Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-48-2014.pdf
PDF · 120.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : EUROSTAV MICHALOVCE s.r.o., so sídlom Brezová 49/718, 071 01 Michalovce, IČO: 36 607 410, zastúpeného : JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanej : Obec Beňatina, IČO: 00 325 023, so sídlom Beňatina 10, 072 64, zastúpenej: JUDr. Miroslav Hospodár, advokát, Nám.slobody 13, Michalovce, o zaplatenie 6.189,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 6.189,60 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.9.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.2.2014 uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie peňažnej sumy 6.189,60 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.9.2011 do zaplatenia, titulom zaplatenia náhrady za výkon technického dozoru na stavbe : Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami
- Obec Beňatina.
2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, aj keď uznala opodstatnenosť nároku a jeho výšku, avšak namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
3. Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa so zmluvou o dielo, uzatvorenou medzi žalovanou ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom , zo dňa 9.12.2009 /č.l.35-38/, so zápisom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 14.7.2011 /č.l.41,42/, s návrhom mandátnej zmluvy č. 1/2010, zo dňa 12.7.2010 /č.l.51-1/, so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2011 medzi postupcom INGREAL Domus Veľké Kapušany s.r.o. a postupníkom Eurostav Michalovce s.r.o. /č.l.3,4/, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.1.2012, adresované žalovanej od postupcu Ingreal Domus Veľké Kapušany s.r.o. /č.l.5/, s oznámením žalobcu zo dňa 26.6.2012 adresované žalovanej o postúpení pohľadávky E. /č.l.22/, s faktúrou č. 16/2011, zo dňa 15.8.2011 /č.l.2/, výsluchom účastníkov konania, ako aj s ďalším obsahom spisu, svedka O.. T. F., zistil nasledovný skutkový stav :
4. Medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená Zmluva o dielo zo dňa 9.12.2009, predmetom ktorej bol uskutočnenie stavebných prác na diele : Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami - Obec Beňatina /v ďalšom len dielo/ (č.l.35-38).
5. Podľa článku II. uvedenej zmluvy začatie prác bolo dohodnuté na marec 2010 a ukončenie na marec 2011.
6. Uvedené dielo bolo odovzdané zápisom o odovzdaní a prevzatí dňa 14.7.2011 /č.l.41,42/.
7. Žalobca v žalobe uviedol v článku I., že na uvedenom diele spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. na základe mandátnej zmluvy č. 01/2010, zo dňa 12.7.2010 vykonal pre žalovanú technický dozor. Žalobca ako dôkaz predložil mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovanou ako mandantom a mandatárom spoločnosťou INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. /v ďalšom len mandatárom/, zo dňa 12.7.2010, ktorá je podpísaná iba mandatárom, podpis mandanta na zmluve nie je uvedený /č.l.51-1/. Uvedenou mandátnou zmluvou sa mandatár zaviazal vykonávať za odplatu pre mandanta, žalovanú výkon technického dozoru na vyššie citovanom diele.
8. Za vykonaný technický dozor na stavbe spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. / mandatár/ vystavil faktúru pre žalovanú č. 16/2011, zo dňa 15.8.2011 na sumu 6.189,60 Eur, v ktorej je uvedené, že sa jedná o fakturáciu na základe mandátnej zmluvy č. 01/2010 na výkon technického dozoru na diele.
9. Žalobca v článku III.uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2011 postupca spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. vyššie citovanú pohľadávku z faktúry č. 16/2011 postúpil žalobcovi v sume 6.189,60 Eur s príslušenstvom, o čom predložil samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2011 /č.l.3,4/.
10. V samotnej zmluve o postúpení pohľadávky je vymedzený v článku 1 predmet, ktorým je faktúra č. 16/2011, zo dňa 15.8.2011, splatnej 14.9.2011 na sumu 6.189,60 Eur, vrátane príslušenstva tejto pohľadávky podľa bodu 2. V článku II. bola dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 4.000 Eur. Podľa článku IV. zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvných strán.
11. Postupca, mandatár podaním zo dňa 9.1.2012 oznámil žalovanej postúpenie tejto pohľadávky /č.l.5/.
12. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 1O. 4. 2O14/ č.l.18,19/ uviedla, že listom zo dňa 9.1.2012 /č.l.5/ jej bolo oznámené od spoločnosti INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. postúpenie pohľadávky žalobcovi.
13. Následne žalovaná uviedla, že listom zo dňa 26.6.2012 jej bolo oznámené od samotného žalobcu, že vyššie uvedenú pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 16/2011 postúpila v prospech postupníka E. Ako dôkaz predložila žalovaná oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcom zo dňa 26.6.2012 /č.l.22/. Na základe uvedeného žalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu samotného žalobcu.
14. Žalovaná taktiež uviedla, že technický dozor bol vykonávaný zo strany pôvodného mandatára na základe nepodpísanej zmluvy, ktorá zmluva bola zaslaná žalovanej spolu so samotnou faktúrou, o čom žalovaná predložila list mandatára spoločnosti INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o., zo dňa 15.8.2011 /č.l.23/. Žalovaná uviedla, že medzi účastníkmi tohto konania bola dohoda, že výkon technického dozoru uhradí samotný žalobca ako zhotoviteľ diela.
15. V samotnej zmluve o dielo č. 12/2009, zo dňa 9.12.2009 /č.l.35,36/ v článku IV. bolo dohodnuté, že súčasťou faktúry je odsúhlasený súpis vykonaných prác potvrdených stavebným dozorom. V článku V., bod 4 bolo dohodnuté, že objednávateľ, alebo ním poverená osoba pri realizácii predmetu obstarávania podľa zmluvy vykonáva stavebný dozor. V tom istom článku v bode 5 bolo dohodnuté, že zhotoviteľ nevykoná zmeny žiadnych prác bez príkazu stavebného dozoru. V článku V., bod 14 bolo dohodnuté, že zápisnica o prevzatí stavebných prác spisuje stavebný dozor.
16. V samotnom odovzdaní a prevzatí stavby je podpísaný technický dozor stavby, konateľ spoločnosti INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. O.. T. F./ č.l. 42/.
17. Na pojednávaní dňa 5.5.2017 /č.l.67-71/ konateľ žalobcu Patrik Šuchta uviedol, že pokiaľ sa týka stavebného dozoru, toto si zabezpečovala samotná obec a bez stavebného dozoru by stavba nemohla byť realizovaná, pretože bola náhrada za dielo preplácaná cestou ministerstva. Ďalej uviedol, že na stavbe sa viedol stavebný denník, ktorý bol kontrolovaný a bez toho by nebola zaplatená žiadna faktúra. Pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky, zaplatenia ktorej je predmetom sporu E. na základe oznámenia
žalobcu zo dňa 26.6.2012 uviedol, že táto pohľadávka nebola postúpená a k tomuto zaslaniu tohto podania došlo omylom, keďže žiadna zmluva medzi žalobcom a E. nebola urobená. Uviedol, že tomuto subjektu E. boli postúpené iné pohľadávky a nie predmetná pohľadávka. Pokiaľ sa týka samotného diela, náhrada za dielo bola zo strany žalovanej riadne uhradená. K samotnému postúpeniu pohľadávky od mandatára došlo z toho dôvodu, že tento mal finančné problémy, tak postúpil pohľadávku žalobcovi.
18. Samotný starosta žalovanej Štefan Minčák uviedol, že je starostom od 27.12.2010, teda nepodieľal sa na uzatvorení samotnej zmluvy o dielo a potvrdil, že mandatár vykonával technický dozor na uvedené práce, teda spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o.. Uviedol, že podľa informácie predchádzajúceho starostu mala byť urobená dohoda, podľa ktorej práce za stavebný dozor uhradí stavebnému dozoru samotný žalobca. Samotný návrh mandátnej zmluvy č. 1/2010 predložený žalobcom nebol prejednaný na obecnom zastupiteľstve žalovanej. Ďalej uviedol, že medzi Mariánom Pečeňákom a žalovanou neboli žiadne jednania ohľadom uhradenia predmetnej pohľadávky a E. ani nikdy obec nežiadal o zaplatenie tejto pohľadávky.
19. Predchádzajúci starosta I. na tomto pojednávaní zo dňa 5.5.2017 /č.l. 73-79/ uviedol ako svedok, že bola predbežná dohoda, že stavebný dozor bude vykonávať niekto iný, konkrétne pán M. avšak následne došlo k dohode na podnet samotného žalobcu, že stavebný dozor bude vykonávať spoločnosť INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o.. Návrh mandátnej zmluvy č. 1/2010 /č.l.51-1/ nepodpísal, keďže bolo dohodnuté, že práce na výkon stavebného dozoru uhradí samotný žalobca. Priznal, že takáto dohoda so žalobcom nebola nikdy predmetom jednania na obecnom zastupiteľstve. Takúto dohodu mal urobiť s konateľom žalobcu Patrikom Šuchtom ešte pred zahájením samotných prác.
20. Konateľ žalobcu Patrik Šuchta na tomto pojednávaní uviedol, že žiadna dohoda nebola uzatvorená a nevie o takejto dohode /č.l.77/.
21. Na pojednávaní dňa 4.8.2017 žalovaná predložila stavebný denník predmetného diela /č.l.51-3/, v ktorom sú zápisy o výkone diela počnúc od 18.7.2010 do 12.7.2011, s tým, že v poslednom zápise je uvedené, že dnešným dňom boli práce na stavbe dokončené a pripravené na odovzdanie objednávateľovi.
22. Na uvedenom pojednávaní žalobca predložil súdu odborné vyjadrenie spoločnosti ZINPRO a.s. Michalovce zo dňa 1.8.2017 vo veci stanovenia obvyklej výšky odplaty za výkon stavebno-technického dozoru na predmetnom diele v čase od júla 2010 do augusta 2011, v závere ktorého je uvedené obvyklá výška odplaty za výkon stavebného technického dozoru na uvedenom diele za citované obdobie je suma 8.652,- Eur s DPH /č.l.51-A/. V článku II.tohto odborného vyjadrenia je uvedené, že odplata je stanovená na základe výpočtu podľa sadzobníka UNIKA pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností. Z odborného vyjadrenia je zrejmé, že zhotoviteľ vychádzal pri stanovení obvyklej ceny z rozpočtového nákladu stavby 412.000 Eur, s tým, že cena sa stanovuje v rozpätí medzi 1 až 2,5 % z rozpočtových nákladov a pri priemere medzi týmito percentami obvyklá cena bola stanovená čiastkou 8.652,- Eur s DPH.
23. Konateľ spoločnosti INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. O.i na tomto pojednávaní ako svedok / č.l.122-127/ uviedol, že písomne mandátna zmluva nebola uzatvorená, keďže ani jeden zo starostov nechcel podpísať túto mandátnu zmluvu a je pravdou, že táto mandátna zmluva bola predložená až pri zaslaní konečnej faktúry, keďže žalovaná nebola ochotná túto zmluvu podpísať. Svedok potvrdil, že v stavebnom denníku na ľavej strane je všade jeho podpis, ako dôkaz, že dielo kontroloval. Pokiaľ sa týka postúpenia pohľadávky, túto pohľadávku postúpil z toho dôvodu, že obec odmietala zaplatiť faktúru a ako podnikateľ potreboval peniaze a z tohto dôvodu aj pohľadávku postúpil samotnému žalobcovi. Nemal vedomosť o tom aká dohoda bola medzi obcou a žalobcom, pokiaľ sa týka nezaplatenia týchto prác a nemal o tom ani žiadnu písomnosť, aby bola dohoda o tom, že tieto práce uhradí samotný žalobca. Pokiaľ sa týka ceny, svedok sa stotožnil s odborným vyjadrením zo dňa 1.8.2017 /č.l.51-A/, 8.652 Eur s DPH, ktorú považoval za cenu obvyklú na trhu.
24. Žalovaný na tomto pojednávaní /č.l.120/ uznal výšku a dôvod pohľadávky, že práce boli vykonané, avšak namietol aktívnu legitimáciu postupcu, ktoré právne účinky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi nastávajú až doručením oznámenia od pôvodného veriteľa, o tom ,že došlo k postúpeniu pohľadávky. Z uvedeného vyplýva pre dlžníka, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je
adresované dlžníkovi, vyvolá postupca zmenu osoby oprávnenej plniť plnenie a tiež berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe postupníkovi. Z ustanovenia § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre dlžníka je právne významná tá skutočnosť, či mu bolo postupcom oznámené postúpenie pohľadávky alebo nie. Pokiaľ sa tak stalo, je dlžník povinný splniť svoj dlh tretej osobe označenému postupníkovi aj v prípade, kedy zmluva o postúpení nebola platná. Súd by sa nemal zaoberať prejudiciálne otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy z toho dôvodu, že existuje doklad o postúpení pohľadávky, ktorý bol doručený žalovanej dňa 4.7.2012 /č.l.22/. Samotné oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, pre ktorý síce nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti, ale ktorý musí vyhovovať všeobecným požiadavkám kladeným na platný právny úkon podľa občianskeho zákonníka. Postupca nemusí preukazovať dlžníkovi zmluvu o postúpení pohľadávky, čo sa ani v tomto súdnom spore nestalo. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, je právnou skutočnosťou, s ktorou právo spája vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. O oznámení, resp. o preukázaní postúpenia pohľadávky dlžníkovi sa môže dlžník zbaviť záväzku jeho splnením iba postupníkovi, okrem prípadov uvedených v § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka za splnenia podmienok tam uvedených dáva postupcovi možnosť vymáhať postúpenú pohľadávku vo svojom mene na účet postupníka ak ho o to postupník požiada, alebo ak mu dá splnomocnenie tzv. nepriame splnomocnenie na vymáhanie tohto dlhu. Taktiež uviedol, že doposiaľ mu nebolo predložené žiadne splnomocnenie, alebo súhlas postupníka na vymáhanie tejto pohľadávky postupcom podľa ust. § 530 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu na tomto pojednávaní navrhol, aby žalobcovi bolo uložené predložiť dôkaz o tom, že má súhlas od Mariána Pečeňáka ako postupníka v zmysle § 530 o tom, že môže vymáhať túto pohľadávku. Taktiež navrhol, aby bolo uložené svedkovi E. H. predložiť samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky.
25. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. 32Obdo/635/2003, zo dňa 31.8.2004, v ktorom odôvodnení je uvedené : V ust. § 530 Občianskeho zákonníka dáva postupcovi možnosť vymáhať pohľadávku svojím menom v prospech postupníka, ak ho o to požiada postupník. Postupiteľ nie je povinný žiadosti postupníka vyhovieť, na druhej strane sám postupca bez súhlasu postupníka nie je oprávnený pohľadávku vymáhať. Účelom tohto opatrenia je predchádzať možnosti dvojitého vymáhania pohľadávky.
26. Súd predvolal svedka E. H. na deň 16.6.2017 /č.l.18/ a na deň 20.9.2017 /č.l.128/. Uvedený svedok sa pojednávania nezúčastnil a súd využil možnosť položiť otázky svedkovi v súlade s ust. § 194 ods. 3 CSP, výzvou zo dňa 17.8.2017 /č.l.129,130/, pokiaľ sa tento svedok nemôže zúčastniť pojednávania 20.9.2017.
27. Uvedený svedok E. H. podaním zo dňa 18.9.2017 na otázku súdu, či mu bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, teda z faktúry č. 16/2011 odpovedal, že uvedená pohľadávka mu postúpená nebola a keďže táto pohľadávka mu nebola postúpená, nepredložil súdu ani zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže takáto neexistuje /č.l.132/.
28. Žalobca na pojednávaní dňa 4.8.2017 /č.l.127/ uviedol, že aplikácia ust. § 530 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalovaná, je v danom prípade nulitná, zbytočná, keďže neexistuje písomná zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a Mariánom Pečeňákom.
29. Žalovaná na podporu svojho právneho názoru ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu predložila aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/01/ č.l. 133-135/ a poukázala na právnu vetu tohto rozsudku, v ktorej je uvedené : „Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.“
30. Žalovaná poukazuje na oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcu zo dňa 26.6.2012 /č.l.22/, v ktorom je výslovne uvedené, že pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky na Mariána Pečeňáka a podľa názoru Najvyššieho súdu SR, súd sa vôbec nemá zaoberať či zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a Mariánom Pečeňákom bola alebo nebola uzatvorená, či existuje alebo neexistuje. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby.
31. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade je aktívne vecne legitimovaný, keďže pohľadávka, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, mu bola riadne postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2011 a pohľadávka, ktorú nadobudol, nebola postúpená E.i, keďže žiadna zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a týmto postupníkom nikdy nebola uzavretá. Aplikácia ustanovenia § 530 O.z. v danom prípade vôbec neprichádza do úvahy, keďže nebola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky a teda postupník E. ani nemohol dať súhlas na vymáhanie tejto pohľadávky.
32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Občiansky zákonník v ustanovení § 524 ustanovil postúpenie pohľadávky na základe zmluvy. Zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky sa môže uzavrieť nielen bez súhlasu, ale aj bez vedomia dlžníka. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky patrí označenie účastníkov zmluvy, postupca- doterajší veriteľ a postupník- nový veriteľ. Pohľadávka musí byť dostatočne identifikovaná, aby nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka a kedy bola postúpená.
35. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi postupcom, spoločnosťou INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. ako postupcom a postupníkom, žalobcom v tomto konaní zo dňa 29.12.2011 /č.l.3,4/ spĺňa náležitosti stanovené vyššie citovaným ustanovením § 524 občianskeho zákonníka a preto táto zmluva je platná a žalobca nadobudol túto pohľadávku 29.12.2011.
36. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
37. Podľa ods. 2, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
38. V zmysle citovaného ustanovenia sa nič nemení na právnom postavení dlžníka. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa určuje, že dlžníkovi sa musí postúpenie pohľadávky oznámiť. Oznamovaciu povinnosť má tak pôvodný veriteľ, ako aj nový veriteľ. Podľa § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je dlžníkovi oznámené postupcom, alebo pokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Z uvedeného vyplýva, že od oznámenia, resp. preukázania postúpenia pohľadávky dlžníkovi, môže sa dlžník zbaviť záväzku jeho splnením iba postupníkovi, okrem prípadov uvedených v ust. § 530 ods. 1 druhá veta O.z, keď postupník dá postupcovi na vymáhanie súhlas, v prípade, že ju sám nevymáha.
39. Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi ( § 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
40. Podľa ods. 2, ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.
41. Z citovaného ustanovenia § 530 ods. 1 prvá veta, dáva postupcovi možnosť vymáhať pohľadávku vo svojom mene v prospech na účet postupníka, ak ho o to postupník požiada. Postupca nie je povinný žiadosti postupníka vyhovieť, na druhej strane sám bez súhlasu postupníka nie je oprávnený pohľadávku vymáhať.
42. Práve rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. 32Odo/635/2003, na ktorý poukazuje žalovaná, vykladá toto ustanovenie z pohľadu aktívnej vecnej legitimácie postupcu, postupníka a postavenie dlžníka pri tomto
postúpení. Z odôvodnenia citovaného rozsudku je zrejmé, že toto ustanovenie možno aplikovať na daný skutkový stav až vtedy, pokiaľ skutočne dôjde k postúpeniu pohľadávky z postupcu na postupníka. Najvyšší súd Českej republiky konštatuje, že podľa § 530 ods. 1 na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám svojím menom na účet postupníka a v tomto ustanovení sa jedná o úpravu aktívnej legitimácie pre vymáhanie postúpenej pohľadávky. Pri zmene veriteľa následkom postúpenia pohľadávky stráca pôvodný veriteľ oprávnenie vymáhať plnenie od dlžníka, keďže veriteľom sa stáva postupník. Postupca nie je povinný žiadosti postupníka na vymáhanie vyhovieť, na druhej strane bez súhlasu postupníka nie je oprávnený pohľadávku vymáhať a účelom tohto opatrenia je predísť možnosti dvojitého vymáhania pohľadávky. Výklad tohto ustanovenia je pre predmetnú vec bezvýznamný, keďže k postúpeniu pohľadávky na Mariána Pečeňáka v danom prípade nedošlo, keďže zmluva o postúpení pohľadávky medzi týmito subjektmi nebola uzavretá.
43. Žalovaná svoje stanovisko k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu opiera aj o vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001, podľa ktorého, relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení /č.l.133/.
44. Je potrebné uviesť, že tento právny názor Najvyššieho súdu SR nie je súdnou praxou bezvýhradne akceptovaný je prekonaný okrem iného ďalším neskorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.1.2OO9 /č.l.136-141/.
45. V citovanom ustanovení Najvyššieho súdu SR je riešený prípad naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom na návrh dlžníka. V citovanom rozhodnutí na strane 7 okrem iného je uvedené : Z občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Pre takéto rozlišovanie /dualitu/ v postavení dlžníka / porovnaj R119/2003- rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/01/ nemožno nájsť oporu v ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že „dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“
46. V ustanovení § 526 ani na inom mieste občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možnosti namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
47. V slovenskom právnom poriadku platí princíp, podľa ktorého sú súdy viazané len zákonom; znamená to, že súd pri svojom rozhodovaní prihliada a prípadne aj aplikuje súdny judikát, či stanovisko len vtedy, ak dôjde k záveru, že sú v súlade so zákonom, článok 144 ods. 1, 152 ods. 4 Ústavy SR. Vyššie citovaný právny názor Najvyššieho súdu v rozsudku 4Obo/210/01, nie je v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka a je prekonaný neskorším vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho sudu Slovenskej republiky.
48. Z citovaného ustanovenia/§526/ vyplýva, že samotné oznámenie o postúpení pohľadávky v danej veci oznámením postupcu zo dňa 26.6.2012 /č.l.22/ je právne významné len z hľadiska posúdenia vzniku povinnosti dlžníka, žalovaného plniť postupníkovi /., s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku. Pokiaľ však k splneniu záväzku v oznámení uvedenému postupníkovi /. nedošlo a zaplatenie takejto pohľadávky sa stalo predmetom konania na súde pri skúmaní aktívnej legitimácie postupníka /Mariána Pečeňáka/ na vymáhanie pohľadávky je nutné riešiť aj otázku existenciu zmluvy o postúpení a jej platnosti. Aktívne legitimovaným podľa názoru súdu je len ten účastník v spore, kto podľa hmotného práva je skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, ktorým v danom prípade je žalobca, spoločnosť EUROSTAV Michalovce s.r.o., ktorý nadobudol pohľadávku na základe zmluvy zo dňa 29.12.2011.
49. Súd poukazuje na to, že pri prejednávaní veci a pri rozhodovaní musí rešpektovať právo, ale výklad a aplikácia práva musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušným právnym predpisom. Riešenie sporov, ktoré sa prieči požiadavke rozumného usporiadania vzťahov je neprijateľné.
50. Názor žalovanej, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a aktívne vecne legitimovaný je postupník, v danom prípade Marián Pečeňák je absurdný, keďže Marián Pečeňák pohľadávku nenadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, túto ani nemieni vymáhať a žalovaná takýmto výkladom sa zbaví svojho záväzku za vykonané práce.
51. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu žalobca je aktívne vecne legitimovaný v uvedenom konaní.
52. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti.
53. Žalovaná nenamietala nárok ako taký, ani jeho výšku. Z tohto dôvodu nie je nutné vykonávať dokazovanie ohľadom samotného nároku a jeho výšky.
54. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ohľadom prác stavebného dozoru medzi spoločnosťou INGREAL DOMUS Veľké Kapušany s.r.o. a žalovanou, keďže písomne vyhotovená zmluva medzi účastníkmi nebola. Mandátna zmluva predložená mandatárom zo dňa 12.7.2010 nie je podpísaná žalovanou, nebola prejednaná obecným zastupiteľstvom žalovanej. Samotný starosta žalovanej poprel, aby došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevedení týchto prác. Podľa názoru súdu v danom prípade žalovaná získala bezdôvodné obohatenie v súlade s ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, t.j. z neplatného právneho úkonu, alebo plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
55. V danom prípade sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu, keďže zmluva nebola uzavretá.
56. Predmetom obohatenia žalovanej bolo získanie majetkovej hodnoty z vykonaného výkonu prác mandatárom pri technickom dozore na uvedenom diele. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý obohatený, žalovaná získala plnením bez právneho dôvodu. Pri stanovení náhrady sa vychádza z peňažnej náhrady, ktorú žalovaná v danom čase a mieste musela vynaložiť na dosiahnutie rovnakého plnenia, ktoré učinil mandatár.
57. Keďže obvyklá cena, ktorá bola stanovená odborným vyjadrením spoločnosti ZINPRO a.s. z 1.8.2017 /č.l.51-A/ je vyššia ako žalovaná suma /8.652 Eur/, súd priznal žalobcovi požadovanú čiastku 6.189,60 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
58. Je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný právnym dôvodom uplatneného nároku a tento môže priznať aj z iného právneho dôvodu, než ktorý požadoval žalobca.
59. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného pred novelou zák. č. 9/2013, od 1.2.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
60. Podľa ods. 2, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
61. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1990 Zb., výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
62. Keďže ku dňu 15.9.2011, bola základná úroková sadzba 1,5 % súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 9,5 %. Pokiaľ sa týka splatnosti úroku z omeškania, súd určil splatnosť od 15.9.2011, keďže samotná faktúra bola vystavená 15.8.2011 /č.l.2/. Samotná splatnosť bezdôvodného obohatenia nastala, keď veriteľ požaduje od dlžníka zaplatenie obohatenia, ktoré získal, čo je v danom prípade splnené odoslaním citovanej faktúry..
63. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozsudku.
64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 %.
66. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v súlade podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.