Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/31/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Karol Pudlák, advokát so sídlom Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, IČO: 43 631 797, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený Mgr. Dalibor Tverďák, advokát so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie sumy 335,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -224 zo dňa 4.3.2022 takto

rozhodol:

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu zastavujúceho výroku a vo zvyšku priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76,16 % s tým, že o výške týchto náhrad bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania nad rámec 5,05 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 335 eur od 7.9.2015 do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 335 eur s 5,05 %-ným ročným z omeškania zo sumy 251 eur od 7.9.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu súd zamietol. Rozhodol, že priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 335 eur z 9 % úrokom z omeškania od 24.8.2015 do zaplatenia, pretože dňa 25.6.2013 uzatvoril poistník A. O., bytom ul. M. XXX/X, O. T., so žalovaným poistnú zmluvu č. 2750116930. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Škoda Octavia. Dňa 24.6.2015 došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. I Motorové vozidlo bolo opravené. Za opravu bola vystavená faktúra v celkovej výške 1.947,37 eura. Poisťovňa uhradila A. O. sumu 1.418,95 eur, ktorá suma predstavuje primerané náklady na opravu motorového vozidla. Právnemu predchodcovi žalobcu neboli uhradené náklady za vykonanú prácu v rozsahu 179,89 eur a za lakovací materiál v rozsahu 155,11 eur. V priebehu konania žalobca na pojednávaní dňa 24.9.2019 zobral čiastočne žalobu späť čo do výšky úrokov z omeškania a čo do momentu omeškania, kedy žiadal priznať zo sumy 335 eur úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 7.9.2015 do zastavenia namiesto od 24.8.2015. V tejto časti prvoinštančný súd konanie zastavil. Vo zvyšku priznal žalobcovi istinu, ktorá pozostávala zo sumy 84 eur, ktoré žalovaný pred podaním žaloby právnemu predchodcovi žalobcu zaslal, tento si však uvedenú sumu neprevzal. Nárok predstavoval aj zvyšný uplatnený nárok čo do istiny. Prvoinštančný súd priznal

žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, avšak len zo zvyšku istiny 251 eur, pretože na úroky z omeškania z odmietnutej platby žalobcovi nárok nevznikol. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa . Uviedol, že v prevažnej miere úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď neúspech žalobcu je nepatrný. V časti konania, ktoré bolo zastavené, žalobca zavinil zastavenie konania, ale išlo taktiež o nepatrnú časť konania. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal zodpovednosť za trovy konania v plnom rozsahu. Namietal, že zodpovedá za trovy konania, ktoré vznikli tým, že žalovaný uhradil pred podaním žaloby žalobcovi sumu 84 eur, avšak žalobca túto finančnú čiastku odmietol prevziať. Žalobca nezavinil vedenie konania vo vzťahu k tejto sume 84 eur. Preto je nespravodlivé, aby znášal zodpovednosť za takto vzniknuté trovy. Ďalej žalovaný namietal, že nezodpovedá za vzniknuté trovy konania v rozsahu zastavenia konania, pretože k zastaveniu konania v časti úrokov z omeškania došlo výlučne na základe dispozičného úkonu žalobcu. Žalobca zobral v tejto časti žalobu späť bez toho, aby žalovaná toto späťvzatie zavinila. Namietal aj zodpovednosť za vzniknuté trovy v rozsahu zamietnutia žaloby, kedy zamietavý výrok obsahuje zamietnutie príslušenstva, teda úroku z omeškania uplatňovaného žalobcom. Za takto vzniknuté trovy nemôže niesť zodpovednosť. Sám žalovaný uviedol, že jeho zodpovednosť podľa jeho výpočtov má byť na vzniknutých trovách konania v rozsahu 25,32 %. Preto prvoinštančný súd nesprávne aplikoval pri rozhodovaní o zastavení konania ust. . Ďalej žalovaný namietal, že nemôže zodpovedať za vzniknuté trovy konania v pôvodnom odvolacom konaní, kedy v pôvodnom odvolacom konaní mal úspech. Navrhol, aby odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 25,32 % a žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Prvoinštančný súd na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v súlade s nevyzval.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

6. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účinne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva ( ). Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám 3 základné funkcie, a to funkciu kompenzačnú, funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Tieto funkcie musia byť splnené pri rozhodovaní o trovách konania. V priebehu konania si každá sporová strana platí výdavky v súvislosti so sporom z vlastného. V prípade, pokiaľ sa meritórne rozhodne o veci samej, zohľadňujú sa účelne vynaložené trovy strán sporu v závislosti od výsledku sporu, resp. od zavinenia, pričom v každom jednom prípade musia byť splnené všetky tri funkcie tejto náhrady. V zásade platí, že trovy konania a ich náhrada závisí od úspechu vo veci. na rozdiel od už nepozná pojem nepatrný úspech (neúspech) pri rozhodovaní o trovách konania. Každý úspech alebo neúspech procesnej strany sa musí premietnuť do trov konania. Zohľadňuje sa každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Pomer úspechu a neúspech sa určuje vždy k celému predmetu konania.

7. V prejednávanej veci predmet konania bol ustálený po tom, čo žalobca čiastočne zobral žalobu späť, keď pôvodne si uplatňoval sumu 335 eur s 9 % úrokom z omeškania od 24.8.2015 do zaplatenia, a na pojednávaní dňa 24.9.2019 zobral čiastočne späť žalobu nad rámec uplatňovanej sumy 335 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 7.9.2015 do zaplatenia. Prvoinštančný súd v rozsahu späťvzatia žaloby konanie zastavil. Pre túto časť konania, kedy sa ustálil predmet konania, platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane ( ). Teda v danom prípade prvoinštančný súd mal skúmať, ktorá zo sporových strán zavinila zastavenie konania v tejto časti. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca bez uvedenia dôvodu zobral čiastočne žalobu späť čo do uplatnených úrokov z omeškania (príslušenstvo pohľadávky), zavinil zastavenie

konania v tomto rozsahu, a preto zodpovedá za vzniknuté trovy žalovaného čo do čiastočného zastavenia konania. Táto zodpovednosť má vyslovene procesný charakter.

8. Vo zvyšku bol ustálený predmet konania na sumu 335 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 7.9.2015 do zaplatenia. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi istinu, avšak úroky z omeškania priznal až od 7.9.2015, nie od 24.8.2015 do zastavenia a úroky z omeškania boli priznané len z istiny 251 eur, pretože zo sumy 84 eur, ktorá suma predstavovala už raz poskytnuté plnenie žalovaným, avšak neprijaté žalobcom. Pri porovnaní toho čo ostalo predmetom konania po späťvzatí žaloby, ktoré pri kvantifikácii úrokov z omeškania priznaných prvoinštančným súdom a po súčte s uplatňovanou istinou predstavuje 467,36 eur a pri kvantifikácii priznaného plnenia, ktoré predstavuje 418,681 eur predstavuje úspech žalobcu pri uplatňovaných nárokoch po čiastočnom späťvzatí sumu 89,58 %. Žalobca bol neúspešný vo výške 10,42 %. Neúspech žalobcu predstavuje úspech žalovaného. Po odpočítaní rozdiel predstavuje 79,16 %, čo predstavuje mieru úspechu žalobcu voči žalovanému. Preto aplikujúc ust. , podľa ktorého, ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, odvolací súd postupom podľa napadnutý výrok prvoinštančného súdu o trovách konania zmenil a priznal úspešnému žalobcovi v pomere k predmetu konania nárok na účelne vynaložené trovy v rozsahu 79,16 %. Náhrada trov konania podľa bude žalovanému z rozsahu priznaného nároku a žalovanému v rozsahu zastavenia konania priznaná s tým, že stranám sporu budú priznané účelne vynaložené trovy konania prvoinštančným súdom.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím ust. a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. V tomto odvolacom konaní žalovaný nebol plne úspešnou stranou sporu, pretože odvolaním nedosiahol v plnom rozsahu vyhovenie odvolacím námietkam. Preto, keďže miera úspechu a neúspechu strán sporu bola v zásade rovnaká, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.