Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-138-2016.pdf
PDF · 154.14 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/138/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: B.. L. L., nar. XX. K. XXXX, bytom E. XX, XXX XX R. R., zast. JUDr. Beatrice Babačová, advokátka so sídlom Hlavná 43, 931 01 Šamorín, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28. júna 2016 a č. SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP zo dňa 26. januára 2017, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
Rozhodnutia žalovaného Ministerstvo obrany SR, sekcia ľudských zdrojov, Bratislava č. SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28. júna 2016 a č. SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP zo dňa 26. januára 2017 z r u š u j e a veci vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 09. apríla 2015 žiadosť o výsluhový dôchodok a o odchodné, ktoré žiadal priznať od 01. apríla 2015. V nadväznosti na podanú žiadosť bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „VÚSZ“) zaslaný výkaz doby trvania služobného pomeru a finančné doklady (zápočet času služby a mzdový list). Prvostupňový orgán verejnej správy výzvou z 01. júla 2015 poučil žalobcu ako účastníka administratívneho konania a vyzval ho, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie ďalších dôkazov. Právnemu zástupcovi žalobcu boli podklady pred vydaním rozhodnutia zaslané dňa 10. júla 2015. Prvostupňový orgán verejnej správy pôvodne pod č.: VUSZ-65301025401607/52 zo dňa 09.septembra 2015 rozhodol tak, že žalobcovi priznal od 01. apríla 2015 výsluhový dôchodok vo výške 1 331,02 Eur mesačne. Taktiež pod č.: VUSZ-65301025401607/53 z 09.septembra 2015 rozhodol tak, že žalobcovi priznal odchodné vo výške 11 504,15 Eur. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie. Žalovaný, konajúc o podaných odvolaniach, svojím rozhodnutím č. SEĽUZ-43-52-2/2015-OdSP zo dňa 18. novembra 2015 rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č.: VUSZ-65301025401607/52 z 09. septembra 2015, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok vo výške 1 331,02 Eur mesačne zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy. Rovnako žalovaný rozhodol aj vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento priznal žalobcovi odchodné vo výške 11 504,15 Eur (rozhodnutím č. SEĽUZ-43-53-2/2015-OdSP zo dňa 18. novembra 2015). Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia svojimi rozhodnutiami zo dňa 25. januára 2015 konania o priznanie výsluhového dôchodku a o priznanie odchodného prerušil, obe z dôvodu, že neboli doručené podklady od Úradu finančného zabezpečenia (ďalej aj „ÚFZ“) potrebné k rozhodnutiu vo veci. Prvostupňový orgán verejnej správy požiadal Úrad finančného zabezpečenia o rozpis doplateného služobného príjmu od 10. júla 2007 do 31. marca 2015. Podklady boli prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené 29. apríla 2015. O žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. VUSZ-65301025401607-Vd-2016 zo dňa 19. marca 2016 a o žiadosti o priznanie odchodného prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol rozhodnutím č. VUSZ-65301025401607- O/2016 zo dňa 09. marca. Proti prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28. júna 2016 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy č. VUSZ-65301025401607-Vd/2016 zo dňa 19. marca 2016 zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Zároveň rozhodnutím č. SEĽUZ-4-36-2/2016-OdSP zo dňa 28. júna 2016 rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. VUSZ-65301025401607-O/2016 zo dňa 09. marca 2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Vo veci žiadosti o priznanie odchodného prvostupňový orgán verejnej správy opätovne rozhodol rozhodnutím č. VUSZ-65301025401607-O-2/2016 zo dňa 18. októbra 2016. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. SEĽUZ-2-92-2/2016-OdSP zo dňa 26. januára 2017 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
2. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia svojím rozhodnutím č. VUSZ-65301025401607-VD/2016 zo dňa 09. marca 2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie vo veci výsluhového dôchodku“) žalobcovi podľa ustanovenia § 143aa ods. 1 v spojitosti s ustanovením § 143ab ods. 1 a 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.328/2002 Z.z.“) priznal od 01. apríla 2015 výsluhový dôchodok vo výške 1 331,02 Eur mesačne a podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšil od 01. júla 2015 výsluhový dôchodok zo sumy 1 331,02 Eur na sumu 1 334,66 Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na priebeh administratívneho konania a listiny z ktorých vychádzal. Konštatoval, že z dávkového spisu žalobcu vyplynulo, že služobný pomer mu vznikol dňa 01. apríla 1984 a skončil 31. marca 2015 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“). Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca vojenskú službu vykonával 25 rokov a 280 dní, z toho pred 01. májom 2013 služobný pomer trval 23 skončených rokov a 310 dní. Nakoľko žalobcovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok po pätnástich skončených rokoch, na zvýhodnený zápočet prvostupňový orgán verejnej správy neprihliadal. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že výsluhový dôchodok je žalobcovi vypočítaný za pätnásť rokov služby vo výške 30%, za 16-ty až 20-ty rok služby vo výške 10% za 21. až 25-ty rok služby vo výške 15%, celkom vo výške 55%. Poukázal tiež na rozhodné obdobia pre určenie základu pre výpočet výsluhového dôchodku a konštatoval, že základ pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcovi je určený podľa príjmu dosahovaného v roku 2014, kde priemerný mesačný zárobok je určený ako podiel služobného platu a súčtu odpracovaných dní vynásobený koeficientom 30,417, čo predstavuje sumu 1 331,02 Eur (29 040,-Eur/365 x 30,417 x 55%). Zároveň vo vzťahu k zvýšeniu výsluhového dôchodku poukázal na ustanovenie § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu zo sumy 1 331,02 Eur na sumu 1 334,66 Eur je určené ako podiel č. 5,20 a č. 30 vynásobený koeficientom 21.
3. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP zo dňa 28. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie vo veci výsluhového dôchodku“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. VUSZ-653/01025401607-VD/2016 z 09. marca 2016 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo veci výsluhového dôchodku žalovaný poukázal na obsah podaného odvolania a obsah prvostupňového rozhodnutia. Rovnako ako prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že z výkazu doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia mal žalovaný za preukázané, že odvolateľov služobný pomer trval 25 rokov a 280 dní, z toho 23 rokov a 310 dní do 30. apríla 2013 a jeden rok a 335 dní od 01. mája 2013 do 31. marca 2015. Rozhodujúcim obdobím na zistenie základu pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia bolo obdobie desiatich rokov od roku 2005 do roku 2014 a príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia bol rok 2014, v ktorom odvolateľ dosiahol hrubý príjem 29 040,- Eur. Počet odpracovaných dní za uvedený rok bol 365.
Poukázal na spôsob výpočet základu pre stanovenie výsluhového dôchodku a skutočnosť, že za 25 rokov trvania služobného pomeru je ustanovený koeficient 21. Pokiaľ odvolateľ namietal nezapočítanie príplatku príslušníka Vojenského spravodajstva do základu pre výpočet výsluhového dôchodku žalovaný uviedol, že z predložených finančných podkladov vyplýva, že hrubý mesačný príjem odvolateľa bol v roku 2014 vo výške 2 420,-Eur, z toho hodnostný plat vo výške 2 163,-Eur a príplatok príslušníka H. E. vo výške 257,-Eur. Príplatok príslušníka vojenského spravodajca spolu s hodnostným platom tvorí hrubý príjem odvolateľa, čo znamená, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní základu pre výpočet výsluhového dôchodku odvolateľa zohľadnil aj jemu priznaný a vyplatený príplatok príslušníka H. E.. Vo vzťahu k odvolacej námietke taktiež poukázal na oznámenie o výške a zložení platu profesionálneho vojaka č.p.: VS100-3-349/2005 z 01. septembra 2005 vydaného vedúcim služobného úradu, podľa ktorého služobný plat odvolateľa pozostával z hodnostného platu podľa § 139 zákona č. 346/2005 Z.z. a príplatku za výkon štátnej služby v organizačnej zložke Vojenské spravodajstvo vo výške 7 730,- Sk (v prepočte 257,-Eur). Predmetný príplatok odvolateľovi nebol priznaný percentuálnym vyjadrením, ale pevne stanovenou sumou 257,-Eur a v takejto výške mu bol doplatený. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z vecného i právneho hľadiska, s prihliadnutím na celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia zistil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. a nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.
4. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. VUSZ-65301025401667-O-2/2016 zo dňa 18. októbra 2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie vo veci odchodného“) vo vzťahu k žiadosti o priznanie odchodného rozhodol tak, že
- „podľa § 143z ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. s použitím § 33 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. žalobcovi priznal odchodné vo výške 26 620,33 Eur.
- podľa § 143z ods. 1, v spojení s § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. sa účastníkovi konania vyplatí odchodné podľa bodu 1, znížené o sumu odchodného vyplateného pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru a teda znížené o a) 10 362,-SKK (po prepočte 343,95 Eur), teda o sumu odchodného vyplateného dňa 01. októbra 1993 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, b) 365,76 SKK (po prepočte 12 118,30 Eur), vyplatených VUSZ na základe rozhodnutia č. 65301025401607/7-VUSZ/DO2 z 21. februára 2007, c) 73 688,-SKK (po prepočte 2 446,-Eur), vyplatených VUSZ na základe rozhodnutia č. 65301025401607/15-VUSZ/DO2 z 05. septembra 2007 a d) 207,93 Eur, vyplatených VUSZ na základe rozhodnutia č. VUSZ-65301025401607/28-OVZ zo dňa 17. februára 2011, teda účastníkovi konania sa na základe rozhodnutia vyplatí odchodné vo výške 11 504,15 Eur“. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na priebeh administratívneho konania, opätovne konštatoval dobu trvania služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v trvaní 25 rokov a 4 mesiace, čo predstavuje 25 skončených rokov, ktorá sa považuje za dobu trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúcou pre vznik nároku na odchodné. Prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že služobný pomer účastníka konania pred 01. májom 2013 trval 23 skončených rokov a preto je na mieste postup podľa prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z.. Na základe rozpisu doplateného služobného príjmu účastníkovi konania prvostupňový orgán verejnej správy vypočítal základ pre výpočet odchodného podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. a určil sumu odchodného na 26 620,33 Eur. Poukázal na rozhodné obdobie pre určenie základu pre výpočet odchodného a konštatoval, že príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia u účastníka konania bol rok 2014. Priemerný mesačný zárobok účastníka konania bol 2 420,09 Eur a vypočítal sa ako podiel súčtu mesačných služobných platov a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili, vynásobený koeficientom 30,417 a zaokrúhlený na eurocent smerom nahor. Odchodné sa pritom vypočítava ako 1 100% základu, a to vo výške 100% za 5 rokov služby a vo výške 1 000% za 6. až 25. rok služby zvýšený o 1/2-icu základu. Odchodné tak ako súčin priemerného zárobku a percenta stanoveného za dobu trvania služobného pomeru predstavuje sumu 26 620,33 Eur. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ustanovenie § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 30. apríla 2013 a konštatoval, že žalobca už v minulosti bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pričom mu patrilo odchodné. Poukázal na jednotlivé rozhodnutia o priznaní odchodného za predchádzajúce obdobia, za ktoré žalobcovi odchodné patrilo a odpadol dôvod na vrátenie už vyplateného odchodného. Žalobcovi vzhľadom k tomu, že služobný
pomer naďalej trval (z dôvodu zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru), vznikol nárok na doplatenie odchodného za dobu, počas ktorej jeho služobný pomer trval aj naďalej a to až do skončenia služobného pomeru dňa 31. marca 2015. Prvostupňový orgán verejnej správy prv vyplatené sumy na odchodnom nepovažoval za preddavok v zmysle § 100 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., ale považoval ich za odchodné vyplatené v súvislosti s predchádzajúcim skončením pracovného pomeru. Priznané odchodné vo výške 26 620,33 Eur tak bolo znížené o sumu 15 116,18 Eur, ktorá bola žalobcovi ako účastníkovi konania vyplatená na odchodnom pri predchádzajúcich skončeniach služobného pomeru. Podľa prvostupňového rozhodnutia má tak žalobcovi byť vyplatené odchodné vo výške 11 504,15 Eur.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci odchodného podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. SEĽUZ-4-92-2/2016-ODSP zo dňa 26. januára 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie vo veci odchodného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. VUSZ-65301025401607-O-2/2016 z 18. októbra 2016 potvrdil. Poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného odvolania a priebeh administratívneho konania. Konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že žalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenského spravodajstva č. 121 z 30. marca dňom 31. marca 2015 prepustený zo služobného pomeru. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy v tom, že odvolateľov služobný pomer trval 25 ukončených rokov a rozhodujúcim obdobím na zistenie základu pre výpočet odchodného je obdobie 10 rokov od roku 2005 do roku 2014. Príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom období bol rok 2014, v ktorom odvolateľ dosiahol hruý príjem 29 040,- Eur. Poukázal na výšku priemerného mesačného služobného platu odvolateľa a spôsob výpočtu odchodného podľa § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 30. apríla 2013. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy správne určil základ na výpočet odchodného a výšku odchodného vypočítal v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z.. Poukázal tiež na prv vyplatené odchodné v celkovej výške 14 772,23 Eur a konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy odvolateľovi v súlade s § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 30. apríla 2013 znížil priznané odchodné celkove i sumu 15 116,18 Eur a sumu na výplatu správne určil vo výške 11 204,15 Eur. Vo vzťahu k odvolacej námietke o nezapočítaní príplatku príslušníkom Vojenského spravodajstva do základu na výpočet odchodného žalovaný zdôraznil, že z predložených finančných podkladov vyplýva, že hrubý mesačný príjem odvolateľa bol v roku 2014 vo výške 2 420,-Eur, z toho hodnostný plat vo výške 2 163,-Eur a príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva vo výške 257,-Eur. Príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva spolu s hodnostným platom tvorí hrubý príjem odvolateľa, z čoho vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy pri určovaní základu pre výpočet odchodného zohľadnil aj žalobcovi priznaný a vyplatený príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva. Vo vzťahu k výške príplatku príslušníkom Vojenského spravodajstva žalovaný zdôraznil, že podľa oznámenia o výške a zložení platu profesionálneho vojaka č.p.: VS100-3-349/2005 z 01. septembra vydaného vedúcim služobného úradu služobný plat odvolateľa pozostával z hodnostného platu a príplatku za výkon štátnej služby v organizačnej zložke Vojenského spravodajstvo vo výške 7 730,-SKK (v prepočte 257,-Eur). Tento príplatok nebol odvolateľovi priznaný percentuálnym vyjadrením, ale pevne stanovenou sumou a v tejto výške mu bol aj doplatený. Nakoľko príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva bol odvolateľovi určený pevnou sumou, na jeho výšku valorizácia hodnostného platu nemala žiadny vplyv. Z uvedeného dôvodu považoval odvolaciu námietku za neopodstatnenú. Ak žalobca namietal aplikáciu ustanovenia § 36 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý bol s účinnosťou od 01. mája 2013 zrušený, žalovaný uviedol, že podľa prechodného ustanovenia § 143z zákona č. 328/2002 Z.z. profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 01. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013, okrem základu na výpočet odchodného. Do 30. apríla 2013 bolo poskytovanie odchodného upravené v § 33 až 36 zákona č. 328/2002 Z.z., a preto bol postup podľa § 36 zákona č. 328/2002 Z.z. v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zistil, že toto obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.
6. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam žalovaného podal žalobca žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave. Vo vzťahu k výsluhovému dôchodku bola vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8Sa/2/2016, pričom Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 29.septembra 2016 vec postúpil ako miestne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Na Krajský súd v Banskej Bystrici vec napadla dňa 14. októbra 2016 a bola vedená pod sp.zn. 24S/138/2016.
7. Vo vzťahu k odchodnému vec pôvodne napadla na Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 7Sa/28/2017. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 19. apríla 2017 postúpil vec ako miestne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Na Krajský súd v Banskej Bystrici vec napadla dňa 02. mája 2017 a pôvodne bola vedená pod sp.zn. 25Sa/3/2017.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č.k. 24S/138/2016-57 zo dňa 10. augusta 2017 spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/138/2016 a 25Sa/3/2017 s tým, že v ďalšom konaní budú prejednané spoločne pod sp. zn. 24S/138/2016. Správny súd zistil splnenie podmienok na spojenie vecí v zmysle § 65 ods. 1 SSP.
9. Žalobca žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu dňa 18. októbra 2016 (vo vzťahu k výsluhovému dôchodku) žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ č. 4-35-2/2016/OdSP zo dňa 28. júna 2016, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. VUSZ-65301025401607- VD/2016 zo dňa 09. marca 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe popísal skutkové okolnosti týkajúce sa trvania služobného pomeru a jeho skončenia, obsah podanej žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku. Poukázal na obsah prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je nezákonné a právne nesprávne. Mal za to, že boli vážne porušené jeho práva a právom chránené záujmy, v konaní boli nesprávne aplikované ustanovenia jednotlivých zákonov a výška vyplateného služobného platu nebola vyplatená v zákonnej a správnej výške, čo malo za následok nesprávne vypočítanie a určenie priznaného výsluhového dôchodku žalobcu. Namietal, že žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) nesprávne a v rozpore s všeobecne záväznými právnymi predpismi určil zlý základ pre výpočet výsluhového dôchodku vo výške 2 420,03 Eur. Mal za to, že žalovaný správne vzal do úvahy základný hodnostný plat plukovníka v dosiahnutom 16. platovom stupni pri započítaní celkovej doby služby a ako najvýhodnejší určil kalendárny rok 2014. Opomenul však, že žalobcovi bol naposledy pred jeho nezákonným prepustením priznaný aj príplatok príslušníka H. E. podľa ustanovenia § 144 zákona č. 346/2005 Z.z. vo výške 15% z jeho hodnostného platu. Žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) žalobcovi príplatok príslušníka Vojenského spravodajstva priznal len vo výške stanovenej v roku 2006 a tým nesprávne určil základ pre výpočet výsluhového dôchodku a následne aj uskutočnenej valorizácie za rok 2015. Žalobca mal za to, že mu patril zo zákona v roku 2014 ako základný hodnostný plat tak aj príplatok príslušníka Vojenského spravodajstva vo výške 15% z jeho hodnostného platu, takto mu mal byť priznaný aj vyplatený. Oznámením o výške a zložení platu žalobcu ako profesionálneho vojaka mu bol priznaný a určený v pevnej sume aj jeho hodnostný plat. Tento hodnostný plat však bol zvýšený aj o príslušnú valorizáciu a pri príplatku za službu vo H. E. takýto postup uskutočnený nebol. Žalobca tiež namietol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, nedostatočne právne odôvodnené a založené na nesprávnom posúdení veci. Samotné vysporiadanie sa s podaným odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu považoval žalobca za nedostatočné a právne nepodložené.
10. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.04.2017 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SEĽU-4-92-2/2016-OdSP zo dňa 26. januára 2017 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. VUSZ-65301025401607- O-2/2016 zo dňa 18. októbra 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. Obdobne ako v žalobe týkajúcej sa výsluhového dôchodku poukázal na priebeh služobného pomeru, dôvody predchádzajúceho skončenia služobného pomeru a skutočnosť, že 31. marca 2015 riadne skončil služobný pomer služobného vojaka. Popísal priebeh administratívneho konania. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné a právne neopodstatnené. V konaní bolo porušené právo a právom chránené záujmy žalobcu, v konaní boli nesprávne aplikované ustanovenia jednotlivých zákonov a výška priznaného odchodného bola určená nesprávne a bola neoprávnene krátená bez akéhokoľvek právneho opodstatnenia alebo odôvodnenia. Aj v tejto žalobe rovnako ako vo vzťahu k výsluhovému dôchodku namietal nesprávne určenie základu pre výpočet ako výsluhového dôchodku, tak aj odchodného. Žalobcovi patril v roku 2014 ako základný hodnostný plat, tak aj príplatok príslušníka H. E. vo výške 15% z jeho hodnostného platu. Žalobcovi bol za rok 2014 vyplatený nielen hodnostný plat profesionálneho vojaka vo výške 2 420,-Eur, ale aj priznaný a vypočítaný príplatok príslušníka Vojenského spravodajstva vo výške 257,-Eur. Príplatok príslušníka H. E. nebol zahrnutý do priemerného mesačného služobného
platu profesionálneho vojaka, tým bol nesprávne určený výpočtový základ. Orgány verejnej správy nezisťovali skutočnosť, prečo príslušný Úrad finančného zabezpečenia Bratislava nevyplatil žalobcovi riadne priznaný príplatok príslušníka Vojenského spravodajstva vo výške 15%, ale len vo výške 10,62%. Pri hodnostnom plate 2 420,-Eur patril žalobcovi príplatok príslušníka H. E. vo výške 363,-Eur a nie vo výške 257,-Eur ako mu bol vypočítaný ÚFZ Bratislava. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nezákonne zúčtoval vo svojom rozhodnutí dávky podľa ustanovenia § 36 zákona č. 328/2002 Z.z., nakoľko toto ustanovenie bolo od 01.05.2013 vypustené. Neúčinné ustanovenie zákona bolo voči žalobcovi uplatnené bez ohľadu na to, že nárok na odchodné mu vznikol až dňa 01. apríla 2015. Mal tak za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je absolútne nesprávne a je potrebné ho ako nezákonné zrušiť.
11. Žalovaný navrhol v písomnom vyjadrení k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vo veci výsluhového dôchodku, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že VÚSZ nie je oprávneným orgánom na určenie a výplatu výšky služobného platu ani príplatku príslušníka H. E. a nemá žiaden vplyv na skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepusteného z organizačných dôvodov. Povinnosťou VÚSZ vo veci určovania základu pre výpočet výsluhového dôchodku a pri výpočte jeho výšky bolo postupovať v súlade s platnou právnou úpravou. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z finančných podkladov č.ÚFZ-15-10-2015 z 22. mája 2015, zaslaných Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Úradom finančného zabezpečenia Bratislava, z ktorého vyplýva, že v rokoch 2007-2015 bol doplatený služobný plat žalobcu valorizovaný v súlade s právnymi predpismi. Poukázal na spôsob výpočtu výsluhového dôchodku a konštatoval, že príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového dôchodku bol rok 20114, v ktorom žalobca dosiahol hrubý príjem vo výške 29.040,-Eur. Zdôraznil, že VÚSZ nie je v žiadnom prípade oprávnený skúmať správnosť výšky už priznaných platových náležitostí profesionálneho vojaka, určuje základ pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia výlučne z finančných podkladov od zamestnávateľa, ktoré deklarujú výšku skutočne vyplatených služobných platov, prípadne príplatkov. Údaje z predložených výplatných pásom pritom korešpondujú s údajmi poskytnutými ÚFZ Bratislava ako aj samotným Vojenským útvarom 2013 Bratislava. Ak žalobca namietal, že príplatok príslušníkom Vojenského spravodajstva nebol určený percentuálnym vyjadrením ale pevnou sumou 247,-Eur, žalovaný možnosť stanovenia príplatku v percentuálnej výške nespochybnil. V prípade žalobcu bolo vzhľadom na osobitosť prípadu potrebné vychádzať z Oznámenia o výške a zložení platu profesionálneho vojaka č.p.: VS100-3-349/2005 z 1. septembra 2005, vydaného vedúcim služobného úradu, kde bola stanovená pevná suma príplatku žalobcu ako príslušníka H. E.. Z uvedeného oznámenia nevyplýva povinnosť ani oprávnenie pri zvýšení hodnostného platu zvýšiť zároveň aj príplatok príslušníka H. E.. Zákonmi o štátnych rozpočtoch na príslušné roky sa valorizovali iba stupnice hodnostných platov. Žalovaný uzavrel, že VÚSZ rozhoduje o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia a o ich výške. Základ pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia určuje zo skutočne vyplatených služobných platov, zistených z finančných podkladov doručených od zamestnávateľa a nie je oprávnený skúmať správnosť výšky priznaných a vyplácaných služobných platov. Ak mal žalobca pochybnosti o správnosti vyplatených služobných platov, prípadne príplatkov, túto skutočnosť mal reklamovať u svojho zamestnávateľa a nie v konaní o veciach týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia.
12. V písomnom vyjadrení k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vo veci odchodného, žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko pre výpočet výsluhového dôchodku a pre určenie odchodného sa použije rovnaký základ, zopakoval svoje konštatovania uvedené vo vyjadrení k žalobe vo veci výsluhového dôchodku. Nad rámec tam tvrdených skutočností sa vyjadril k žalobnej námietke, v ktorej žalobca tvrdil, že žalovaný nezákonne zúčtoval prv vyplatené odchodné a aplikoval ustanovenie § 36 zákona č.328/2002 Z.z., ktoré bolo od 1.5.2013 zo zákona vypustené. Žalovaný zdôraznil, že ustanovenie § 36 zákona č.328/2002 Z.z. bolo prijatím zákona č.80/2013 Z.z. zo zákona 328/2002 Z.z. vypustené s účinnosťou od 1. mája 2013, ale podľa prechodného ustanovenia § 143z ods.1 zákona č.328/2002 Z.z. sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013. Ustanovenie § 36 zákona č.328/2002 Z.z. sa tak nepoužije na tých policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer vznikol po 1. máji 2013, ale u tých policajtov a profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a ich služobný pomer trval aj po 30. apríli 2013 sa postupuje aj podľa § 36
zákona č.328/2002 Z.z.. Z uvedeného dôvodu mal žalobca zato, že ustanovenie § 36 zákona č.328/2002 Z.z. bolo u žalobcu aplikované oprávnene, na základe ustanovenia § 143z ods.1 zákona č.328/2002 Z.z..
13. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia správneho súdneho poriadku a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, a preto po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.e) SSP zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
15. Žalobca na pojednávaní zotrval na podaných žalobách a dôvodoch v nich uvedených. Na príplatok príslušníka Vojenského spravodajstva za okrem zákonnej normy vzťahoval aj interný predpis, platný na roky 2006 a 2007, ktorý bol v režime utajenia. V čase, keď nastúpil k H. spravodajstvu, v internom predpise bolo striktne uvedené, že podľa služobného zaradenia mu patril príplatok vo výške 15% (k hodnostnému platu). Platným výmerom na pojednávaní nedisponoval, vojenské spravodajstvo malo osobitný režim v porovnaní s ostatnými zložkami Armády Slovenskej republiky. Hodnostný plat bol valorizovaný zákonmi o štátnom rozpočte a v časti aj v závislosti na kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa. Platový výmer dostal len od marca 2015, v tom čase sa proti jeho výške nebránil, bral ho ako novostanovený a v zásade ho akceptoval, nakoľko bol v personálnej zálohe. Od marca 2015 do skončenia služobného pomeru nemal služobné zaradenie.
16. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutých rozhodnutiach a v písomných vyjadreniach. Naďalej považoval napadnuté rozhodnutia za zákonné a mal zato, že niet dôvodu na ich zrušenie pre nezákonnosť. Príplatok príslušníka H. spravodajstva upravuje ustanovenie § 144 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z.. Príplatok nie je nárokovateľnou položkou a nie je povinnosť určiť príplatok percentuálne a ani zákaz určiť ho pevnou sumou. V danej veci bol príplatok stanovený pevnou sumou a v konečnom dôsledku je tento príplatok možné určiť v takej sume, ktorú považuje nadriadený profesionálneho vojaka za vhodnú. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu týkajúceho sa odchodného poukázal na skutočnosť, že žalovaný aplikoval ustanovenie § 36 zákona č.328/2002 Z.z.. Prechodné ustanovenia zákona umožňujú jeho aplikáciu. Pokiaľ ide o prvostupňový orgán verejnej správy, tento nie je pri priznávaní dávok sociálneho zabezpečenia oprávnený skúmať výšku platu. Aj v prípade zrejmých nesprávností sa musí obrátiť na Úrad finančného zabezpečenia ako zložku Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Aj keď je príplatok príslušníka H. E. súčasťou služobného platu, nie je súčasťou hodnostného platu a valorizoval sa hodnostný plat. Žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) rozhoduje na základe podkladov predložených zamestnávateľom profesionálneho vojaka.
17. Podľa § 100 ods.2 písm.a) SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konania, v ktorm sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
18. Na pojednávaní žalobca navrhol, aby správny súd prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 5S/80/2016, v ktorom Krajský súd v Bratislave preskúmava zákonnosť Personálneho rozkazu Náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č.107 zo dňa 31. marca 2015, ktorým tento orgán verejnej správy rozhodol o doplatení služobného platu žalobcu od roku 2007 do roku 2015, vrátane výšky a zloženia služobného platu. Predmetný personálny rozkaz uvádza len obdobie doplatenia platu a nie jeho skutočnú výšku. Ustanovenie § 100 ods.2 SSP neukladá správnemu súdu povinnosť, ale možnosť prerušiť konanie ak zistí, že sú pre taký postup dané dôvody, správny súd môže (ale nemusí) z uvedených dôvodov konanie prerušiť. Výsledok konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn.5S/80/2016, na ktoré žalobca poukazoval, síce s preskúmavanou vecou súvisí, ale výsledok takéhoto konania je bez významu pre rozhodnutie správneho súdu, nakoľko Krajský súd v Bratislave môže v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného konštatovať nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy (alebo žalobu zamietne) bez toho, aby priamo určil, aká mala byť skutočná výška a zloženie žalobcovho služobného platu. Z prípadného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v predmetnej veci výška platu vyplývať nebude, nakoľko v správnom súdnictve správne súdy môžu správnu žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP alebo žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie. Výsledok takéhoto preskúmavacieho konania a rozsudok správneho súdu žalobcovi nedá odpoveď na otázku týkajúcu sa výšky a zloženia služobného platu, ale iba odpoveď na žalobné námietky konštatovaním zákonnosti, prípadne nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z uvedeného dôvodu správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania na pojednávaní zamietol.
19. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods.2 písm.b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach,.
21. Podľa § 199 ods.1 písm.e) 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely podľa tohto zákona rozumie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu,
22. Podľa § 199 ods.3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
23. Podľa § 203 SSP
(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
24. Podľa § 191 ods.1 SSP právny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
25. Podľa § 143aa ods.1 zákona č.328/2002 Z.z. policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.
26. Podľa § 143ab ods.1 zákona č.328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok policajta a profesionálneho vojaka uvedeného v § 143aa písm. a) je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), najviac do 65% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a).
27. Podľa § 143ac ods.1 zákona písm.a) č.328/2002 Z.z. základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len "rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia"), a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.
28. Podľa § 60 ods.1, ods.4 zákona č.328/2002 Z.z. (1) Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka podľa odseku 4. (4) Priemerným mesačným služobným platom profesionálneho vojaka je podiel súčtu mesačných služobných platov, rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, mesačných platov pri výkone štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky bez prepočtu platovým koeficientom, mesačných hodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby, okrem súčtu takýchto platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.
29. Podľa § 68 ods.1, ods.3 zákona č.328/2002 Z.z. (1) Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. (3) Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1.
30. Podľa § 33 ods.1 písm.c) bod 1 zákona č.328/2002 Z.z. odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením.
31. Podľa § 33 ods.2 zákona č.328/2002 Z.z. odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi vo výške polovice základu zisteného podľa § 60, ak jeho služobný pomer trval nepretržite najmenej 13 rokov, a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu zisteného podľa § 60, najviac do výšky deväťnásobku základu zisteného podľa § 60.
32. Podľa § 143z ods.1 zákona č.328/2002 Z.z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1.
33. Podľa § 138 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z. plat profesionálneho vojaka je a) hodnostný plat, b) platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby, c) príplatok výkonným letcom,
d) príplatok výsadkárom, e) príplatok príslušníkom H. E., f) príplatok zdravotníckym pracovníkom, g) príplatok príslušníkom H. D., h) príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, i) príplatok vojenským vrcholovým športovcom, j) príplatok za zastupovanie, k) zahraničný príspevok, l) odmena.
34. Podľa § 138 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z. služobný plat na účely tohto zákona tvorí súčet zložiek platu určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. a) až g), i) a j). Služobný plat je aj doplatok k služobnému platu podľa § 206.
35. Podľa § 139 ods.1-4 zákona č.346/2005 Z.z. (1) Hodnostný plat patrí profesionálnemu vojakovi v závislosti od hodnosti a platového stupňa podľa stupnice hodnostných platov, ktorá je uvedená v prílohe č. 3. (2) Stupnica hodnostných platov je určená hodnosťami a platovými stupňami. (3) Platový stupeň vyjadruje výšku hodnostného platu v závislosti od času služby. (4) Termín účinnosti a percentuálne zvýšenie alebo iný spôsob zvýšenia hodnostných platov na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte.
36. Podľa § 144 ods.1 ods.2 zákona č.346/2005 Z.z. (1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy H. E. spojené s vysokou mierou ohrozenia zdravia alebo života alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, možno v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu štátnej služby poskytnúť príplatok až 30% jeho hodnostného platu. (2) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.
37. Predmetom preskúmavacieho konania boli rozhodnutia žalovaného, ktorými zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VUSZ-65301025401607-VD/2016 zo dňa 09. marca 2016 (vo veci výsluhového dôchodku“) a č. VUSZ-65301025401667-O-2/2016 zo dňa 18. októbra 2016 (vo veci odchodného“).
38. Žalobca v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného vo veci výsluhového dôchodku namietal nesprávnu aplikáciu právnych predpisov a nesprávny výšku služobného platu, ktorý nebol vyplatený v zákonnej výške, čo malo za následok nesprávny výpočet a určenie priznaného výsluhového dôchodku. Žalobca predovšetkým namietal, že mu bol pred nezákonným prepustením priznaný aj príplatok príslušníka H. E. vo výške 15% z hodnostného platu a žalovaný mu ho pri výpočte základu pre určenie výsluhového dôchodku priznal len vo výške stanovenej v roku 2006. Tvrdil, že tak ako mu bol zvýšený hodnostný plat (od roku 2006), zvýšenie príplatku príslušníkovi H. E. vykonané nebolo. Namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj neho nedostatočné právne odôvodnenie. Vo veci žaloby proti rozhodnutiu žalovaného vo veci odchodného žalobca rovnako namietal nesprávny výpočet výšky služobného platu, čo malo za následok nesprávny výpočet a určenie priznaného odchodného. Taktiež namietal, že žalovaný nezákonne aplikoval ustanovenie § 36 zákona č.328/2002 Z.z., nakoľko toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1. mája 2013 zo zákona č.328/2002 Z.z. vypustené.
39. Správny súd poukazuje na špecifikum v preskúmavanej veci, nakoľko v roku 2007 došlo k nezákonnému skončeniu služobného pomeru žalobcu, nakoľko Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č.KaGŠ-147/3-98/2015-PravO zo dňa 25. februára 2015 zrušil právoplatný Personálny rozkaz Náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č.985 zo dňa 9. júla 2007, ktorým bol žalobca v minulosti prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Žalobcovi bol priznaný a doplatený plat za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 9. júla 2007 do 12. marca 2015. K riadnemu skončeniu služobného pomeru profesionálneho vojaka došlo ku dňu 31. marca 2015.
40. Závery žalovaného vo vzťahu k dosiahnutému 16-temu platovému stupňu v hodnosti plukovníka, započítanie celkovej doby služby a určenie kalendárneho roku 2014 ako príjmovo najlepšieho
žalobca nespochybnil. S poukazom na ustanovenia zákonov o štátnom rozpočte súhlasil s vykonanou valorizáciou hodnostného platu a uviedol, že v tejto časti s postupom žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy úplne súhlasí.
41. Zásadnou námietkou žalobcu je námietka, že žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) neprihliadol na skutočnosť, že žalobcovi bol v roku 2006 stanovený príplatok príslušníka H. E. vo výške 15% z hodnostného platu a pre účely výpočtu základu pre určenie výsluhového dôchodku a odchodného mu bol priznaný len vo výške podľa roku 2006. Žalobca tvrdil, že valorizácia hodnostného platu zákonmi o štátnom rozpočte znamenala, že správne mu mal byť vypočítaný príplatok príslušníka H. E. vo výške 15% z hodnostného platu určeného pre kalendárny rok 2014. Žalobca tak namietal určenie základu pre výpočet výsluhového dôchodku a pre výpočet odchodného. Základ pre výpočty oboch nárokov profesionálneho vojaka pri skončení služobného pomeru je rovnaký.
42. Základ na výpočet odchodného a výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončil po 30. apríli 2013, sa u profesionálneho vojaka určuje z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 (§ 143az ods.1 písm.a/ zákona č.328/2002 Z.z.). Základ pre výpočet sa zistí z priemerného mesačného služobného platu. Priemerný mesačný služobný plat profesionálneho vojaka sa určuje postupom podľa § 60 ods.4 zákona č.328/2002 Z.z..
43. Platom profesionálneho vojaka je okrem iného hodnostný plat a príplatok príslušníka H. E., ktoré spolu s ďalšími zložkami tvoria služobný plat (§ 138 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z.). Služobný plat žalobcu tak pozostával z hodnostného platu ako aj z príplatku príslušníka H. E.. Príslušné zákony o štátnom rozpočte určujú percentuálne zvýšenie (alebo iný spôsob zvýšenia) hodnostných platov. Zákonmi o štátnom rozpočte nedochádza bez ďalšieho k percentuálnemu zvýšeniu príplatku príslušníka H. E..
44. Profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy v organizačnej zložke H. E. spojené s vysokou mierou ohrozenia zdravia alebo života alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, možno v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu štátnej služby poskytnúť príplatok až 30% jeho hodnostného platu (§ 144 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012). Profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy H. E. spojené s vysokou mierou ohrozenia zdravia alebo života alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, možno v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu štátnej služby poskytnúť príplatok až 30% jeho hodnostného platu (§ 144 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013). Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister (§ 144 ods.2 zákona č.346/2005 Z.z.). Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že výška služobného platu profesionálneho vojaka vyplýva priamo zo zákona a to tak, že hodnostný plat je určený podľa stupnice hodnostných platov, ktorá je uvedená v prílohe č. 3 zákona č.346/2005 Z.z.. Hodnostný plat profesionálneho vojaka je valorizovaný zákonmi o štátnom rozpočte pre príslušné kalendárne roky. Pokiaľ ide o príplatok príslušníka Vojenského spravodajstva jeho výšku ustanovuje interný predpis, ktorý vydáva minister obrany Slovenskej republiky (§ 144 ods.2 zákona č.346/2005 Z.z.).
45. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach a prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňových rozhodnutiach na výšku príplatku príslušníkov H. E. stanovenú interným predpisom, na ktorý odkazuje zákonné ustanovenie, v administratívnom konaní neprihliadli, z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný sa touto skutočnosťou, podstatou pre rozhodnutie, zaoberal. Žalovaný tak nezistil riadne skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, čo je dôvodom nezákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí žalovaného, nakoľko obe rozhodnutia pri určení výšky výsluhového dôchodku a určení výšky odchodného vychádzali z rovnakého základu pre ich určenie.
46. Poukaz žalovaného na Oznámenie o výške a zložení platu profesionálneho vojaka č.p.: VS100-3-349/2005 zo dňa 1.9.2005, tak ako je obsiahnuté v administratívnom spise ako príloha k čl.71 neobstojí. Predmetné oznámenie nie je rozhodnutím a je len splnením povinnosti oznámiť profesionálnemu vojakovi výšku a zloženie platu. O služobnom plate nerozhoduje nadriadený profesionálneho vojaka, ale vyplýva priamo zo zákona a v časti príplatku príslušníka Vojenského spravodajstva z interného predpisu. Neobstojí ani poukaz na skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z podkladov predložených mu ÚFZ Bratislava. Žalobca v administratívnom
konaní opakovane namietal určenie základu pre výšku výsluhového dôchodku a odchodného. Ak aj boli prvostupňovému orgánu verejnej správy predložené z ÚFZ Bratislava podklady nereflektujúce ustanovenie § 144 ods.2 zákona č.346/2005 Z.z., bolo povinnosťou orgánu verejnej správy, znalému právnej úpravy, zistiť riadne skutkový stav a aplikovať aj ustanovenia interného predpisu v súvislosti s ustanovením § 144 ods.2 zákona č.346/2005 Z.z..
47. Pokiaľ ide o ďalší žalobný dôvod týkajúci sa napadnutého rozhodnutia žalovaného vo veci odchodného, túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z ustanovenia § 143z ods.1 zákona č.328/2002 Z.z. vyplýva, že nárok žalobcu na odchodné a jeho výšku sa mal posudzovať podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 (okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určuje podľa § 143ac ods.1 zákona č.1 zákona č.328/2002 Z.z.). Ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 36 v znení účinnom 30. apríla 2013, postupoval súladne s prechodným ustanovením § 143 ods.1 zákona č.328/2008 Z.z. a bol dôvod na zníženie odchodného o sumu odchodného vyplatenú žalobcovi pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru. Žalobca skutočnosť, že pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru mu bolo vyplatené odchodné a ani jeho výšku nenamietal.
48. Žalobca napokon namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo veci výsluhového dôchodku. Táto žalobná námietka nie je dostatočne konkrétna. Žalobca v žalobe len tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nedostatočne právne odôvodnené ale bez toho, aby uviedol, v čom vada nepreskúmateľnosti spočíva. Správnemu súdu ostáva len domnievať sa, aký je obsah tejto žalobnej námietky a v správnom súdnictve nie je úlohou správneho súdu za žalobcu nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vyhľadávať, rovnako ako nie je povinnosťou správneho súdu za žalobcu nekonkrétne uplatnené dôvody nezákonnosti dopĺňať, resp. špecifikovať.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.e) SSP zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V ďalšom konaní žalovaný riadne zistí skutkový stav veci vo vzťahu k určeniu základu pre výpočet výsluhového dôchodku a odchodného, pričom bude vychádzať aj z interného predpisu, ktorého vydanie ministrovi obrany Slovenskej republiky ukladalo ustanovenie § 144 ods.2 zákona č.346/2005 Z.z..
50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).
51. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.