Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. N., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, C., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov Bc. F. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, C. a F. N., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, T., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 04.01.2017, č. k. 4P 207/2016-58 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného, ako aj návrh matky na zmenu priezviska maloletého F. N.. Nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec návrhom na začatie konania, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.08.2016, žiadal zmenu rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4P 171/2015 - 34 zo dňa 27.01.2016, v časti určenia výšky jeho vyživovacej povinnosti k maloletému F. tak, že zníži výšku výživného na sumu 50,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Návrh odôvodnil zvýšenými výdavkami.

3. Na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4P 257/2016 prebiehalo konanie na návrh matky, doručený súdu dňa 29.09.2016, ktorým sa domáhala, aby súd udelil matke súhlas na zmenu priezviska maloletého F. zo súčasného priezviska N. na priezvisko C., za účelom dosiahnutia rovnakého priezviska dieťaťa s matkou.

4. Uznesením č. k. 4P 207/2016 - 18 zo dňa 05.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2016 súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie veci, vedené pod sp. zn. 4P 257/2016 a 4p 207/2016, ktoré boli ďalej vedené pod sp. zn. 4P 207/2016, z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko v konaniach vystupujú rovnakí účastníci.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného nie je možné vyhovieť ani len čiastočne s odôvodnením, že výdavky otca v celkovej výške okolo 240,-

Eur mesačne nemôžu mať prednosť pred základnými životnými potrebami maloletého F.. Poukázal na skutočnosť, že ak otec sám spláca hypotéku na byt, v ktorom býva matka s maloletým F., je na mieste, aby aj matka prispievala na tieto náklady, pričom v prípade vyporiadania C., súčasťou ktorého je aj byt a hypotéka, sa síce usporiadajú tieto vzťahy, dovtedy však otec tento náklad nemôže povýšiť nad výživné pre maloletého. Zvýšené náklady otca na cestovné súd považoval rovnako za neopodstatnené. Otec zároveň nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili v možnosti zarobiť si na potreby maloletého F. vyššou sumou. Ďalšie dokazovanie podrobným zisťovaním príjmov a nákladov matky a maloletého nebolo potrebné, pretože súd prvej inštancie považoval sumu 100,- Eur mesačne za sumu, ktorú je otec objektívne schopný maloletému F. platiť.

6. V časti návrhu matky o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého F. zo súčasného priezviska N. na priezvisko C., súd prvej inštancie konštatoval, že nevidí jediný rozumný dôvod na zmenu jeho priezviska. Maloletý je vo veku, kedy ešte nijako nie je s vlastným priezviskom identifikovaný, a teda nebolo možné skonštatovať, že povolením zmeny priezviska sa odstráni rozpor záujmov maloletého. Je rozumné počkať do doby, kedy maloletý bude schopný vyjadriť svoj názor na zmenu priezviska. Dovtedy platí vyvrátiteľná domnienka, že zmena priezviska maloletého je v rozpore so záujmom maloletého, resp. nie je preukázané, že je v súlade so záujmami maloletého. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že kontakt otca s maloletým je síce minimálny, hlavnú príčinu tohto stavu však videl v nevhodnom správaní sa matky, ktorá vytvára medzi otcom a maloletým synom bariéru a tak znemožňuje ich stretávanie. Matka je upätá na maloletého, dobrovoľne nepracuje, pričom zdravotný stav maloletého nie je tak zlý ako tvrdí matka, aby si vyžadoval celodennú opateru matky. V súčasnosti sa o maloletého stará výlučne matka a ak má dieťa psychické problémy, čo však nebolo preukázané, iba tvrdené matkou, matka by si mala uvedomiť ich skutočné príčiny. Nepresvedčila súd, že za psychické problémy maloletého môže výlučne otec, nakoľko tento sa stiahol z ich spoločného života a už takmer rok a pol sa s maloletým nestretáva. Predloženú lekársku správu pedopsychiatričky v rozvodovom konaní považoval súd prvej inštancie za predčasnú, nakoľko v nej absentuje pohovor s otcom a závery v nej prijaté sú založené len na matkiných tvrdeniach. Prijatie záveru o vylúčení stresu a psychických atakov zo strany otca, bez podrobného skúmania vplyvu otca a aj matky na psychický stav dieťaťa, bolo podľa názoru súdu predčasné. Súd prvej inštancie na záver uviedol, že aj keď v súčasnosti nie sú splnené podmienky na zmenu priezviska maloletého F., je pravdepodobné, že ak maloletý bude vyrastať v odlúčení od otca, za pár rokov splnené budú. Je preto na oboch rodičoch, aby sa snažili zaujímať o dieťa a vychovávať ho bez negatívnych vzájomných vzťahov.

II. Obsah odvolania matky

1. V zákon stanovenej lehote podala matka odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu priezviska maloletého. Namietala, že súd vôbec neprihliadal na podstatné skutočnosti tvrdené matkou. Podľa jej názoru nie je rozumné a v prospech maloletého, aby bol nútený stretávať sa s osobou, ktorá v ňom vyvoláva stres a pocity úzkosti, a to ani vtedy, ak je takouto osobou jeho otec. Tvrdenia otca o tom, že nerealizuje styk so synom, lebo ho nechce zbytočne stresovať považovala za zavádzajúce. V prípade jeho záujmu by neprerušil s maloletým kontakt, zmenil by svoje správanie a prístup, ktorý by bol vhodný a primeraný, vzhľadom na zdravotný stav maloletého. Ďalšou skutočnosťou odôvodňujúcou zmenu priezviska maloletého je absencia akéhokoľvek kontaktu maloletého dieťaťa s rodinou z otcovej strany. Tá sa o maloletého nezaujíma a nevyvinula žiadnu iniciatívu realizovať s nim stretnutie. Maloletý k rodinným príbuzným z otcovej strany nemá vytvorený žiaden vzťah a sú to pre neho cudzí ľudia. Namietala, že súd prvej inštancie nebral ohľad na názor kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol vyhovieť návrhu matky na zmenu priezviska maloletého, nakoľko ten strávil podstatný čas v spoločnej domácnosti a do hĺbky pozná pomery v rodine. Podľa názoru matky mohlo v konaní, ktoré je mimosporové, dôjsť k tomu, že vyšetrovací princíp nemusel byť v danom prípade náležite dodržaný. Súd ex offo nevykonal všetky dôkazy, ktoré sú podstatné pre zistenie skutočného stavu veci, napríklad výsluch pedagógov v predškolskom zariadení. Na základe uvedeného preto navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadala priznanie náhrady trov konania a právneho zastúpenia, vrátane odvolacieho konania.

2. K odvolaniu matky sa na výzvu súdu vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že zotrváva na svojom podaní zo dňa 09.11.2016. Pohovorom s matkou bolo zistené, že maloletý má silný citový vzťah k matke a jej ostatným členom rodiny. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého bola nútená vyhľadať pedopsychiatra, ktorého pokynmi sa riadila. Maloletý bol počas spolužitia rodičov vystavovaný stresom, prejavoval sa u

neho úzkosť, čo a výrazne prejavilo na jeho psychike. Otec podľa udania matky počas spolužitia, ale ani v súčasnosti nevenoval zdravotnému stavu maloletého. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa s maloletým nekontaktoval, neobrátil sa na kolízneho opatrovníka so žiadosťou o pomoc pri stretávaní. Kolízny opatrovník bol preto toho názoru, že návrh matky o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého bol dôvodný vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa a s prihliadnutím na ďalšie uvádzané skutočnosti. V záujme dieťaťa je, aby mal spoločné priezvisko s matkou. Je pravdepodobné, že do budúcna by sa mohli u maloletého prejaviť stresové situácie v interakcii s rovesníkmi.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril aj otec maloletého. Uviedol, že je postavené na klamstve. Matka zavádzala súd, pretože pri rozvode bolo stretávanie s maloletým neupravené, ale s tým, že matka sa odvolávala na zdravotný stav maloletého. Otec sa zaviazal, že maloletého nebude navštevovať, pokým sa matka a maloletý nepodrobia odbornému vyšetreniu. Matka do dnešného dňa nepredložila žiadnu lekársku správu ohľadom psychického stavu, a to ani napriek tomu, že si to súd vyžadoval. Matka s otcom nekomunikuje, na správy neodpovedá, do bytu ho nepusti, nepreberá súdne zásielky a polícii neotvára. O maloletého má otec záujem, matka mu neumožňuje stretávanie, vedie maloletého proti otcovi a jeho rodine. So zmenou priezviska nesúhlasil. Ak maloletý bude chcieť zmenu priezviska, bude to na ňom, keď sa bude sám vedieť rozhodovať.

4. Vyjadrenie otca k odvolaniu matky bolo doručené právnemu zástupcovi matky a kolíznemu opatrovníkovi.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

2. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť najmä, ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

4. V danom prípade je zrejmé, že ide o konanie, ktoré je iniciované matkou z dôvodu nemožnosti dosiahnuť dohodu s otcom o zmene priezviska maloletého. Rodičia maloletého sú rozvedení na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.1.2016 č. k. 4P/171/2015-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2016. Návrh na udelenie súhlasu so zmenou priezviska mal. F. matka podala dňa 29.9.2016 argumentujúc tým, že po rozvode prijala svoje prechádzajúce priezvisko - C. a tvrdí, že podľa jej názoru je v záujme maloletého, aby niesol jej rodné priezvisko a nie priezvisko otca, z ktorého má strach, stavy úzkosti, keďže maloletý bol svedkom nedorozumení medzi rodičmi a tiež poukazovala na vznik možných problémov v kontakte s rovesníkmi v predškolskom a neskôr v školskom zariadení, čo môže u maloletého spôsobovať zbytočné stresové situácie. Matka obýva spoločnú domácnosť spolu s maloletým synom a pokiaľ ide o otca, tento uzavrel ďalšie manželstvo. Rodičia maloletého po rozvode manželstva neudržiavajú spolu žiaden kontakt.

5. Jednou z podstatných vecí pri výkone rodičovských práv a povinností je aj rozhodovanie o zmene priezviska dieťaťa. Priezvisko je súčasťou osobných práv človeka a záujem spoločnosti vyžaduje, aby nedochádzalo k jeho zmenám bez závažných príčin. Ak sa rodičia nedohodnú na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého príslušnému orgánu štátnej správy, dá súd súhlas v súlade s citovaným ustanovením Zákona o rodine k podaniu takejto žiadosti jedným z rodičov v prípade, ak sú preto závažné dôvody. Tak tomu bude napr. vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní si svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah alebo, ak z iného

vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.

6. Práve existencia spomínaných závažných dôvodov, ktoré sú predpokladom pre vyhovenie matkou podaného návrhu, v konaní zistená nebola. Ako vyplynulo z obsahu spisu, vzťahy medzi rodičmi mal. F. sú vzájomne negatívne ladené a sú zrejme poznamenané nedorozumeniami, pre ktoré bolo ich manželstvo rozvedené. Samotný stav rozvodu manželstva a vzájomné odcudzenie vzťahu rodičov dieťaťa však nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Stretávanie sa otca s mal. F. nie je v súčasnosti realizované, a to predovšetkým pre spomínané negatívne vzťahy medzi rodičmi a ich nedostatočnú komunikáciu. Rodičia sa vzájomne obviňujú z negatívnych dopadov ich správania sa na stav maloletého, pričom v rozvodom konaní otec súhlasil, že sa istý čas nebude domáhať stretávania sa s maloletým tak, aby sa nezhoršil jeho zdravotný stav. Aj keď od rozvodu rodičov maloletého uplynulo isté obdobie, matka naďalej poukazuje na nepriaznivé dôsledky vplyvu otca na maloletého. Pokiaľ ide o správu Z.. R. Q. zo dňa 13.1.2016, ktorú v konaní predložila matka, je zrejmé, že táto bola vypracovaná výlučne na podklade tvrdení matky. Súd prvej inštancie zároveň správne zdôraznil, že aj otec musí vyvinúť aktivitu v snahe dohodnúť sa s matkou maloletého ohľadom možnosti stretávania sa so synom tak, aby maloletý cítil jeho záujem a aby ich vzájomné väzby boli obnovené. Námietky matky o pravdepodobnosti prejavu stresových situácií u maloletého v dôsledku toho, že nemá s ňou spoločné priezvisko sú len v rovine hypotetických tvrdení s predpokladom do budúcna a nie sú tak relevantným podkladom pre rozhodnutie, ktorým by bolo možné návrhu matky vyhovieť. Nebolo zistené, aby maloletý bol vystavený stresovým situáciám, ktoré by vyplývali zo skutočnosti, že je nositeľom priezviska svojho otca a predpoklad ich vzniku v budúcnosti je len hypotetický.

7. Odvolací súd je toho názoru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v zhode so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu spisu a na základe toho sú jeho právne závery zákonné a vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, ktorý nebol dotknutý odvolaním účastníkov, potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).