Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-506-2016.pdf
PDF · 113.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/506/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír s.r.o., Advokátska kancelária, Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej H. P., nar. XX.XX.XXXX, R. X. V., L. XX, o zaplatenie 5.529,68 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/365/2012-147 z 19.4.2016 v znení dopĺňacieho rozsudku 17C/365/2012-150 z 18.5.2016 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku.
Stranám a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778 náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Dopĺňacím rozsudkom 17C/365/2012-150 z 18.5.2016 doplnil rozsudok z 19.4.2016 17C/365/2012 o výroky, ktorými v prevyšujúcom rozsahu konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 163/166 na účet jeho právneho zást. 476,40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. V odôvodnení rozsudku v znení dopĺňacieho rozsudku, uviedol, že žalobca sa žalobou, podanou uňho 27.2.2018 domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie 5529,68 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 3757,02 eur od 6.1.2010 a náhrady trov konania, že žalovaná navrhla žalobu pre premlčanie zamietnuť a poprela, že by so žalobcom uzavrela dohodu o uznaní dlhu a o splácaní v splátkach. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca - pôvodný veriteľ GE Money a.s. postúpil voči žalovanej na žalobcu pohľadávku zmluvou zo 14.12.2009, že na základe úverovej zmluvy z 9.9.2008 veriteľ poskytol žalovanej úver 3817,30 eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť pôvodnému veriteľovi v pravidelných splátkach riadne a včas, ktorú povinnosť nesplnila a dostala sa do omeškania. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s platením viac ako 3 splátok, tak podľa Obchodných podmienok došlo k zosplatneniu úveru ku dňu, keď v Platobnej histórii zapísaná položka „zrieknutie sa poplatku za vedenie účtu“. Ku dňu postúpenia činila pohľadávka 5529,68 eur, z toho istina 3757,02 eur, riadny úrok 1675,68 eur, zmluvná pokuta 66,52 eur a poplatky 30,46 eur. Žalovaná mala uvedený záväzok uznať písomnou Dohodou z 25.5.2010. Za účelom preukázania týchto skutočností predložil žalobca zmluvu o úvere č. 1084727526, uzavretú 9.9.2008 medzi GE Money a žalovanou (čl 6), predmetom ktorej bolo poskytnutie 115 000 Sk (3817,30 eur). Túto sumu sa zaviazala splatiť v 72 splátkach po 2505 Sk (83,15
eur) počnúc prvou splátkou 9.10.2008 a každú ďalšiu, do 9. dňa v mesiaci a celkové náklady boli 180 360 Sk (5986,86 eur), RPMN bola 15,64%. Konštatoval, že úroková sadzba a priemerná RPMN podľa § 4 ods. 2, písm. h) a k) zákona 258/2001 Z.z. účinného 9.9.2008 absentuje. Z platobnej histórie na účte žalovanej mu vyplynulo, že úver nebol splácaný v zmysle zmluvy, pričom v období splátok, splatných od 9.12.2008 do 9.2.009 neboli splátky uhradené, a 21.3.2009 sa stal úver predčasne zročným, čo vyplýva zo zápisu z tohto dňa: „zřeknutí se budoucího poplatku za vedení účtu“ tak, ako to žalobca uviedol v žalobe. Podľa Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ z 25.5.22010, ktorú podľa tvrdení žalobcu podpísala žalovaná, v zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody, osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ mu vyplynulo, že žalovaná uznala svoj záväzok vo výške 3757,02 eur. V bode 3.1 dohody sa zaviazala splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 50 eur, dátum prvej splátky bol 25.6.2010. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutá v bode 3 dohody, ktorý je označený ako „Forma splatenia záväzku“. Oznam o postúpení pohľadávky zo 14.12.2009, týkajúcej sa úverovej zmluvy č. 1084727526 (čl. 13) bol adresovaný žalovanej. Súd urobil záver, že či oznámenie o postúpení pohľadávky žalovaná aj prevzala, žalobca nepreukázal. Vedľajší účastník (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ktorý vstúpil na strane žalovanej do konania 20.9.2012 vo vyjadrení k žalobe z 15.11.2012 vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že zmluvné dojednania, alebo dohody, ktoré svojím obsahom alebo účelom obchádzajú zákon, sú neplatné (§§ 52 a nasl. Obč. zákonníka), že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý žiaden spotrebiteľ nemôže vopred ovplyvniť a ako celok je uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Titulom trov právneho zast. si uplatnil 476,40 eur. Žalovaná poprela uzavretie Dohody so žalobcom 25.5.2010 a uviedla, že podpis „dlžníka“, ktorý je na tejto listine, nie je jej podpis a vzhľadom na to, že so zreteľom na podanie žaloby 27.7.2012 a splatnosť úveru 21.3.2009, namietala premlčanie pohľadávky. Na základe prejavu žalobcu o disponovaní so žalovanou podpísanými listinami súdu predložil viaceré úverové zmluvy i Dohody o uznaní záväzku (č.l. 105, 108, 111 a 114) a z nich súd zistil, že tieto dohody boli napriek tomu, že sa týkajú iných subjektov, než žalobcu v tomto konaní, že boli všetky uzavreté v jeden deň a to 25.5.2010. Zároveň boli oboznámené tiež úverové zmluvy, ktorých sa jednotlivé dohody o uznaní záväzku týkajú, a to úverové zmluvy na č.l. 106, 109, 112, 115 a na č.l. 117 spisu. Išlo o úverovú zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania a Dohodu z 25.5.2010 (čl. 105 a 106), ďalej úverovú zmluvu s GE Money a.s. zo 17.12.2007 č. 1063726339 a Dohodu z 25.5.2010 (čl. 108, 109), úverovú zmluvu s GE Money a.s. z 13.5.2008 č. 1001961332 a Dohodu z 25.5.2010 (čl. 114 a 115), a úverovú zmluvu so SLSP a.s. zo 16.7.2005 (čl 117) a zmluvu o pôžičke s Tatrabankou a.s. z 22.12.2004 (čl. 120). Vo vzťahu k týmto listinám žalovaná jednoznačne uviedla, že žiaden z podpisov na Dohodách nie je jej podpis, jediné podpisy, ktoré sú jej podpismi sú podpisy na úverových zmluvách, či už voči SLSP, a.s. alebo voči GE Money a.s. Napokon poukázala aj na to, že dlhodobo svoj podpis nemení a ani nezmenila a na dôkaz predložila svoj platný občiansky preukaz a podpis na tomto doklade bol daný k nahliadnutiu súdu i právnemu zást. žalobcu. Zást. žalobcu poukázal v zapätí na okolnosť, že v danom prípade nedošlo k zosplatneniu úveru pred dohodnutou lehotu splatnosti a teda v krajnom prípade, by premlčaniu podliehali jednotlivé splátky. Žalobca 19.4.2016 zobral žalobu späť vo výške, ktorá presahuje sumu 3757,02 eur a žiadal priznať 3757,02 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 6.1.2010 do zaplatenia. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila a zotrvala na všetkých svojich doterajších prednesoch. Trovy konania nežiadala priznať. Súd urobil záver, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou preukázateľne došlo 9.9.2008 k uzavretiu spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Ako právne významné skutočnosti zohľadnil, že ako mu z obsahu úverovej zmluvy vyplynulo, absentoval údaj o výške úrokovej sadzby a priemernej RPMN, že v tomto prípade, by prichádzalo do úvahy iba plnenie vo výške rozdielu medzi požičanou a zaplatenou sumou a to v súlade s § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/201 Z.z. účinného 9.9.2008, pretože v tomto prípade je úver bezúročný a bez poplatkov. K hodnoteniu samotnej výšky záväzku by však pristúpil, až po tom, ako by bola neuznaná námietka premlčania, ktorú žalovaná i vedľajší účastník vzniesli v tomto konaní. K námietke žalovanej, že podpis „dlžníka“ na Dohode o uznaní záväzku z 25.5.2010, nie je jej podpisom, uviedol, že argumentačne poukázala na svoj podpis na občianskom preukaze, že žalobca predložil celý rad listín, o ktorých tvrdil, že ich žalovaná podpísala, no ako sa ukázalo, uznala iba tie podpisy, ktoré opatrila na úverových zmluvách, avšak čo sa Dohôd o uznaní záväzku týka, ani jeden neuznala. Súd porovnaním podpisov žalovanej na všetkých Dohodách o uznaní záväzku s jej podpismi na ňou uznaných listinách, ako aj na doručenkách v súdnom spise a podpisu „dlžníka“ na Dohode z 25.5.2010 konštatoval, že celkom evidentne podpis žalovanej na Dohode z 25.5.2010, týkajúcej sa uznania záväzku zo zmluvy č. 1084727526, nie je jej podpisom, že podpis na Dohode nevykazuje žiadne znaky spontánnosti a ani znaky podobnosti s jej pravými podpismi, pričom tieto odlišnosti sú natoľko
evidentné, že nebolo potrebné grafologické skúmanie, že evidentne Dohodu o uznaní záväzku 25.5.2010 neuzavrela žalovaná a preto nemá voči nej právne účinky. Vychádzajúc z § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 111 a § 52 ods. 2 Obč. zák. a § 400 Obch. zák., urobil záver, že žalobca v žalobe tvrdil, že vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s platením viac ako 3 splátok, tak podľa Obchodných podmienok došlo k zosplatneniu úveru ku dňu, keď v Platobnej histórii zapísaná položka „zrieknutie sa poplatku za vedenie účtu“, že v platobnej histórii je dátum „zrieknutia sa poplatku za vedenie účtu“ vyznačený 21.3.2009, čo značí, že dňom 22.3.2009 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 21.3.2012. Keďže žaloba bola podaná 27.7.2012, bola podaná zjavne po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaná i vedľajší účastník sa premlčania dovolali, preto súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, konštatoval, že žalovanej by patrila plná náhrada trov konania, ktorá ale návrh na ich náhradu nepodala a preto jej náhradu trov konania nepriznal. Ďalej uviedol, že žaloba ohľadom 3.757,02 eur bola zamietnutá a s poukazom na prejav žalobcu a súhlas žalovanej so späťvzatím časti žaloby , konanie v sume, ktorá prevyšovala 3.757,02 eur zastavil podľa § 96 O.s.p. Napokon konštatoval, že vedľajší účastník zdieľa osud účastníka, popri ktorom v konaní vystupuje, z čoho plynie, že je tomu tak aj v prípade plného úspechu žalovanej, ako je v tomto konaní a preto priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zast., ktoré predstavujú trovy, pozostávajúce z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zast. 190,87 eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby 7,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.), 2) vyjadrenie k žalobe s námietkou premlčania 190,87 eur + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby 7,63 eur, spolu 397 eur, 20% DPH 79,40 eur, celkom 476,40 eur.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
5. Namietal najmä záver súdu, že jeho nárok je premlčaný, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo 21.3.2009, pričom žalobca podal žalobu 27.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a že súd zároveň vyhodnotil dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach za neplatnú. Poukázal na to, že s uvedeným názorom súdu sa nie je možné stotožniť, nakoľko sa v predmetnej veci jedná o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že tento právny vzťah , bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom. Namietal, že v takomto prípade, použitie ust. Obč. zák. neprichádza do úvahy, ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v § 387 a nasl. Obch. zák. To znamená, že aj v otázke premlčania, je na daný vzťah potrebné aplikovať ust. Obch. zák., a to 4-ročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť 22.3.2009 a uplynula 21.3.2013, pričom žaloba bola podaná na súd 27.7.2012, teda v premlčacej dobe. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré jednoznačne uvádzajú, že na zmluvu o úvere sa aplikuje 4-ročná premlčacia doba podľa Obch. zák., bez ohľadu na povahu účastníkov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/9/2014 zo dňa 24.3.2015, 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013, 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.4.2011 a rozhodnutia krajských súdov- Krajský súd v Košiciach sp.zn. 5Co/167/2015 zo dňa 13.5.2015, 3Co/266/2015 zo dňa 13.5.2015, 1Co/75/2014 zo dňa 28.10.2014, 1Co/75/2014 zo dňa 28.10.2014, Krajský súd v Prešove sp.zn. 9Co/64/2013 zo dňa 30.9.2014, Krajský súd v Nitre 8Co/269/2014 zo dňa 15.10.2014, Krajský súd v Banskej Bystrici 16Co/920/2013 zo dňa 27.2.2014 a Krajský súd v Žiline 9Co/157/2013 zo dňa 12.9.2013. Vytýkal súdu, že sa nezaoberal čiastočným späťvzatím z 12.4.2016, z ktorého vyplýva, že žiadal od žalovanej zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok, ku dňu podania žaloby, t.j. 46 nepremlčaných splátok (45 splátok vo výške 83,15 eur a jednu alikvótnu splátku vo výške 15,27 eur) vo výške 3.757,02 eur, že uvedené čiastočné späťvzatie vykonal z dôvodu, že nemal k dispozícii hmotnoprávny úkon adresovaný žalovanej, ktorým by tzv. zosplatnil úver, ako to vyžaduje bod 7.3 Obchodných podmienok. Tiež sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade, nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na to, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 O.s.p., a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Tvrdil, že podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Poukázal na obdobné právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR pod sp.zn. 7MCdo/15/2014 z 24.3.2015, 6MCdo/5/2013 z 19.3.2014. Uviedol,
že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, že je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov (okrem iného aj zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní). Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Združenie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Zneužívanie priebehu civilného konania na získanie náhrady trov konania je v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným, subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Žalobca mal za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Zároveň si dovolil poukázať na to, že nepriznaním náhrady trov konania súdu, nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, že obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II.ÚS 78/03. Na základe uvedeného navrhol rozsudok zmeniť žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy právneho zast. v odvolacom konaní vo výške 239,36 eur s DPH pozostávajúce z 1 úkonu právnej služby vo výške 229,07 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 10,30 eur s DPH (podanie odvolania).
6. Rozsudok v znení doplňujúceho rozsudku z 19.4.2016 vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcom rozsahu konanie zastavil, odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny. Súd úplne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní.
8. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom nie je daný.
9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody, t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil a že z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.
11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.
15. V prejednávanej veci je potrebné dodať, že s prihliadnutím na jej spotrebiteľský charakter, bola namieste aplikácia § 101 a nasl. Obč. zák., vychádzajúc aj zo súdnej praxe v obdobných právnych veciach.
16. Predmetná úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má spotrebiteľský charakter, lebo žalovanej bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu ako spotrebiteľovi, nie ako podnikateľovi.
17. Úverová zmluva v prejednávanej právnej veci je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitná právna úprava o ochrane spotrebiteľa.
18. V prípade vznesenej námietky premlčania sa pri uvedenom zmluvnom vzťahu posudzuje premlčacia doba podľa ust. Obč. zák. a to § 100 ods. 1 a nasl.
19. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
20. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Aj pokiaľ ide o úver, ktorý patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. „absolútne obchody“, nie je možné ani v tomto prípade určovať premlčaciu dobu podľa Obch. zák., ale tá sa má určovať podľa Obč. zák.
22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je žalobcom uplatňované právo zo spotrebiteľskej zmluvy, a v takom prípade je nevyhnutné na predmetnú vec aplikovať všetky ust. spotrebiteľského práva, transformované do právneho poriadku členského štátu EÚ, ktorým je aj Slovenská republika, s cieľom harmonizovať zmluvné právo so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa.
23. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že vstupom Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho právneho systému boli aj do slovenského Občianskeho zákonníka začlenené ust. o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a n.) a, že uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
24. Napokon je potrebné prihliadnuť aj na to, že celkové nastavenie spoločenských vzťahov v oblasti ochrany spotrebiteľa je nepochybné, že smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch a, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená.
25. Rovnako bolo potrebné potvrdiť aj rozhodnutie, pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka (v procesnom postavení vedľajšieho účastníka v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), lebo boli účelne vynaložené a to z titulu trov právneho zast., ktoré boli účelne vynaložené za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ktorým nemožno vytknúť, tak ako to uvádza žalobca ,iba paušálny vstup do konania, ktorého dôvod pre vstup nebol podľa žalobcu žiaden, iba navyšovanie trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že úkony vedľajšieho účastníka (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), že po vstupe vedľajšieho účastníka do konania oznámením z 18.9.2012 (č.l. 22), tento súdu prvej inštancie doručil vyjadrenie k žalobe , podaním z 25.11.2012, došlým súdu prvej inštancie 27.11.2012, v ktorom namietal, že nárok žalobcu sa stal splatným 21.3.2009 a že je premlčaný. Namietal aj neplatnosť dohody o uznaní záväzkov o úhrade pohľadávky v splátkach, že ide o formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a že dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah, že takáto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu, rozhodcovskú doložku. K veci sa vyjadroval konkrétne, nešlo o formulárové podanie, do ktorého by boli vpísané iba údaje, pokiaľ ide o identifikáciu zmluvy, resp. iných údajov, podal kvalifikované vyjadrenie, dôsledkom čoho došlo aj k zamietnutiu žaloby pre premlčanie nároku žalobcu.
26. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
27. K výhrade žalobcu, že súd nevzal do úvahy čiastočné späťvzatie žaloby, je potrebné uviesť, že dopĺňacím rozsudkom bolo konanie v prevyšujúcom rozsahu zastavené.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p.
29. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
30. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).