravy vôbec možno podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ktorým nepochybne je aj táto žaloba. Druhy žalôb sú, avšak len demonštratívne, uvedené v § 137 CSP. V predchádzajúcej právnej úprave bola v § 80 písm. c/ O.s.p. upravená možnosť domáhať sa aj neplatnosti právneho úkonu, ak bol na tom naliehavý právny záujem, keďže v zmysle neho bolo možné žalovať nielen o určenie práva, ale aj o určenie či právny vzťah je alebo nie je. V súčasnosti už ustanovenie § 137 písm. c/ nie je koncipované tak, ako to bolo v § 80 písm. c/ O.s.p., keďže podľa § 137 písm. c/ možno žalovať len o určenie či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Aj keď podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmý záujem zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov, nemožno úplne vylúčiť takýto druh žaloby, pokiaľ iná možnosť riešenia sporného právneho vzťahu nie je možná, znamenalo by to neprípustné odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). V tomto konkrétnom prípade nastala situácia, keď strany uzavreli kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorá aj v prípade jej platnosti a účinnosti (ktorá nastáva jej podpísaním) neznamená ešte zmenu vlastníctva, keďže vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe zmluvy sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľnosti, čo vyplýva z § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O povolení vkladu rozhoduje Okresný úrad, katastrálny odbor. Ešte pred takýmto rozhodnutím žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy a na základe právneho záveru vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov došlo k prerušeniu vkladového konania podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona potom, čo Okresný úrad Sabinov, odbor katastrálny priamo vyzval žalobcu listom z 20.10.2016 k podaniu žaloby o neplatnosť sporného odstúpenia od zmluvy. Žalobca teda inú možnosť nemal než splniť výzvu tohto štátneho orgánu, inak by totiž vkladové konanie bolo zastavené. Preto súd tento druh žaloby v tomto prípade akceptoval a následne sa zaoberal tým, či sporné odstúpenie od zmluvy zo strany žalovanej listom z 24.5.2016 je platné alebo nie.

21. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

22. V tomto prípade účastníci zmluvy si dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy len v prípade porušenia predkupného práva žalovanej a v článku 7 zmluvy bolo zdôraznené, že k odstúpeniu od zmluvy môže dôjsť len na základe zákonných dôvodov. Súd preto následne sa zaoberal tým, či žalovaná od zmluvy odstúpila v súlade so zákonom.

23. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že zmluvu uzatvorila v omyle, že jej vôľou bolo uzavretie darovacej zmluvy a navyše len ohľadom jednej parcely. Tieto skutočnosti však nepredstavujú zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Konanie v omyle, za splnenia ďalších zákonných podmienok, totiž neznamená dôvod pre odstúpenie od zmluvy, ale spôsobuje jej relatívnu neplatnosť. Upravené je v § 49a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

24. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovanej tak nebolo v súlade so zákonom a preto predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

25. Z vyjadrenia žalovanej navyše vyplýva aj to, že považuje kúpnu zmluvu za neplatnú podľa § 49a Občianskeho zákonníka.

26. Konanie napĺňajúce znaky konania v omyle v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka predstavuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, žalovaná sa pritom tejto neplatnosti dovoláva vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené aj žalobcovi. V prípade, ak by

skutočne bolo preukázané, že kúpna zmluva je neplatná a to či už podľa § 49a Občianskeho zákonníka alebo aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre nezhodu vôle a prejavu žalovanej, potom sú neplatné aj súvisiace právne úkony s touto zmluvou, teda aj napadnuté odstúpenie od zmluvy. Ako to uviedla samotná žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, odstúpiť od zmluvy možno len od platne uzavretej zmluvy. Preto aj v prípade pravdivosti tvrdenia žalobkyne by odstúpenie od zmluvy bolo neplatné, pretože samotná kúpna zmluva by bola neplatná a preto aj tak by bolo potrebné žalobe o neplatnosť odstúpenia od neplatnej zmluvy vyhovieť.

27. Predmetom sporu je však posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy ako právneho úkonu a nie samotnej zmluvy. Pokiaľ žalovaná namieta platnosť samotnej zmluvy, potom je na nej, či bude iniciovať príslušný súdny spor na vyriešenie tejto otázky, v ktorom bude aktívne legitimovaná. Žalovaná by si mala uvedomiť, že predmetom žaloby je posúdenie, či jej odstúpenie od zmluvy je neplatné a nie to, či zmluva je neplatná. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že zmluva je neplatná, potom je nepochopiteľné, ak trvá na platnosti odstúpenia od neplatnej zmluvy. Podmienkou platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor zo zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/48/2010 zo dňa 29.2.2012).

28. Navyše súd konštatuje, že tvrdenia žalovanej o jej konaní v omyle alebo nedostatku vážnosti jej vôle na uzavretie kúpnej zmluvy ostalo len v rovine jej tvrdení a žiadnym spôsobom nebolo preukázané. Žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Je nepochybné, že zmluvu podpísala a jej tvrdenie, že zmluvu nečítala, lebo nemala pri sebe potrebné okuliare, bolo vyvrátené svedkom K. I., ktorého výpoveď súd vyhodnotil ako presvedčivú. Logicky súvisí aj s tým, že v zmluve bolo uvedené tiež predkupné právo žalovanej a to za tú istú kúpnu cenu ako bola dohodnutá v spornej kúpnej zmluve. Žalovaná pritom sama potvrdila, že mala požiadavku zavedenia tohto predkupného práva, ktoré v prípade darovacej zmluvy by nemalo opodstatnenie. Žalovaná navyše potvrdila, že vždy listiny pred jej podpísaním si prečíta a aj preto jej tvrdenie o tom, že práve spornú zmluvu, ktorú možno považovať za veľmi dôležitý právny úkon si neprečítala a napriek tomu ju podpísala.

29. Výpoveď svedkyne P. súd nepovažoval za dôležitú, rozhodne nezvrátila skutkový stav zistený súdom. Svedkyňa totiž nikdy nebola účastná rozhovorov strán o chystanom prevode a v podstate len zopakovala to, čo tvrdila žalovaná na pojednávaní a o čom sa dozvedela svedkyňa len od žalovanej, aj to s určitým časovým odstupom od momentu uzavretia zmluvy.

30. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd preto považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v tomto spore súd mu priznal aj nárok na plnú náhradu trov konania, keďže nezistil žiadny dôvod pre použitie § 257 CSP, ktoré sa aplikuje len výnimočne.

32. O výške náhrady trov konania súd rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.