Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-50-2017.pdf
PDF · 187.12 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu REALMASTER, s.r.o. so sídlom Partizánska cesta 89, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 649 988, zast. AKSK, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát Y.. T. J. proti žalovanému MBB, a.s. so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 225, právne zast. Mgr. Peter Lupták, advokát, Nám. Š. Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 111.925,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/283/2013-614 zo dňa 2. augusta 2016 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/283/2013-614 zo dňa 2. augusta 2016 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 111.925,21 Eur, ktorú si uplatnil spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.11.2010 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej mu zmarením investičných nákladov vo výške 1.000.000,- Eur. Sumu 100.000 Eur by musel vyplatiť Cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania na Slovensku (ďalej Evanjelická cirkev) za to, že sa vzdá v prospech žalobcu predkupného práva k pozemku zapísaného Správou katastra Banská Bystrica, k.ú. X. X. na LV č. XXXX ako pozemok parc.č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2 a k stavbe súp.č. XXX označenej ako W. V., postavenej na pozemku parc. č. XX/X, ktoré žalobca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 19.12.2006 pod č. XX/XXXX. Evanjelická cirkev si uplatnila predkupné právo vzniknuté na základe Úmluvy zo dňa 16.10.1946, pôvodne evidované v pozemkovej knihe, ktoré však na LV č. XXXX v čase kúpy uvedených nehnuteľností žalobcom zapísané nebolo. Určenia, že existuje predkupné právo Evanjelickej cirkvi k nehnuteľnostiam zapísaným na základe Úmluvy zo dňa 06.10.1946, vložené do časti B Pozemkovoknižnej vložky č. XXX, k.ú. X. X. ako parcely č. XX,XX a XX podľa identifikácie stavu v PKN na stav KN zodpovedajú nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Banská Bystrica zapísané na LV č. XXXX, k.ú. X. X. ako parc. č. KN-XX/X o výmere 4.407 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXX, stojaca na parc. č. KN-XX/X sa Evanjelická cirkev domáhala v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 13C/36/2010, pričom jej žalobe okresný súd rozsudkom zo dňa 21.10.2010 vyhovel.
2. Zvyšná časť uplatnenej sumy vo výške 11.925,21 Eur predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s vyššie uvedeným súdnym konaní, ako aj s konaním č. k. 15C/117/2008, ktoré viedol žalobca voči Y.. X. B. a manželke, ktorí vlastnia pozemok parc.č. XX/
X, XX/X k.ú. X. X. nachádzajúci sa v bezprostrednom susedstve s pozemkom žalobcu o určenie, že na časti pozemku parc. č. KN-XX/X sa nenachádza verejná cestná komunikácia a ani verejné parkovisko. Z Dôvodu, že k ich pozemku nie je žiadna prístupová cesta, je podľa vydaného stavebného povolenia pre stavbu ich rodinného domu plánovaný prístup cez pozemok žalobcu tak, ako s tým počítalo aj územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradnom Banská Bystrica pod č. KSÚBB-2006-618/1341-1:OŠSSK1 zo dňa 02.10.2016, t.j. z obdobia predchádzajúcemu obdobiu uzavretej kúpnej zmluvy žalobcu so žalovaným. Žalobca nebol zo strany žalovaného upovedomený o tom, že takéto územné rozhodnutie bolo vydané, a teda že pozemok, ktorý kúpil, môže byť zaťažený právami tretích osôb, čo výrazne ovplyvňuje využitie pozemku žalobcu a obmedzuje ho v zámere stavať na ňom plánovanú výstavbu.
3. Z dôvodu, že žalovaný v Kúpnej zmluve č. XX/XXXX zo dňa 19.12.2006 jednoznačne vyhlásil, že na pozemku a stavbe, ktoré žalobca od neho kúpil neviazne žiadna ťarcha a ani žiadne predkupné právo, pričom toto jeho vyhlásenie bolo od začiatku nepravdivé, keďže o ťarche práva prechodu, na ktoré si robí nárok tretia osoba žalovaný vedel a zároveň mal a mohol vedieť aj o existencii predkupného práva Evanjelickej cirkvi, pretože všetky listiny o vzniku tohto práva sa nachádzajú v Zbierke listín katastra nehnuteľností, ku ktorým mal žalovaný ako vlastník právo sa dostať, porušil podľa názoru žalobcu povinnosť zo záväzkového vzťahu, a teda z kúpnej zmluvy, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody, s ktorým tvrdením sa súd prvého stupňa nestotožnil.
4. Dospel k záveru, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX šlo o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, aj keď bola kúpna zmluva uzavretá podľa § 588 a nasl. OZ. S poukazom na § 261 ods.6 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013, resp. § 361 ods.9 Obch. zák. v platnom znení sa kúpna zmluva síce spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o tomto zmluvnom type, avšak nárok uplatnený žalobcom na náhradu škody sa spravuje Obchodným zákonníkom. Jej koncepcia je v Obchodnom zákonníku založená na povinnosti náhrady škody stranou, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy, preto je pre priznanie nároku na náhradu škody potrebné preukázať porušenie takejto povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody za rešpektovania generálnej klauzuly obsiahnutej v § 415 Obč. zák. o tom, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v čl. V. Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX žalovaný ako predávajúci vyhlásil, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, ktoré by v čase podpísania zmluvy viazli na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom zmluvy. Vyhlásil tiež, že predmet prevodu zmluvy okrem iného nie je predmetom úradne registrovaných práv tretích osôb a nie je predmetom akýchkoľvek predkupných práv alebo vedľajších dojednaní kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na § 70 zák. č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého zapisovaným údajom do katastra nehnuteľností sú aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, a to nielen o vlastníckom práve, ale aj o právach zodpovedajúcich vecnému bremenu a o predkupnom práve, pričom údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Bol preto toho názoru, že opak musí byť preukázaný ku dňu vzniku právneho úkonu, vo vzťahu ku ktorému by preukázanie opaku bolo relevantné.
6. V konaní nebolo sporné, že v čase vzniku Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 19.12.2006 na LV č. XXXX predkupné právo Evanjelickej cirkvi, ale ani právo prechodu vlastníka susediaceho pozemku zapísané neboli a relevantným spôsobom nebolo preukázané ani právo opaku. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný ako vlastník v tom čase mal a mohol vedieť, že listiny, ktoré existenciu predkupného práva zakladajú sa nachádzajú v Zbierke listín katastra a že mal možnosť k týmto dokladom sa dostať a žalobcu na nich upozorniť, súd prvej inštancie zdôraznil, že údaje katastra sú verejne dostupné, a preto tieto listiny zo Zbierky listín katastra mal a mohol mať k dispozícii aj žalobca ako kupujúci. Ak teda mal žalovaný nad rámec údajov zapísaných v katastri nehnuteľností vyplývajúcich z listu vlastníctva preverovať ešte ďalšie údaje v Zbierke listín katastra, prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že takéto preverenie mohol realizovať, resp. oň požiadať aj žalobca. Ani samotný žalobca si preto nepočínal v súlade s § 415 OZ tak, aby nedošlo ku škode.
7. Uviedol tiež, že pokiaľ ide o právo prechodu cez pozemok, toto nebolo založené rozhodnutím Krajského stavebného úradu Banská Bystrica zo dňa 02.10.2016, keďže ním bol len konštatovaný existujúci stav, a to že na pozemku parc.č. KN XX/X je umiestnená inžinierska stavba - verejná cestná
komunikácia a parkovisko vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica, na základe čoho je vlastník pozemku povinný strpieť prechod verejnosti.
8. Žalobca sám v Kúpnej zmluve č. XX/XXXX zo dňa 19.12.2006 vyhlásil, že stav prevádzaných nehnuteľností je mu známy a tieto kupuje v stave mu známom z obhliadky nehnuteľností. Za stav nehnuteľností je potrebné považovať aj právny stav a za skutočnosti známe z obhliadky aj to, že na nehnuteľnosti sa nachádza komunikácia a parkovisko.
9. Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že aj keď porušenie zmluvnej povinnosti môže spočívať v opomenutí konania, samotná skutočnosť, že žalovaný v čl. V. Kúpnej zmluvy jednostranne vyhlásil, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, ktoré by v čase podpísania zmluvy viazli na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom zmluvy, nie je možné vyhodnotiť ako porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného vo forme opomenutia, keď o nich neupovedomil žalobcu, v dôsledku čoho tak žalobca nepreukázal porušenie konkrétnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu zo záväzkového vzťahu so žalobcom.
10. Nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti, a to vznik škody, pretože len samotná Dohoda o urovnaní zo dňa 17.02.2011, ktorou sa žalobca zaviazal zaplatiť Evanjelickej cirkvi 100.000,- Eur sama o sebe nepreukazuje, že takúto sumu skutočne zaplatil a že takéto náklady reálne vynaložil. Túto skutočnosť nepreukazujú ani daňové doklady - faktúry o tom, že by bol právne služby súvisiace so súdnym sporom reálne uhradil. Navyše sú v daňových dokladoch - faktúrach právne služby formulované len všeobecne bez konkrétnych úkonov.
11. Podľa názoru okresného súdu žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením povinnosti a vznikom škody, pretože ak predkupné právo nebolo zapísané v údajoch katastra nehnuteľností, t. j. na liste vlastníctva a ak je miestna komunikácia a parkovisko vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica evidované len v pasportizácii miestnych komunikácií, čo by malo zakladať právo prechodu vlastníka bezprostredne susediaceho pozemku, nie je možné prijať záver, že medzi prípadným porušením povinnosti žalovaného a škodou žalobcu je priamy vzťah príčiny a následku a že by bola uplatňovaná škoda vznikla žalobcovi vo vecnej súvislosti s opomenutím žalovaného. Z uvedených dôvodov preto žalobu zamietol.
12. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu nie je vecne správne z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm.f) a h) CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keď sa s posúdením povahy právneho vzťahu účastníkov kúpnej zmluvy súdom prvej inštancie stotožnil, nesúhlasil s tým, že by neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, keďže sa podľa § 373 a nasl. Obch. zák. považuje za porušenie zmluvnej povinnosti nielen porušenie povinnosti vyplývajúcej priamo zo zmluvy, ale aj zo zákona na základe uzatvorenej zmluvy, ako aj jednostranných vyhlásení jednej zo zmluvných strán. Žalovaný pritom v čl. V. Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 19.12.2006 vyhlásil, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, ktoré by v čase podpísania zmluvy viazli na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy a tiež vyhlásil, že predmet prevodu podľa zmluvy nie je predmetom akýchkoľvek predkupných práv alebo vedľajších dojednaní kúpnej zmluvy, ktorým vyhlásením žalobcu uistil, že predmet kúpy nevykazuje žiadne vady a najmä nie vady právne, spočívajúce v obmedzení práv žalobcu ako nadobúdateľa právom tretích osôb.
13. Pritom najneskôr v októbri 2006, čo vyplýva z rozhodnutia Krajského stavebného úradu Banská Bystrica zo dňa 02.10.2006, ktoré bolo žalovanému doručené, musel žalovaný vedieť, že na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu viazne právo prechodu tretích osôb, prinajmenšom Y.. B. a jeho manželky a že na týchto pozemkoch sa nachádzajú miestne komunikácie a parkovisko vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica. Rovnako musel vedieť o existencii miestnej komunikácie a parkoviska aj zo Znaleckého posudku č. 112/2005 zo dňa 04.12.2005 vypracovaného N.. N. G., na ktorý sa Mesto Banská Bystrica pri opise predmetu kúpy odvolávalo v čl. II. Kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX/RMAJ zo dňa 29.12.2005, ktorou na žalovaného prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Rovnako to musel vedieť aj z kúpnej zmluvy uzavretej Mestom Banská Bystrica so žalovaným v roku 2005, v ktorej v bode 2.2 označenom ako Vonkajšie úpravy, odd. 2.2.1. bolo uvedené, že spevnené plochy sú líniové stavby, parkovisko, cestné komunikácie, miestne komunikácie. Túto definíciu spevnených plôch žalovaný
nepreniesol do kúpnej zmluvy so žalobcom a ani ho na túto povahu spevnených plôch neupozornil. Naopak deklaroval, že vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam neexistujú žiadne obmedzujúce práva zo strany tretích osôb. Žalobcovi nebola v dobe uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovaným sprístupnená k nahliadnutiu kúpna zmluva, ktorou žalovaný prevádzané nehnuteľnosti nadobudol.
14. Nesúhlasil preto s právnym názorom okresného súdu, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu Banská Bystrica zo dňa 02.10.2006 nič nepreukazuje, ale že len konštatuje existujúci stav, ako ani s tým, že nezakladá právo prechodu cez predmetný pozemok. Naopak podľa jeho názoru toto rozhodnutie preukazuje tú skutočnosť, že žalovaný v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 19.12.2006, a to najneskôr od októbra 2006 vedel o existencii práva prechodu tretích osôb a o povahe pozemku ako parkoviska a cestnej komunikácie, napriek tomu žalobcu s touto skutočnosťou neoboznámil.
15. Bol preto toho názoru, že na strane žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti zo zmluvného vzťahu, a to najmä k porušeniu prevenčnej povinnosti týkajúcej sa možnosti prístupu k listinám uloženým v Zbierke listín katastra nehnuteľností a následnému overeniu existencie predkupného práva tretej osoby z týchto listín, kedy žalovaný nepreukázal, že vo vzťahu ku konkrétnej situácii bol primerane opatrný a konal prevenčne. Žalobca vyslovil právny názor, že do jeho prevenčnej povinnosti nespadá povinnosť pátrať, či práve pozemok, o ktorý má záujem napriek uisteniam druhej zmluvnej strany nie je miestnou komunikáciou, či parkoviskom a na tomto jeho názore nič nemení ani to, že kataster je verejný a jeho prístup je umožnený každému, pretože podľa § 68 ods.5 zák.č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej Katastrálny zákon) je verejnosť Zbierky listín katastra obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám tam presne uvedeným, pričom žalobca nespĺňa ani jedno z uvedených kritérií. Znamená to, že keby sa aj bol snažil túto skutočnosť overiť zo Zbierky listín, nemal by možnosť do nej nahliadnuť. K dispozícii mal výlučne výpis z katastra nehnuteľností, na ktorom neboli zaznamenané žiadne ťarchy a ani práva tretích osôb a navyše bol žalovaný v kúpnej zmluve uisťovaný, že žiadne práva tretích osôb ho nebudú obmedzovať a na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu. Bol preto toho názoru, že vykonal prevenciu podľa § 415 OZ v takom rozsahu, aký bol v jeho možnostiach a ktorý bolo od neho možné rozumne očakávať a požadovať.
16. Naopak žalovaný od začiatku mal vedomosť o investičných plánoch žalobcu, ktorý chcel na predmetných pozemkoch vystavať polyfunkčný objekt Hviezda a ktorý práve v dôsledku uvedených skutočností postaviť nemohol, pričom predmet kúpy získal od žalovaného za zjavne neprimeranú kúpnu cenu 929.429,73 Eur, pričom nehnuteľnosti nie sú spôsobilé pre uskutočnenie jeho investičných zámerov, na ktoré vynaložil náklady vo výške 930.750,- Eur. Takýmto konaním žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, pretože si nepočínal tak, aby ku škodám na majetku žalobcu nedošlo.
17. Podľa názoru žalobcu došlo aj k porušeniu povinností plynúcich zo zákonných ustanovení upravujúcich príslušný zmluvný typ v Občianskom zákonníku žalovaným a k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich z uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď žalovaný vyhlásil, že na predmete kúpy žiadne ťarchy ani bremená neviaznu, pričom podľa § 596 OZ bol povinný žalobcu ako kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na vady, o ktorých ako predávajúci vedel, upozorniť. Poukázal tiež na § 500 a § 501 OZ, ktoré je možné na prejednávanú vec aplikovať a ktoré vychádzajú z toho, že vadami vecí sa rozumejú nielen vady faktické, ale aj právne, medzi ktoré patrí aj existencia tiarch, vecných bremien, predkupného práva obmedzujúceho výkon vlastníckeho práva vlastníka, preto bolo zákonnou povinnosťou žalovaného upozorniť žalobcu aj na právne vady predávanej veci, pretože o nich vedel. Žalovaný preto porušil povinnosť, ktorú mu ukladá § 596 OZ, a teda povinnosť, ktorá vyplývala pre neho zo zákona na základe uzavretej zmluvy.
18. V tejto súvislosti poukázal na § 757 a § 373 Obch. zák., pričom takýmto konaním žalovaného nesporne došlo ku vzniku škody, keď došlo k zmareniu celého jeho investičného zámeru, na ktorého realizáciu okrem zakúpenia nehnuteľností zaplatil za sprostredkovanie ich kúpy sumu 99.581,76 Eur, vynaložil náklady na projektové, geodetické, zemné, výrubové práce, inžiniersku činnosť, vypracovanie enviromentálnej dokumentácie, uhradenie správnych poplatkov a ostatných nákladov spolu vo výške 930.705,- Eur a je povinný zaplatiť Evanjelickej cirkvi 100.000,- Eur za vzdanie sa ich predkupného práva.
19. Navyše musel brániť svoje práva aj voči právu prechodu Y.. X. B. a manželky cez jeho pozemok snahou o dosiahnutie vyňatia predmetného pozemku zo siete miestnych komunikácií, za čo vynaložil tiež nemalé náklady na úhradu právnych služieb. Keby bol vedel o všetkých týchto skutočnostiach pred uzavretím kúpnej zmluvy, bol by si tieto náklady ušetril. Žalovaný však existenciu tiarch a bremien zaťažujúcich predmetné nehnuteľnosti napriek tomu, že o tom vedel zamlčal, keď v kúpnej zmluve prehlásil, že vec nie je zaťažená ťarchami, bremenami, predkupnými právami tretích osôb. Keby nebolo konania žalovaného, škoda by žalobcovi nevznikla, pretože by takúto kúpnu zmluvu s vysokou pravdepodobnosťou neuzavrel a ak, tak za podstatne nižšiu kúpnu cenu a do odstránenia tiarch by rozhodne nevynakladal náklady na realizovanie projektu, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie, prípadne rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.12.2016. Uviedol v ňom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, preto ho navrhol v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že všetky skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že o predmete kúpy nebol informovaný nie sú pravdivé. Pre potreby odvolacieho konania žalovaný poukázal na to, že predmetom konania je nárok na náhradu škody v sume 111.925,21 Eur s prísl. a nie údajné škody, ktorými argumentoval žalobca v priebehu konania pred okresným súdom a ktoré uvádza v odvolaní. Suma 111.925,21 Eur má pozostávať zo sumy 100.000,- Eur a zo sumy 11.925,21 Eur, pričom sumu 100.000,- Eur mal zaplatiť Evanjelickej cirkvi za vzdanie sa jej predkupného práva a 11.925,21 Eur vynaložiť na ochranu jeho práv pred súdmi ako odmenu advokátom za zastupovanie.
21. Predkupné právo Evanjelickej cirkvi k nehnuteľnostiam, ktoré žalobca od žalovaného kúpil bolo konštatované až rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/36/2010, o ktorom sa žalovaný dozvedel až v rámci prejednávania tejto veci, pričom sa žalobca v postavení žalovaného v konaní 13C/36/2010 vôbec nebránil, hoci vedel, že žaloba sa dotýka aj stavby, ktorú kúpil od žalovaného tým, aby žalovaný vstúpil do toho konania, pričom odvolanie ktoré podal, vzal späť. Sám tak zmaril svojim konaním to, aby mohol byť rozsudok okresného súdu preskúmaný v odvolacom konaní, kedy mohla byť žaloba Evanjelickej cirkvi zamietnutá, keďže ním bola konštatovaná existencia predkupného práva aj k stavbe W. V.. Sumu 100.000,- Eur, ktorú by mal žalobca zaplatiť Evanjelickej cirkvi a zaplatenia ktorej sa domáha voči žalovanému od 17.12.2010 Evanjelickej cirkvi do dňa 06.12.2016 nezaplatil. Nie je tak preukázaný základný predpoklad vzniku škody a ani príčinná súvislosť medzi jej vznikom a protiprávnym konaním žalovaného. Rovnaký názor prezentoval aj vo vzťahu k zaplateniu sumy 11.925,21 Eur, keď žalobca v konaní nepreukázal, že právne služby mu skutočne poskytnuté boli a že boli poskytnuté vo fakturovanom rozsahu a že aj tieto služby reálne zaplatil.
22. K porušeniu prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ žalovaný uviedol, že žiadne z vyhlásení, ktoré sú obsiahnuté v kúpnej zmluve a od ktorých žalobca odvodzuje porušenie jeho povinností nebolo nepravdivé, pričom žalobca v kúpnej zmluve potvrdil, že stav prevádzaných nehnuteľností mu je známy a tieto kupuje v stave známom mu z ich obhliadky, rovnako ako mu bolo známe aj to, že Y.. X. B. s manželkou si uplatňujú právo prechodu cez pozemok žalobcu, keďže bol pri rokovaniach, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzal žalovaný z listu vlastníctva, na ktorom boli uvedené údaje, ktoré je potrebné podľa Katastrálneho zákona považovať za záväzné a hodnoverné a za dostatočný podklad pre spísanie právneho úkonu o nehnuteľnosti. Hodnovernosť týchto údajov nebola v danom čase vyvrátená a ani spochybnená, preto žalovaný konal v dobrej viere, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu sú bez tiarch a bez predkupného práva. Ak žalobca v odvolaní tvrdí, že žalovaný mal nad rámec riadneho výpisu z listu vlastníctva určeného na právne účely preverovať ešte v Zbierke listín katastra nehnuteľností skutočný stav vecí, tak takéto preverenie mohol realizovať aj on sám, čo neurobil.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo na náhradu škody, ktoré žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok s parc.č. XX/X a
stavba súp.č. XXX označená ako W. V. postavená na pozemku parc.č. XX/X nadobudol do vlastníctva Kúpnou zmluvou č. XX/XXXX uzatvorenou dňa 19.12.2010 so žalovaným ako predávajúcim.
25. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 19.12.2006 uzavretá Kúpna zmluva č. XX/XXXX, z čl. II. ktorej vyplýva, že predmetom kúpy a predaja bol pozemok parc.č. KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2, k.ú. X. X. a stavba - W. V. súp.č. XXX k.ú. X. X. nachádzajúce sa na U.. X, X. X. situovaná na pozemku parc.č. KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2 vrátane vonkajších úprav - spevnených plôch, terénnych schodov, prípojky vody a kanalizácie, ktoré žalobca nadobudol v celosti do svojho výlučného vlastníctva.
26. V čl. V. Kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásil, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, ktoré by v čase podpísania tejto zmluvy viazli na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Kupujúci vyhlásil, že stav prevádzaných nehnuteľností je mu známy a tieto kupuje v stave známom mu z obhliadky nehnuteľností. Predávajúci ďalej vyhlásil, že predmet prevodu podľa tejto zmluvy (i) nie je predmetom úradne registrovaných práv tretích osôb, (ii) nie je predmetom akýchkoľvek predkupných práv alebo akýchkoľvek vedľajších dojednaní ku kúpnej zmluve, (iii) v súvislosti s predmetom zmluvy neboli uplatnené žiadne reštitučné nároky ani určovacie žaloby, (iv) nie je predmetom akýchkoľvek konaní ohľadne vyvlastnenia, vyrovnania alebo podobných konaní a (v) nie je predmetom akýchkoľvek súdnych alebo vykonávacích konaní.
27. Dôvody, pre ktoré si uplatnil voči predávajúcemu nárok na náhradu škody, vychádzajú z troch rozhodujúcich skutočností.
28. Prvá z nich je tá, že žalovaný porušil nielen prevenčnú povinnosť, ktorú mu ukladá § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ale aj § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.), keď žalobcovi predal vyššie uvedené nehnuteľnosti zaťažené predkupným právom tretej osoby, a to Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi Augsburgského vyznania na Slovensku, a to napriek tomu, že v čl. V. Kúpnej zmluvy vyhlásil, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, ktoré by v čase podpísania zmluvy viazli na nehnuteľnostiach a že predmet prevodu nie je predmetom akýchkoľvek predkupných práv alebo akýchkoľvek vedľajších dojednaní ku kúpnej zmluve.
29. Takéto vyhlásenie žalovaného sa neskôr ukázalo ako nepravdivé, a to z toho dôvodu, že Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi listom označeným pod č. 88/2009 bez uvedenia dátumu žalobcovi oznámil, že pri prevode pozemku parc.č. KN-C XX/X,. k.ú. X. X. (areál W. V.) bolo opomenuté jeho prednostné právo na pozemok, ktoré si zároveň týmto listom Cirkevný zbor voči žalobcovi uplatnil. Cirkevný zbor vychádzal z platnej zmluvy o predkupnom práve označenej ako „Úmluva“ uzatvorenej dňa 06.10.1946 medzi W. W. a medzi Evanjelickým a cirkevným zborom v Banskej Bystrici, zastúpeným Y. V. ako duchovným a Dr. K. C. ako cirkevným dozorcom, v ktorom dohodli právo prednej kúpy (predkúpy) na nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX Mesta Banská Bystrica pod riadkom č. H. bod X,X,X, m.č. XX,XX,XX. vedené na meno W. W., ako aj v mene ním zastúpených C. W. a vdovy T. W. s vyjadrením povolenia, aby sa na základe tejto listiny právo prednej kúpy kedykoľvek pozemnoknižne vložilo v prospech Evanjelického a cirkevného zboru v Banskej Bystrici. Súčasťou Úmluvy, ktorú Evanjelický a cirkevný zbor žalobcovi zaslal je aj výpis z pozemnoknižnej vložky č. XXX, časť B Vlastníctvo, z ktorého vyplýva, že v časti označenej 6/ad 2.3.5 bolo právo prednej kúpy v prospech Evanjelického a cirkevného zboru v Banskej Bystrici na základe Úmluvy zo dňa 06.10.1946 vložené. Následne Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi požiadal Správu katastra v Banskej Bystrici listom zo dňa 06.03.2009 o opravu chyby tak, aby na LV č. XXXX k.ú. X. X. v časti Ťarchy zapísala predkupné právo v prospech neho.
30. Dňa 03.03.2010 podal Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi žalobu voči žalobcovi v prejednávanej veci o určenie, že predkupné právo Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi k nehnuteľnostiam existuje a o uloženie povinnosti žalobcovi v prejednávanej veci ponúknuť v stanovenej lehote Cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi na kúpu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to parc.č. KN-C XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2, stavba súp.č. XXX stojaca na parc.č. KN-C XX/X. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe rozsudkom č.k. 13C/36/2010-91 zo dňa 21.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/20/2011-124 zo dňa 26.04.2011.
31. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania na Slovensku, Banská Bystrica a žalobcom dňa 17.02.2011 vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri na LV č. XXXX. Pod bodom 4.2.1 dohody sa Evanjelická cirkev zaviazala do 5 dní od jej uzavretia vziať späť svoj podnet na zápis predkupného práva, ktorého určenia sa domáhala v súdnom konaní č. k. 13C/36/2010 a žalobca sa zaviazal do 5 dní od uzavretia tejto dohody vziať späť odvolanie, ktoré podal proti rozhodnutiu, ktoré súd v tejto veci vydal. Pod bodom 4.2.4 sa Evanjelická cirkev zaviazala podpisom tejto dohody ku vzdaniu sa svojho predkupného práva a žalobca sa zaviazal zaplatiť jej 100.000,- Eur najneskôr do 5 rokov od uzavretia tejto dohody, prípadne poskytnúť v bode 4.2.5 plnenie aj iným, v nej dohodnutým spôsobom. Žalobca svoj záväzok z Dohody o urovnaní splnil a vzal späť odvolanie vo veci č. k. 13C/36/2010 a Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi vzal späť podnet na zápis predkupného práva do katastra nehnuteľností listom zo dňa 11.02.2010. Žalobca ku dňu rozhodnutia odvolacím súdom nepreukázal, že by bol sumu 100.000,- Eur Evanjelickej cirkvi zaplatil.
32. Z odpovede vedúceho katastrálneho odboru č. OU-BB-KO3-2014 zo dňa 15.08.2014 (čl.531) k žiadosti žalovaného na prešetrenie skutkového stavu ohľadom zápisov v pozemkovej knihe vyplýva, že prvotný zápis bol vo vložke č. XXX k.ú. X. X. vykonaný dňa 08.01.1927, kedy boli do vložky vpísané parcelné č. XX,XX a XX a dom pod popisným č. X s dvorom v U. ulici. Jednalo sa o pôvodný dom, ktorý patril W. J., rod. W. v podiele 2/4, W. W. v podiele 1/4 a W. W. v podiele 1/4. Pôvodná stavba, na ktorú sa vzťahovalo predkupné právo zriadené dňa 21.10.1946 bola zbúraná v 50. rokoch. Zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke pod X čd XXX z 25.03.1953 vyplýva, že začalo vyvlastňovacie konanie len na pozemky, z čoho je zrejmé, že už vtedy pôvodná stavba nestála a nová stavba W. V. bola postavená v rokoch 1954-1955. Dňa 06.11.1989 bol založený list vlastníctva na základe druhej etapy zápisu vlastníckych práv podľa zák.č. 22/1964 o evidencii nehnuteľností obnovou operátu po novom mapovaní. Tento zákon neupravoval postup pri zakladaní evidencie vlastníckeho práva v prípadoch nedoložených právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, pričom zápis na LV nenahrádzal konštitutívnosť pozemkovej knihy. Pozemkovoknižná vložka bola uzavretá až rozhodnutím o U-KO 601/1075/2001 zo dňa 31.10.2001. Stavba súp.č. XXX bola na LV uvedená iba informačne, ale nebola totožná s pôvodnou stavbou, ktorá bola vedená vo vložke č. XXX. Tá nebola ani predmetom dedičského konania po R. W., kde sa prejednávali nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, avšak je v nich zápis, že ohliadkou nehnuteľností na mieste samom bolo zistené, že sa jedná o pozemok, na ktorom je dnes postavené W. V.. Rovnako nebola ani predmetom prevodu práv v Hospodárskej zmluve č. K. X-X XXX/XX Rp a č. FIN X-XXX/XX, kde Okresný národný výbor prevádzal parcely CKN č. XX/X a XX/X na Mestský národný výbor, Finančný odbor Banská Bystrica. Parcely boli zapísané po VZ XX/XX na LV č. X a následne protokolom o prechode vlastníctva v zmysle zák. SNR č. 138/91 Zb. zo dňa 26.06.1991, položka VZ XXX/ XX,. zapísané na LV č. XXXX na Mesto Banská Bystrica. Stavba č.s. XXX - W. V. bola na LV č. XXXX zapísaná až položkou VZ XXXX/XX dňa 12.11.1993 na základe rozhodnutia Mestského úradu v Banskej Bystrici č. 720/93 zo dňa 13.10.1993, čo vyplýva z výpisu evidencie nehnuteľností, číslo evidenčného listu XXX pre LV č. XXXX, vyhotovenom dňa 25.08.1998. Z LV č. XXXX (čl. 431 spisu) zápis predkupného práva v prospech Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi nevyplýva.
33. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že pozemok o výmere 4407 m2 na parc.č. XX/X, ako aj stavba súp.č. XXX nachádzajúca sa na tejto parcele označená ako W. V. boli nadobudnuté na základe protokolu o prechode vlastníctva v zmysle zákona SNR č. 138/1991 Zb. zo dňa 21.11.1993 spolu s ostatnými nehnuteľnosťami bez vecných bremien a ostatných tiarch, ako aj predkupného práva. Predkupné právo z roku 1946, ktoré sa vzťahovalo na pôvodnú stavbu sa preto nemôže vzťahovať na W. V. - stavbu č.s. XXX, keďže toto zaniklo zbúraním pôvodnej stavby. Môže sa preto vzťahovať len na pozemky. Pri zápise vlastníckych práv v roku 1989 na LV č. XXXX nebolo zapísané predkupné právo. Pozemkovoknižná vložka však aj v tej dobe bola stále platným a verejnosti prístupným operátom a bolo možné do nej kedykoľvek nahliadnuť.
34. Mesto Banská Bystrica na dopyt okresného súdu zo dňa 06.05.2015 uviedlo, že na LV č. XXXX pre k.ú. X. X., časť C nie je uvedená ťarcha, podľa ktorej malo na nehnuteľnostiach zapísaných na tomto LV viaznuť predkupné právo Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi. Mesto Banská Bystrica pri uzatváraní tejto zmluvy vychádzalo z údajov uvedených na LV č. XXXX, pričom poukázalo na § 7 písm.c) zák.č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého kataster obsahuje údaj o právach k nehnuteľnostiam, o vlastníkoch nehnuteľností a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam, ak ide o právnickú osobu aj názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, pričom
podľa § 70 ods.1 cit. zák. sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Na podrobný popis nehnuteľností odkazoval znalecký posudok uvedený v kúpnej zmluve, v ktorom je pod bodom 2.2 vonkajšie úpravy, bod 2.2.1 spevnené plochy uvedené, že sú nimi líniové stavby parkovisko, cestné komunikácie a miestne komunikácie.
35. Druhou skutočnosťou, ktorá má podľa tvrdenia žalobcu vplyv na ním uplatnený nárok je tá, že sa na pozemku parc. č. KN-C XX/X, ktorý od žalovaného kúpil Kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2006 nachádzajú spevnené plochy, a to parkovisko v hornej časti pozemku za hlavným objektom, ako aj spevnená plocha z bočnej strany kina a pred kinom, ktoré patria ako miestne komunikácie do vlastníctva Mesta Banská Bystrica.
36. Z Kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX/RMAJ zo dňa 29.12.2005 vyplýva, že Mesto Banská Bystrica predalo žalovanému MBB a.s. Banská Bystrica nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. X. X. ako pozemok parc.č. KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2, k.ú. X. X. a stavba - W. V. súp.č. XXX k.ú. X. X. nachádzajúce sa na U. č. X, X. X.. Z čl. V. tejto zmluvy vyplýva, že predávajúci v tom čase nemal vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, ktoré by v čase podpísania tejto zmluvy viazli na nehnuteľnostiach, ktoré boli jej predmetom, pričom žalovaný vyhlásil ako kupujúci, že stav prevádzaných nehnuteľností je mu známy a kupuje ich v takom stave, v akom sa ku dňu podpísania kúpnej zmluvy nachádzali. Pred podpísaním zmluvy si nehnuteľnosti obhliadol. V čl. II., ktorý upravuje predmet kúpy je odkaz na Znalecký posudok č. 112/2005 zo dňa 04.12.2005 N.. N. G., v ktorom je podrobný opis nehnuteľností.
37. Zo Znaleckého posudku N.. N. G. č. 112/2005, bod 2.2 zo dňa 04.12.2005 vyplýva, že medzi spevnené plochy patrilo parkovisko v hornej časti pozemku za hlavným objektom, ako aj spevnená plocha z bočnej strany kina a pred kinom, pričom je pri nich uvedený kód KS:XXXX cestné komunikácie a kód W XXXX miestne komunikácie bez bližšej špecifikácie.
38. Z čl. II. Kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu pod č. XX/XXXX vyplýva, že predmetom kúpy a predaja bol pozemok parc.č. KN-C XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2, k.ú. X. X. a stavba - W. V. súp.č. XXX k.ú. X. X. nachádzajúce sa na U. č. X, X. X. vrátane vonkajších úprav
- spevnených plôch, terénnych schodov, prípojky vody a kanalizácie, ktoré žalobca nadobudol v celosti do svojho výlučného vlastníctva.
39. V čl. V. Kúpnej zmluvy okrem iného predávajúci vyhlásil, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, ktoré by v čase podpísania tejto zmluvy viazli na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tejto zmluvy a kupujúci vyhlásil, že stav prevádzaných nehnuteľností je mu známy a tieto kupuje v stave známom mu z obhliadky nehnuteľností.
40. Zo stanoviska Mestského úradu v Banskej Bystrici z 09.11.2006 adresovaného žalovanému vyplýva, že parkovisko - odstavná plocha pre motorové vozidlá za W. V. a prístupová komunikácia k nemu boli vybudované ako účelové pre zaistenie bezproblémovej prevádzky objektu. V prípade asanácie W. V. súhlasil Mestský úrad so zrušením, resp. s odstránením odstavnej plochy a prístupovej komunikácie za podmienky, že pri výstavbe nového objektu budú dodržané technické požiadavky na výstavbu (čl. 549).
41. Aj keď Mesto Banská Bystrica začalo územné konanie o umiestnení stavby na žiadosť žalobcu pre polyfunkčný dom V. na parc. KN-C XX/X, KN-C XX/X a KN-C XX/X a vydalo rozhodnutie o umiestnení tejto stavby dňa 23.11.2011, toto bolo Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici dňa 16.07.2012 zrušené. Okrem iného z neho vyplýva, že samotná skutočnosť, že spevnené plochy sú zaradené do siete miestnych komunikácií mesta bez ďalšieho nepreukazuje vlastnícke právo mesta k nim a neexistuje ani žiaden právny akt, na základe ktorého by vznikla na pozemku žalobcu akákoľvek verejná komunikácia, preto sa podľa jeho názoru nie je možné odvolávať na pasport mesta. Vyplýva z neho tiež tá skutočnosť, že podľa technickej správy projektovej dokumentácie k navrhovanej stavbe polyfunkčného domu HVIEZDA na pozemkoch žalobcu sa nachádzajúce miestne komunikácie musia vyňať zo siete miestnych komunikácií a pokiaľ sa tak nestane, nie je možné na tomto pozemku umiestniť ďalšiu stavbu. To bol dôvod, prečo žalobca podal dňa 10.06.2015 žiadosť o vyradenie miestnych komunikácií prechádzajúcich cez jeho pozemok zo siete miestnych komunikácií vedené v Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica a zjednodušenom kabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica ako komunikácie nachádzajúcej sa na parc.č. CKN XX/
X v lokalite W. V., pretože na pozemku mienil stavať polyfunkčný objekt. Konanie o jeho žiadosti bolo zastavené, pretože žalobca nepredložil právne relevantný návrh spôsobu zabezpečenia prístupu k rodinnému domu Y.. B. s manž., pokiaľ by bola táto komunikácia zo siete verejných komunikácií vyradená.
42. Následne podal žalobca na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o určenie vlastníctva k spevneným plochám nachádzajúcim sa na pozemku parc.č. XX/X zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú zaradené do miestnych komunikácií Mesta Banská Bystrica a žiadal. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 13C/339/2012-167 zo dňa 27.05.2014 jeho žalobu zamietol a vecnú správnosť rozhodnutia potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozsudkom č.k. 16Co/1128/2014-249 zo dňa 19.11.2015, keď v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 2 zák. č. 138/1991, podľa ktorého sa žalovaný stal vlastníkom spevnených plôch zaradených do siete miestnych komunikácií Mesta Banská Bystrica tak, ako sú zapísané v zjednodušenom mapovom a tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov Mesta Banská Bystrica a tak ako sa nachádzajú na parc.č. CKN XX/X, pričom skutočnosť, že miestna komunikácia je vo vlastníctve obce vyplýva z § 3d) ods.3 zák.č. 135/1961, preto vlastníkom miestnych komunikácií nachádzajúcich sa na pozemku patriacom žalobcovi je žalovaný, na ktorého vlastnícke právo pri kúpe nehnuteľností od Mesta Banská Bystrica prešlo. Keďže v kúpnej zmluvy boli spevnené plochy uvedené ako príslušenstvo predmetu prevodu - stavby a pozemku, na ktorom sa nachádzajú, nie je vlastnícke právo žalobcu k pozemku CKN č. XX/X sporné a podľa výpisu z katastra nie je ani zaťažené iným právom. Z toho dôvodu nie je možné, aby sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva iba k spevneným plochám na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, aj keď miestne komunikácie, nie však spevnené plochy, sú podľa stavebných predpisov považované za stavbu.
43. Treťou skutočnosťou, ktorá zakladá žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je Y.. X. B. a jeho manželkou nárokované právo prechodu cez pozemok žalobcu parc. č. KN XX/X a právo viesť cez jeho pozemok inžinierske siete. Listom zo dňa 06.06.2007 žiadali žalobcu o vyjadrenie k projektu stavebného povolenia k výstavbe ich rodinného domu na pozemkoch č. XX/X a XX/X k.ú. X. X., ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve pozemku žalobcu, s čím žalobca nesúhlasil.
44. Z rozhodnutia vydaného Krajským stavebným úradom Banská Bystrica pod č. KSÚBB-2006-618/1341-1:OŠSSK1 zo dňa 02.10.2006 pod bodom 5. okrem iného vyplýva, že na pozemku parc.č. KN XX/X, ktorý v čase jeho vydania patril žalovanému, je umiestnená inžinierska stavba
- verejná cestná komunikácia a parkovisko vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica, po ktorých je prístup k rodinnému domu Y.. X. B. a manž. možný.
45. Dňa 06.03.2008 bolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu Y.. X. B. s manž., z ktorého vyplýva, že k ich pozemku je prístup cez pozemok žalobcu s odvolaním sa na právoplatné územné rozhodnutie, v ktorom bola táto skutočnosť uvedená. avšak len ako navrhovaná možnosť. Jedná sa o vyššie uvedené rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom Banská Bystrica pod č. KSÚBB-2006-618/1341-1:OŠSSK1 zo dňa 02.10.2006, t.j. pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.
46. Žalobca Y.. X. B. a jeho manželke súhlas na právo prechodu cez pozemok žalobcu parc. č. KN XX/ X a právo viesť cez jeho pozemok inžinierske siete, nedal.
47. Podľa § 373 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) v znení účinnom do 31.01.2013, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
48. Podľa § 380 Obch. zák. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
49. Podľa § 596 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení účinnom do 31.01.2013, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
50. Podľa § 1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení účinnom do 31.08.2009 kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
51. Podľa § 7 písm.c) cit. zák. kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.
52. Podľa § 68 ods. 5 cit. zák. verejnosť zbierky listín [ § 8 ods. 1 písm. c)] je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy.
53. Podľa § 70 ods.1 cit. zák. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
54. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Na zdôraznenia správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj s prihliadnutím na rozsah a podstatné tvrdenia žalobcu uvedené v ním podanom odvolaní odvolací súd dopĺňa nasledujúce skutočnosti.
55. Tak, ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie, medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi bola pri ich podnikateľskej činnosti uzatvorená kúpna zmluva podľa § 588 Obč. zák., ktorou dňa 19.12.2006 žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc.č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4407 m2 a stavbu súp.č. XXX označenú ako W. V. s tým, že vklad vlastníckeho práva pre žalobcu bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 07.03.2007 pod č. V 1073/2007. V súlade s § 261 ods.6 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013 sa preto kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bola kúpa a predaj nehnuteľností spravuje príslušnými ustanoveniami o zmluvnom type obsiahnutými v Občianskom zákonníku a v ostatnom ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a nákladov, ktoré mu vznikli s uplatnením jeho práv v súdnych konaniach je preto potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to § 373 a nasl. Obch. zák.
56. Odvolací súd k uplatnenej povahe nároku na náhradu škody uvádza, že náhrada škody je právnym inštitútom zodpovednosti za porušenie povinnosti v súkromnoprávnych vzťahoch, a to ako povinností vyplývajúcich zo zmluvy, tak aj povinností vyplývajúcich zo zákona, prípadne aj povinností nahradiť spôsobenú ujmu, aj keď nedošlo k porušeniu zmluvou či zákonom stanovenej povinnosti a kedy teda nejde o zodpovednosť, ktorá je zásadne dôsledkom porušenia povinností.
57. Základným predpokladom pre vznik povinnosti k náhrade škody všeobecne je porušenie určitej právnej povinnosti, vznik škody ako následok tohto porušenia povinnosti, a teda príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu k úprave Občianskeho zákonníka úpravou zvláštnou, pričom úprava v § 373 Obch. zák. má charakter všeobecnej úpravy náhrady škody v obchodných vzťahoch. Všeobecná povinnosť predchádzania hroziacim škodám upravená v § 415 až § 419 Obč. zák. sa vzťahuje aj na podnikateľov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením záväzku je v obchodných vzťahoch objektívnou zodpovednosťou, preto sa neuplatňuje hľadisko, či podnikateľ, ktorý porušil svoj záväzok, toto porušenie zavinil alebo nie. Informácie o skutočnom stave veci sú v obchodných vzťahoch dôležité, pretože podnikateľ, ktorý je včas informovaný, môže aj včas reagovať a obmedziť nepriaznivé dôsledky alebo im predísť, preto sa táto informačná povinnosť uvádza výslovne v § 377 Obch. zák. Základným predpokladom vyplývajúcim z cit.
ustanovenia však je, že strana, ktorá svoju povinnosť porušuje alebo ktorá má s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, musí o porušovaní povinností reálne vedieť.
58. Žalobca v konaní tvrdil, že na strane žalovaného došlo k porušeniu záväzkovej, a teda zmluvnej povinnosti, ktorú na seba prevzal v čl. V. kúpnej zmluvy uzatvorenej s ním dňa 19.12.2006, keď v ňom vyhlásil, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, ktoré by v čase podpísania zmluvy viazli na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom zmluvy a že predmet prevodu podľa zmluvy nie je predmetom akýchkoľvek predkupných práv alebo akýchkoľvek vedľajších dojednaní v kúpnej zmluve. Žalobca bol toho právneho názoru, že žalovaný ho uistil o tom, že predmet kúpy nevykazuje žiadne vady a najmä nie vady právne, spočívajúce v obmedzení práv žalobcu ako nadobúdateľa právami tretích osôb, Evanjelickej cirkvi, Y.. B. a jeho manželky a Mesta Banská Bystrica..
59. Základnými predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody je, aby žalobca, ktorý tvrdí, že mu vznikla škoda, preukázal v konaní porušenie povinností zo záväzkového vzťahu a teda z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným dňa 19.12.2006. Žalobca v konaní tvrdil, že k takémuto porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu žalovaným došlo z vyššie uvedených dôvodov preto, že žalobcu neupozornil pri uzatváraní zmluvy na existenciu právnej vady, ktorá na kupovaných nehnuteľnostiach viazla, a to na predkupné právo, ktoré tak, ako to vyplynulo z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica patrí Evanjelickej cirkvi napriek tomu, že sa na LV č. XXXX v čase podpisovania kúpnej zmluvy a ani v čase zavkladovania vlastníckeho práva v prospech žalobcu v zápise katastra nehnuteľností nenachádzalo. O jeho existencii sa žalobca dozvedel až z oznámenia Evanjelickej cirkvi odkazom na Úmluvu z roku 1946 a výpis z pozemnoknižnej vložky č. XXX, ako aj z podnetu Evanjelickej cirkvi zo dňa 06.03.2009, ktorý bol podaný na Správu katastra.
60. Žalovaný mal porušiť povinnosť z kúpnej zmluvy aj tým, že neupozornil žalobcu pri podpise kúpnej zmluvy na existenciu práva manželov B., a to na právo prechodu po jeho pozemku, ako aj na ich právo na uloženie sietí cez pozemok žalobcu napriek tomu, že z rozhodnutia Krajského stavebného úradu Banská Bystrica táto skutočnosť vyplynula. Najneskôr v októbri 2006 musel žalovaný tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 02.10.2006, ktoré bolo žalovanému doručené vedieť, že na pozemkoch, ktoré uvedenou kúpnou zmluvou kúpil, viazne právo prechodu tretích osôb, prinajmenšom Y.. B. a jeho manželky a že sa na týchto pozemkoch nachádzajú miestne komunikácie a parkovisko vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica. Rovnako to mal vedieť aj zo Znaleckého posudku č. 112/2005 zo dňa 04.12.2005 vypracovaného ku kúpnej zmluve uzatváranej medzi Mestom Banská Bystrica a žalovaným dňa 29.12.2005, ako aj zo samotnej kúpnej zmluvy a jej bodu 2.2 označenom ako Vonkajšie úpravy, v ktorom sa uvádzalo, že spevnené plochy sú líniové stavby parkovisko, cestné komunikácie, miestne komunikácie, čo sa v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným už neuviedlo.
61. Všetky vyššie uvedené porušenia povinností žalovaného mali za následok tú skutočnosť, že v dôsledku prehlásenia žalovaného, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené ťarchami, bremenami, predkupnými právami tretích osôb došlo k zmareniu celého investičného zámeru žalobcu, pre ktorý uvedený pozemok kupoval. Vznikla mu tak škoda nielen zaplatením kúpnej ceny, ale aj náklady za sprostredkovanie kúpy, náklady na projektové, geodetické, zemné, výrubové práce, inžiniersku činnosť, za vypracovanie enviromentálnej dokumentácie a uhradenie správnych poplatkov vo výške 930.705,- Eur, ako aj povinnosť zaplatiť 100.000,- Eur Evanjelickej cirkvi za vzdanie sa ich predkupného práva vrátane nákladov na úhradu právnych služieb vykonaných pri vedení súdnych sporov žalobcom, prípadne tretími osobami voči nemu.
62. Žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaný porušil aj povinnosť uloženú mu § 596 OZ, čo zakladá právo na náhradu škody, a to aj s poukazom na § 500 ods.1 a § 501 OZ, ktoré upravujú pre žalobcu oprávnenie uplatňovať si nárok zo zodpovednosti za vady, pretože žalovaný si svoju povinnosť uvedenú v čl. V. kúpnej zmluvy nesplnil. Keďže podľa § 600 OZ uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody a veci, ktoré žalobca od žalovaného kúpil mali právne vady, bolo zákonnou povinnosťou žalovaného na tieto vady žalobcu upozorniť. Žalovaný podľa jeho názoru vedel minimálne o existencii práva prechodu tretích osôb a o povahe prevádzaných spevnených plôch ako miestnych komunikácií a parkoviska patriacich Mestu Banská Bystrica.
63. K žalobcom tvrdenému porušeniu povinností plynúcich z uvedených zákonných ustanovení žalovaným odvolací súd uvádza, že podľa § 596 OZ je povinnosť predávajúceho upozorniť kupujúceho na vady viazané na tú skutočnosť, že o vadách vie. Vedomosť o vadách je preto treba posudzovať vždy zo subjektívneho, a nie z objektívneho hľadiska. Je preto podstatné len to, či žalovaný o právnych vadách ako predávajúci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalobcom dňa 19.12.2006 vedel a nie to, či by vzhľadom k svojej osobe alebo okolnostiam vedieť mal alebo mohol.
64. Právnou vadou je právo tretej osoby, ktoré viazne na predmete kúpy alebo sa ho dotýka a buď je nezlučiteľné s vlastníckym právom kupujúceho alebo toto jeho vlastnícke právo podstatne obmedzuje. Predávajúci splní svoju povinnosť len vtedy, ak upozorní kupujúceho na konkrétne, individuálne špecifikované vady a nielen všeobecným upozornením, že vec môže mať alebo má vady. Časový horizont, v ktorom je nutné na vady upozorniť je daný dojednávaním kúpnej zmluvy, a teda okamihom od doručenia ponuky alebo objednávky do uzatvorenia vlastnej kúpnej zmluvy. Upozornenia, ktoré by boli vykonané po uzatvorení kúpnej zmluvy sú právne irelevantné a neúčinné. Právnym dôsledkom upozornenia je potom zánik zodpovednosti predávajúceho kupujúcemu za vady, ktoré mu boli oznámené a ktoré podpisom kúpnej zmluvy akceptoval.
65. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu nie je možné dospieť k záveru, že by mala byť práve nevedomosť predávajúceho o existencii predkupného práva Evanjelickej cirkvi porušením povinností z kúpnej zmluvy, a preto nie je možné dospieť ani k záveru, že by konaním žalovaného mohlo dôjsť k tým právnym dôsledkom, ktoré žalobca v konaní tvrdil. Porušenie povinnosti upozornenia kupujúceho predávajúcim na vady, o ktorých predávajúci nevie, nie je a ani nemôže byť porušením tejto povinnosti, a preto nemôže byť spojené so žiadnymi právnymi dôsledkami. Ak má vec vady, na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil, zodpovedá za tieto vady podľa § 597 OZ. Uplatnením zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo kupujúceho na náhradu škody tak, ako to žalobca v odvolaní tvrdil, avšak ako kupujúci by musel preukázať nielen subjektívnu vedomosť predávajúceho o vade, ale aj o vzniku a výške škody, ako aj príčinnej súvislosť, pokiaľ si právo na náhradu škody vzniknutej z vadného plnenia uplatnil.
66. Žalovaný však, pokiaľ ide o práva tretích osôb, o existencii predkupného práva Evanjelickej cirkvi, v čase podpísania kúpnej zmluvy nevedel. S istotou sa o ňom dozvedel až právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, keďže ani v Katastri nehnuteľností zapísané nebolo. Ani List vlastníctva č. XXXX žiaden údaj o práve tretej osoby v čase uzatvárania kúpnej zmluvy neobsahoval.
67. Pri zisťovaní, či k ubezpečeniu predávajúceho vo vzťahu ku kupujúcemu o vlastnostiach v zmysle § 596 OZ skutočne došlo sa musí skúmať celý priebeh dojednávania zmluvy a zvážiť všetky vyjadrenia strán, ku ktorým v tomto procese došlo. Tomuto názoru zodpovedá aj ust. § 597 OZ, ktoré je doplňujúcou právnou úpravou k § 596 OZ a špeciálnou právnou úpravou k všeobecnému ustanoveniu § 507 OZ upravujúceho nároky zo zodpovednosti za vady. V ňom uvedená povinnosť predávajúceho upozorniť kupujúceho na vady veci, avšak len na tie, o ktorých predávajúci vie, je výslovne viazaná na proces dojednávania zmluvy. Ak dôjde k porušeniu § 597 OZ, má kupujúci možnosť od zmluvy odstúpiť, čo žalobca nevyužil, prípadne mohol žiadať zľavu z kúpnej ceny, pretože kúpou neupotrebiteľnej veci dochádza k zmareniu účelu kúpnej zmluvy. Žalobca však mohol uplatniť len jeden nárok, pričom odstúpením od zmluvy mohol žiadať vrátenie celej kúpnej ceny, ktorú predávajúcemu zaplatil.
68. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z objektívnych skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo nie je možné dospieť k záveru, že by žalovaný nebol mal vážnu vôľu uzatvoriť so žalobcom právny úkon, a to kúpna zmluvu na predaj nehnuteľností a že by bola kúpna zmluva uzatvorená spôsobom a za okolností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že žalovaný ako subjekt, ktorý prejavil vôľu predať nehnuteľnosti zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle nespája. Možnosť zrealizovať na pozemku určitý typ stavby je jeho vlastnosťou v zmysle § 597 ods.2 OZ a pokiaľ predávajúci ubezpečil kupujúceho o tom, že územný plán umožňuje na pozemku určiť typ výstavby a toto ubezpečenie sa neskôr ukáže nepravdivým, má kupujúci možnosť od zmluvy odstúpiť (rozhodnutie NS ČR 22Cdo/2663/1998).
69. V súvislosti s § 1 ods.1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 31.08.2009 malo byť predkupné právo ako údaj o práve k nehnuteľnostiam kupovaným žalobcom, keďže malo účinky vecného práva, zapísané v katastri,
pretože je súčasťou údajov zapísaných v katastri. Pokiaľ by tam bolo bývalo uvedené, boli by bývali údaje hodnoverné a nielen žalobca, ale aj žalovaný by boli z tohto údaju nesporne vychádzali. Keďže Kataster nehnuteľností neobsahoval v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcu so žalovaným žiaden údaj o predkupnom práve Evanjelickej cirkvi, tie údaje, ktoré sa v katastri o žalovaným prevádzaných nehnuteľnostiach na žalobcu nachádzali, je treba považovať v súlade s § 70 ods.1 Katastrálneho zákona v nadväznosti na § 7 za hodnoverné dovtedy, kým sa nepreukázal opak, a teda dovtedy, kým takéto predkupné právo Evanjelickej cirkvi do katastra zapísané nebolo. Že sa tak stalo až na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu, proti ktorému žalobca odvolanie, a to minimálne v časti predkupného práva týkajúceho sa stavby W. V. nepodal, nemôže ísť na ťarchu žalovaného.
70. Odvolací súd je, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom porušenia povinnosti žalovaného z čl. V. kúpnej zmluvy o tom, že žalovaný mal a mohol vedieť o tom, že na ním prevádzaných nehnuteľnostiach viazlo predkupné právo Evanjelickej cirkvi toho názoru, že žalovaný tieto skutočnosti nevedel, preto ich do kúpnej zmluvy nemohol uviesť. Z tohto dôvodu ani nemohol porušiť žiadnu povinnosť, ktorá by mala za následok vznik nároku na náhradu škody.
71. Na tomto závere nič nemení ani tvrdenie žalobcu v ním podanom odvolaní o tom, že podľa § 68 ods.5 zák.č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv je verejnosť Zbierky listín katastra obmedzená a nazrieť do nej sa umožňuje len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám tam presne uvedeným, pričom žalobca nespĺňa ani jedno z uvedených kritérií a keby sa aj bol snažil túto skutočnosť overiť zo Zbierky listín, nemal by možnosť do nej nahliadnuť. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi nič nebránilo, a to aj z dôvodu rešpektovania § 415 OZ, aby o takéto nazretie do katastra prístupného len žalovanému požiadal pred uzatvorením zmluvy práve žalovaného ako vlastníka, čo neurobil. Preverenie právneho stavu nehnuteľností malo byť najmä v jeho záujme. Žalobca rovnako ako ani žalovaný evidentne žiadne pochybnosti o existencii práv tretích osôb nemali, inak by asi žalobca žiadnu kúpnu zmluvu tak, ako to v konaní tvrdil, neuzavrel.
72. Za porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej podľa tvrdenia žalobcu z porušenia čl. V. kúpnej zmluvy žalovaným, keď mu neoznámil pri uzatváraní kúpnej zmluvy existenciu práv Y.. B. a manž. na prechod po pozemku žalobcu a na uloženie sietí cez pozemok žalobcu, odvolací súd nepovažuje. Vyhlásenie žalovaného o tom, že nemá vedomosť o žiadnych ťarchách a bremenách, nie je v tejto časti čl. V. kúpnej zmluvy nepravdivé, pretože v čase jej podpísania žiadne takéto práva na prevádzaných nehnuteľnostiach v prospech Y.. B. a manž. neviazli. Aj keď bol žalobca listom Y.. B. zo dňa 06.06.2007, t. j. až po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 19.12.2006 požiadaný o vyjadrenie k projektu stavebného povolenia na výstavbu ich rodinnému domu na susediacich pozemkoch parc.č. XX/X a XX/X k.ú. X. X., faktom je, že až dňa 06.03.2008 im bolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie, ktoré vychádzalo z územného rozhodnutia Krajského stavebného úradu Banská Bystrica zo dňa 02.10.2006, ktoré umiestnenie stavby rodinnému domu na uvedených parcelách povolilo. Povolenie umiestnenia stavby bolo však podmienené splnením v ňom stanovených podmienok, medzi ktoré pod bodom 5. patrila tá, že prístup na pozemok k rodinnému domu bol navrhovaný z mestskej verejnej komunikácie cez miestnu komunikáciu p.č. XXa p.č. XX/X a parkovisko za kinom V. XX, s ktorým riešením žalovaný nesúhlasil. Takýto súhlas nedal Y.. B. ani žalobca, ktorý neskôr vstúpil do práv žalovaného ako pôvodného vlastníka pozemku. Takto stanovená podmienka umiestnenia stavby manželov B., ktorá bola formulovaná len ako návrh, nemôže mať za následok porušenie akýchkoľvek povinností žalovaného, keďže z nej nevyplýva pre žalovaného, ale ani pre jeho právneho predchodcu žiadna povinnosť, ale len právo súhlasiť alebo nesúhlasiť s realizáciou inžinierskych sietí a s právom prechodu pre manželov B., ktoré ani realizované nebolo.
73. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, že z bodu 5. uvedeného rozhodnutia vyplýva len to, že prístup na pozemok k rodinnému domu Y.. B. by mohol byť z mestskej verejnej komunikácie cez miestnu komunikáciu parc.č. XXa a parc.č. XX/X a parkovisko za W. V. a keď inžinierske siete nemusel Y.. B. v konečnom dôsledku, pokiaľ mu vlastník pozemku, cez ktoré mali ísť, súhlas nedá, viesť nutne cez pozemok žalobcu. Dňa 06.03.2008 vydané stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu Y.. X. B. s manž. stavebným úradom rieši prístupu k ich pozemku len odkazom na rozhodnutie o umiestnení stavby, v ktorom je takýto prístup riešený len vo forme návrhu.
74. Žalobca tak z uvedených dôvodov v konaní nepreukázal, že by bol žalovaný mal v čase podpisovania kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že manželia B. majú konkrétne právo na základe rozhodnutia správneho
orgánu alebo súhlasu vlastníka pozemku parc. č. XX/X prechádzať cez pozemok žalobcu a viesť cez pozemok parc. č. XX/X, ktorý žalovanému v čase uzatvárania kúpnej zmluvy patril, inžinierske siete. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že Y.. X. B. a jeho manželka preukázateľne požiadali o vyjadrenie k projektu stavebného povolenia na výstavbu ich rodinnému domu na pozemkoch parc.č. XX/X až žalobcu, a to potom, ako sa stal vlastníkom pozemku parc. č. XX/X. Faktom je, že žalobca nemal byť ako upovedomený o tom, že územné rozhodnutie Krajského stavebného úradu bolo dňa 02.10.2006 pre manželov B. vydané, pretože nebol účastníkom tohto konania, avšak tvrdenie žalovaného, že pri jednaní o uzavretí kúpnej zmluvy o predaji pozemku parc. č. XX/X sa zúčastnil aj Y.. B. a o ním uplatňovaných nárokoch mal žalobca vedomosť už pred uzavretím zmluvy, v konaní nevyvrátil.
75. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že zo strany žalovaného ani ohľadom týchto práv tretích osôb nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, keďže v čase podpísania kúpnej zmluvy takáto požiadavka manželov B. vo vzťahu k žalovanému vznesená nebola a ani žiaden súhlas im žalovaný neudelil.
76. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného uvádzanej žalobcom, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol žalovaným upozornený na to, že sa na kupovanom pozemku nachádza miestna komunikácia a parkovisko evidované v pasportizácii miestnych komunikácií Mesta Banská Bystrica ako ich vlastníka, a teda že pozemok je zaťažený právami tretích osôb a žalobcu obmedzuje v ďalšom využití pozemku odvolací súd uvádza, že zo všetkých okolností, ktoré vyplynuli v priebehu súdneho konania najavo vyplýva, že žalovaný pred jednaním o uzavretí kúpnej zmluvy na pozemok a stavbu si tieto nehnuteľnosti obhliadol, pričom mu muselo byť zrejmé, že pred stavbou, ako aj vedľa stavby a za ňou sa nachádzajú spevnené plochy, ktoré slúžili ako verejné parkovisko, na prevádzkovanie ktorého musel byť niekto oprávnený. Mal preto postupovať ako podnikateľ, ktorý je natoľko obozretný, že neuzavrie kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť prv, než sa nepresvedčí o tom, kto verejné parkovisko prevádzkuje a komu jeho správa, ako aj správa prístupových ciest slúžiacich ako miestne komunikácie, dovtedy patrila. Pokiaľ by bol žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, bol by zistil skutočnosti, ktoré uviedlo Mesto Banská Bystrica súdu prvej inštancie s odkazom na znalecký posudok N.. N. G., ktorý vypracoval pri predaji týchto nehnuteľností Mestom Banská Bystrica žalovanému o tom, že na pozemku sa nachádzajú spevnené plochy uvedené ako líniové stavby parkovisko, cestné komunikácie a miestne komunikácie, ktorá informácia mohla byť v tom čase pre neho dôležitá. Samotný žalobca ako kupujúci pritom v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 19.12.2006 vyhlásil, že stav prevádzaných nehnuteľností je mu známy a tieto kupuje v stave mu známom z obhliadky nehnuteľností. Musel preto vedieť, že kupuje pozemok, na ktorom sa nachádza cestná komunikácia a parkovisko. Nie je preto možné dospieť k záveru, že to bol výlučne žalovaný, ktorý opomenul upozorniť žalobcu na existenciu parkoviska a miestnej komunikácie, keď sám žalobca o nich od začiatku vedel a dostatočne kvalifikovane nepostupoval, ak nezisťoval, či na tento dovtedy verejný priestor nebude niekto uplatňovať minimálne kompenzačné nároky. Nie je preto možné dospieť k záveru, že by bolo zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností podľa čl. V. vyššie uvedenej kúpnej zmluvy.
77. V súlade s § 373 Obch. zák. je povinný nahradiť škodu len ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, pričom porušenie povinnosti vyplývajúcich mu z čl. V. kúpnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu dňa 19.12.2006 žalovaným rovnako, ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nezistil.
78. Pokiaľ ide o vznik a výšku škody, ktorú si žalovaný v prejednávanej veci uplatnil, táto pozostávala z dvoch súm, a to zo sumy 100.000,- Eur, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť Evanjelickej cirkvi za to, že na neho prevedie predkupné právo k nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XX/X. K takejto dohode došlo dobrovoľne, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol sumu 100.000,- Eur Evanjelickej cirkvi ku dňu vyhlásenia rozhodnutia okresného súdu, ale ani odvolacieho súdu, zaplatil. Žiadna skutočná škoda vo výške 100.000,- Eur preto žalobcovi zatiaľ nevznikla.
79. Faktom je, že za škodu sa podľa § 380 Obch. zák. považujú aj vynaložené náklady súvisiace s porušením záväzku ako následok, ktorý je v priamej príčinnej súvislosti s ním. Aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam, ust. § 380 Obch. zák. výslovne ustanovuje, že vynaloženie týchto nákladov je možné žiadať, len pokiaľ sa preukáže príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a povinnosťou takéto náklady zaplatiť a pokiaľ sú splnené všeobecné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným. Aj keď zvyšná časť uplatneného nároku predstavuje žalobcom tvrdené náklady súvisiace s právnymi službami, ktoré si objednal pri uplatňovaní svojich práv odvodených od porušenia povinností žalovaným vyplývajúcich pre neho z kúpnej zmluvy, ktoré následne po uzavretí
kúpnej zmluvy riešil a na ktorých výšku doložil viaceré faktúry, je odvolací súd toho názoru, že pokiaľ nebolo v konaní preukázané protiprávne konanie žalovaného a porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z čl. V. kúpnej zmluvy, nie je splnená jedna zo zákonných podmienok pre rozhodovanie o výške škody predstavujúcej náklady, a to porušenie zmluvnej povinnosti, ale nie je splnená ani ďalšia podmienka, a to preukázateľný vznik týchto nákladov, ktoré sú viazané vždy na to, že žalobcovi aj skutočná škoda vznikla. Vzhľadom k tomu, že iné škody, na ktoré žalobca v konaní poukázal, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s nesplnením notifikačnej povinnosti žalovaným v kúpnej zmluve v konaní nepreukázal a ani si ich neuplatnil, nemal súd prvej inštancie tak, ako to správne uviedol v odvolaní, dôvod sa nimi podrobnejšie zaoberať.
80. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca nepreukázal v konaní ani príčinnú súvislosť, ktorá mala existovať medzi ním tvrdeným porušením povinností žalovaným a vznikom ním deklarovanej škody, pretože ak nebolo v katastri nehnuteľností v čase podpísania kúpnej zmluvy zapísané predkupné právo tak, aby to bolo jednoznačne zrejmé z listu vlastníctva, ak právo prístupu na pozemok Y.. B. a manž. s právom vedenia inžinierskych sietí bolo len navrhovaným a podmieneným riešením stavebných úradov, bez právnej záväznosti a ak parkovisko a miestna komunikácia je evidovaná vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica len v pasportizácii miestnych komunikácií, nie je možné dospieť k záveru, že by bol žalovaný porušil povinnosť upozorniť žalobcu ako kupujúceho na právne vady predmetu kúpy, keď ich predmet kúpy v čase jeho predaja nemal, v dôsledku čoho o nich predávajúci nemohol vedieť. Chýba tak aj priamy vzťah príčiny a následku, dôsledkom čoho je, že sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať základné predpoklady na náhradu škody uplatnenej voči žalovanému.
81. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 385 CSP potvrdil.
82. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods.1 CSP v nadväznosti na § 262 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods.2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súd prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník.
83. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).