Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/34/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jarosalva Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Q., L., nar. X. B. XXXX, a G., nar. XX. B. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, 974 01 Banská Bystrica, ČSA 7, bytom u otca, otec T.. B. Q., nar. XX. Q. XXXX, bytom XXX XX K. K., M. XX, matka T.. M. Q., rod. A., nar. X. M. XXXX, bytom XXX XX K., C. 7, zastúpená Lexpert, s. r. o., Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976 856, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10P/2/2016 - 115, zo dňa 23. 05. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným v sume 120,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 01. 01. 2015. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01. 01. 2015 do 23. 05. 2017 v sume 2 786,- eur, ktoré povolil matke splácať v 30,- eur mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným pod následkom splatnosti celého zostatku dĺžného výživného v prípade neuhradenia čo len jednej splátky. Rozhodnutím okresného súdu došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 34P/286/2012 - 187 zo dňa 17. 06. 2014 čo do výroku o výživnom. V odôvodnení okresný súd poukázal na osobné a majetkové pomery oboch rodičov maloletých detí. Právne odôvodnil rozhodnutie poukazom na ustanovenia Zákona o rodine týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletých detí. Namietla najmä, že okresný súd nesprávne prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. Podľa jej názoru zmena pomerov na strane maloletých detí nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na spätné zvýšenie výživného za dobu spätne odo dňa začatia súdneho konania. Nesúhlasila ani s posúdením svojich pomerov v čase napadnutého rozhodnutia s porovnaním s obdobím pred podaním návrhu na súd. Uviedla, že v roku 2015 bola zamestnaná na polovičný úväzok a pracovala z domu, z dôvodu starostlivosti o dve maloleté deti, pričom jej príjem dosahoval v období mesiacov január až júl 2015 len cca 370,- eur netto a od augusta 2015 do januára 2016 predstavoval jej príjem výšku cca 460,- eur netto. Súd prvej inštancie však zvýšil výživné spätne na 120,- eur na každé dieťa zvlášť, t. j. na celkovo 240,- eur mesačne, a to od 01. 01. 2015. Okresný súd tak nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci, resp. vec nesprávne právne posúdil, keď napriek nízkym príjmom matky najmä v roku 2015, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na navýšenie výživného na sumu 120,- eur mesačne, od 01. 01. 2015. Matka zároveň poukázala na majetkové pomery otca, ktoré sú už len podľa vykonaného dokazovania mnohonásobne lepšie ako u matky, a to s prihliadnutím na jeho zárobkové pomery, neuvedenie príjmu z prenájmu bytu vo výške 500 - 600,- eur a vlastníctvo dvoch bytov. Za

dôležitý faktor považuje aj skutočnosť, že matka má v porovnaní s otcom vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším dvom maloletým deťom. Namietla tiež financovanie maloletých detí v súvislosti s ich prihlásením do basketbalového klubu, ktoré nebolo zo strany otca s matkou konzultované, a preto nemá dôvod sa na tomto financovaní podieľať. Navrhla zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, že matka bude povinná prispievať na výživu maloletých detí sumou 75,- eur na každé dieťa zvlášť od dátumu podania návrhu, t. j. od 20. 09. 2016 a zameškané výživné bude mať povolené splácať v 15,- eur mesačných splátkach na každé dieťa. V doplnení odvolania upriamila pozornosť na skutočnosť, že otec maloletých detí je okrem iného konateľom a jediným spoločníkom v dvoch spoločnostiach Leanina, s. r. o. a Workers, s. r. o., Banská Bystrica. Priestory bytu otca v Banskej Bystrici využívajú aj ďalšie štyri spoločnosti. Svoj príjem otec priznal iba vo výške 550,05 eur od spoločnosti, až po argumentáciu matky priznal aj príjem z prenájmu bytu.

3. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu matky k námietke priznania výživného spätne uviedol, že ako rodičia spolu riadne nekomunikujú, lebo matka detí žije v inom štáte a o maloleté deti javí záujem len sporadicky. Predpokladal, že matka detí bude na materskej dovolenke tri roky, na ktoré má nárok a jej príjem sa v tejto lehote nezvýši, a z toho dôvodu nezisťoval, či je alebo nie je zamestnaná. Navyše, nemal ani možnosť ako to zistiť. Zdokumentované údaje nákladov a príjmu matky na domácnosť a starostlivosť o ďalšie dve maloleté deti sú podané jednostranne, bez ohľadu na príjmy jej druha, otca ďalších detí, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorý s určitosťou prispieva na ich výživu. Nesúhlasil s tvrdením matky, že majetkové príjmy a pomery otca sú mnohonásobne vyššie ako u matky, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná. K športovým aktivitám detí uviedol, že deti sa chceli prihlásiť do basketbalového klubu sami a nevidel dôvod na to, aby im to zakázal, a preto aj zisťovať matkin názor na túto skutočnosť sa mu zdalo irelevantné. Podľa jeho názoru matka maloletých detí neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu relevantnú skutočnosť, na ktorú by súd neprihliadol, a preto odvolací návrh matky žiadal zamietnuť.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolízny opatrovník maloletých detí odporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 , bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 , rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími dôvodmi odvolateľky, matky maloletých detí v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 62 ods. 1 CMP, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

8. Matka maloletých detí v odvolaní proti rozsudku okresného súdu poukázala najmä na súdom nesprávne uplatnené dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. Súd prvej inštancie zvýšené výživné priznal spätne od 01. 01. 2015 (návrh na zvýšenie výživného podaný 20. 09. 2016) s poukazom na to, že už v júni 2014 sa zmenili pomery tak na strane maloletých detí, v súvislosti s ich vekom a zvýšením finančných nákladov na výživu a materiálne zabezpečenie, ako aj na strane matky, ktorá po materskej dovolenke nastúpila 01. 06. 2014 do zamestnania. Dôvody hodné osobitného zreteľa okresný súd videl aj v tom, že rodičia spolu riadne nekomunikujú a nemožno preto podľa názoru súdu otcovi zazlievať, že o opätovnom zamestnaní sa matky a výške jej príjmu dlhšie nevedel. S takýmto názorom sa však odvolací súd nestotožňuje.

9. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak súd na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh alebo z úradnej povinnosti. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné alebo ho platil v obmedzenej miere. Už v tejto súvislosti je nesprávny záver okresného súdu, že sa cítil byť viazaný návrhom otca na priznanie výživného spätne od 01. 01. 2015, napriek tomu, že podľa názoru okresného súdu zmena pomerov nastala už 01. 06. 2014, kedy matka maloletých detí nastúpila do zamestnania. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je možné začať aj bez návrhu, súd v zmysle § 40 môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú. Pri určení výživného za minulé obdobie, súd zisťuje aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Výživné pre maloleté deti však možno priznať spätne, len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k tejto zmene viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné na maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Len pokiaľ účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa však musí posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodov však nie je neznalosť možností uplatňovať si výživné. Pokiaľ otec maloletých detí poukazoval na to, že o zamestnaní matky dňa 01. 06. 2014 nevedel, o jej zamestnaní sa dozvedel neskôr, táto skutočnosť nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné priznať výživné spätne. Osobné konflikty medzi rodičmi a ich vzájomná obmedzená komunikácia, nie je tou okolnosťou, ktorú by bolo možné posúdiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa. Omeškanie s podaním návrhu na určenie výživného z dôvodu, že otec maloletých detí nevedel o zamestnaní matky, by bolo akceptovateľné v rozsahu pár mesiacov, určite však nie viac ako dvoch rokov. Neznalosť zmeny pomerov na strane matky spočívajúca v jej zamestnaní sa, nie je relevantným dôvodom pre spätné priznanie výživného pri posúdení tejto skutočnosti ako dôvodu hodného osobitného zreteľa. Relevantným dôvodom môžu byť len také skutočnosti, ktoré objektívne zabraňujú oprávnenému včas uplatniť si nárok na výživné (napr. zdravotný stav, vyhrážky, nesplnený prísľub plnenia a pod.).

11. Aj pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa platí procesná zásada, že dôkazné bremeno nezaťažuje len účastníkov konania, ale súd je povinný vykonať pokiaľ ide o ich existenciu aj dôkazy nenavrhnuté účastníkom. Pokiaľ otec maloletých detí napriek podaniu návrhu na zvýšenie výživného dňa 20. 09. 2016, zvýšené výživné žiadal spätne od 01. 01. 2015, okresný súd bol povinný skúmať dôsledne existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä existenciu relevantných dôvodov, pre ktoré nebolo možné podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Odôvodnenie rozsudku okresným súdom je v tomto rozsahu nedostatočné. Okresný súd bude musieť dôsledne vypočuť otca maloletých detí, prečo nepodal návrh na zvýšenie výživného skôr (len nevedomosť o zamestnaní sa matky takýmto dôvodom nie je), súd bude musieť zisťovať existenciu relevantných dôvodov a až po preukázaní, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného, môže výživné na maloleté deti priznať aj spätne, skôr než odo dňa začatia konania.

12. V súvislosti so spätným priznaním výživného na maloleté deti je potrebné okresnému súdu tiež vytknúť, že pokiaľ už pristúpil k spätnému priznaniu výživného, jeho povinnosťou bolo v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vo vzťahu k zárobkom matky v roku 2014 a 2015. Okresný súd sám na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že matka maloletých detí zarábala v roku 2015 421,58 eur netto a podľa správy zamestnávateľa matky SHB, a. s., zarábala v roku 2016 cca 1 010,- eur netto, tieto rozdiely v príjmoch matky okresný súd nezohľadnil a výživné priznal spätne od 01. 01. 2015 na každé dieťa vo výške 120,- eur mesačne, čo je 240,- eur mesačne spolu, a to aj za rok 2015 pri príjme matky 421,58 eur netto. Matka maloletých detí v odvolaní proti rozsudku okresného súdu zdôraznila, že v roku 2015 bola zamestnaná len na polovičný úväzok a pracovala z domu, z dôvodu starostlivosti o dve maloleté deti útleho veku, pričom jej príjem dosahoval v období mesiacov január až júl 2015 len cca 370,- eur netto a od augusta 2015 do januára 2016 predstavoval jej príjem cca 460,- eur netto. Odvolací súd sa musí stotožniť s názorom matky, že pri určení výživného pri takomto jej príjme vo výške 240,- eur mesačne spolu na dve maloleté deti, je výška výživného likvidačná pri existencii ďalších dvoch vyživovacích povinností.

Na druhej strane však odvolací súd uvádza, že výživné určené v takejto výške, podľa doteraz zistených pomerov na strane účastníkov konania ku dňu podania návrhu, sa nejaví ako neprimerané.

13. Súd prvej inštancie sa bude musieť dôslednejšie a podrobnejšie zaoberať majetkovými pomermi oboch rodičov so zameraním sa na odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky vo vzťahu k určeniu zvýšenia výživného a počiatku od kedy k zvýšeniu výživného má dôjsť. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletých detí však odvolací súd zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby je potrebné zaradiť aj voľnočasové aktivity maloletých detí a pokiaľ s takýmito aktivitami (basketbal) sú spojené finančné výdavky, musia sa odzrkadliť vo výške výživného, bez ohľadu na to, či matka maloletých detí voľnočasové aktivity detí konzultuje alebo nie s ich otcom. Maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti otca a oprávnené potreby maloletých detí nezahrňujú len bežné výdavky ako je stravovanie a ošatenie, ale sú dané širšie, pretože otec maloletých detí zabezpečuje bývanie detí, s čím sú spojené zvýšené výdavky aj na energie, zabezpečuje ich výdavky, ktoré sú spojené so zdravotným stavom, návštevou školy, školskými aktivitami i výdavky spojené s prípadným kultúrnym, či športovým vyžitím, so zameraním najmä na záujmy maloletých detí. Každý z rodičov môže svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach, rovnako môže v bežných veciach samostatne spravovať majetok dieťaťa, aj rozhodovať o otázkach jeho výchovy. To, či dieťa navštevuje nejaký športový klub alebo nie, je možné považovať za zastupovanie dieťaťa v bežných veciach, kedy nie je potrebný súhlas, ani konzultácia s druhým rodičom. Výdavky spojené s takouto športovou činnosťou, nemajú zásadný a rozhodujúci vplyv na určenie výšky výživného. Námietka matky, že otec nekonzultoval s matkou navštevovanie klubu s maloletými deťmi, je neopodstatnená.

14. Nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k dôvodom hodného osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného, nevykonal v tomto smere dostatočné dôkazy, ktoré by ho k takémuto právnemu názoru zaväzovali, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd opätovne posúdi existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného od podania návrhu a v tejto nadväznosti dôsledne a podrobne vypočuje otca maloletých detí, a opätovne po zistení odôvodnených potrieb maloletých detí a schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, rozhodne o návrhu na zvýšenie výživného.

15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .