Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24CoP-115-2017.pdf
PDF · 99.94 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, J., I. Y. XXX/XX a T. U., nar. XX.XX.XXXX, J., T.. S. XXX, t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2P 149/2016-36 zo dňa 16. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zníženie výživného zamietol a výrokom II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku vecne odôvodnil tým, že naposledy bola výška výživného pre mal. T. určená rozsudkom Okresného súdu v Skalici č.k. 6P/178/2014-35 zo dňa 26.1.2015, ktorým súd zvýšil výživné otca zo sumy 50 € mesačne na sumu 90 € mesačne s účinnosťou od 1.9.2014. Matka v tom čase študovala na strednej škole, mala príjem z brigád, žila v spoločnej domácnosti so svojím otcom. Otec mal. T. žil v spoločnej domácnosti s družkou a mal. dcérou U. U., bol zamestnaný v spoločnosti K. T. L. s.r.o., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 736,83 €. Maloletý T. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 1. ročník ZŠ, bol zdravým dieťaťom, mal bežné výdaje primerané jeho veku. V súčasnosti maloletý T. stále navštevuje prvý stupeň školského systému (3. ročník ZŠ), jeho zdravotný stav je dobrý, matka mala zvýšené výdaje len so zaplatením plaveckého výcviku. Žiadnemu z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť, osobnú starostlivosť o maloletého T. naďalej zabezpečuje len matka. Matka ukončila štúdium na strednej škole, v súčasnosti pracuje ako SZČO so zárobkom 460 € mesačne, naďalej býva u svojho otca aj s maloletým. V konaní mal súd preukázané, že k výraznejšej zmene pomerov došlo na strane otca, s ktorým bol ukončený pracovný pomer. Otec maloletého sa od 21.9.2016 nachádza vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, voči otcovi bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, čím sú podstatne obmedzené zárobkové možnosti otca. Súd však musí pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti rodiča na maloleté dieťa zohľadniť aj to, čo objektívne viedlo k zmene pomerov u osoby povinnej platiť výživné, teda je povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd zistil, že k vyššie uvedenej zmene pomerov došlo zavinením otca, jeho trestnou činnosťou, čo by v žiadnom prípade nemalo byť na ujmu maloletého dieťaťa. Následky konania otca by sa nemali
prenášať na maloletého, maloleté dieťa nemôže doplácať na konanie otca a z toho dôvodu byť ukrátené na uspokojovaní svojich nárokov na výživné. Otec maloletého sa vlastným zavinením v dôsledku protizákonnej činnosti ocitol v situácii, že stratil pravidelný príjem zo zamestnania, z ktorého bol schopný riadne uhrádzať výživné. Zo správy posledného zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že pracovný pomer s otcom bol ukončený okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa z dôvodu absencií, nepochybne z dôvodu vzatia otca do väzby. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti (R 27/1970). Súd zistil, že pokiaľ mal otec príjem zo zamestnania, bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť včas v súdom určenej výške, čo potvrdila aj matka na pojednávaní. Súd má za to, že v tomto prípade je potrebné aplikovať princíp potencionality príjmov v súlade s § 75 Zákona o rodine, ktorý ochraňuje záujmy oprávneného. Nie je prípustné, aby povinný svojím úmyselným konaním znižoval rozsah svojej vyživovacej povinnosti, resp. aby odôvodňoval zníženie výživného zhoršením svojich príjmových pomerov, ktoré si sám subjektívne privodil. Otec mal. T. pred jeho vzatím do väzby reálne mal schopnosti aj možnosti na riadne plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému a k zhoršeniu tohto stavu nedošlo na základe objektívnych, závažných dôvodov, ale protiprávnou činnosťou otca, na základe ktorej bol obmedzený na osobnej slobode. Porušenie pracovnej disciplíny u otca potom malo logicky za následok rozviazanie pracovného pomeru. Na uvedené však nemôže doplácať maloleté dieťa. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod, napr. zdravotné dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska) je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného, resp. pri zvažovaní zmeny rozsahu vyživovacej povinnosti vychádza z potenciálneho príjmu, v danom prípade z príjmu, ktorý otec dosahoval pred vzatím do väzby a skončením pracovného pomeru. Keďže otec žiadal znížiť výživné z dôvodu straty príjmu a výkonu väzby, k čomu nemožno z vyššie popísaných dôvodov prihliadať a výdavky na odôvodnené potreby maloletého T. s ohľadom na jeho pribúdajúci vek sa nemohli znížiť oproti ostatnej úprave výživného, súd návrh otca na zníženie výživného pre maloletého T. zamietol, keď nebola zistená ani iná výrazná zmena pomerov na strane osôb výživou povinných a na výživu odkázaných, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti otca k mal. T.. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého (ktoré označil ako sťažnosť proti rozsudku) a uviedol, že nesúhlasí so žiadnym výrokom a nechápe z čoho má platiť výživné, keďže sa nachádza vo výkone väzby a nemá sa na súd ako dostaviť. Podľa odvolateľa súd konal nespravodlivo a jednoznačne proti otcovi, aj keď platí prezumpcia neviny. Na výzvu súdu prvej inštancie otec doplnil odvolanie v stanovenej lehote a uviedol, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil zistením skutkového stavu vo veci samej, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a preto podáva odvolanie proti rozsudku, ktorým súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a zároveň žiada, aby súd rozhodol tak, že zníži výživné zo sumy 90,- eur na sumu 30,- eur mesačne. Poukázal predovšetkým na to, že dňom 21.09.2016 bol Okresným súdom Skalica vzatý do väzby za obzvlášť závažný trestný čin, ktorého spodná hranica trestu je 10 rokov, vo väzbe je bez pracovného pomeru, je nemajetný, nemá žiaden finančný príjem, nakoľko mu to neumožňuje väzobné stíhanie a preto nie je v jeho silách akoukoľvek sumou prispievať na výživné v tejto veci. Ďalej uvádza, že je povinný platiť aj na druhé dieťa vyživovaciu povinnosť a preto nie je v jeho silách finančne prispievať viac ako je zákonom stanovené minimum 30,- eur mesačne.
4. Matka a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 CSP potvrdiť.
6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom sa potom žiada dodať už len nasledovné:
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného.
8. Otec maloletého sa návrhom podaným na súde 9.12.2016 domáhal zníženia výživného na maloletého T. zo sumy 90 eur na 25 eur od 21.9.2016.
9. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
12. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
14. Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie týkajúcej sa veci samej, čiže so spôsobom, akým odôvodnil svoj záver, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na to, aby mohlo dôjsť ku zmene skoršieho rozhodnutia o výživnom, tu k požadovanému zníženiu výživného. Za správny a tiež výsledkami dostatočne vykonaného dokazovania riadne podložený treba považovať predovšetkým ten názor súdu prvej inštancie vyplývajúci z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého pri posudzovaní zmeny na strane výživou povinných oboch rodičov maloletého dieťaťa, v tomto prípade však najmä otca ako rodiča, ktorý nemá dieťa, o ktoré tu ide v osobnej starostlivosti a zároveň rodiča, ktorý sa domáha úpravy miery svojej skôr ustálenej vyživovacej povinnosti, nebola splnená základná podmienka pre zmenu - zníženie výživného a to podstatná zmena pomerov na strane tohto výživou povinného rodiča - otca oproti času posledného rozhodovania o úprave výživného, kedy bolo naposledy posudzované výživné na maloletého, ktoré otec žiada v predmetnom konaní znížiť (konkrétne rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 26.1.2015 č.k. 6P 178/2014-35 v konaní o zvýšenie výživného). Ako správne uviedol súd prvej inštancie od ostatného rozhodnutia došlo síce k výraznejšej zmene pomerov na strane otca, bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodu, že otec maloletého sa od 21.9.2016 nachádza vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Súd správne vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý otec dosahoval pred skončením pracovného pomeru.
15. Zohľadniac všetky tieto skutočnosti v ich vzájomnom kontexte ako prvoinštančný, tak i odvolací súd zhodne dospeli k názoru, že zistené zmeny pomerov vo svojom súhrne neodôvodňovali žiadané zníženie výživného otca k maloletému dieťaťu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyššie uvedené konanie otca posúdil v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, a preto aj pri rozhodovaní o primeranej výške výživného je potrebné vychádzať z príjmu otca, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa. Situáciu v ktorej sa otec nachádza si spôsobil sám a preto nemôže na ňu doplatiť maloleté dieťa tým, že by došlo k vyhoveniu návrhu na zníženie výživného.
16. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.
17. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.
18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).