Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/538/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcov: X. E. Z., X.. XX.X.XXXX, L. Č. J. X, L., X. P. Z., X.. X.X.XXXX, L. Č. J. X, L., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Ivana Igazová, so sídlom Mýtna 11, Bratislava, proti žalovaným: X. H. J., X.. XX.X.XXXX, L. L. XX, V., X. G. J., X.. XX.X.XXXX, L. L. XX, V., Y. F. B. Ž. Y. X. K., X. H. J., X.. XX.X.XXXX, L. L. XX, V., o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi: časti parcely registra „C“ KN č. XXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre okres V., obec R., k.ú. R., označenej na Geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa 10.6.2016 GEODET - Ing. G., Š. XXX/XX, XXX XX R., overenom dňa 28.6.2016 pod č. XXX/XXXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom ako parcela registra „C“ - KN č. XXX/XX o výmere 360 m2, druh pozemku záhrada a časti parcely registra „C“ KN č. XXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre okres V., obec R., k.ú. R., označenej na Geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa 10.6.2016 GEODET - A.. G., Š. XXX/XX, XXX XX R., overenom dňa 28.6.2016 pod č. XXX/XXXX Okresným úradom V., katastrálnym odborom ako parcela registra „C“ - KN č. XXX/X o výmere 56 m2, druh pozemku záhrada.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 29.7.2013 domáhali voči v tom čase žalovaným - H. J., E. S., L. S., vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi časti parcely reg. „C“ KN č. XXX/X zapísanej Okresným úradom v Trnave, katastrálnym odborom na LV č.XXXX, k.ú. R., označenej na Geometrickom pláne č. XX/XXXX overeného Správou katastra V. dňa 4.2.2011 pod č. XXXX/XXXX, ako diel 14- parc. reg. „C“ KN č. XXX/X druh pozemku: záhrady o výmere 360 m2 a časti parcely reg. „E“ č. XXX/X zapísanej Okresným úradom v V., katastrálnym odborom na LV č.XXXX, k.ú. R., označenej na Geometrickom pláne č. XX/XXXX overeného Správou katastra V. dňa 4.2.2011 pod č. XXXX/XXXX, ako diel 12- parc. reg. „C“ KN č. XXX/X druh pozemku: záhrady o výmere 56 m2.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených Správou katastra V. na LV č. XXX k. ú. R. a to parcely č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 522 m2, parcely č. XXX - záhrady o výmere 741 m2, parcely č. XXX/X - vinice o výmere 300 m2, parcely č. XXX/ X - záhrady o výmere 114 m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 236 m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 772 m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 55 m2 a stavby postavenej na parcele č. XXX - dom so súpisným číslom XXX. Žalobcovia odkúpili uvedené nehnuteľnosti, ktoré v prírode tvorili a tvoria

jeden celok od manželov A.. Š. C. C. H. C. a to Kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice NZ 481/79 N 471/79 dňa 20.6.1979, ktorá bola v zmysle vtedy platných predpisov registrovaná Štátnym notárstvom pod č. RI608/79 a prevod bol schválený Rozhodnutím rady miestneho výboru v Smoleniciach dňa 24.7.1979. Žalobcovia sa od roku 1978 pokúšali kúpiť nehnuteľnosť, kde by mohli tráviť voľný čas, v roku 1979 oslovila žalobcu v 1. rade jeho sesternica M. X. s ponukou, že jej susedia A.. Š. C. a jeho manželka H. sa rozvádzajú a majú záujem odpredať dom spolu s pozemkami. Žalobcu v 1. rade táto ponuka zaujala aj z toho dôvodu, že išlo o nehnuteľnosť, ktorá bezprostredne susedila z jednej strany s pozemkami jeho sestry H. J.Č. a jej manžela a z druhej strany s pozemkami jeho sesternice M. X. a jej manžela. Žalobca v 1. rade si pred kúpou nehnuteľnosti osobne obhliadol, informoval sa o ich stave aj u svojej nebohej sestry H. J. a osobne sa zúčastnil na obhliadke, ktorú vykonával znalec. Znalecký posudok bol vyhotovený v mesiaci apríl 1979 pod č. XX/XXXX a ako z neho vyplýva žalobcovia odkúpili oplotený pozemok. Žalobcom v 1. a 2. rade nikto z vyššie uvedených vrátane znalca nikdy ani nespomenul, že by hranicu odkupovaných pozemkov medzi predávanými nehnuteľnosťami a pozemkami sestry žalobcu v 1. rade netvorilo oplotenie tak ako je vybudované a špecifikované v znaleckom posudku, alebo že by hranica medzi pozemkami bola sporná. Žalobcovia v 1. a 2. rade v dobrej viere nepretržite a nerušene užívali nehnuteľnosti, ktoré si kúpili v roku 1979 viac ako 10 rokov. Po smrti H. J. a jej manžela zdedil v roku 1998 nehnuteľnosti vedené Správou katastra Trnava na LV č. XXXX k. ú. R. ich syn H. J. - žalovaný v 1. rade, ktorý si dal v tej istý rok vyhotoviť geometrický plán, ktorým sa zistilo, že oplotenie patriace žalobcom v 1. a 2. rade nie je na hranici pozemkov, ale je vysunuté na pozemok žalovaného v 1. rade na parcelu č. XXX/X k. ú. R.. Žalobcovia teda nepretržite a nerušene 19 rokov užívali v dobrej viere časť parcely č. XXX/X k.ú. R. s tým, že im vlastnícky patrí. Časť parcely č. XXX/. (teraz parc. č. XXX/X) vlastnícky patriacu žalovaným v 1. a 2. rade žalobcovia v 1. a 2. rade v dobrej viere užívali 31 rokov a to nerušene a nepretržite a to až do roku 2010 keď po vyhotovení geometrického plánu č. XX/XXXX zistili, že oplotenie nevedie hranicou pozemku, ale je vysunuté na pozemok žalovaných. Žalobcovia v 1. a 2. rade nerušene užívali svoje nehnuteľnosti až do mája 2012, kedy im žalovaný v 1. rade začal svojvoľne demontovať oplotenie ktorého sú vlastníkmi z dôvodu, že je postavené na jeho pozemku. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, nakoľko bez uvedeného určenia je ich právne postavenie neisté, žalovaný v 1. rade už demontoval časť oplotenia oddeľujúce sporné nehnuteľnosti a vyvíja sústavný nátlak na žalobcov v 1. a 2. rade, aby časť parcely vypratali, s čím sa žalobcovia nestotožňujú, lebo majú za to, že vlastnícke právo má svedčiť v ich prospech.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.3.2014 uviedol, že parcelu č. XXX/X zapísanú na LV č. XXXX kat. ú. R. zdedil po svojom otcovi Y. J.. Nie je pravda, že manželia Z. užívali pozemky nerušene, jeho otec sústavne od kúpy pozemkov manželmi Z. im oznamoval, aby nezaberali pozemky, ktoré im nepatria. Manželia Z. po celú dobu od kúpy sťažovali výkon vlastníckych práv na jeho pozemkoch. O tom, že zaberali cudzie pozemky nezákonne ich informovala aj p. F. A., pracovníčka Správy katastra Trnava, ktorá tam vykonávala merania za prítomnosti manželov Z.. O nezákonnom zaberaní pozemkov manželov Z. informovala dlhé roky aj ich suseda p. M. X., ktorá mala dobrú vedomosť o skutkovom stave, nakoľko s manželom viedli dlhoročné súdne konania o určenie vlastníckych práv k pozemkov na susednom pozemku so svojim švagrom. Nie je teda pravda, že by žalobcovia zistili stav až na základe geometrického plánu z roku 2010, vedeli to už pri kúpe pozemku. Žalobcovia postupne od kúpy pozemkov v roku 1979 zaberali cudzie pozemky o dĺžke asi 400 metrov stúpajúce až do lesa, tieto nezákonne oplocovali a vysádzali tam rôzne ovocné stromčeky. Pozemky na LV č. XXXX kat. územia R., ktoré zdedil po svojom otcovi si dal zamerať 2.9.1998 geodetom Ing. R., pri vytyčovaní hraníc pozemku sa nachádzali aj žalobcovia, boli o meraní informovaní geodetom, po zameraní pozemku dňa 14.9.1998 požiadal Správu katastra o obnovenie právneho stavu na základe geometrického plánu. O právoplatnosti rozhodnutia a vydaní nových parcelných čísiel informoval žalobcov v tom zmysle, že si bude užívať svoje pozemky, ktoré nadobudol dedičstvom. Parcely od roku 1998 užíva sám, už pri vymeraní parciel začali problémy zo strany pána Z., ktorý sa mu vyhrážal, že pozemky vydrží, na časti jeho pozemku začal stavať prístrešok pre ovce, na čo ho upozornil, aby nestaval na cudzích pozemkoch, užívanie pozemkov mu pán Z. v ďalších rokoch neustále znepríjemňoval a sťažoval. S návrhom nesúhlasí.

4. Uznesením č.k. 19C/538/2013-99 zo dňa 5.11.2015 súd konanie voči žalovanému E. S. zastavil, nakoľko zomrel ešte pred podaním žaloby, zároveň pripustil, aby do konania vstúpila ako žalovaná v 2. rade S. R. ako dedička po nebohom E. S. a aby z konania na strane žalovanej v 3. rade vystúpil: L. S. a na jej miesto vstúpila ako žalovaná v 3. rade H. J.Č. a to z dôvodu, že L. S. previedla svoj spoluvlastnícky podiel na H. J. a manželku H. J..

5. Uznesením č.k. 19C/538/2013-125 zo dňa 16.12.2016 súd pripustil, aby z konania na strane žalovanej v 2. rade vystúpila S. R., ktorá previedla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX na G. J.Ú. a aby na jej miesto vstúpila ako žalovaná v 2. rade G. J.. Zároveň súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Súd určuje, že žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi: časti parcely registra „C“ KN č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym odborom, obec R., k.ú. R., označenej na Geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa 10.6.2016 GEODET - Ing. G., Š. XXX/XX, R., overenom dňa 28.6.2016 pod č. XXX/XXXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom ako parc. reg. „C“ - KN č. XXX/XX o výmere 360 m2, druh pozemku záhrada; a časti parcely registra „C“ KN č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym odborom, obec R., k.ú. R., označenej na Geometrickom pláne č. XX/XXXX vypracovanom dňa 10.6.2016 GEODET - A.. G., Š. XXX/XX, R., overenom dňa 28.6.2016 pod č. XXX/XXXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom ako parc. reg. „C“ - KN č. XXX/X o výmere 56 m2, druh pozemku záhrada.“

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne M. X., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Výpisom z Listu vlastníctva č. XXX kat. územia R.; Notárskou zápisnicou NZ 481/79, N 471/79 zo dňa 20.6.1979; Rozhodnutím Rady miestneho národného výboru v Smoleniciach č. XXX/XXXX zo dňa 24.7.1979; Znaleckým posudkom A.. A. X. vypracovaného v apríli 1979; Čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia R.; Výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX kat. územia R.; Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 10.6.2016; Geometrickým plánom zo dňa 6.9.1977, a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zástupkyňa žalobcov uviedla, že sa pridržiava písomne podanej žaloby, žiada, aby súd žalobe vyhovel, na identifikáciu predmetných parciel, ktorých určenia vlastníctva sa domáhajú dali vypracovať geometrický plán, ktorý je zo dňa 10.6.2016, tvrdí, že tam označené parcely žalobcovia nerušene užívali minimálne po dobu 10 rokov. Je pravdou tvrdenie protistrany, že v súčasnosti už plot oddeľujúci tieto pozemky so susednými pozemkami je demontovaný, na mieste samom sa však stále nachádza betónový základ, v ktorom boli osadené kovové stĺpiky plotu. O tom, že v čase kúpy pozemkov v roku 1979 bol pozemok oplotený svedčí znalecký posudok - odhad nehnuteľnosti z apríla 1979, v ktorom sa konštatuje: „Pozemok je oplotený a je vysadený porastom tak ako je uvedené v ďalšej časti posudku, z ktorého následne vyplýva aj to akú dĺžku má tento plot“ je to na strane 4 posudku v časti oplotenie. Vyplýva z neho, že pozemok je ohradený oceľovými stĺpikmi osadenými do betónového soklíka. I z uvedeného vyplýva, že žalobcovia kupovali oplotený pozemok nemohli mať teda vedomosť, že časť z tohto pozemku by nebola predmetom kúpy, nemá vedomosť o tom, že by po dobu desať rokov boli niekým rušení v užívaní. Prevod pozemkov - kúpa bola schválená Rozhodnutím rady Miestneho národného výboru v Smoleniciach dňa 24.7.1979, je toho názoru, že 10 ročná vydržacia lehota začala plynúť od tohto dňa a skončila po desiatich rokoch. Za účelom zidentifikovania parciel žalovaných z ktorých žiadajú odčleniť časť ku ktorej vlastníctva sa domáhajú odkazuje na pôvodný geometrický plán zo dňa 6.12.2010, kde z výkazu výmer je zrejmé, že na LV č. XXXX je pôvodná parcela reg. U. XXX/X o výmere 581 m2 záhrada a v stredovom čísle zmeny je uvedené že je to od parcely XXX/X čo je uvedené vo výkaze výmer v geometrickom pláne ako doterajší stav parc. č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX a v časti nový stav sa už uvádza parc. č. XXX/X. Čo sa týka parcely č. XXX/X museli dať urobiť nový geometrický plán v súvislosti s navrhovanou zmenou petitu, kde bolo úlohou geodeta len nanovo určiť číslo parcely za stavu ako bolo v pôvodnom geometrickom pláne, práve z dôvodu, že rôznymi zásahmi žalovanými došlo k prečíslovaniu parcely, keď pôvodné parcely zapísané na LV č. XXXX ako XXX/X a XXX/X už neexistujú, na LV č. XXXX zostala zapísaná iba parc. XXX/X, z ktorej žiadajú určiť vlastníctvo tak ako pôvodne žiadali iba k výmere 56 m2.

8. Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe, predtým ako sa vlastníkmi predmetných pozemkov stali manželia C. od ktorých predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou žalobcovia, tieto nehnuteľnosti vlastnil pán Ľ. Y., ktorý dal postaviť oplotenie, to o ktorom hovorila zástupkyňa žalobcov, bolo to bez geometrického plánu, jeho otec ešte pána Y. upozorňoval

na to, aby to neoplocoval, že to nie je v súlade so snímkami. Ešte pred prevodom predmetných nehnuteľností si manželia C. dali vypracovať geometrický plán a geodet im oznámil, že časť pozemku ktorí užívali C. patrí jeho otcovi Y. J., po ktorom on tieto nehnuteľnosti zdedil a časť patrila M. X.. Jeho otec ako aj M. X. ešte pri prevode predmetných nehnuteľností manželom Z. v roku 1979 oznámili túto skutočnosť, teda že ľavá strana pozemku pri pohľade z ulice patrí pánovi Y. J. a manželom E. C. M. X.. On si dal geometrický plán vytvoriť v roku 1998 a tento geometrický plán potvrdil túto skutočnosť. Jeho otec hneď po kúpe hovoril pánovi Z., ktorý bol bratom jeho mami, že mu tú spomínanú parcelu nedá. Na otázku súdu či pri tom bol, keď to otec pánovi Z. hovoril? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,Ja som vtedy mal asi 15 rokov, otec mi to hovoril až potom. Pán Z. zistil, že to je tak, začal si tam volať geodetov, zavolal si tam nejakú pani F. z katastra, tá potvrdila skutočnosť, že časť pozemku patrí pánovi J. a časť manželom X.. Toto mi hovoril otec a pani M. X..“ Na otázku súdu či existoval o tom i nejaký dokument, že tieto parcely nepatria žalobcom? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,Nie lebo pani F. to nechcela tak urobiť. Pán Z. si následne zavolal ďalšieho geodeta Ing. D., ktorého nútil, aby mu vypracoval geometrický plán ale nie tak ako je v mapách ale tak ako to je v skutočnosti, ako to požadoval pán Z.. Geometrický plán bol urobený, tento je zo dňa 9.2.1990 ale nebol schválený, mne tento geometrický plán dal môj otec, dal mu ho pán Z. za tým účelom, aby si ho môj otec pozrel a aby mu tú spornú časť pozemku predal.“ Na otázku súdu čo z tohto geometrického plánu vyplýva? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,Ja chcem týmto preukázať, že zistili žalobcovia stav už pred rokom 1998 a v žalobe uviedli, že až po roku 1998.“ Na otázku súdu čo vyplýva z tohto geometrického plánu? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,Ja chcem týmto geometrickým plánom preukázať len túto skutočnosť, že im bolo zrejmé, že časť pozemku patrí pánovi J. a časť manželom X., z tohto geometrického plánu to nie je zrejmé.“ Na otázku zástupcu žalobcov disponujete nejakým listom, výzvou, niečím iným než vašim ústnym tvrdením o tom, že váš otec akokoľvek vyzýval mojich klientov k zdržaniu sa užívania jeho pozemku? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,Listinná forma neexistuje, avšak môj otec mal od roku 1980 rozpory s pánom Z. a nekomunikovali spolu až do smrti môjho otca, ktorý zomrel v roku 1997.“ Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že z geometrického plánu z roku 1977 vyplýva, že pozemok tak ako ho zakúpil pán Z. až po oplotenie nie je jeho, vyplýva to z tohto geometrického plánu zo dňa 6.9.1977, z tohto plánu je zrejmé, je vidieť ako sa točí pozemok nemohol sa preto točiť na druhú stranu, teda muselo byť zrejmé, že oplotenie je zle postavené. Na otázku zástupcu žalobcov odkiaľ žalovaný v 1. rade mal tento plán a z akého dôvodu si nedal postaviť nový plot? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,Tento plán mám od E. Z., ktorý ho doniesol mojej mame v roku 1981 a chodil s týmto plánom za mojim otcom aby mu daroval ten pozemok, nakoľko z plánu pochopil ako stavebný technik, že oplotenie je postavené protizákonne.“ Na otázku zástupkyne žalobcov ak ste disponovali týmto geometrickým plánom prečo ste si nedali zamerať plot podľa skutočného stavu a nie ako tam betónový plot 20 rokov stál? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,V roku 1980 bol vlastníkom pozemku môj otec Y. J., medzi E. Z. a Y. J. boli spory, ktorých svedkom som bol ja i pani M. X., môj otec užíval sporný pozemok, oni ho tam pôvodne aj púšťali až do roku 1981, potom chodil cez bránku, ktorá je umiestnená v súvislom oplotení M. X., teda v inom oplotení, bránku vybudovali X.Á., aby sa dostali cez pozemok.“ Na otázku súdu prečo doteraz neuvádzal žalovaný, že jeho otec užíval sporný pozemok? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,Ja som toto tvrdil.“

9. Zástupkyňa žalobcov k výpovedi žalovaného v 1. rade uviedla, že geometrický plán Ing. D. je z roku 1990, nie je z neho zrejmé kto bol objednávateľom, kto ho mal k dispozícii ani čo v skutočnosti preukazuje, žalovaný v 1. rade uviedol, že tento geometrický plán mal zobrazovať stav v teréne a nie právny stav, z toho dôvodu ho údajne kataster nezapísal, z geometrického plánu vyplýva, že je overený, je tam pečiatka s podpisom Ing. G. 14.2.1990 a vpravo dolu je pečiatka a podpis, že je overený. Poukazuje na to, že bol vypracovaný po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby. Pokiaľ sa jedná o geometrický plán zo dňa 6.9.1977 opäť nie je zrejmé kto ho vypracoval, kto bol zadávateľom, za akým účelom bol vypracovaný, z tohto geometrického plánu nemôže byť vôbec zrejmé či vôbec mohli mať vedomosť, že pozemok vedie inak ako bol oplotený, vylučuje však, že o ňom vôbec vedeli.

10. Žalovaná v 3. rade uviedla, že tento stav pozná len z počutia.

11. Na otázku súdu žalovaným v 1. a 2. rade, či nie je sporné, ktorá časť pozemkov je tá, ktorú žalobcovia užívali okrem tých častí pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy, teda či nie je sporné, že týmito pozemkami sú pozemky, ktorých určenia vlastníctva sa domáhajú a ktoré sú zakreslené v

geometrickom pláne zo dňa 10.6.2016? Žalovaný v 1. rade uviedol: ,,Uvedené nesporujeme, keďže tieto pozemky boli oplotené, s týmto oplotením sa nijakým spôsobom nedisponovalo, stál tam ešte predtým ako predmetné parcely nadobudli žalobcovia.“

12. Svedkyňa M. X. uviedla, že pán Z. je jej prabratranec a pán J. je ešte vzdialenejšia rodina, stretávajú sa s pani Z., keďže užívajú susedný pozemok, nerozprávajú sa už asi tri až päť rokov, lebo došlo k takým sporom, že pozemok, ktorý susedí s Z. predali synovi, oni s tým nesúhlasili, že pozemok predali, lebo ho chceli mať oni. S pánom J. majú dobrý vzťah, lebo tam chodí, užíva aj časť pozemku pána J., pomáhajú si. Na otázku súdu, či jej žalovaný v 1. rade niečo rozprával o predmetnom konaní, o spore? Svedkyňa uviedla: ,,Áno rozprával, že mu to chcú vydržať, a oni to užívali stále, ešte pani J. tam chodila, oberali tam čerešne, jabĺčka, sad, chodia tam doteraz.“ Na otázku súdu či svedkyňa má vedomosť, ktorý to je ten sporný pozemok, odkiaľ pokiaľ siaha? Svedkyňa uviedla: ,,Ja to viem, lebo pán J. má plán. Aj ja to viem podľa plánu.“ Na otázku žalovaného v 1. rade či je predmetný sporný pozemok zameraný geodetickými kolíkmi? Svedkyňa uviedla: ,,Áno.“ Na otázku súdu odkedy je takto zameraný? Svedkyňa uviedla: ,,V roku 1983 to zameral Ing. D., zamestnankyňa geodézie to zamerala, a vedeli, že je to J. pozemok.“ Na otázku súdu odkiaľ mali mať žalobcovia vedomosť čí je to pozemok? Svedkyňa uviedla: ,,Odkúpili to od manželov C., C. vedeli, že je to J., odkúpili to za 30.000, ja som pri tom bola. Potom to chceli predať, Z.Á. to vedeli, že to neni celé ich, preto chodili za pánom D.. Potom tam chodili, dobre vedeli, že to ich neni, oni to vedeli od predávajúcich. Ja som pri tom bola keď im to predávali.“

13. K výsluchu svedkyne M. X. zástupkyňa žalobcov uviedla, že spochybňuje jej výpoveď v tomto konaní a bude ju považovať za nedôveryhodnú keď z rozhodnutia Obvodného úradu Trnava zo dňa 1.7.2013 vyplýva, že svedkyňa A. E. uviedla, že na pozemku pána Z. sa deje, že U. X. s karbobrúskou vyrezáva stĺpiky a H. J. ich nosí cez Z. záhradu a prehadzuje ich cez plot na pozemok E. Z.. U. X. v tom dome nebýva je to ich syn, elektrinu majú natiahnutú od E. X., aby mohli použiť karbobrúsku. Poukazuje na to, že U. X. je synom svedkyne M. X. a E. X. je manžel M. X. z ktorých domu žalovaný čerpal elektrinu pri odstraňovaní predmetného plota. V tomto istom zmysle sa pani A. E. vyjadrila aj v konaní vedenom OOPZ Trstín. Vzhľadom na uvedené má za to, že nakoľko sú tieto rodiny v kontakte, čo je zrejmé z toho, že rodina X. pomáhala žalovaným pri demontovaní predmetného plota, ktoré konanie bolo namierené proti žalobcom nemôže byť preto jej výpoveď v tomto konaní nezaujatá, žiada aby takýto vzťah bol zohľadnený pri vyhodnotení jej výpovede, pri dôveryhodnosti jej výpovede.

14. Z Výpisu z Listu vlastníctva XXX kat. územia R. vyplýva, že vlastníkmi parcely č. XXX- zastav. plochy a nádvoria o výmere 522m2, parcely č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X - vinice o výmere 300m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 114m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 236m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 772 m2, parcely č. 743/2 - záhrady o výmere 55 m2 a stavby postavenej na parcele č. XXX - dom so súpisným číslom XXX sú Z. E. C. P., titulom nadobudnutia je kúpna zmluva K. A. XXX/XX-XX/XX, v podiele 1/1.

15. Z Notárskej zápisnice NZ 481/79, N 471/79 napísanej na Štátnom notárstve v Trnave dňa 20.6.1979 vyplýva, že A.. Š. C. C. H. C. C. J. C. E. Z. C. P. Z. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. území R. vedené na LV č. XXX, parc. č. XXX- dom, dvor vo výmere 522 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 741 m2, parc. č. XXX/X - vinica o výmere 300m2, parc. č. XXX/X

- záhrada o výmere 300m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 892 m2.

16. Z Rozhodnutia Rady miestneho národného výboru v R. č. XXX/XXXX zo dňa 24.7.1979 vyplýva, že bolo vyhovené žiadosti Ing. Š. C. a spol. a bol daný súhlas k prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území R. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XXX- dom, dvor vo výmere 522 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - vinica o výmere 300m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 300m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 892 m2.

17. Zo Znaleckého posudku - odhad nehnuteľnosti vypracovaného Ing. A. X. v apríli 1979 vyplýva, že predmetom ocenenia boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územia R., z posudku vyplýva, že pozemok je celý oplotený a to predzáhradka drôteným rámovým oplotením; záhrada za domom a časť predzáhradky v dĺžke 125 m je ohradená oceľovými stĺpikmi osadenými do betónového soklíka a

drôtené pletivo, vek plotu 25 rokov; hospodársky dvor v dĺžke 25 m je ohradený drôteným pletivom na oceľových stĺpikoch.

18. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia R. vyplýva, že vlastníkmi parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 403 m2 sú G. J.Č. v podiele 1/2, titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva Y. XXXX/XX a H. J. a H. J. v podiele 1/2 titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva Y. XXXX/XX.

19. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX kat. územia R. vyplýva, že vlastníkov parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 697 m2 je H. J., titulom nadobudnutia ja osvedčenie o dedičstve zo dňa 29.6.1998.

20. Z Geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného A.. V. G. dňa 10.6.2016 vyplýva, že geometrický plán bol vypracovaný za účelom odčlenenia a označenie nových parciel, z parcely č. XXX/X zapísanej na LV XXXX ako záhrada o výmere 403 m2 bola vyčlenená parcela č. XXX/X m2 o výmere 56 m2 - záhrada a z parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX bola vyčlenená parcela č. XXX/XX o výmere 360 m2 - záhrada.

21. Z Geometrického plánu vyhotoveného dňa 6.9.1977 P./Mal. vyplýva, že plán bol vyhotovený na rozdelenie parciel, bol overený dňa 7.9.1977.

22. Podľa § 134 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď mali za to, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré si kúpili v roku 1979, v dobrej viere nepretržite a nerušene užívali viac ako 10 rokov, čo žalovaní v konaní spochybňovali.

24. V zmysle citovaných ustanovení, vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Občiansky zákonník v znení platnom v čase kúpy pozemkov žalobcami v roku 1979 nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou Zákonom č. 131/1992 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou Zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1.1.1992 boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným

nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. (JUDr. Jaromír Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, EUROUNION).

25. Na základe vykonaného dokazovania, po preukázaní, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keď bez tohto určenia je ich postavenie ako vlastníkov neisté, nakoľko žalovaní sa domáhajú vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, súd žalobe vyhovel, keď mal preukázané, že žalobcovia odkúpili predmetné nehnuteľnosti, ktoré v prírode už v čase kúpy tvoril jeden celok, od manželov A.. Š. C. C. H.Á. C. a to Kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 20.6.1979, ktorá bola v zmysle vtedy platných predpisov registrovaná štátnym notárstvom a prevod bol schválený Rozhodnutím rady Miestneho výboru v R. dňa 24.7.1979. V súvislosti s týmto prevodom bol vypracovaný Znalecký posudok pod č. 15/1979 v apríli 1979 z ktorého vyplýva, že žalobcovia odkúpili oplotený pozemok. V konaní nebolo sporné, že predmetné pozemky ktorých určenia vlastníctva sa žalobcovia domáhajú a ktoré sú zakreslené v geometrickom pláne zo dňa 10.6.2016, svojou polohou a výmerou zodpovedajú tej časti pozemkov, ktorú skutočne žalobcovia užívali odvtedy, ako nadobudli nehnuteľnosti kúpou na základe notárskej zápisnice zo dňa 29.8.1979. V konaní bolo sporné, či žalobcovi v 1. a 2. rade boli po zákonom stanovenú dobu držiteľmi oprávnenými, teda či boli splnené zákonné podmienky vydržania, keď žalovaní uvedené spochybňovali. Žalovaný v 1. rade v konaní tvrdil, že jeho otec ako aj M.Í. X. ešte pri prevode predmetných nehnuteľností manželom Z. v roku 1979 oznámili túto skutočnosť, teda že ľavá strana pozemku pri pohľade z ulice patrí pánovi Y. J. a manželom E. C. M. X.Ý.. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že si dal geometrický plán vytvoriť v roku 1998 a tento geometrický plán potvrdil túto skutočnosť. Jeho otec hneď po kúpe hovoril pánovi Z., že mu tú spomínanú parcelu nedá. On (žalovaní v 1. rade) mal vtedy asi 15 rokov, otec mu to hovoril až potom. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného v 1. rade, nebol pri tom, keď uvedené mal jeho otec oznámiť žalobcovi, dozvedel sa to až následne od otca, teda nebol priamym svedkom tejto udalosti. Na preukázanie skutočnosti, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že časť pozemku patrí Y. J. a manželom E. C. M. X., navrhol žalovaný v 1. rade vypočuť svedkyňu M. X.. Z výpovede svedkyne nevyplýva, že bola priamym svedkom toho, keď predávajúci mali povedať kupujúcim - žalobcom, že celý pozemok nie je ich. Svedkyňa tvrdila, že bola pri tom keď to predávali. Ako však vyplýva z notárskej zápisnice, kúpna zmluva bola uzavretá na notárskom úrade za prítomnosti predávajúcich a kupujúcich, z notárskej zápisnice nevyplýva, že by pri tomto úkone bola svedkyňa prítomná. Výpoveď svedkyne teda podľa názoru súdu vôbec nepreukazuje, že žalobcovia mali už v čase kúpy, resp. následne v priebehu minimálne 10 rokov vedomosť o tom, že nehnuteľnosti ktoré nadobúdajú kúpou tak ako sú ohradené nie sú v celku predmetom kúpnej zmluvy. Napokon súd výpoveď svedkyne M. X. nepovažoval za vierohodnú vzhľadom na jej vyjadrenie pred súdom ohľadom vzťahu k stranám sporu, keď uviedla, že so žalobcami sa nerozprávajú už asi tri až päť rokov kvôli sporom s iným pozemkom a so žalovanými má dobrý vzťah, pomáhajú si. Žalovaný v 1. rade ďalej poukazoval na geometrický plán Ing. D. z roku 1990, tvrdil, že mu ho dal otec, ktorému ho dal pán Z.Č. (žalobca v 1. rade) za tým účelom, aby si ho otec pozrel a aby mu spornú časť pozemku predal. Súd poukazuje na to, že nakoľko tento geometrický plán bol vypracovaný až v roku 1990, t.j. 11 rokov po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, je pre posúdenie dobromyseľnosti držby žalobcov v desaťročnej lehote irelevantný, napokon žalovaný v 1. rade žiadnym spôsob nepreukázal tvrdenie, že žalobcovia mali vedomosť o tomto zameraní a o tom, že užívajú časť susednej parcely. Žalovaný v 1. rade ďalej poukazoval na geometrický plán zo dňa 6.9.1977 z ktorého podľa jeho názoru je zrejmé, je vidieť, ako sa točí pozemok, nemohol sa preto točiť na druhú stranu, teda muselo byť zrejmé, že oplotenie je zle postavené, tvrdil, že tento geometrický plán má od žalobcu v 1. rade, ktorý ho doniesol jeho mame v roku 1981 a chodil s týmto plánom za jeho otcom aby mu daroval ten pozemok, nakoľko z plánu pochopil ako stavebný technik, že oplotenie je postavené protizákonne. Žalovaný v 1. rade poukazoval tiež na to, že jeho otec užíval sporný pozemok, pôvodne ho tam aj púšťali až do roku 1981. Žalobcovia popreli, že by mali takýto geometrický plán k dispozícii, žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalobcovia mali vedomosť o tomto geometrickom pláne. Napokon, ak mal žalovaní v 1. rade, resp. jeho právni predchodcovia, podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade už v čase kúpy pozemkov žalobcami vedomosť o tom, že žalobcovia neprávom užívajú ich časť pozemku, je otázne, prečo až v roku 2012 uvedené riešili odstránením oplotenia! Žalovaní podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nepreukázali ani skutočnosť, že by za takú dlhú dobu od roku 1979 sa nejakým spôsobom domáhali svojho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom.

Vzhľadom na uvedené, súd nemal v konaní preukázané, že žalobcovia boli minimálne počas doby 10 rokov od nadobudnutia predmetných nehnuteľností niekým rušení v užívaní, keď súd nemal preukázané, že počas doby minimálne 10 rokov resp. už pri prevode nehnuteľnosti by mali žalobcovia ako kupujúci vedomosť o tom, že nehnuteľnosti tak ako boli ohradené na mieste samom, v skutočnosti by nemali byť v celku predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1979. Preto súd žalobe vyhovel, keď poukazuje i na znenie ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,,Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“

26. Súd nepripustil dôkaz navrhovaný žalovaným v 1. rade - vyžiadanie geometrického plánu p. D. z roku 1990 z OOPZ Trstín, čím chcel preukázať, že p. Z. - žalobca v 1. rade si dal urobiť tento geometrický plán, a to vzhľadom na vyššie uvedené, teda že geometrický plán bol vypracovaný až v roku 1990, t.j. 11 rokov po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, preto je pre posúdenie dobromyseľnosti držby žalobcov v desaťročnej lehote irelevantný.

27. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)

28. Žalobcovi boli v konaní plne úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.