Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/32/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne, v spore žalobcu: MAKOS, a. s., so sídlom Mičkova 31, 085 01 Bardejov, IČO: 35 920 203, právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: S-projekt, s. r. o., so sídlom Okružná 55, 080 01 Prešov, IČO: 31 689 655 právne zastúpenému JUDr. Pavlom Hagyarim, advokátom so sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 24.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -155 zo dňa 17.3.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje II. a III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. - 155 zo dňa 17.3.2022 v I. výroku konanie zastavil, v II. výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a v III. výroku vyslovil, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 13.1.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.000,- eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania, titulom bezdôvodného obohatenia. Podaním zo dňa 4.2.2022 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby na súd strany sporu urovnali svoje spory podpísaním Zmluvy o postúpení pohľadávok a Prehlásenia, obidva dokumenty dňa 24.8.2017. Žalobca z dôvodov hodných osobitného zreteľa vedúc strany sporu k tomu, že sa mimosúdne dohodli a dohodli sa na krokoch smerujúcich aj k iným súdnym konaniam, čím prejavili spoločnú zhodnú vôľu nepokračovať v súdnom konaní (ako aj v iných súdnych konaniach) a konania zastaviť, navrhol nepriznať stranám sporu náhradu trov konania. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak dohodu nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže táto bola súdu žalovaným predložená ešte v rámci úvodného vyjadrenia a žalobca napriek uvedenej dohode odmietol vo veci uskutočniť späťvzatie, opakovane žiadal o odročenie pojednávania a spor neúmerne v rozpore s dobrými mravmi a zásadou hospodárnosti konania predlžoval. Podľa žalovaného nepriznanie náhrady trov konania v jeho prospech by bolo neadekvátne skutočnosti, že žalobca inicioval konanie a umelo ho predlžoval, napriek vedomosti o existencii dohody medzi sporovými stranami.

3. Súd prvej inštancie citujúc , a (ďalej len ako „CSP“) dospel k záveru, že zastavenie konania v danom prípade procesne zavinil žalobca, keďže vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, a to bez toho, aby tomuto späťvzatie žaloby predchádzala zo strany žalovaného úhrada nároku žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania preto vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %. Súd prvej

inštancie nepovažoval žalobcom tvrdené skutočnosti v súvislosti s návrhom na nepriznanie náhrady trov konania za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by nemal priznať náhradu trov konania, k čomu dodal, že v danom konkrétnom prípade tu neexistujú žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa súdu prvej inštancie žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania, nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti uvedenému uzneseniu odôvodňujúc ho podľa ustanovenia a , a to voči druhému a tretiemu výroku. Žalobca s napadnutými výrokmi nesúhlasil, keďže pri späťvzatí žaloby odôvodnil svoj návrh, aby súd rozhodol o trovách konania v zmysle , kde jasne poznamenal, že sporové strany urovnali viaceré spory, ktoré vzájomne viedli proti sebe, čo potvrdil aj listinami, v ktorých konkrétne poukázal na jednotlivé body urovnania vzájomných sporov. Žalobca navrhoval súdu prvej inštancie, aby v zmysle vyhovel odvolaniu a nepriznal sporovým stranám náhradu trov konania s poukazom na .

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( a prvá veta ), viazaný dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia pojednávania ( výklad opaku) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa v spojení s potvrdiť, keďže vo výroku je vecne správne.

7. Podľa ust. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Náhrada trov konania je podľa ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Aj pri zastavení konania je súd povinný skúmať zavinenie strán sporu, teda konanie ktorej zo strán sporu spôsobilo, že došlo k zastaveniu konania. Zavinenie tak môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného.

12. V danom prípade žalobca podal dňa 13.1.2017 žalobu proti žalovanému a žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný k úhrade sumy 24.000,- eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci prvé pojednávanie na deň 21.11.2017. Právny zástupca žalobcu žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Dňa 14.2.2019 žalovaný súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2017 a Prehlásenie zo dňa 24.8.2017.

13. Žalovaný ako postupca a spoločnosť K. M. R.. K.. S.. ako postupník dňa 24.8.2017 uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej žalovaný postúpil na postupníka pohľadávky a to aj voči dlžníkovi MAKOS, a. s. - žalobcovi. Postúpená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o dielo v znení jej dodatkov a neuhradenej faktúry č. 1502 a uznania dlhu vo výške 11.400,- eur s príslušenstvom, zmluvnými pokutami. V prehlásení zo dňa 24.8.2017 žalobca a žalovaní uviedli, že žalobca vystupuje v konaní o zaplatenie 24.000,- eur proti žalovanému pred Okresným súdom Prešov sp. zn. a tiež že žalovaný vystupuje v súdnom konaní pred Okresným súdom Bardejov sp. zn. , v ktorom si uplatňuje voči žalobcovi sumu 11.400,- eur. Predseda predstavenstva žalovaného v tomto prehlásení vyhlásil, že voči žalovanému ku dňu podpisu tohto dokumentu neeviduje žiadne pohľadávky. Obe strany ďalej prehlásili, že uskutočnia všetky úkony potrebné k zastaveniu konaní uvedených v tomto prehlásení.

14. Súd prvej inštancie Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2017 a Prehlásenie zo dňa 24.8.2017 doručil právnemu zástupcovi žalobcu a nariadil pojednávanie. Právny zástupca následne žiadal pojednávania odročiť a to

- pojednávanie na deň 2.5.2019 z dôvodu kolízie v inej trestnej veci,

- pojednávanie na deň 11.2.2020 z dôvodu kolízie v inej veci a sprievodu na neodkladnom ošetrení člena rodiny,

- pojednávanie na deň 28.5.2020 z dôvodu pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalobcu, a aj z dôvodu kolízie v inej trestnej veci a aj z dôvodu liečenia štatutárneho zástupcu žalovaného,

- pojednávanie na deň 17.9.2020 z dôvodu kolízie v inej veci,

- pojednávanie na deň 21.10.2021 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu a z dôvodu práceneschopnosti štatutárneho zástupcu žalovaného,

- pojednávanie na deň 7.12.2021 z dôvodu pretrvávajúcej dočasnej práceneschopnosti a aj z kolízie v iných veciach.

15. Súd prvej inštancie právneho zástupcu žalobcu výzvou zo dňa 2.6.2020 tiež vyzval, aby sa vyjadril, či na podanej žalobe trvá, alebo či ju berie späť vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého nároky strán sporu boli vysporiadané dohodou ešte v roku 2017. Túto výzvu si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 17.6.2020 a k tejto sa nevyjadril.

16. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom vysporiadania nárokov v Zmluve o postúpení pohľadávok bol len nárok žalovaného voči žalobcovi vo výške 11.400,- eur, ktorý bol predmetom sporu vedeného pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. . Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní, zaplatenie sumy 24.000,- eur, nebol predmetom vysporiadania v Zmluve o postúpení pohľadávky. O tomto nároku sa zmieňujú strany sporu až v prehlásení, avšak z týchto listín nevyplýva, že by žalobcovi bola suma 24.000,- eur uplatnená v tomto spore uhradená alebo že by došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok. Žalobca len prehlasuje, že voči žalovanému žiadne pohľadávky neeviduje. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že procesné zavinenie za zastavenie konania je potrebné pričítať žalobcovi, ktorý zobral žalobu späť, keďže preukázané nebolo, aby žalovaný svojim konaním zapríčinil stav uspokojenia nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní.

17. Žalobca uvedomujúc si zavinenie za zastavenie konania navrhoval súdu prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania modifikovať aplikujúc ust. a náhradu trov konania stranám sporu nepriznať.

18. V prípade aplikácie ust. súd nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila druhej strane. Toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane, vždy musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na pomery všetkých strán, na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy.

19. Je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Keďže ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu, použitie je odôvodnené predovšetkým tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

20. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa nestotožniac sa s argumentáciou žalobcu. Žalobca s týmto odôvodnením nesúhlasil a opätovne zdôraznil, že sporové strany urovnali viaceré spory, vedúce vzájomne proti sebe.

21. Tak ako už odvolací súd konštatoval vyššie z listín, ktoré predložili strany sporu (Zmluva o postúpení pohľadávok a Prehlásenie) nevyplýva, že by medzi stranami došlo k urovnaniu sporov tak, ako to prezentuje žalobca. Postúpením pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 11.400,- eur (spor vedený pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. ) došlo k zmene osobe veriteľa, ale nie k zániku pohľadávky. Prehlásením zo dňa 24.8.2017 strany sporu následne vyhlásili, že voči sebe žiadne pohľadávky neevidujú a zhodne sa zaviazali učiniť kroky k zastaveniu súdnych konaní. Žalobca krok k zastaveniu tohto súdneho konania učinil až doručením späťvzatia žaloby dňa 4.2.2022, čo je 4 a pol roka od samotného prehlásenia žalobcu.

22. Keďže žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodu hodného osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, odvolací súd pripomína, že strane sporu neprináleží právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok je ponechávaný súdnej praxi, pričom nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu je výnimkou zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, preto súdy podľa ust. § 257 CPS rozhodujú iba vo výnimočných prípadoch.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu za dôvod hodný osobitného zreteľa k nepriznaniu náhrady trov konania by mohla byť len taká dohoda strán sporu, ktorá by skutočne a komplexne riešila všetky sporné nároky strán sporu vrátane trov súdneho konania a z ktorej by bolo jasne a zrozumiteľne zrejmé, ako bolo vysporiadané s predmetom sporu. V tomto prípade odvolací súd dospel k záveru, že z predložených listín vyplýva len to, že žalobca upustil od súdneho vymáhania sumy 24.000,- eur prehlásením, že voči žalovanému žiadne pohľadávky neeviduje a že uskutoční kroky k zastaveniu konania. Preto tento prejav vôle žalobcu odvolací súd nehodnotí ako dohodu strán sporu o urovnaní vzájomných sporných nárokov. Zároveň odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade neboli zistené iné okolnosti, ktoré by mohli byť posúdené ako dôvody hodné osobitné zreteľa a žalobca ani iní okolnosti neuvádzal.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa ust. uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

K trovám odvolacieho konania

25. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.