Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6Csp-20-2023.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: P. X. Y., Y..r.o., so sídlom U., R. X, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: G. N., nar. X.XX.XXXX, bydlisko Y., č. XXX, o zaplatenie 287,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 27.4.2023 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 287,40 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to z titulu nezaplatených služieb a zmluvnej pokuty zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.12.2016.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podala žalovaná včas odpor, preto ho súd uznesením č.k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX zrušil. V odôvodnení odporu žalovaná uviedla, že sa odvoláva proti rozsudku Okresného súdu Senica ohľadom nedoplatku v spoločnosti D. v sume 287,40 €. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril tak, že žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila uplatnený nárok, pričom podanie žalovanej akýmkoľvek spôsobom stráda skutkové tvrdenia, voči ktorým by bolo potrebné zaujať procesnú obranu.
3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.12.2016, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, Osobitnými podmienkami pre poskytovanie služieb satelitnej televízie, faktúrami právneho predchodcu žalobcu, cenníkom pre poskytovanie verejných služieb, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2019, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2019, listom s názvom „POKUS O ZMIER“ zo dňa 5.4.2023, výzvou k úhrade zo dňa 7.5.2019, dohodou o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky zo dňa 18.11.2019, listom s názvom „Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ zo dňa 15.6.2018, a zistil tento skutkový stav:
4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2019 medzi D. Y., s.r.o., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu.
5. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.12.2016 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu umožnil žalovanej využívať službu satelitnej televízie „SATELIT Štandard“ v súlade s podmienkami uvedenými v tejto zmluve, v príslušných osobitných podmienkach vzťahujúcich sa na službu podľa tejto zmluvy, a to v osobitných podmienkach pre poskytovanie služieb satelitnej televízie, osobitných podmienkach pre poskytovanie služieb káblovej televízie, osobitných podmienkach
pre poskytovanie služieb internetového prístupu, osobitných podmienkach pre poskytovanie služieb mobilnej televízie DIGI GO, všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb a cenníku pre poskytovanie služieb podniku. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou. Zmluva bola oboma zmluvnými stranami riadne podpísaná.
6. Z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 30.9.2017, súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 11,10 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 31.10.2017, sumu 11,10 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 30.11.2017, sumu 11,10 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 31.12.2017, sumu 16,40 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 31.1.2018, sumu 1,50 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 28.2.2018, sumu 1,50 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 31.3.2018, sumu 1,50 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 30.4.2018, sumu 1,50 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 31.5.2018, sumu 1,50 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 30.6.2018, sumu 1,50 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 10.8.2018, sumu pokút 228,70 €. Spolu vyfakturovaná suma 287,40 €.
7. Z listu s názvom „POKUS O ZMIER“ zo dňa 5.4.2023 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 356,25 € (287,40 € - faktúra + 68,85 € ako zákonný úrok), a to najneskôr do 15.4.2023.
8. Listom s názvom „Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb“ zo dňa 15.6.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou k 30.6.2018 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 60 dní po dni splatnosti. Zároveň žalovanú upozornil, aby uhradila dlžnú sumu vo výške 58,70 €. Doručenie listu žalovanej žalobca nepreukázal.
9. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
10. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne.
14. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,
ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Podľa citovaného zákonného ustanovenia spôsobilým predmetom postúpenia môže byť pohľadávka iba vtedy, ak je splatná, pričom podnik musí písomne vyzvať klienta na plnenie a klient je nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku. Až vtedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu klienta. Pokiaľ v čase postúpenia pohľadávky nie sú tieto predpoklady splnené, postúpenie pohľadávky je neplatné pre rozpor so zákonom.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že postupca spoločnosť D. Y., s.r.o., vyhotovila písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky dňa 27.3.2019 na zaplatenie dlžnej pohľadávky podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona. Ide o list zo dňa 15.6.2018 s názvom „Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb“. Súd však nemal preukázané, že táto výzva sa dostala aj do dispozičnej sféry žalovanej. Súd je vždy povinný skúmať vecnú legitimáciu, a to z úradnej povinnosti aj vtedy, ak to nenamieta žiadna zo sporových strán. K listinným dôkazom predloženými žalobcom však žalobca nepriložil aj doklad preukazujúci doručenie písomnej výzvy do dispozičnej sféry žalovanej. Táto výzva je hmotnoprávny úkon, na nastúpenie ktorého účinkov sa vzťahuje § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta. Pokiaľ ide doručovanie poštových zásielok podľa časti VIII. (Oznamovanie, doručovanie) Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb, súd poukazuje na to, že tieto podmienky nie sú v zmluve nijako bližšie identifikované, chýba akékoľvek bližšie označenie, o ktoré konkrétne všeobecné podmienky by malo ísť. Tieto podmienky tiež neboli účastníkmi zmluvy podpísané a neboli medzi nimi individuálne dojednané. Súd je preto toho názoru, že akýkoľvek spôsob doručovania medzi účastníkmi zmluvy v zmysle Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb neprichádza do úvahy. Ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentné, v dôsledku čoho akákoľvek odchylná dohoda zmluvných strán napríklad v podobe fikcie doručenia je neprípustná. Súd v tomto smere poukazuje aj rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. XXCsp/ XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
16. Zo znenia vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že predmetom postúpenia z podniku na iný subjekt môže byť len peňažná pohľadávka, ktorá je viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že podnik písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku. V konaní nebolo preukázané, že spoločnosť D. Y., s.r.o., doručila písomnú výzvu na úhradu svojho záväzku žalovanej v súvislosti s jeho postúpením na iný subjekt, preto táto spoločnosť nemohla svoju pohľadávku voči žalovanej postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Podľa názoru súdu tak neboli splnené podmienky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách pre postúpenie pohľadávky zo strany podniku na iný subjekt, a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Na základe týchto skutočností tak nemohlo dôjsť ani k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu dňa 18.11.2019 medzi žalobcom a žalovanou, keďže žalobca sa nestal veriteľom pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.12.2016. Dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatný právny úkon.
17. Pokiaľ ide o uvedený právny názor tunajšieho súdu ohľadom § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd dáva do pozornosti aj právny názor uvedený v bode 12. rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXXX.
18. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, žalobca túto skutočnosť v konaní ani nijakým spôsobom nespochybnil. Súd nariadil vo veci samej pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný, pričom na pojednávanie sa nedostavil. Žalobca sa mohol dostaviť na nariadené pojednávanie a namietať skutočnosti ohľadom nedostatku svojej aktívnej vecnej legitimácie. Súd chce tiež poukázať na § 295 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor, teda súd môže vykonať dôkaz aj vtedy, ak to žalovaná ako spotrebiteľ nenavrhla, pokiaľ je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca tým jednoznačne určil, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu tak zreteľne dáva súdu možnosť preskúmavať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to aj v prípade, ak to
žalovaná strana - spotrebiteľ nenamieta. Navyše ako už bolo vyššie uvedené, súd je aj vo všeobecnosti povinný skúmať vecnú legitimáciu rovnako v prípade, ak to žiadna zo sporových strán nenavrhne.
19. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.