Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-1-2022.pdf
PDF · 118.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: M. P., D.. XX.XX.XXXX, Z. Z. M.. M. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom, IČO: 36 150 665, so sídlom Námestie SNP 1, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1./ O. N., D.. XX.XX.XXXX, N.P. D. U.. N. XXXX/X, XXX XX N. - N. D. S., 2./ O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. Ť. XXX/XX, XXX XX N., 3./ R. O., D.. XX.XX.XXXX, N. V. XXX/XX, XXX XX N., zastúpenej A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. V. XXX/XX, XXX XX N., 4./ V. B., zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, L.: XX XXX XXX, Z. Z. N. XX, XXX XX N. - Z. O., 5./ L.. O. N., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXX/XX, XXX XX N., 6./ Slovenská republika, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, 7./ M. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XXX/XX, XXX XX N. - F., 8./ M. Y., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W.F. XXX/XX, XXX XX N. - F., prechodne bytom C. XXX/XX, XXX XX H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 5C/117/2010-415 z 25. júna 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, priznal žalovaným v 1., 2., 3., 5., 6., 7. a 8. rade proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a nepriznal žalovanej vo 4. rade proti žalobcovi právo na náhradu trov konania.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 17. júna 2010 a zmenenou 6. júna 2017 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalý trávny porasty o výmere 956 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 34516476-3/2015 z 13. marca 2015 a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX v k. ú. Bardejov tak, ako bola vytvorená geometrickým plánom č. 37117769-22/2010, má v hraniciach vyznačených v predmetnom geometrickom pláne oplotenú od roku 1992. Pôvodnou vlastníčkou bola jeho matka, ktorá ju užívala v tých istých hraniciach. V roku 1990 mu ju dala do užívania a v roku 1998 mu ju darovala. Zistilo sa, že predmetná parcela v hraniciach, v akých ju v skutočnosti užíva on a pred ním užívala jeho matka, nezodpovedá formálnemu stavu evidovanému v katastri nehnuteľností. Od roku 1992, od stavby plota, ale aj predtým, bola táto parcela užívaná v tých istých hraniciach ako v súčasnosti, nerušene v presvedčení, že je v týchto hraniciach jeho vlastníctvom, resp. vlastníctvom jeho právnej predchodkyne. Reálne hranice parcely sú rešpektované všetkými susedmi.
2.2 Právni predchodcovia žalovaných v 1., 2. a 3. rade a žalovaný v 5. rade sa k žalobe písomne vyjadrili tak, že so žalobou nesúhlasia, nehnuteľnosť zdedili po rodičoch a tá je v súčasnosti v prenájme Poľnohospodárskeho podielnického družstva v Kľušove. 2.3 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely číslo XXXX/X (ktorá bola v priebehu súdneho konania prečíslovaná na parcelu číslo XXXX/XXX a v súčasnosti je zapísaná pod číslom XXXX/XXX). Túto parcelu si dal zamerať tak, ako ju prevzal do užívania od svojej matky. Matka žalobcu ju nadobudla od svojej matky na základe kúpnej zmluvy z 19. marca 1970, registrovanej Štátnym notárstvom pod č. RI 188/71. Žalobca zistil, že v prírode tomu, čo užíva a čo užívala jeho právna predchodkyňa, zodpovedá parcela číslo XXXX/XXX. V takomto rozsahu mal parcelu vytýčenú na mieste samom a od roku 1992 na podklade geometrického plánu č. 242-17-92 z 20. júna 1992 aj oplotenú. Pri spracovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov bolo zistené, že parcela číslo XXXX/XXX pozostáva z parcely č. XXXX/X a aj z časti okolitých parciel, ktoré zodpovedajú dielom 1, 2, 3 a ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní. Geometrickým plánom č. 37117769-22/2010 z 19. mája 2010 bola parcela číslo XXXX/X v hraniciach určených v geometrickom pláne č. 242-17-92 identifikovaná na stav katastra po schválení Registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. Bardejov. O.. A. N.Ý., právny predchodca žalovanej v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že pozemky zdedil po svojich rodičoch, nevedel sa však vyjadriť, o ktorú parcelu v prírode ide. Kontaktoval ho M. A., ktorý zameriaval nehnuteľnosť pre žalobcu a povedal mu, že sa zmýlil, keď pozemok zameriaval. Užíval len pozemok na Gróneri, parcelu, ktorá je predmetom tohto konania, ani parcelu číslo XXXX neužíval, zrejme ju užívali iní príbuzní. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré podľa katastra nehnuteľností vlastní, ohľadom nich uzatvoril nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym družstvom podielnikov v Bardejove so sídlom v Kľušove. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že geodet navrhoval riešiť nezrovnalosti pri zameraní odkúpením spornej časti parcely žalobcom, avšak žalobca navrhol takú cenu, s ktorou jej manžel nesúhlasil a potom vec utíchla. M. N., právny predchodca žalovanej v 2. rade vo výpovedi uviedol, že vie, kde sa nehnuteľnosť nachádza, je niekde v časti pod Mihaľovom. Jeho otec bol kedysi členom družstva. Tiež vie, že na tejto nehnuteľnosti hospodárilo družstvo. Ľ. T., právne predchodkyňa žalovanej v 3. rade vo výpovedi uviedla, že uzatvorila nájomnú zmluvu s Poľnohospodárskym podielnickým družstvom Bardejov so sídlom v Kľušove, podľa prílohy ktorej je predmetom prenájmu aj parcela číslo XXXX. Žalovaný v 5. rade v písomných vyjadreniach a vo svojej výpovedi uviedol, že približne vie, v akej lokalite sa nehnuteľnosť nachádza. Po smrti otca, po ktorom zdedil aj časť parcely číslo XXXX, sa začal zaujímať o to, čo presne bolo predmetom dedičstva. Zistil, že nehnuteľnosti boli prenajaté družstvu. Za účelom uzatvorenia nájomných zmlúv sa obrátil na družstvo. Rovnako ako jeho otec nehnuteľnosť prenajal a žil v tom, že ju užíva družstvo. Podľa notárskej zápisnice - kúpnej zmluvy RI 188/71 (č. l. 68 spisu) O. P. odkúpila parcely číslo XXXX/X, číslo XXXX/ X, číslo XXXX/X a číslo XXXX/X od svojej matky. Parcela číslo XXXX nebola predmetom kúpy, ani darovacej zmluvy. Skutočnosť, že súčasný stav oplotenia ja susedmi akceptovaný, je len tvrdením žalobcu, ktoré nebolo preukázané. K tomu sa pripojili aj žalované v 2. a 3. rade. Potvrdil tiež, že nebohý pán Fedorko chcel od žalovaných sporné časti odkúpiť, k dohode však nedošlo. Zástupca žalovanej v 6. rade vo výpovedi uviedol, že zo samotnej žaloby nevyplývajú a nie sú v nej uvedené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním v prospech žalobcu. Žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX/X vydržaním. Okolnosť, že právni predchodcovia žalovaných a neskôr aj žalovaní nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, neužívali, prípadne nevedia, kde sa v prírode nachádza, neznamená, že s touto nehnuteľnosťou nenakladali. Aj prenechanie nehnuteľnosti do užívania na základe nájomnej zmluvy je nakladanie s nehnuteľnosťou. Navrhol vyžiadať pôvodnú pozemnoknižnú mapu, kde budú zakreslené nehnuteľnosti ešte v pôvodnom stave a pozemnoknižnú zápisnicu číslo XXXX, ktorá sa týka parcely číslo XXXX/X (dnes číslo XXXX/XXX). Porovnaním pozemnoknižnej mapy a katastrálnej mapy (č. l. 249 a 250 spisu) je zrejmé, že k posunu hraníc pozemku žalobcu došlo v dolnej časti, v súčasnosti parcely číslo XXXX/XXX, číslo XXXX/XXX, číslo XXXX/XXX a číslo XXXX/XXX (pozn. súdu - pozemky „Fedorkových“, „Škorupových“, „Zamborských“). Chýbajúca výmera pôvodnej parcely žalobcu je v týchto parcelách a nemožno to riešiť posunom hranice na opačnú stranu, teda do pozemku žalovanej v 6. rade a ostatných žalovaných. Podľa geometrického plánu z roku 1997 (č. l. 266 spisu) prebiehajúca hranica zodpovedá hranici pozemnoknižného stavu. Reálne v teréne došlo k posunu parciel číslo XXXX/XXX a číslo XXXX/XXX. Z katastrálnych máp na č. l. 54 a 214 spisu vyplýva, že došlo k odskoku, čo sa týka hranice medzi parcelou registra „C“, číslo XXXX/X a parcelami číslo XXXX/ XXX a číslo XXXX/XXX. Vyplýva to aj z vyjadrení ostatných žalovaných, ktorí tvrdili, že pán Fedorko, ktorý bol vlastníkom parciel číslo XXXX/XXX a číslo XXXX/XXX sa chcel vysporiadať so žalovanými, resp. vyplatiť žalobcu. Snaha žalobcu je naplniť výmeru, ktorá vyplýva zo zápisov v pozemkovej knihe
a z darovacej zmluvy, ktorou mu matka nehnuteľnosti darovala. Parcela registra „E“, číslo XXXX/X je neknihovanou parcelou, je to cesta, ktorá bola vytvorená za účelom sprístupnenia parciel v tejto lokalite. Bola riadne zakreslená a evidovaná v pozemnoknižnej mape. Podľa výpovede žalovaného v 7. rade „spodní“ susedia mali zamerané pozemky na parcele číslo XXXX/XX. Prvý pozemok bol zameraný nesprávne. Potom všetky pozemky išli do verejnej komunikácie a pozemku „Buranovských“. Zameranie bolo posunuté do opačnej strany a žalobca sa tri metre po dĺžke ocitol v jeho pozemku (parcela číslo XXXX/XXX). Rozhodnutím Pozemkového úradu v Bardejove, č. j. 392/93 z 21. mája 1993, bolo schválené v obvode Poľnohospodárskeho družstva Bardejov a k. ú. Bardejov vykonanie zjednodušeného rozdeľovacieho plánu. Žiadateľmi boli on, M. R., O. Ž. V. M. U.. Vec sa týkala parcely číslo XXXX/X. Na tomto základe si menovaní dali vyhotoviť geometrický plán, ale z dôvodu oplotenia pozemku žalobcom (geodet podľa tvrdení žalobcu toto považoval za hranicu pozemku) geometrický plán bol vyhotovený tak, že v konečnom dôsledku jemu a žalovanej v 8. rade chýbajú z pozemku tri metre po dĺžke. Zameranie vykonal pán O. v máji 1993. Potvrdzuje výpoveď žalovanej v 1. rade ohľadom vedomosti o návrhu na odkúpenie spornej časti pozemku žalobcom. Starí ľudia v dedine vedia, že pôvodná cesta nebola užívaná, lebo bola veľmi strmá, nemohli ňou vyjsť autami. Preto si urobili novú cestu. Toto žalobca využil a hranicu svojho pozemku postupne posunul až na terajší stav. 2.4 Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že spor o určenie vlastníckeho práva bol vyvolaný výstavbou rodinného domu „T.“, dnes „Š.“, parcely číslo XXXX/XXX, číslo XXXX/ XXX, číslo XXXX/XXX, číslo XXXX/XXX a číslo XXXX/XXX (pri pohľade na katastrálnu mapu ide o susediace pozemky z pravej strany od žalobcu (parcely číslo XXXX/XXX). Pre výstavbu ako prístup k nehnuteľnostiam bola v teréne vytvorená cesta, ktorá vedie popred oplotenie parcely žalobcu (fotografia z obhliadky č. l. 242). Táto cesta vedie od hlavnej verejnej cestnej komunikácie po pozemku pani S. (parcela číslo XXXX/XXX), ktorá vystupovala ako žalobkyňa v spore vedenom Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 6C/107/2016). 2.5 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť, parcelu číslo XXXX/ X o výmere 6575 m2 (dnes parcela číslo XXXX/XXX o výmere 5435 m2) v roku 1998 od svojej matky darovacou zmluvou, ktorá parcelu číslo XXXX/X nadobudla od svojej matky kúpnou zmluvou (č. l. 68 spisu). Podľa kópie vložky číslo 1862 (č. l. 55 spisu) parcela číslo XXXX/X bola o výmere 6567 m2 tak, ako bola aj v roku 1998 darovaná žalobcovi. Ešte predtým však žalobca dostal túto nehnuteľnosť do užívania od svojej matky, a to v roku 1990. V roku 1992 pozemok oplotil v hraniciach podľa geometrického plánu z roku 1992, ako parcelu číslo XXXX/XXX o výmere 5827 m2 (č. l. 5 spisu) a tak ju aj dodnes užíva. Žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k parcele číslo XXXX/XXX o výmere 956 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom z roku 2015 (č. l. 164 spisu), nadobudol vydržaním. Táto parcela v stave právnom, teda podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností sa skladá čiastočne z nehnuteľnosti žalovaných v 7. a 8. rade (parcela číslo XXXX/X) - susediaci pozemok žalobcu pri pohľade na mapu zhora, čiastočne z nehnuteľnosti žalovanej v 6. rade (parcela číslo XXXX/X) - susediaci pozemok žalobcu pri pohľade na mapu zľava a čiastočne z nehnuteľnosti ostatných žalovaných (parcela číslo XXXX - pozemok pri pohľade na mapu zhora nachádzajúci sa za pozemkom žalovanej v 6. rade. Tvrdil, že k nadobudnutiu tejto novovytvorenej parcely mu svedčí nadobúdací titul, ktorým je darovacia zmluva z roku 1998 a že nehnuteľnosť je oplotená od roku 1992 v hraniciach tak, ako to vyplýva aj zo zamerania vykonaného v roku 1992 (čo súhlasí aj s neskôr vykonaným zameraním v roku 2010). Túto parcelu v takom rozsahu užíval od roku 1990 a predtým ju od roku 1971 užívala jeho matka (kúpa nehnuteľnosti matkou žalobcu). 2.6 Súd prvej inštancie nemal za preukázané splnenie podmienok vydržania nehnuteľnosti, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáhal. Spor sa týkal rozsahu užívania nehnuteľnosti reálne v teréne tak právnou predchodkyňou žalobcu, ako i žalobcom. Takisto bola sporná otázka dobromyseľnosti žalobcu i jeho právnej predchodkyne pri vydržaní predmetnej parcely. Ako bolo preukázané výpoveďou žalovaného v 7. rade a následne bola táto okolnosť potvrdená aj žalovanou v 1. rade, geodet M. A., ktorý zameriavanie vykonával v roku 2010, ich neskôr kontaktoval a oznámil im, že zameranie bolo chybné. Takisto bolo preukázané, že pri zameraní nehnuteľnosti žalovaných v 7. a 8. rade geodet vychádzal z hranice, ktorou bolo oplotenie u žalobcu. Geodet odporúčal manželovi žalovanej v 1. rade (právnemu predchodcovi žalovanej v 1. rade), aby sa vec riešila odkúpením spornej časti žalobcom. Žalobca urobil právnemu predchodcovi žalovanej v 1. rade ponuku, avšak k dohode nedošlo. Žalobca v konaní proti týmto tvrdeniam nenamietal. 2.7 Súd prvej inštancie k aspektu dobromyseľnosti pri vydržaní konštatoval, že minimálne momentom kontaktovania právneho predchodcu žalovanej v 1. rade zo strany žalobcu (ak nie skôr) mal už žalobca vedomosť o tom, že zameranie je chybné a že sú tu nezrovnalosti. Teda, že rozsah, v ktorom je nehnuteľnosť oplotená a užívaná, zasahuje do pozemku žalovaných, a to všetkých, pretože
nehnuteľnosť „N.“ sa nachádza až „za“ nehnuteľnosťou vo vlastníctve Slovenskej republiky (žalovanej v 6. rade). Súd uzavrel, že žalobca dobromyseľnosť stratil, podľa toho, čo bolo preukázané, najneskôr niekedy po zameraní v roku 2010. Preto sa zrejme aj žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním k tejto časti pozemkov žalovaných. Keďže, ako to tvrdil žalobca, nehnuteľnosť vydržal ešte pred rokom 2010 a ak nie on, tak jeho právna predchodkyňa, v ďalšom sa súd musel zaoberať tým, či možno na uplynutie zákonom predpísanej doby 10 rokov prihliadať, či žalobca alebo jeho právna predchodkyňa dobromyseľne vstúpili do držby žalobou žiadanej nehnuteľnosti a neboli v nej rušení. 2.8 Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosť bola oplotená v roku 1992 a v tomto rozsahu bola novovytvorená parcela potvrdená aj geometrickým plánom z roku 2010. To, že geometrický plán z roku 2010 zobral do úvahy žalobcom užívaný rozsah v medziach oplotenia, to je zrejmé. Nebolo však preukázané, na základe čoho došlo v roku 1992 k oploteniu nehnuteľnosti práve v tomto rozsahu. Podľa geometrického plánu z roku 1992 (č. l. 48 spisu), podľa ktorého, ako žalobca tvrdil, že postavil plot, nové hranice boli v teréne označené železnými trúbkami. Na základe geometrického plánu malo dôjsť k oprave výmery mpč. podľa katastra a skutočného stavu. Zanikajúca parcela číslo XXXX/X o výmere 6575 m2 mala byť nahradená novou parcelou číslo XXXX/XX o výmere 6177 m2. Geometrický plán nebol katastru nehnuteľnosti predložený na zápis. I keby súd prijal tvrdenie žalobcu, že pri budovaní oplotenia vychádzal z tohto geometrického plánu (i keď nebol v katastri zapísaný) a plot staval podľa novo vytýčených hraníc, potom vlastnená parcela spolu so žalobou žiadanými časťami parciel tak, ako sú dnes oplotené, predstavuje 6391 m2, teda viac, ako žalobcovi podľa geometrického plánu z roku 1992 patrí. Je tak zrejmé, že oplotenie nebolo vybudované v súlade s tým, ako boli hranice pri zameraní v roku 1992 vyznačené v teréne, ale zaberá širšiu plochu. Tvrdenie, že tak bola nehnuteľnosť užívaná nerušene právnou predchodkyňou žalobcu a následne v týchto hraniciach aj oplotená, nemôže samo o sebe obstáť. Odporuje tomu aj samotný fakt, že pôvodne darovaná parcela číslo XXXX/X bola o výmere 6575 m2. Túto parcelu matka žalobcu odkúpila od svojej matky v roku 1971 (výmera totožná). Žalobca je dnes vlastníkom parcely č. XXXX/XXX o výmere 5435 m2 a domáha sa určenia vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX/XXX (novovytvorenej na nehnuteľnostiach žalovaných) o výmere 956 m2, spolu 6391 m2. Z toho je zrejmé, že pôvodný užívací rozsah parcely číslo XXXX/X nebol pri budovaní oplotenia zachovaný, čo preukazuje, že žalobca ani jeho právna predchodkyňa nemali úplnú vedomosť o tom, v akých hraniciach presne sa ich nehnuteľnosť nachádza. Užívanie právnou predchodkyňou žalobcu a neskôr aj oplotenie zrejme prebiehalo v iných hraniciach, než to bolo zachytené v geometrickom pláne z roku 1992, od ktorého odvodzuje žalobca svoj dobromyseľný vstup do držby. Navyše, ako to vyplýva z pozemnoknižnej mapy, parcela vo vlastníctve Slovenskej republiky číslo XXXX/X bola riadne vyznačená a nachádza sa ešte pred parcelami „N.“. Za takejto situácie potom musel súd prisvedčiť žalovaným, že nebolo preukázané, na základe čoho žalobca a pred oplotením právna predchodkyňa žalobcu, užívali žalobou žiadané časti parciel, keď bolo tvrdené, že aj právna predchodkyňa žalobcu užívala nehnuteľnosť v rozsahu totožnom, ako bola neskôr oplotená. Teda nebolo preukázané, na základe čoho žalobca a jeho právna predchodkyňa vstúpili do držby práve v rozsahu podľa geometrického plánu z roku 1992 a následne z roku 2010, keď pôvodná výmera parcely číslo XXXX/X podľa zápisu vo vložke č. XXXX im prináležala ešte v rozsahu o 184 m2 viac. Preukázateľne došlo v teréne k posunom parciel (v prípade žalobcu aj k zmenšeniu parcely o 184 m2 oproti pôvodnej výmere parcely číslo XXXX/X) a nebolo preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu a následne žalobca do držby žiadanej nehnuteľnosti vstúpili presne v oplotenom rozsahu a na základe čoho tak učinili, keď oplotený rozsah (žalobou žiadaný + rozsah vo vlastníctve žalobcu) ani nesúhlasí s pôvodnou výmerou parcely číslo XXXX/X. Nebolo preukázané, v akom rozsahu užívala nehnuteľnosť právna predchodkyňa žalobcu a následne žalobca, ktorý rozsah by mohol súd považovať za oprávnene držaný a vlastnícke právo vydržané uplynutím doby 10 rokov, počas ktorej držba nebola nikým rušená. 2.9 Súd prvej inštancie pri právnom posúdení sporu poukázal na skutočnosť, že podľa uhorského obyčajového práva platného do 31. decembra 1950 bola pre vydržanie stanovená vydržacia lehota v trvaní 32 rokov (pri nehnuteľnostiach). Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 115, § 116, § 117, § 118, § 145, § 562, § 566 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, § 132a ods. 1, ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 1983, § 135a ods. 1 v znení účinnom od 1. apríla 1983, § 129, § 130 ods. 1, § 134, § 134 v znení účinnom od 1. januára 1992, § 135a ods. 1 prvá veta v znení účinnom do 31. decembra 1991, § 507a ods. 1. ods. 3, ods. 6 v znení účinnom do 31. decembra 1991, § 860, § 865 ods. 1, ods. 3, § 868, § 870 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. 2.10 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešným
žalovaným v 1., 2., 3., 5., 6., 7., 8. rade proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej vo 4. rade súd náhradu trov konania nepriznal, keďže konanie voči nej bolo v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zastavené, a to z dôvodu, že v priebehu súdneho konania došlo vo vzťahu k jej podielu na nehnuteľnosti „N.“ k vydržaniu vlastníckeho práva podielovými spoluvlastníkmi, právnymi predchodcami žalovaných v 1. a 3. rade, teda aj keď žalobca musel upraviť okruh žalovaných a čiastočne vzal žalobu späť, náhradu trov konania žalovanej vo 4. rade priznať nemožno.
3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami mal za to, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že bol oprávneným držiteľom sporných časti parciel žalovaných a že bol dobromyseľný v tom, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Zdôraznil, že rozsah užívania nehnuteľnosti jeho právnou predchodkyňou a aj ním samým nepovažuje za sporný, keďže prvotne bol určený geometrickým plánom číslo 242-17-92 z 20. júna 1992 vyhotoveným na jeho podnet v záujme identifikácie parcely číslo XXXX/X v teréne. Po vytýčení parcely v teréne geodetom pristúpil k jej oploteniu a toto oplotenie v nezmenenom stave existuje až doteraz. Aj keď parcelu číslo XXXX/X nadobudol darom od svojej právnej predchodkyne 26. novembra 1998, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva pod V 2342/98, už od roku 1992 užíval túto parcelu oplotenú v rozsahu tak, ako toto oplotenie existuje aj teraz. Z dôvodu právnej istoty, čo do užívacieho a právneho stavu po zápise Registra obnovenej evidencie pozemkov, si v roku 2010 dal vypracovať geometrický plán číslo 37117769-22/2010 z 19. mája 2010, ktorým geodet zameral existujúce oplotenie a po tomto zameraní zistil, že skutočný užívací stav nezodpovedá stavu právnemu, t. j. že existujúce oplotenie zasahuje aj do parciel jednotlivých žalovaných. Tomuto zameraniu zodpovedá aj geometrický plán číslo 34516476-3/2015 z 13. marca 2015. Vzhľadom na to žalobou dotknuté časti parciel žalovaných užíval dobromyseľne s účinkami vlastníckymi minimálne od 26. novembra 1998, kedy darom od svojej matky nadobudol parcelu číslo 2636/2 v teréne vytýčenú a oplotenú v roku 1992. Podľa jeho názoru na jeho dobromyseľnosti a na dobromyseľnosti jeho právnej predchodkyne nič nemení ani to, že geodet M. A., ktorý v roku 2010 vykonal zameranie, kontaktoval niektorých žalovaných z rodiny N., keďže ich kontaktoval len preto, že v rámci vykonaného merania po zápise Registra obnovenej evidencie pozemkov zistil nesúlad stavu užívacieho so stavom právnym s tým, či by k jeho zosúladeniu mohlo prísť mimosúdnou dohodou. Z dôvodu, že oslovené osoby ani nevedeli, kde sa tieto ich pozemky nachádzajú, na mimosúdnu dohodu nepristúpili, bol nútený domáhať sa zosúladenia stavu užívacieho so stavom právnym žalobou. Poukázal tiež na skutočnosť, že desaťročná vydržacia doba na jeho strane počítaná najneskôr od 26. novembra 1998, kedy nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X uplynula 26. novembra 2008, teda skôr ako by podľa názoru súdu mohlo prísť k strate jeho dobromyseľnosti v roku 2010, a to v súvislosti so zisteniami geodeta pri zameraní dotknutých parciel. Trval na tom, že v tomto konaní preukázal splnenie zákonných podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva k častiam parciel žalovaných, rozsah užívania ktorých bol určený geometrickým plánom číslo 345516476-3/2015 z 13. marca 2015 úradne overeným Okresným úradom Bardejov, Katastrálnym odborom 20. marca 2015 pod č. 130/2015. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 956 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 34516147-3/2015 z 13. marca 2015 pod č. 130/2015 a žalobcovi prizná právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 2., 3. a 5. rade podaním z 10. septembra 2021, v ktorom uviedli, že z ich strany nikdy nedošlo k spochybneniu parcely žalobcu, ale spochybňujú spôsob jej zamerania a oplotenia. O parcelách a o tom, kde približne sa nachádzajú, vedeli. Na mimosúdnu dohodu nepristúpili z dôvodu, že nikdy neboli žalobcom ani jeho právnym zástupcom pozvaní na stretnutie, na ktorom by mohla byť mimosúdna dohoda uzatvorená. Na základe uvedených skutočností žalovaní v 2., 3. a 5. rade navrhli, aby odvolací súd odvolanie zamietol a ponechal v platnosti rozsudok súdu prvej inštancie.
5. Žalovaní v 1., 6., 7. a 8. rade sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrili.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných v 2., 3. a 5. rade v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
11. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
12. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že bol oprávneným držiteľom sporných časti parciel žalovaných a že bol dobromyseľný v tom, že mu vec ako vlastníkovi patrí, pretože ani jedným z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že žalobca bol oprávneným držiteľom sporných častí parciel žalovaných a že bol dobromyseľný v tom, že mu vec ako vlastníkovi patrí.
13. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že rozsah užívania nehnuteľnosti jeho právnou predchodkyňou a aj ním samým bol prvotne určený geometrickým plánom číslo 242-17-92 z 20. júna 1992 a následne bola táto parcela v rozsahu určenom týmto geometrickým plánom oplotená a toto oplotenie existuje
v nezmenenom stave doteraz a geometrickými plánmi číslo 37117769-22/2010 z 19. mája 2010 a číslo 34516476-3/2015 z 13. marca 2015, odvolací súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o nepretržitej existencii oplotenia parcely v nezmenenom stave od roku 1992 sa nezhoduje s výmerou parcely určenou geometrickými plánmi a s tým, čo žalobca požaduje žalobou.
14. V nadväznosti na to odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu má za preukázané, že geometrickým plánom číslo 242-17-92 z 20. júna 1992, ktorý nikdy nebol predložený katastru nehnuteľnosti na zápis, malo dôjsť k oprave výmery mpč. podľa katastra a skutočného stavu, pričom zanikajúca parcela číslo XXXX/X o výmere 6575 m2 mala byť nahradená novou parcelou číslo XXXX/XX o výmere 6177 m2. V roku 1998 na základe darovacej zmluvy žalobca nadobudol od svojej matky parcelu číslo XXXX/X o výmere 6575 m2. V súčasnosti je žalobca vlastníkom parcely č. XXXX/XXX o výmere 5435 m2 a domáha sa určenia vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX/XXX (novovytvorenej na nehnuteľnostiach žalovaných) o výmere 956 m2, spolu 6391 m2.
15. Za týchto okolností odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že na jeho dobromyseľnosti nič nemení ani okolnosť, že geodet v roku 2010 kontaktoval niektorých žalovaných z rodiny N. za účelom oznámenia zisteného nesúladu užívacieho stavu so stavom právnym a návrhu na jeho zosúladenie mimosúdnou dohodou, ku ktorému žalobca tiež dodal, že oslovené osoby z dôvodu absencie vedomosti o tom, kde sa tieto pozemky nachádzajú, na mimosúdnu dohodu nepristúpili, a preto bol nútený domáhať sa zosúladenia stavu užívacieho so stavom právnym žalobou. Odvolací súd má za to, že žalobca takouto reakciou nielenže nespochybnil svoj záujem o rokovanie so žalovanými ohľadom usporiadania vlastníckych vzťahov k nim zabraným častiam pozemkov vo vlastníctve žalovaných, ale súčasne aj potvrdil, že sám nebol presvedčený o vydržaní týchto častí pozemkov, ktoré v priebehu celého prvoinštančného konania prezentoval (a aj v odvolacom konaní prezentuje) ako nesporné.
16. Čo sa týka námietky žalobcu, že desaťročná vydržacia doba uplynula skôr ako sa dozvedel o nesúlade užívacieho stavu so stavom právnym, odvolací súd podotýka, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nestačí len uplynutie vydržacej doby, ale rovnako dôležité je aj splnenie ostatných zákonom stanovených podmienok, ktoré však žalobca preukázateľne nesplnil.
17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedajú aj súvisiace výroky o trovách konania.
18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).