Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/44/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, 821 09 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Martou Michalkovou, advokátkou so sídlom Župné námestie č. 3, Bratislava, proti žalovanej Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č.k.: XXXX/XXXXX zo dňa 29. septembra 2016, na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že v administratívnom konaní vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy M. (ďalej len prvostupňový správny orgán) dňa 25.08.2015 v čase od 09.25 hod. do 10.15 hod. u žalobcu v prevádzkarni Čerpacia stanica PHM, X., M. kontrolu potravín zameranú na kontrolu dokladov oprávňujúcich podnikať v uvedenej činnosti, kontrolu dodržiavania hygienických požiadaviek a teplotných režimov pri skladovaní potravín, manipulácie s nimi a ich uvádzaním na trh, kontrolu dodržiavania všeobecných požiadaviek na potravinárske priestory, kontrolu označovania potravín, kontrolu systému zabránenia predaja potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, kontrolu dokumentácie správnej hygienickej praxe (SHP) kontrolu osobnej hygieny, sledovanie aktuálne vyhlásených nevyhovujúcich potravín systémom Rapid alert z národného kontaktného bodu. V čase tejto kontroly boli zistené nedostatky v prevádzkarni žalobcu a to umiestňovanie na trh troch druhov potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti v celkovom množstve 3,03 m.j. a celkovej predajnej cene 35.10 Eur tovaru WRIGLEY Slovakia s.r.o., žuvačky bez cukru s mätovou a mentolovou príchuťou so sladidlom 14 g, dátum minimálnej trvanlivosti 17.12.2014, v počte 4 ks, cena/ks: 0,75 Eur o celkovej hmotnosti 0,056 kg a v celkovej hodnote 3,0 Eur, Winterfresh žuvačka bez cukru s mentolovou a citrusovou príchuťou s náhradnými sladidlami 14 g, výrobca WRIGLEY F., Sp. z o.o. F., F., dátum minimálnej trvanlivosti 04.07.2015, v počte 16 ks, cena/ ks: 0,70 Eur o celkovej hmotnosti 0,224 kg a v hodnote 11,20 Eur, RED BULL sýtený povzbudzujúci nápoj so sladidlami 250 ml výrobca RED BULL GmbH, H., dátum minimálnej trvanlivosti 21.08.2015, v počte 11 ks, cena/ks: 1,90 Eur, o celkovom objeme 2,75 l a v hodnote 20,90 Eur. Taktiež bolo zistené porušenie povinností a požiadaviek na hygienu potravinárskych priestorov kde bola zistená poškodená opadávajúca omietka, znečistené a zatečené steny a strop v skladovacích priestoroch predajne. O výsledku tejto kontroly bol spísaný záznam o úradnej kontrole potravín č. M./XXXX/O./XX zo dňa 25.08.2015, ktorý bol prerokovaný s predavačom, ktorý zobral na vedomie zistené nedostatky, čo potvrdil

aj svojim podpisom a k preukázaným kontrolným zisteniam sa nevyjadril. Inšpektori pri úradnej kontrole vyhotovili aj fotodokumentáciu kontrolných zistení.

2. Dňa 01.07.2017 bolo žalobcovi doručené prvostupňovým správnym orgánom oznámenie o začatí správneho konania č.k. XXXX/XXXXX-XX vo veci zistených porušení zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej len „zákon o potravinách“) a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ktorým zároveň dala žalobcovi možnosť, aby sa podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ) mohol pred vydaním rozhodnutia v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania vyjadriť k zisteným skutočnostiam. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania v určenej lehote písomne nevyjadril.

3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 12.07.2016 rozhodnutie č.j.: XXXX/XXXXX-XX, ktorým ako správny orgán príslušný podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 5 zákona o potravinách v znení neskorších predpisov v súlade s § 46 Správneho poriadku rozhodol, že žalobca porušil zákaz umiestňovania na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a to tým, že dňa 25.08.2015 v čase od 09.25 hod. do 10.15 hod. v predajných priestoroch prevádzkarne Čerpacia stanica PHM, X., M. umiestňoval na trh tri druhy potravinárskych výrobkov v celkom množstve 3,03 merných jednotiek a v celkovej hodnote 35,10 Eur po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti: 1. WRIGLEY Slovakia s.r.o., žuvačky bez cukru s mätovou a mentolovou príchuťou so sladidlom 14 g, dátum minimálnej trvanlivosti 17.12.2014, v počte 4 ks, cena/ks: 0,75 Eur o celkovej hmotnosti 0,056 kg a v celkovej hodnote 3,0 Eur, 2. Winterfresh žuvačka bez cukru s mentolovou a citrusovou príchuťou s náhradnými sladidlami 14 g, výrobca WRIGLEY F., Sp. z o.o. F., F., dátum minimálnej trvanlivosti 04.07.2015, v počte 16 ks, cena/ ks: 0,70 Eur o celkovej hmotnosti 0,224 kg a v hodnote 11,20 Eur, 3. RED BULL sýtený povzbudzujúci nápoj so sladidlami 250 ml výrobca RED BULL GmbH, H., dátum minimálnej trvanlivosti 21.08.2015, v počte 11 ks, cena/ks: 1,90 Eur, o celkovom objeme 2,75 l a v hodnote 20,9 Eur.

4. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.

5. Porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov podľa § 10 písm. a) a písm. b) zákona o potravinách a v nadväznosti na povinnosť udržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby podľa Prílohy II Kapitola 1 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 29.04.2004 o hygiene potravín ( ďalej len nariadenie č. 852/2004 ) a to tým, že dňa 25.08.2015 v čase od 09.25 hod. do 10.15 hod. v prevádzkarni Čerpacia stanica PHM, X., M. neudržiaval priestory prevádzkarne v čistote a v dobrom stave údržby, pretože inšpektormi úradnej kontroly potravín bola zistená poškodená (opadávajúca) omietka, znečistené a zatečené steny a strop v skladovacích priestoroch predajne. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Za to mu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2015 prvostupňový správny orgán uložil úhrnnú pokutu vo výške 3 000 Eur.

II.

6. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.k. : XXXX/XXXX zo dňa 29.09.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy M. č.j. : XXXX/XXXXX-XX zo dňa 12.07.2016 potvrdil.

7. Rozhodnutie odôvodnil popísaním priebehu administratívneho konania, citoval z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorý v odvolaní uviedol, že zistené nedostatky boli okamžite odstránené a to tovar po uplynutí dátume minimálnej trvanlivosti bol odstránený ešte v čase kontroly a uložený do krabice s označením „Tovar po záruke nepredávať“, poškodená opadajúca maľovka, znečistené a zatečené steny a strop skladovacích priestoroch predajne boli bezodkladne opravené a vymaľované v priebehu troch dní od vykonanej kontroly. Uviedol, že do skladovacích

priestorov nesmie vstupovať zákazník, nie sú využívané na skladovanie potravinového sortimentu. V sklade na oddelených regáloch sú skladované len oleje a fľaše. Pracovník čerpacej stanice P. P. zatajil zápis o kontrole, lebo sa bál sankcii voči jeho osobe, že predával tovar po záruke a preto neposlal na firmu predmetný zápis. O vykonanej kontrole zo dňa 25.08.2015 sa dozvedel až na základe upovedomenia o začali správneho konania zo dňa 28.06.2016. V rámci uloženej lehoty 5 dňovej lehoty sa nedokázal vyjadriť, pretože nemal k dispozícii záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 25.08.2015, ktorý mu bol doručený vedúcim čerpacej stanice P. C. až dňa 13.07.2016. Namietal, že nebola vykonaná následná kontrola a nebol ani záujem o zistenie, či nedostatky v zázname boli odstránené a akým spôsobom. Bez tejto následnej kontroly úrad pristúpil k začatiu správneho konania bez preskúmania výsledkov zistených v zázname o úradnej kontrole a nepostupoval podľa osobitného predpisu čl. 54 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení, podľa ktorého ak príslušný orgán zisti nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť príslušného prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. Ďalej namietal, že úrad nepostupoval podľa čl. 54 ods. 3 citovaného nariadenia, podľa ktorého príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. Namietal vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o nefunkčnosti kontrolného systému a dôvodil, že má dlhodobé spracovaný systém kontroly kvality a sledovania dátumov minimálnej trvanlivosti predávaného tovaru, ktorý je operatívne aktualizovaný podľa listovania jednotlivých dodávateľov a ich tovarov, ktoré sú umiestňované v predajniach čerpacích staníc. Taktiež namietal použitý výraz opadávajúca omietka a argumentoval, že v zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 25.08.2015 na strane 3 jednoznačne pri kontrole bol stav taký, že po zatečení z dôvodu prívalového dažďa opadávala maľovka a nie omietka. V napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je zásadný rozpor v odôvodnení na strane 8 pri určení výšky pokuty. Pri stanovení pokuty boli porušené všetky zásady pre udelenie pokuty a to najmä nepravdivosť, rozpory v tvrdení, nepoužitie správneho postupu v súlade so zákonom a osobitným predpisom, pravdepodobné použitie tvrdosti zákona ako odplata za vrátenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2015 za opakovanú kontrolu. Je toho názoru, že výška pokuty je aj vzhľadom na okamžité odstránenie nedostatkov neúmerne vysoká, a pre zamestnancov čerpacej stanice je likvidačná, namietal, že sa nejedná o opakované porušenie.

8. Žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál vrátane zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu a vecnej správnosti rozhodnutia, zhodnotil dokazovanie vykonané správnym orgánom a zaoberal sa návrhom žalobcu na zrušenie uloženej pokuty, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Citoval ustanovenie § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. d), § 12 ods. 1 písm. h), § 10, § 18 ods. 2, § 19 ods. 1, § 23 ods. 5, § 28 ods. 4 písm. i), § 28 ods. 2 písm. o), § 28 ods. 9, § 28 ods. 12 a § 31 ods. 2 zákona o potravinách, prílohu II Kapitola 1 ods. 1 Nariadenia č. 852/2004 a čl. 54 ods. 1 a 2 Nariadenia č. 882/2004.

9. Konštatoval, že na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil iných správnych deliktov tak ako sú uvedené a špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

10. K námietke žalobcu, že v rámci uloženej 5-dňovej lehoty sa nedokázal vyjadriť, pretože nemal k dispozícii záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 25.08.2015 žalovaný uviedol, že lehota uvedená v upovedomení o začatí správneho konania nie je zákonná lehota, ale lehota určená správnym orgánom, ktorý má právomoc nielen určiť na vykonanie procesného úkonu lehotu, ale i právomoc takúto lehotu predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty správnemu orgánu podaná nebola.

11. K námietke žalobcu, že nebola vykonaná následná kontrola a nebol záujem o zistenie či nedostatky v zázname boli odstránené a akým spôsobom, žalovaný argumentoval, že účelom zákona o potravinách je upraviť povinnosti prevádzkovateľa a potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.

Úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v § 18 zákona o potravinách, ktoré citoval vrátane § 20 ods. 8 zákona o potravinách upravujúceho oprávnenosť zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín pri výkone úradnej kontrole potravín. Uviedol, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej „Nariadenie č. 882/2004“). Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pritom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblastí krmív a potravín v rámci programov kontroly na základe HACCP alebo v rámci programov zabezpečenia kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby sa v prípade podozrenia z nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc. Je potrebné, aby sa ďalšie kontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržania predpisov. Ďalej citoval čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 4 ods. 1 a 2 písm. g), čl. 9 ods. 1 až 3, čl. 10 ods. 1, čl. 54 ods. 1, 2 a 3, čl. 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a argumentoval, že povinnosť zakotvenú v uvedenom čl. 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 Z.z. o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva si Slovenská republika splnila tým, že do šiestej časti zákona o potravinách zakotvila systém sankcií - iných správnych deliktov, na ukladanie ktorých sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda a priestupkov, na ukladanie ktorých sa vzťahuje osobitný predpis, Zákon o priestupkoch. Podľa názoru žalovaného platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj pokyn Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu. V Zázname o úradnej kontrole potravín č.M./XXlX/O./XX zo dňa 25.08.2015 je uvedené: názov a adresa príslušného orgánu, ktorý kontrolu vykonal, číslo záznamu, vymedzenie právneho predpisu, podľa ktorého sa kontrola vykonala (zákon o potravinách), dátum a čas vykonania kontroly, mená a priezviská inšpektorov, ktorí kontrolu vykonali spolu s číslami ich služobných preukazov, identifikácia kontrolovaného subjektu a miesto vykonania úradnej kontroly, použitá kontrolná metóda a účel kontroly (plánovaná kontrola). Ďalej sú uvedené v bode III. kontrolné zistenia, z ktorých je zrejmé, čo bolo kontrolované a s akým výsledkom, s uvedením zistení a porušení zákona a osobitných predpisov. V časti IV. je uvedené uložené opatrenie s termínom jeho plnenia 25.08.20I5 o 10.15 hod., vyjadrenie zodpovedného zamestnanca a hrubo vytlačená informácia, že ak oboznámená osoba , ktorá sa zúčastnila kontroly nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt.

12. Konštatoval, že podľa § 20 ods. 9 až 11 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. Opatrenie podľa odseku 9 oznámi, zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. V bode IV záznamu je uvedené uložené opatrenie na mieste podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách a v bode V. je daný priestor na vyjadrenie sa zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu, mená a podpisy zúčastnených osôb s pečiatkami a s uvedením počtu strán záznamu a zoznamom príloh. Úradná kontrola potravín bola vykonaná v čase od 09.25 hod. do 10.15 hod. K tomuto záznamu o úradnej kontrole potravín sa mal možnosť vyjadriť zamestnanec prevádzkovateľa, túto možnosť nevyužil a záznam potvrdil svojim podpisom. Opatrenie bolo uložené s termínom jeho plnenia 25.08.2015 o 10.15 hod., teda jeho splnenie holo požadované ešte v čase výkonu kontroly. V zázname je hrubo vytlačená informácia, že ak oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne

informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt. Proti uloženému opatreniu neboli podané žiadne námietky ani v čase úradnej kontroly, ani v lehote určenej podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách. Pretože uložené opatrenie bolo aj podľa žalobcu splnené ešte v čase úradnej kontroly, kedy boli potraviny po uplynulom dátume minimálnej trvanlivosti odstránené a uložené do krabice s označením „Tovar po záruke - nepredávať“ odpadol dôvod ďalšej kontroly uloženého opatrenia. Ani skutočnosť, že žalobca vykonal nápravné opatrenie a odstránil zistené nedostatky ešte pred vydaním rozhodnutia, tak ako to uvádza vo svojom odvolaní, ho nezbavuje zodpovednosti za spáchanie iných správnych deliktov. Následné odstránenie nedostatkov je zákonnou povinnosťou každého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a nie je možné to chápať ako ich absenciu, len ako nápravné opatrenie a nie ako preventívny krok na predchádzanie porušovania legislatívy. Vykonaním opatrenia sa neznižuje protiprávnosť konania účastníka konania, pretože tak vykonal až po úradnej kontrole potravín a po identifikácii nedostatkov zamestnancami úradnej kontroly potravín. Pretože postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, žalovaný pokladá túto uvedenú námietku za irelevantnú.

13. Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, týkajúcej sa vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k nefunkčnosti kontrolného systému prevádzkovateľa. Súčasťou odvolania žalobcu je Interný pokyn č. X/XXXX - reklamácie tovaru v Shope z dôvodu ukončenia minimálnej trvanlivosti. Tento dokument pojednáva o reklamácii tovaru po zistení skončenia dátumu minimálnej trvanlivosti, neupravuje systém kontrol, ktorými by sa predchádzalo zisteniam o ukončení trvanlivosti potravín. Inšpektormi zistený predaj žuvačiek WRIGLEY - žuvačky bez cukru s mätovou a mentolovou príchuťou so sladidlom 14 g, s dátumom minimálnej trvanlivosti 17.12.2014, v počte 4 ks, teda 251 dní po uplynutí ich trvanlivosti skutočne svedčí o závažných nedostatkoch v systéme zavedených vnútorných kontrol žalobcu a jeho nedostatočne funkčnosti.

14. K námietke žalobcu, kde namietal použitý výraz opadávajúca omietka v zistení v zázname o úradnej kontrole potravín uviedol, že v čase kontroly steny a stropu v skladovacích priestoroch neboli udržiavané v dobrom stave údržby a nie je podstatné, či bola v čase úradnej kontroly zistená opadávajúca omietka, alebo maľovka. Vo všeobecnosti platí, že potraviny sa musia skladovať len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota a potravinárske priestory sa musia udržiavať v dobrom stave údržby, čo nebolo zo strany žalobcu do dodržané.

15. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, resp. jeho odôvodnení pri určovaní a rozhodovaní o výške pokuty sú rozpory, žalovaný uviedol, že je nepochybné a preukázané, že v prípade, ak nedostatky v prevádzkarni v minulosti zisťované neboli, nemohlo ísť o ani o opakované protiprávne konanie. V prípade, ak by sa pokuta ukladala aj za opakované protiprávne konanie, táto skutočnosť by musela byť jasne a zreteľne vyznačená aj vo výroku napadnutého rozhodnutia, pretože iba výrok obsahuje rozhodnutie vo veci a je záväzný, schopný napadnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa nenachádza zmienka, žeby sa pokuta ukladala aj za opakované porušenie povinnosti. Preto je toho názoru, že nejasne uvedená opakovanosť protiprávneho konania iba v odôvodnení rozhodnutia je podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku chybou v písaní a táto zrejmá nesprávnosť je podľa vyššie uvedeného zrejmá a bez ďalšieho problému zistiteľná, preto opravuje túto chybu v písaní na strane 9 napadnutého rozhodnutia tak, ako je správne uvedené na strane 8 rozhodnutia, že sa nejedná o opakované porušenie zákona o potravinách. Túto skutočnosť však nepovažuje za dôvod za zrušenie napadnutého rozhodnutia.

16. K námietke žalobcu, že výška pokuty je vzhľadom na okamžité odstránenie nedostatkov neúmerne vysoká a je pre zamestnancov čerpacej stanice likvidačná, žalovaný uviedol, že posúdil všetky návrhy a argumenty uvedené v odvolaní, nezistil pochybenia v postupe prvostupňového správneho orgánu, ktoré majú vplyv na zákonom vydaného rozhodnutia. Pokutu ponechal v pôvodnej výške 3 000 eur, ktorú odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď na základe zistených nedostatkov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Pri nedodržaní predpisov musí orgán úradnej kontroly potravín konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených povinností musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu. Podľa zákona o potravinách sankciou za porušenie ustanovení tohto zákona je pokuta vo výške určenej v § 28. V prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží, alebo nie.

Z ustanovenia § 28 ods. 1 až 4 vyplýva, že správny orgán pokutu uložiť musí. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, za čo mu bola za použitia absorbčnej zásady uložená úhrnná pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách vo výške 3 000 eur.

17. Citoval ustanovenie § 28 ods. 4 písm. i) a § 28 ods. 2 zákona o potravinách a ďalej dôvodil, že uvedené správne delikty sú v zákone sankcionované rôznou sankciou. Pretože zákon o potravinách ani zákon o správnom konaní neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V prejednávanom prípade pokutu s najvyššou sadzbou možno uložiť podľa ods. 4 dotknutého ustanovenia. Preto žalovaný rozhodol rovnako ako prvostupňový správny orgán, že najzávažnejšie je jeho konanie v súvislosti s umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti, preto bolo potrebné určiť pokutu v rozpätí sadzby od 1 000 do 500 000 eur. Spáchanie ďalšieho správneho deliktu bolo považované za priťažujúcu okolnosť.

18. Argumentoval, že stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy správneho orgánu. Po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že pokuta v tejto výške je oprávnená. Zdôraznil aj tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil výšku pokuty s poukazom na kritéria upravené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách, s čím sa stotožnil. Z preukázaných kontrolných zistení je zrejmé, že žalobca sa dopustil dvoch správnych deliktov týkajúcich sa umiestňovania na trh potravín po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti a neudržiavania potravinárskych priestorov v čistote a v dobrom stave údržby. Inšpektormi bolo zistené poškodenie steny, z ktorej opadávali častice omietky, znečistené a zatečené steny a strop v skladovacích priestoroch predajne, čím žalobca porušil požiadavky upravené nielen v zákone o potravinách, ale i v ostatných predpisoch. Nerešpektoval hygienické požiadavky ustanovené v Nariadení č. 852/2004. Hygiena potravín predstavuje súhrn zásad a opatrení ktoré vedú k zachovaniu zdravotnej bezpečnosti potravín a je súčasťou preventívnych opatrení. Všetky potravinárske priestory, v ktorých sa s potravinami manipuluje, musia byť udržiavané v čistote a v dobrom stave údržby, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie potravín. Tiež bolo zistené umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Zistenie sa týkalo troch druhov potravín, čo nie je zanedbateľné a zákon jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Už pri zistení čo i len jedného druhu potraviny, iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti, stanovuje minimálnu výšku pokuty 1 000 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov trvanlivosti. Jeho povinnosťou bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedený nedostatok včas zistiť, tovar vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo splnené nebolo. Potraviny označené dátumom minimálnej trvanlivosti si uchovávajú svoje vlastnosti do uvedeného dátumu, ktorý na základe vykonaných skúšok určuje výrobca a podľa súčasne platnej legislatívy ho musia rešpektovať aj predajcovia potravín. Tak ako to uviedol aj prvostupňový správny orgán, dátumom minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchováva svoje vlastnosti. Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, môžu však meniť svoju kvalitu a biologickú hodnotu, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými a ich predajom sú poškodzované jeho práva. Za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva objektívne zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh (predávajúci) teda žalobca. Je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie.

19. Ďalej dôvodil, že správne orgány zohľadnili možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. Následkom porušenia povinnosti je poškodenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností prevádzkovateľa stanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisoch. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný prihliadal na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania. Čo sa týka trvania protiprávneho stavu, súhlasil s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že je známe pretrvávanie nedostatkov minimálne počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 25.08.2015 a nedostatok spočívajúci

v umiestňovaní na trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti trval dlhšie, potraviny boli umiestňované na trh 4 - 251 dní po uplynutí doby ukončujúcej jej spotrebu. Pri určení výšky pokuty prihliadal aj na konštruktívny prístup zo strany prevádzkovateľa k zisteným skutočnostiam - okamžité stiahnutie potravín nevyhovujúcich legislatívnym požiadavkám z trhu a najmä na skutočnosť, že v minulosti nebol účastník konania uznaný zodpovedným za porušenie potravinovej legislatívy v tejto prevádzkarni. Išlo teda o prvé zistené porušenie zákona o potravinách, nešlo o opakované konanie a podmienky na aplikáciu niektorého z ustanovení § 28 ods. 6 a 8 zákona o potravinách neboli splnené.

20. Ďalej uviedol, že na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností, ale zase pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Podľa názoru žalovaného takto uložená pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Vo sfére prevádzkovateľa má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Pri posúdení uloženej pokuty zobral do úvahy všetky argumenty uvedené vyššie, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov. Vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti nebola žalobcovi uložená pokuta, zároveň však pri určení výšky pokuty zohľadnil spoločenskú neprijateľnosť protiprávneho konania. Prihliadal aj na skutočnosť, že priame následky na zdravie konzumenta neboli preukázané, aj keď na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt nie je potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Ustanovenia potravinového práva totiž majú predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín. Za uvedený správny delikt by bolo možné uložiť pokutu až do výšky 500 000 eur. Z ukladanej pokuty je zrejmé, že pri jej výmere správny orgán prihliadal predovšetkým na poľahčujúce okolnosti, keď uložil pokutu vo výške 3 000 eur, v dolnej hranici stanoveného rozpätia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný ponechal pokutu vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom.

III.

21. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nezistil porušenie právnych predpisov prvostupňovým správnym orgánom a ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.

22. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že Regionálna veterinárna a potravinová správa M. (ďalej len prvostupňový správny orgán) neupovedomil konateľa spoločnosti, ani vedúceho prevádzky o priebehu kontroly a o jej výsledku. K výsledku kontroly sa nevyjadrili z dôvodu, že sa o vykonanej kontrole zo dňa 25.08.2015 dozvedel až na základe upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 28.06.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 01.07.2016. V rámci uloženej lehoty 5 dní sa nedokázal vyjadriť, pretože nemal k dispozícii Záznam o úradnej kontrole potravín č. M./XXXX/O./XX zo dňa 25.08.2015. Záznam mu bol doručený vedúcim čerpacej stanice až 13.07.2016. Namietal výšku uloženej pokuty za umiestňovanie potravín na trh po dátume minimálnej trvanlivosti, ktorú považuje za neúmerne vysokú vzhľadom na to, že vytknuté nedostatky boli okamžite po kontrole odstránené a nešlo o opakované porušenie právnych predpisov. Taktiež nebolo preukázané úmyselné protiprávne konanie. Poukázal na skutočnosť, že pri potravinách, ako sú žuvačky a energetický nápoj je dôležité prihliadať na zásadný terminologický rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Zatiaľ čo pri prekročení dátumu spotreby hrozí riziko bezprostredného ohrozenia zdravia spotrebiteľa, pri dátume minimálnej trvanlivosti ide najmä o trvanlivé potraviny, ktoré majú dobu minimálnej trvanlivosti aj niekoľko mesiacov alebo rokov a pri ktorých neplatí, že po jej uplynutí sú už nepožívateľné, alebo že môžu ohroziť zdravie spotrebiteľa. Poznamenal, že ide o trvanlivé potraviny, ktoré ani po dátume minimálnej trvanlivosti nie sú nijako závadné ani nevykazujú známky skazenia. Iba v jednom prípade išlo o prekročenie dátumu minimálnej trvanlivosti o dlhší čas. V ostatných dvoch prípadoch to bolo len niekoľko dní, ale vzhľadom na druh potravín - žuvačky neboli nijako zdravotne závadné ani po dlhšej dobe po dátume minimálnej trvanlivosti. Zdôraznil, že nemôže ísť ani o klamanie spotrebiteľa alebo o zavádzanie spotrebiteľa, pretože v danom prípade si spotrebiteľ, alebo zákazník môže vybrať a sám sa rozhodnúť či si daný produkt zakúpi alebo nie. Nesúhlasil preto

s uložením pokuty vo výške 3 000 €, pretože predmetné potraviny nejavili známky kazenia a teda neohrozujú zdravie spotrebiteľa.

IV.

23. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 09.01.2017, v ktorom opätovne uviedol dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že sa nemohol vyjadriť k vykonanej kontrole, pretože nemal k dispozícii záznam o úradnej kontrole potravín, ktorú mu doručil vedúci čerpacej stanice až dňa 13.07.2016 uviedol, že skutočnosti zistené počas úradnej kontroly potravín sú zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. M./XXXX/O./XX zo dňa 25.08.2015, ktorý bol prerokovaný s predavačom žalobcu P. P. prítomným pri úradnej kontrole, ktorý zobral na vedomie zistené nedostatky, čo potvrdil svojim podpisom a k preukázaným kontrolným zisteniam a uloženým opatreniam mal možnosť sa vyjadriť. Túto možnosť nevyužil a k zisteniam sa nevyjadril. V zázname je hrubo vytlačená informácia, že ak oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly, nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt. Lehota uvedená v upovedomení o začatí správneho konania nie je zákonnou lehotou, ale lehotou určenou správnym orgánom, ktorý má právomoc nielen určiť na vykonanie procesného úkonu lehotu, ale i právomoc takúto lehotu predĺžiť. Žiadosť o predlženie lehoty správnemu orgánu podaná nebola.

24. K výške pokuty žalovaný uviedol, že na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností, ale pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti ohľadom na okolnosti prípadu. Pokuta musí spĺňať požiadavku proporcionality a primeranosti k povahe skutku aj jeho dôsledkom. Podľa názoru žalovaného, takto uložená pokuta nevybočuje z medzi ustanovených zákonom (od 1 000 eur do 500 000 eur) je vzhľadom na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Vo sfére prevádzkovateľa má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Pokuta bola uložená za spáchanie dvoch správnych deliktov, z toho jeden delikt je zaradený v § 28 ods. 4 zákona o potravinách, kde sa nachádzajú najzávažnejšie správne delikty. Pri posúdení uloženej pokuty žalovaný zobral do úvahy všetky argumenty uvedené vyššie, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov. Zobral do úvahy skutočnosť, že v minulosti nebola žalobcovi uložená pokuta, zároveň však pri určení výšky pokuty zobral do úvahy dĺžku doby 4-251 dní po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti potravín uvádzaných na trh a zohľadnil spoločenskú neprijateľnosť takéhoto protiprávneho konania, prihliadal aj na skutočnosť, že priame následky na zdravie konzumenta neboli preukázané, aj keď na druhej strane považoval za potrebné zdôrazniť, že pre vyvodenie zodpovednosti za správny delikt nie je potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. Ustanovenia potravinového práva totiž majú predovšetkým preventívny charakter a sú zamerané na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín. Za uvedený správny delikt by bolo možné uložiť pokutu až do výšky 500 000 eur. Z ukladanej pokuty je zrejmé, že pri jej výmere správny orgán prihliadal aj na poľahčujúce okolnosti, keď uložil pokutu vo výške 3 000 eur, v dolnej hranici stanoveného rozpätia. Uloženie pokuty sa uskutočnilo v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správne orgány v zákonom stanovených limitoch hraniciach uplatnili svoju právomoc a určili výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy bolo v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu bolo aj náležite zdôvodnené. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili. Ďalej uviedol, že žalobca vykonal nápravné opatrenie a odstránil zistené nedostatky ešte pred vydaním rozhodnutia, tak ako to uvádza v žalobe. To ho však nezbavuje zodpovednosti za spáchanie iných správnych deliktov. Následné odstránenie nedostatku je zákonnou povinnosťou každého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a nie je možné to chápať, ako ich absenciu len ako nápravné opatrenie a nie ako preventívny prvok na predchádzanie porušovania legislatívy. Vykonaním opatrenia sa neznižuje protiprávnosť konania žalobcu, pretože tak konal až po úradnej kontrole potravín a po identifikácii nedostatkov zamestnancami úradnej kontroly.

25. K predaju potravín po dátume minimálnej trvanlivosti žalovaný uviedol, že zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a pri zistení čo i len jedného druhu takejto potraviny iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti stanovuje

minimálnu výšku pokuty 1 000 Eur. Povinnosťou žalobcu, ako prevádzkovateľa bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedený nedostatok včas zistiť, tovar vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo splnené nebolo. Potraviny označované dátumom minimálnej trvanlivosti si uchovávajú svoje vlastnosti do uvedeného dátumu, ktorý na základe vykonaných skúšok určuje výrobca a podľa súčasnej platnej legislatívy ho musia rešpektovať aj predajcovia potravín. Dátumom minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná uchováva svoje vlastnosti. Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti nemusia javiť známky kazenia, čím by mohli hroziť zdravie spotrebiteľa, môžu však meniť svoju kvalitu a biologickú hodnotu, kvalitatívne vlastnosti, čím sa stávajú pre spotrebiteľa neplnohodnotnými, sú porušené jeho práva na trhu potravín, zvlášť v prípade, že sa predajú veľmi dlhý čas po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, v tom prípade tri druhy potravín sa u žalobcu predávali 4 dni, 52 dní a 251 dní po dátume minimálnej trvanlivosti. Potraviny po uplynutí minimálnej trvanlivosti je zakázané umiestňovať na trh a je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa vyradiť tieto potraviny, pretože takýto predaj je neprípustný bez ohľadu na počet, druhy a množstvo potravín. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca nedôsledne a nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumu trvanlivosti u potravín umiestňovaných na trh. Žalobca, ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona o potravinách a osobitných predpisov povinný dodržiavať požiadavky potravinového práva, musí zaviesť primerané postupy a musí vykonávať také kroky, aby potraviny ponúkané na predaj konečnému spotrebiteľovi zodpovedali požiadavkám potravinovej legislatívy. Hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. V zmysle zákona o potravinách, ten kto predáva potraviny zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín a má povinnosť na všetkých stupňoch, teda aj na stupňoch maloobchodu dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. V závere uviedol, že zotrváva na svojich argumentoch, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť.

V.

26. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 02.02.2017, v ktorom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nezaujal stanovisko k argumentom, ktoré uvádzal v žalobe, nevyjadril sa a nepodal výklad k termínu dátum minimálnej trvanlivosti v spojitosti s výrobkami, ktorých trvanlivosť nie je minimálnym časom ohrozená a to v súlade so zákonom o potravinách. Daný prípad sa netýkal umiestnenia týchto potravín na trh, ale len o ich nie správne umiestnenie do priestoru, ktorý bol označený za priestor, kde sa nachádza tovar po doporučenej minimálnej dobe spotreby. K tomu došlo z dôvodu, že sa jednalo o tovar - žuvačky, ktorý nie je nebezpečný pre spotrebiteľa a je nezávadný. Vo vzťahu k výške pokuty, ktorá mu bola uložená a týkala sa aj správneho deliktu porušenia povinnosti a požiadaviek na hygienu v potravinárskych priestorov uviedol, že uvedený priestor neslúžil na skladovanie potravín. V tomto priestore bol uložený len technický materiál. Naďalej považuje výšku pokuty podľa zákona o potravinách za neprimeranú.

VI.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

30. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

31. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu verejnej správy o priestupku, o správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a vo veci verejne vyhlásil rozsudok na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke: <https://obcan.justice.sk/infosud//infosud/detail/sud/155/uradna_tabula>

33. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č.k. : XXXX/XXXX zo dňa 29.09.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy M. (ďalej len prvostupňový správny orgán) č.j. : XXXX/XXXXX-XX zo dňa 12.07.2016, ktorým bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov ( ďalej len Zákon o potravinách ) uložená úhrnná pokuta vo výške 3 000 Eur za porušenie povinnosti uvedených v § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách, čím žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách a porušenie povinnosti uvedených v § 4 ods. 1 v spojení s § 10 písm. a) a b) zákona o potravinách a Prílohy II. Kapitola I ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 29.04.2004 o hygiene potravín (ďalej len nariadenie č. 852/2004), čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.

34. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnom konaní ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa § 194 ods. 1 a nasl. S.s.p.

35. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o potravinách prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výruby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmito zákonom a osobitnými predpismi.

36. Podľa § 4 ods. 5 písm. d) zákona o potravinách do obehu je zakázané uvádzať potraviny po uplynulom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti.

37. Podľa § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja, nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti.

38. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1 Nariadenia č. 852/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby.

39. Podľa § 10 zákona o potravinách ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu, b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.

40. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených zákonom o potravinách a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie.

41. Podľa § 19 ods. I zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia podľa osobitného predpisu (článok 54 ods. 1 - 4 Nariadenia č. 882/2004).

42. Podľa čl. 54 ods. I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov ozdraví zvierat a o starostlivosti o zvierala v platnom znení (ďalej „Nariadenie č. 882/2004) ak príslušný orgán zisti nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.

43. Podľa článku 54 ods. 2 Nariadenia č. 882/2004 pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia: b) obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo vyvážať...

44. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách orgány potravinového dozoru v rozsahu svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty.

45. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500 000 eur. ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti.

46. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

47. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

48. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách sa na konanie o uložení pokuty vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

49. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 9 a ods. 12. 50. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že úradná kontrola potravín bola vykonaná prvostupňovým správnym orgánom v prevádzke žalobcu Čerpacia stanica PHM, X., M. dňa 25.08.2015 od 09.25 hod. do 10.15 hod. O vykonanej kontrole bol spísaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. M./XXXX/O./XX zo dňa 25.08.2015. Obsahom tohto záznamu sú popísané zistené nedostatky tak ako sú uvedené aj vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. S obsahom tohto záznamu bol oboznámený prítomný zodpovedný zamestnanec žalobcu predavač P. P., ktorý oboznámenie sa s obsahom tohto záznamu osobne podpísal, k čomu priložil aj otlačok pečiatky žalobcu. Mal možnosť sa k preukázaným kontrolným zisteniam z výsledkov úradnej kontroly potravín vyjadriť, túto možnosť však nevyužil čo preukazuje aj čl. V. záznamu o úradnej kontrole potravín, kde je uvedené „bez vyjadrenia“, podpis predavača P. P. a odtlačok pečiatky žalobcu. Zodpovedný zamestnanec P. P. bol zároveň v zázname upozornený, že ak oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt. 51. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán doručil dňa 01.07.2016 žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania na základe skutočností zistených pri výkone kontroly zo dňa 25.08.2015 uvedených v Zázname o úradnej kontrole potravín č. M./XXXX/O./XX. V tomto upovedomení prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia o začatí správneho konania. Žalobca toto svoje právo nevyužil a k upovedomeniu o začatí správneho konania sa nevyjadril. 52. Podľa § 1 ods. 1 zákona o potravinách účelom tohto zákona je upraviť povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám a organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.

53. Podľa § 18 zákona o potravinách úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich

umiestnení na trh,

d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

53. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; ... Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) - d) zákona o potravinách vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu ( § 18 ods. 3 prvá veta zákona o potravinách ).

54. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004.

55. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 úradná kontrola znamená akákoľvek forma kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov u zdravých zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

56. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia, ....

57. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.

58. Podľa čl. 9 ods. 1 až 3 Nariadenia č. 882/2004 príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušná prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov.

59. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť príslušného prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.

60. Podľa § 20 ods. 9 až 11 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. Opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.

61. Z obsahu záznamu o vykonaní úradnej kontroly potravín je nesporné, že zamestnanci prvostupňového správneho orgánu postupovali v súlade so zákonom o potravinách, ako aj Nariadenia č. 882/2004 pri výkone úradnej kontroly. O zistených nedostatkoch a opatreniach upovedomili zodpovedného zamestnanca prevádzkovateľa žalobcu, ktorý svoje právo vyjadriť sa zisteným nedostatkom a uloženým opatrenia nevyužil a v súlade s poučením kontrolného orgánu neoboznámil štatutárneho zástupcu oprávneného konať za žalobcu s výsledkom vykonanej úradnej kontroly potravín. Podľa článku 3 ods. 2 Nariadenia č. 882/2004 úradné kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho upozornenia. Postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so zákonom a preto námietka žalobcu v tomto smere je nedôvodná.

62. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa nevyjadril ani k upovedomeniu o začatí správneho konania č.k. XXXX/XXXXX-XX zo dňa 28.06.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 01.07.2016. Tak ako to

uvádza žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, lehota na vyjadrenia sa k upovedomeniu o začatí správneho konania nie je lehotou zákonnou, ale lehotou ktorú určil správny orgán a ktorou preto mohol správny orgán aj na žiadosť žalobcu predĺžiť. Žalobca o predĺženie lehoty podľa obsahu administratívneho spisu nepožiadal a k veci sa nevyjadril ani do dňa vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, t.j. do 12.07.2016. Námietka žalobcu preto v tomto smere neobstojí. Nie je možné prihliadať na skutočnosť, že zodpovedný zamestnanec žalobcu si nesplnil svoju povinnosť voči zamestnávateľovi a nedoručil mu záznam o vykonaní úradnej kontroly potravín.

63. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ) o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. teda neupravuje v tomto ustanovení žiadnu zákonnú lehotu, v ktorej je účastník konania povinný vyjadriť sa k upovedomeniu o začatí správneho konania.

64. Za nedôvodnú považuje správny súd námietku žalobcu vo vzťahu k výške pokuty, ktorú považuje za neúmerne vysokú a ktorú odôvodňuje tým, že nedostatky po kontrole okamžite odstránil, že nešlo o opakované porušenie právnych predpisov a nebolo preukázané úmyselné protiprávne konanie.

65. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je nesporné, že žalobcovi bola uložená pokuta za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o) a § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách a to vo výške 3 000 Eur ako úhrnná pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Pretože zákon o potravinách a ani neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správne orgány pri ukladaní pokuty uplatnili na základe analogie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorá spočíva v zásade, že prísnejší trest pohlcuje miernejší a ukladá sa pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. V prípade žalobcu najprísnejšie postihnuteľným deliktom bolo umiestňovanie na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, za ktorý zákon o potravinách určuje pokutu v § 28 ods. 4 písm. i) od 1 000 Eur do 5 000 Eur. Správne orgány v danom prípade uložili pokutu žalobcovi 3 000 Eur, t.j. v dolnej hranici stanoveného rozpätia. Spáchanie ďalšieho správneho deliktu a to porušenie zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výrobu potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh považovali správne orgány za priťažujúcu okolnosť.

66. Podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

67. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené.

68. Žalovaný v danom prípade svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, keď pokutu uložil v dolnej hranici určeného rozpätia stanoveného zákonom, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil a nezneužil inštitút správnej úvahy. Svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia je nesporné, že u žalobcu bolo zistené poškodenie steny, z ktorej opadávali častice omietky, znečistené a zatečené steny a strop v skladovacích priestoroch predajne, čím žalobca porušil požiadavky upravené nielen v zákone o potravinách, ale aj v osobitných predpisoch. Nerešpektoval hygienické požiadavky ustanovené v Nariadení č. 852/2004. Hygiena potravín predstavuje súhrn zásad a opatrení, ktoré vedú k zachovaniu zdravej bezpečnosti potravín a je súčasťou preventívnych opatrení. Všetky potravinárske priestory, v ktorých sa s potravinami manipuluje musia byť udržiavané v čistote a v dobrom stave údržby, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie potravín. Vo vzťahu k umiestňovaniu potravín na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti odôvodnil, že sa zistenie týkalo troch druhov potravín, čo nie je zanedbateľné a zákon jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Už pri zistení čo i len jedného druhu potravín iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti stanovuje minimálnu výšku pokuty 1 000 Eur. U žalobcu bolo preukázaný predaj potravín, ktoré

sú špecifikované v zázname o vykonaní úradnej kontroly, ako aj vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu po dátume minimálnej trvanlivosti od 4 až 250 dní po uplynutí výrobcom vyznačenej trvanlivosti.

69. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj následkami zisteného protiprávneho konania, jeho trvaním a konštatoval, že u žalobcu sa nejedná o opakované porušenie povinnosti protiprávneho konania.

70. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou a názorom žalobcu, že pri ukladaní pokuty je potrebné pri jednotlivých potravinách prihliadať na terminologický rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby.

71. Zákon o potravinách v ustanovení § 6 ods. 5 jednoznačne stanovuje pre prevádzkovateľa zákaz umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. Za porušenie tejto povinnosti zákon v § 28 ods. 4 písm. i) sú orgány úradnej kontroly potravín oprávnené uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 Eur do 500 000 Eur. Z uvedeného vyplýva, že umiestňovanie na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby, ako aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sú sankcionované rovnako bez ohľadu na ich účinnosť vo vzťahu závadnosti potravín.

72. Skutočnosť, že žalobca pred vydaním rozhodnutia odstránil nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín, resp. vykonal určené opatrenia, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu a správny orgán aj napriek tejto skutočnosti je podľa zákona povinný uložiť pokutu. Zákon o potravinách neupravuje liberačné dôvody, ktoré by mohol správny orgán zohľadniť ak prevádzkovateľ odstráni zistené nedostatky.

73. Správny súd považoval námietku žalobcu, že priestory v ktorých boli zistené závady a to poškodená ( opadajúca ) omietka, znečistené a zatečené steny a strop v skladovacích priestoroch predajne neslúžili na skladovanie potravín, považuje za irelevantnú, pretože v administratívnom konaní pred správnym orgánom, ani v predmetnom konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v predmetných skladovacích priestoroch potraviny neumiestňoval. Zo záznamu o vykonanej kontrole zo dňa 25.08.2015 jednoznačne vyplýva, že išlo o skladovacie priestory potravín a o zistených nedostatkoch v týchto skladovacích priestoroch si prvostupňový správny orgán zabezpečil fotodokumentáciu, ktorá je prílohou tohto záznamu.

74. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

75. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní ( rozklade ). Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

76. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že toto rozhodnutie je vecne správne a zákonné, obsahu všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku a je aj dostatočne presvedčivo odôvodnené.

77. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

78. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 v spojení s § 168 S.s.p., žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nepriznal a u žalovaného nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).