Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/21/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/492563/2014/5094 zo dňa 7. novembra 2014, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 009 849 (člen združenia TANO GRUPPO, Banská Bystrica) sa ako poskytovateľ na základe Licenčnej zmluvy zo dňa 04.08.2009 a jej dodatku č. 1 zo dňa 04.08.2009, so súhlasom ďalších spolumajiteľov, zaviazal poskytnúť nadobúdateľovi - spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., so sídlom Budovateľská č. 63, 080 01 Prešov, IČO: 36 471 101 (ďalej aj len REAL TRADE Prešov, s.r.o.), nevýlučné právo k využívaniu Patentu SR č. XXXXXX - „I. úpravy mastenca“, registrovanému na Úrade priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj len ÚPV SR). Predmetom nevýlučných práv bola aj technická dokumentácia, potrebná pre využívanie predmetu zmluvy. Touto zmluvu bolo udelené nevýlučné právo vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, na tento účel skladovať a dovážať výrobok (talk) a využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu. Nadobúdateľ mohol v zmysle zmluvy chránený spôsob výroby talku ponúkať tretej osobe len s písomným súhlasom majiteľa, zapísaného v patentovom registri a spolumajiteľov, ktorí ešte neboli zapísaní v registri, ale boli vedení v poslednom aktuálnom oznámení o štruktúre spoluvlastníkov patentu. Podľa čl. IV tejto zmluvy, poskytovateľ poskytol právo využívať Patent SR č. XXXXXX, registrovaný na ÚPV SR, nadobúdateľovi a užívacie právo patentu na obdobie rokov 2009 - 2014, resp. do konca patentu SR, v rozsahu objemu výroby do 1000 ton/rok upraveného talku. Podľa čl. V odplata za užívanie práva k patentu SR na území SR v období rokov 2009

- 2014 bola dohodnutá vo výške 1 991 635,13 Eur bez DPH.

2. Predmetom dodatku č. 1 k Licenčnej zmluve bol záväzok dodávateľa zrealizovať obchodné služby súvisiace s uzavretím licenčnej zmluvy - dojednávanie súhlasov členov združenia TANO GRUPPO BB s udelením licencie podľa licenčnej zmluvy a odberateľ sa zaviazal zaplatiť za tieto služby odplatu vo výške 33 193,92 Eur.

3. Daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o. si za zdaňovacie obdobie august 2009 uplatňoval odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa, ktorých predmetom bolo poskytnutie služby na základe

Licenčnej zmluvy zo dňa 04.08.2009 a poskytnutie obchodných služieb na základe dodatku č. 1 k licenčnej zmluve taktiež zo dňa 04.08.2009.

4. Daňový úrad Prešov I (ďalej aj len správca dane) začal u daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o. dňa 11.08.2010, na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 724/320/44765/2010/Polo zo dňa 20.07.2010, kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH) za zdaňovacie obdobie august 2009.

5. Daňový úrad Prešov I listom zo dňa 20.07.2010 požiadal ÚPV SR v Banskej Bystrici o stanovisko, či bola spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o., v roku 2009 oprávnená poskytnúť spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu č. XXXXXX zo dňa 04.08.2009, vrátane jej dodatku č. 1. Daňový úrad zároveň požiadal ÚPV SR o oznámenie, kto bol ku dňu 04.08.2009 majiteľom Patentu č. XXXXXX a ktoré osoby boli ku dňu 04.08.2009 oprávnené poskytnúť nevýlučné právo k využívaniu predmetného patentu. V odpovedi zo dňa 28.07.2010 ÚPV SR oznámil, že neukončil preskúmanie žiadostí o zápis prevodov, ktoré boli uzavreté v roku 2001 a 2002 a nie je jasná štruktúra spolumajiteľov, t. j. ani osôb oprávnených poskytovať licenciu k patentu.

6. Správca dane listom zo dňa 06.10.2010 požiadal ÚPV SR o doplnenie odpovede, na čo ÚPV SR odpovedal listom zo dňa 13.10.2010. Následne správca dane listom zo dňa 10.12.2010 požiadal ÚPV SR, aby po ukončení skúmania žiadostí o zápis prevodu patentu a vykonaní zmien v patentovom registri oznámil správcovi dane, kto bol ku dňu 04.08.2009 majiteľom patentu a aké osoby boli ku tomuto dňu oprávnené poskytnúť nevýlučné právo k využívaniu predmetného patentu.

7. Rozhodnutím č. 724/320/69356/2010/Polo zo dňa 10.12.2010 správca dane prerušil dňa 15.12.2010 výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2009 do dňa doručenia odpovede na list č. 724/320/69332/2010/Polo zo dňa 10.12.2010.

8. Správca dane prípisom zo dňa 17.07.2010 vyzval ÚPV SR o zaslanie konečnej alebo aspoň priebežnej odpovede na výzvu zo dňa 10.12.2010.

9. V odpovedi zo dňa 20.07.2012 ÚPV SR oznámil spolumajiteľov patentu k 20.07.2012 a uviedol, že preskúmava žiadosti o zápis prevodov na základe zmlúv uzavretých k 31.12.2005.

10. Následne v daňovej kontrole pokračoval Daňový úrad Banská Bystrica, a to v dôsledku zrušenia daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou TALCUM, s. r. o., so sídlom Podháj č. 57, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, ktorá sa stala právnym nástupcom daňového subjektu a od 01.09.2013 zmenila obchodné meno na TALCUM GRUPPO, s. r. o. O zmene miestne príslušného správcu dane bol upovedomený daňový subjekt a aj ÚPV SR oznámeniami zo dňa 20.12.2012.

11. Na základe výzvy Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 21.10.2013 bola dňa 04.11.2013 doručená odpoveď ÚPV SR zo dňa 24.10.2013, v ktorej boli oznámení spolumajitelia patentu k 24.10.2013, ako aj skutočnosť, že licenčná zmluva zo dňa 04.08.2009 nebola zapísaná v patentovom registri, pretože neboli ukončené preskúmania zmlúv z roku 2005. Preto nebola jasná štruktúra spolumajiteľov a ani osôb oprávnených poskytnúť licenciu na patent. Zároveň ÚPV SR oznámil, že patent k 28.01.2013 zanikol podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len Patentový zákon).

12. Oznámením č. 9601402/5/4938998/2013/Gan zo dňa 05.11.2013 správca dane oznámil daňovému subjektu, že bude pokračovať v daňovej kontrole, pretože dňa 04.11.2013 pominuli prekážky pre jej prerušenie.

13. Správca dane z dôvodu potreby vykonania ďalších úkonov v daňovej kontrole požiadal žiadosťou zo dňa 06.11.2013 o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly Finančné riaditeľstvo SR (najmä z dôvodu, že došlo k zmene konateľa daňového subjektu od 01.07.2013 a bolo potrebné vykonať ďalšie úkony), ktoré žiadosti vyhovelo, lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo o šesť mesiacov, o čom bol daňový subjekt oboznámený upovedomením č. 9601402/5/5751176/2013/Gan zo dňa 03.12.2013.

14. O výsledku daňovej kontroly správca dane - Daňový úrad v Banskej Bystrici vyhotovil Protokol č. 9601402/5/995418/2014/Cheb zo dňa 11.03.2014. Daňový subjekt sa k protokolu písomne vyjadril vo vyjadrení zo dňa 27.03.2014, na základe ktorého správca dane vypracoval k protokolu dodatok č. 1, vedený pod č. 9601402/5/1401363/2014/Cheb zo dňa 08.04.2014. Deň prerokovania protokolu bol stanovený na 16.04.2014, zástupca daňového subjektu sa prerokovania protokolu nezúčastnil, o čom správca dane spísal úradný záznam zo dňa 16.06.2014.

15. Rozhodnutím správcu dane č. 9600303/5/1622808/2014/Gan zo dňa 25.04.2014 bol daňovému subjektu (žalobcovi) TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, DIČ: 2022735935, IČ DPH: SK2022735935, ako právnemu nástupcovi daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., Budovateľská 63, Prešov, IČO: 36 471 101, vyrubený rozdiel dane v sume 384 717,51 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2009, nebol uznaný nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 432,79 Eur a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 384 284,72 Eur. V rozhodnutí bolo poukázané na to, že licenčná zmluva uzavretá dňa 04.08.2009 medzi poskytovateľom TALCO SLOVAKIA, s. r. o. a nadobúdateľom REAL TRADE Prešov, s. r. o., nebola zapísaná v patentovom registri, nakoľko ÚPV SR neukončil konanie o zápise prevodu práv uvedených v bode č. 2., nebola teda jasná štruktúra spolumajiteľov, t. j. ani osôb oprávnených poskytnúť licenciu na patent. Úrad priemyselného vlastníctva SR zároveň oznámil, že Patent č. XXXXXX zanikol 28.01.2013 podľa § 31 ods. 1 písm. b) Patentového zákona. Správca dane sa zaoberal aj personálnym prepojením daňových subjektov, zúčastnených na obchodnej transakcii, a zistil, že zdaniteľné plnenia prebehli medzi prepojenými spoločnosťami a daňový subjekt nepreukázal priame spojenie medzi transakciou a svojimi obchodnými aktivitami. V rozhodnutí správca dane poukazoval ďalej na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-255/02, č. C-342/87, C-454/98, C-255/02 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo-KS 262/2004. Správca dane ďalej v rozhodnutí poukázal na to, že kontrolovaný daňový subjekt nemal nárok na odpočítanie dane, pretože nedodržal zákonnú podmienku podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len Zákon o DPH), podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Faktúry nemajú povahu faktu, lebo nezobrazujú skutočnosť, že k prevodu práva došlo. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúrach. Ak dodávateľ uvedený na faktúre nedodal odberateľovi žiadnu službu, nemôže si odberateľ odpočítať daň uvedenú na faktúrach. Správca dane poukazoval ďalej na to, že osoby, ktoré sa zúčastnili poskytnutia nevýlučného práva k využívaniu patentu, vedeli o tom, že sa zúčastňujú konania, ktoré vedie k získaniu daňovej výhody. Dôkazmi tejto skutočnosti boli fakty, že išlo o personálne prepojenie osoby, že k zaplateniu protihodnoty za poskytnutie nevýlučného práva k využívaniu Patentu č. XXXXXX nedošlo, že podľa odpovede ÚPV SR zúčastnené osoby neboli súčinné a nepreukázali úradu vlastnícke vzťahy, čoho následkom bolo aj nezaregistrovanie licenčnej zmluvy. Cieľom ich konania bolo neoprávnené uplatnenie práva na odpočítanie dane kontrolovaným daňovým subjektom.

16. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/492563/2014/5094 zo dňa 07.11.2014 a rozhodnutie správcu dane č. 9600303/5/1622808/2014/Gan zo dňa 25.04.2014 potvrdil.

17. Žalovaný vo svojom rozhodnutí rovnako dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Pokiaľ by kontrolovaný daňový subjekt splnil aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, správca dane bol oprávnený zisťovať aj splnenie materiálnych podmienok, či nedošlo k zneužitiu práva a či cieľom obchodnej transakcie nebolo len získanie daňovej výhody. Pokiaľ ide o prerušenie daňového konania v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, námietku zo strany žalobcu považoval za neopodstatnenú. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal dostatočne presvedčivo finančné podmienky na úhradu vysokej finančnej odplaty za fakturované plnenia, z ktorých si uplatňoval odpočítanie dane. Počas daňovej kontroly nebola úhrada odplaty preukázaná. Daňový subjekt nepreukázal presvedčivo materiálne a ani personálne podmienky (v prenajatých laboratórnych priestoroch mal práce vykonávať X.. X. J.), ani dostatočné finančné podmienky (vysoká odplata za služby bola dohodnutá neurčito, počas daňovej kontroly nebola preukázaná jej úhrada) na využitie prijatého plnenia v súvislosti so službami na základe licenčnej zmluvy k Patentu č. XXXXXX, za ktoré mal zaplatiť vysokú finančnú odplatu. Ako neopodstatnené bolo vyhodnotené aj tvrdenie žalobcu o tom, že na základe predmetnej činnosti a licenčnej zmluvy bola spoločnosťou REAL TRADE Prešov, s. r.

o. uskutočnená skúšobná výroba mastenca, pretože podľa výpisu z obchodného registra predmetom činnosti kontrolovaného daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o. bol pôvodne maloobchod, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu a služieb, a až s účinnosťou od 14.08.2009, teda počas kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, boli do obchodného registra zapísané ďalšie činnosti, a to úprava mastenca, výroba organických chemikálií, výskum, vývoj v oblasti prírodných a technických vied. Preverované plnenia - obchodné transakcie sa mali uskutočňovať medzi personálne prepojenými spoločnosťami, ktoré spájala nielen osoba K.. F. N., ale aj Q. D. a predovšetkým X.. X. J., ktorý zastupoval jednotlivé spoločnosti, vystavil za dodávateľa preverované faktúry a zmluvy, prenajaté laboratórium mal využívať práve X.. X. J. za účelom čistenia mastenca na základe dohody o vykonaní práce. Žalovaný konštatoval, že obchodné spoločnosti a osoby zúčastnené na obchodnom prípade sú vzájomne prepojené aj s ďalšími spoločnosťami, čo preukazujú výpisy z obchodného registra, ako aj informácie od ÚPV SR zo dňa 24.10.2013. Spoločnosti mali alebo majú sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, resp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica a sú navzájom personálne prepojené. Personálne a ekonomické prepojenie zúčastnených osôb, v súvislosti s prijatým plnením vysokej hodnoty, nepreukázanou úhradou a použitím prijatého plnenia, predstavovali podľa žalovaného objektívne prvky svedčiace o tom, že hlavným cieľom predmetných zdaniteľných obchodov bolo získať daňovú výhodu, ktorou by bolo uplatnenie odpočítania DPH z titulu prijatia služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX zo dňa 04.08.2009 a jej dodatku č. 1 zo dňa 04.08.2009, a uvedené bolo hlavným cieľom predmetných zdaniteľných obchodov. Osoby, ktoré sa zúčastnili poskytnutia nevýlučného práva k využívaniu patentu boli úzko personálne a ekonomicky prepojené, čím bol splnený predpoklad, že mali vedomosť o tom, že sa zúčastnili konania, ktoré vedie k získaniu daňovej výhody.

18. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/492563/2014/5094 zo dňa 07.11.2014, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/1622808/2014/Gan zo dňa 25.04.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

19. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a ako jednu z podstatných námietok žalobca uvádzal nezákonnosť prerušenia daňového konania od 10.12.2010 do 16.04.2014 podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Dôvodom prerušenia konania nemôže byť čokoľvek, musí ísť o také skutočnosti, ktoré predstavujú prekážky, ktoré správcovi dane dočasne bránia v konaní. Podľa žalobcu nebola splnená zákonná podmienka pre prerušenie daňového konania, neexistovali žiadne prekážky, ktoré by správcovi dane dočasne bránili v konaní a správca dane nebol oprávnený prerušiť daňovú kontrolu. Zákonný dôvod na prerušenie konania na takmer tri roky neexistoval, správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol o daňovej kontrole nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nebolo možné použiť. Keďže predmetný protokol bol podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru, uvedené rozhodnutie je rovnako nezákonné, ako aj celé odvolacie konanie, vrátane rozhodnutia žalovaného.

20. Napriek tomu, že žalobca považoval uvádzané námietky pre zrušenie rozhodnutia za postačujúce, ďalej k veci poukázal, že pre účely vzniku nároku na odpočet DPH je prvoradé a podstatné skúmanie účelu prijímania zdaniteľných plnení. Žalobca v odvolacom konaní dokázal, že na základe predmetu činnosti a licenčnej zmluvy bola uskutočnená skúšobná výroba mastenca, o čom svedčí Protokol o skúške č. 10/00574, A-12617/2009 a bolo skúšobne vyrobených 20 kg čistého mastenca (predaný spoločnosti ENVIVIA, s. r. o.) a 90 kg mastenca vyhovujúceho európskemu liekopisu (predaný spoločnosti GRANON, s. r. o.). Žalobca poukázal na to, že predložil dôkaz o tom, že v súvislosti s výrobou mastenca požiadal dňa 04.12.2009 Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru o nenávratný finančný príspevok na podporu zavádzania inovácií a technologických transferov. V podnikateľskej praxi je podľa žalobcu bežné, že až po úspešnom absolvovaní skúšobnej prevádzky sa zabezpečujú materiálne a personálne podmienky. Ak žalovaný spochybňoval uskutočnenie skúšobnej výroby, nič nebránilo v rámci odvolacieho konania toto preveriť. Je pravdou, že s účinnosťou od 14.08.2009 boli do obchodného registra zapísané ako predmet činnosti úprava mastenca, výroba organických chemikálií, výskum, vývoj v oblasti prírodných, technických vied, ale to neznamená, že po tomto dátume nemohla byť zrealizovaná skúšobná výroba. Žalobca ďalej poukázal na názor odborníka A.. D., podľa ktorého nárok na odpočítanie dane je možné uplatniť aj v situácii, kedy je správcovi dane známe, že zamýšľaná

ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k uskutočňovaniu plnenia, nebude uskutočnená, z čoho ale nevyplýva, že týmto sa nesleduje hospodárska činnosť, ale len získanie daňovej výhody v podobe odpočítania DPH z fakturovaných plnení.

21. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nepostupoval podľa záväzného výkladu práva Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-268/83 Rompelman, C-110/94 INZO, C-400/98 Brigite Breitsohl, C-110/98 a C-147/98 Gabalfrisa a iné), neakceptoval názor, že vynaložené výdavky s cieľom začať podnikať, musia byť považované za hospodársku činnosť a žalobcom predložené objektívne dôkazy o skúšobnej prevádzke a o úmysle začať vykonávanie hospodárskej činnosti odmietol len na základe vlastného pochybovačného a objektívne ničím nepodloženého úsudku. Žalovaný prijal taký výklad práva, ktorý rozlišuje medzi investičnými výdavkami vynaloženými pred skutočným vykonávaním podnikania a výdajmi vynakladanými počas vykonávania tejto činnosti, čím zásadne popiera neutralitu DPH. Ak je žalobca právnym nástupcom spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., potom môže použiť aj službu na základe licenčnej zmluvy na ďalšie zdaniteľné plnenia. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-504/10 TANOARCH vyplýva, že prevod spolumajiteľského podielu na vynáleze v zásade môže predstavovať hospodársku činnosť podliehajúcu DPH napriek tomu, že tento vynález nebol zapísaný ako patent. Z toho vyplýva, že pri takejto transakcii môže vzniknúť právo na odpočítanie DPH zaplatenej alebo splatnej na vstupe. Z uvedeného dôvodu objektívnou skutočnosťou záveru, že išlo o zneužitie práva a hlavným cieľom bolo získanie daňovej výhody, nemohlo byť to, že patent nebol zaregistrovaný a konanie o prihláške predmetného patentu ÚPV SR bolo zastavené. Žalobca ďalej poukázal na písomné pripomienky Európskej komisie, z ktorých okrem iného vyplýva, že zákaz zneužitia nie je relevantný, pretože predmetné plnenie môže mať, resp. aj má iné vysvetlenia, ako číre dosiahnutie daňových výhod a z uznesenia vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by na prvý pohľad odôvodňovali záver, že žalobca vo veci samej zneužil právo na DPH.

22. Na pojednávaní dňa 08.09.2015 právny zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že rozhodnutie žalovaného je založené predovšetkým na tom, že licenčná zmluva nebola do registra zapísaná. Predložil správnemu súdu znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný X.. K. A., v ktorom znalkyňa na str. 5 uviedla, že nezapísanie licencie do registra neznamená, že nadobúdateľ nemôže vyrábať výrobok a obchodovať s ním na území štátu, kde platí tento patent. Po procesnoprávnej stránke neboli žiadne dôvody na to, aby bola daňová kontrola prerušená na 3,5 roka. Nebolo sporné poskytnutie licencie. Kroky, ktoré viedli k uplatneniu odpočítania dane z faktúr, spĺňali kritériá, ktoré vyplývali zo zákona o zo Smernice EÚ. Z rozsudkov Súdneho dvora je zjavné, že už samotná príprava na využitie vynálezu sa považuje za hospodársku činnosť. Personálne prepojenie sa nemôže javiť ako nejaký univerzálny nástroj k tomu, aby sa nepriznal nadmerný odpočet dane.

23. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný aj naďalej zotrval na odôvodnení, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. K prerušeniu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že možnosť prerušenia konania vyplýva z § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane preveroval uplatnenie odpočítania dane z fakturovaných služieb, ktoré mali byť poskytnuté žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX, registrovanom na ÚPV SR. Preto požiadal o poskytnutie informácií ÚPV SR, ktorý vedie register patentov, aby u neho preveril skutočnosti ohľadne predmetnej licenčnej zmluvy a o tom, ktoré osoby boli oprávnené poskytnúť fakturované služby v súvislosti s Patentom č. XXXXXX. Vzhľadom na uvedené správca dane považoval požadované informácie za podstatné pre rozhodnutie vo veci, daňovú kontrolu prerušil a v daňovej kontrole pokračoval po upovedomení ÚPV SR, o čom žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt bol v súlade so zákonom upovedomený. Žalovaný vyhodnotil, že správca dane nepostupoval v rozpore s účelom ustanovenia § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, preto námietku o tom, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom z dôvodu jej prerušenia, považoval za neopodstatnenú.

24. Ku skúšobnej výrobe mastenca žalovaný uviedol, že je nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití nadobudnutých služieb bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že nadobudnuté služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojené právo na odpočet. Táto požiadavka, ako dôkazné bremeno daňového subjektu, vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Svoj zámer mal preto daňový subjekt preukázať relevantnými dôkazmi, čo nepreukázal. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o. X.. F. U. do

zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.09.2010 na otázku správcu dane, ako dlho si spoločnosť REAL TRADE Prešov, s. r. o. prenajímala priestory, na aké účely ich využívala a kto konkrétne ich využíval, uviedol, že uvedené priestory využívali tri dni za účelom čistenia mastenca, využíval ich X.. X. J., s ktorým mala spoločnosť REAL TRADE Prešov, s. r. o. uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. Toto svedčilo podľa žalovaného o tom, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal presvedčivo materiálne a personálne podmienky (v prenajatých laboratórnych priestoroch práce mal vykonávať X.. X. J.), ani dostatočné finančné prostriedky (vysoká odplata za služby bola dohodnutá neurčito, nebola preukázaná jej úhrada) na využitie prijatého plnenia v súvislosti so službami na základe licenčnej zmluvy k Patentu č. XXXXXX, za ktoré mal zaplatiť vysokú finančnú odplatu. Podľa žalovaného sa preto javilo ako neopodstatnené tvrdenie o tom, že na základe licenčnej zmluvy bola spoločnosťou REAL TRADE Prešov, s. r. o. uskutočnená skúšobná výroba mastenca, pretože podľa výpisu z obchodného registra predmetom činnosti kontrolovaného daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o. bol pôvodne maloobchod, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu a služieb a až s účinnosťou od 14.08.2009, teda počas kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, boli do obchodného registra zapísané ďalšie činnosti, a to úprava mastenca, výroba organických chemikálií, výskum, vývoj v oblasti prírodných technických vied. Pôvodný daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o. zanikol zlúčením so spoločnosťou TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, ktorá je personálne a ekonomicky prepojená so spoločnosťami, ktoré boli majiteľmi Patentu č. XXXXXX. Podľa informácie ÚPV SR Patent č. XXXXXX ku dňu 28.01.2013 zanikol. Predloženie požiadavky na Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru o nenávratný finančný príspevok na podporu zavádzania inovácií a technologických transferov podľa žalovaného nebolo dôkazom o poskytnutí finančných prostriedkov.

25. K názoru odborníka Dr. D. žalovaný uviedol, že žalobca pripúšťa, že k využitiu prijatého plnenia - služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX zo dňa 04.08.2009 a jej dodatku č. 1 zo dňa 04.08.2009, nemusí dôjsť, čo môže súvisieť s tým, že zatiaľ tieto služby využité neboli a vzhľadom na skončenie platnosti Patentu č. XXXXXX ani využité nebudú. Uvedené podporuje záver, že cieľom obchodnej transakcie v tomto prípade nebolo využitie fakturovaných služieb v súvislosti s licenčnou zmluvou, teda nesledovala sa hospodárska činnosť, ale daňová výhoda v podobe odpočítania DPH z fakturovaných plnení.

26. K námietke žalobcu o tom, že výdavky vynaložené s cieľom začať podnikať musia byť považované za hospodársku činnosť, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky § 49 ods. 2 Zákona o DPH, teda že prijatú službu použil na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani. Správca dane preveroval splnenie podmienky ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH, a to že prijaté plnenie daňový subjekt použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane zisťoval konečné použitie prijatého fakturovaného plnenia, pretože vznik práva na odpočítanie dane (na vstupe) je spojený so vznikom daňovej povinnosti (na výstupe) a aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia byť nadobudnuté služby (v tomto prípade služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX, uzatvorenej medzi spoločnosťou TALCO SLOVAKIA, s. r. o. a kontrolovaným daňovým subjektom REAL TRADE Prešov, s. r. o.,) priamo a bezprostredne spojené s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití nadobudnutých služieb bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že nadobudnuté služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojené právo na odpočet dane. Táto požiadavka, ako dôkazné bremeno daňového subjektu, vyplýva priamo z citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Svoj zámer mal preto daňový subjekt preukázať relevantnými dôkazmi, čo kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal. Daňový subjekt presvedčivo nepreukázal materiálne a personálne podmienky na využitie prijatého plnenia v súvislosti so službami na základe licenčnej zmluvy k Patentu č. XXXXXX. Napriek nákupu fakturovaných plnení za vysokú odplatu kontrolovaný daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o., v priebehu predmetnej daňovej kontroly zanikol zlúčením so spoločnosťou TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, ktorá je personálne a ekonomicky prepojená so spoločnosťami, ktoré boli majiteľmi Patentu č. XXXXXX. Podľa informácie ÚPV SR Patent č. XXXXXX ku dňu 28.01.2013 zanikol. Na základe uvedeného žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nijakým spôsobom nepreukázal úmysel, ani skutočné využitie prijatého plnenia vysokej hodnoty na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení počas svojej existencie a počas existencie Patentu č. XXXXXX.

27. V súvislosti s tým, že žalobca poukazoval na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-504/10 TANOARCH, žalovaný uviedol, že v tomto prípade nebolo sporné to, či poskytnutie licencie v zásade predstavuje hospodársku činnosť podliehajúcu DPH, ale správca dane preveroval, či fakturované

plnenia boli kontrolovanému daňovému subjektu dodané (§ 49 ods. 1 Zákona o DPH), či uvedené plnenie kontrolovaný daňový subjekt použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 Zákona o DPH) a či cieľom sledovaným touto obchodnou transakciou nebolo len získanie daňovej výhody vo forme odpočítania DPH z fakturovaných plnení. Zo zistených skutočností vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach, ako je to podrobne v napadnutom rozhodnutí uvedené, vyplynul záver v súvislosti so získaním daňovej výhody.

28. K námietke žalobcu ohľadom osôb, ktoré sú ekonomicky a personálne prepojené a k poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, žalovaný uviedol obdobne ako vo svojom rozhodnutí, že z výpisov z obchodného registra jednotlivých spoločností a zo zistení v daňovej kontrole vyplýva, že konateľom a spoločníkom kontrolovaného daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., Budovateľská 63, 080 01 Prešov v čase obchodnej transakcie a začatia predmetnej daňovej kontroly bol F. U., ktorého zastupoval v daňovom konaní advokát K.. F. N.. Zmluvy a faktúry v preverovanom obchodnom prípade za dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s. r. o. podpisoval X.. X. J.. V priebehu predmetnej daňovej kontroly dňa 03.08.2012 sa daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o., z dôvodu zrušenia bez likvidácie, zlúčil so spoločnosťou žalobcu - TALCUM, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, ktorej konateľom bol v období od júna 2012 do 09.09.2013 (teda aj v čase zlúčenia s REAL TRADE Prešov, s. r. o.) X.. X. J. a zástupca v daňovom konaní bol od februára 2009 K.. F. N.. Pôvodný konateľ spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., F. U. už ďalej nebol spoločníkom ani konateľom následníckej spoločnosti. Spoločnosť TALCUM, s. r. o. od 10.09.2013 zmenila názov na TALCUM GRUPPO, s. r. o. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu - spoločnosti TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, jej spoločníkmi od 20.12.2008 sú Q. D., W. C., N. I., W. I., K.. S. V. a spoločnosť INVESTANO, s. r. o. Spoločnosti zaniknuté zlúčením, splynutím alebo rozdelením od 23.11.2012 sú: kontrolovaný daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o. a FRIKON, s. r. o., PLATÓN, s. r. o., Viva M&M, s. r. o., posledné tri so sídlom Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica. Od 20.12.2008 je konateľom spoločnosti TALCUM GRUPPO, s. r. o., X.. X. D., ktorý plnou mocou zo dňa 21.12.2008 splnomocnil na zastupovanie K.. F. N. a vo veci daňového konania vo veci DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 od 02.04.2014 splnomocnil S.. E. J.. Podľa výpisu z obchodného registra dodávateľa fakturovaného plnenia - spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica (do 10.07.2006 so sídlom Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica), jej spoločníkmi sú: Q. D., spoločnosť TANOARCH, s. r. o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica, W. C., N. I.. Konateľom spoločnosti do 10.07.2006 bol X.. X. J. a od 11.07.2006 je konateľom Q. D., ktorého zastupoval na základe splnomocnenia X.. X. J. do júna 2007 a od februára 2008 je zástupca v daňovom konaní K.. F. N.. Spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Q. D. (ako fyzická osoba) a tiež X.. X. J. (ako fyzická osoba) boli podľa písomnej informácie z ÚPV SR č. PP 103-94 majiteľmi patentu č. XXXXXX, zapísanými v patentovom registri k 24.10.2013. K.. F. N. bol v období od 31.07.2007 do 28.03.2008 konateľom spoločnosti TANOARCH, s. r. o., ktorá bola tiež majiteľom patentu č. XXXXXX. Z uvedeného vyplýva, že preverované plnenia - obchodné transakcie sa mali uskutočniť medzi personálne prepojenými spoločnosťami a spája ich nie len osoba K.. F. N., ale aj Q. D. a predovšetkým X.. X. J., ktorý zastupoval jednotlivé spoločnosti; vystavil za dodávateľa preverované faktúry a zmluvy; kontrolovaný daňový subjekt tvrdí, že ním prenajaté laboratórium využíval za účelom čistenia mastenca práve X.. X. J. na základe dohody o vykonaní práce. Uvedené spoločnosti a osoby zúčastnené na obchodnom prípade sú vzájomne prepojené aj s ďalšími spoločnosťami, ako preukazujú výpisy z obchodného registra a podľa informácie ÚPV SR zo dňa 24.10.2013 boli spolumajiteľmi patentu č. XXXXXX, pričom tieto spoločnosti majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, resp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica a sú navzájom personálne prepojené: VARS Slovakia, s. r. o., PLATÓN, s. r. o., TANOARCH, s. r. o., TANO CONTO, s. r. o., Viva M&M, s. r. o., FRIKON, s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že skúmaný tok plnení sa uskutočnil v reťazci medzi ekonomicky a personálne prepojenými osobami, ktoré boli vzájomne prepojené aj ako spolumajitelia patentu č. XXXXXX, s ktorým preverované plnenia súviseli. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú vzájomné personálne prepojenie spoločnosti nielen cez osobu K.. F. N., ktorý okrem toho, že zastupoval spoločnosti, bola aj konateľom spoločnosti TANOARCH, s. r. o., vlastniacej patent č. XXXXXX a konateľom spoločnosti FRIKON, s. r. o., zaniknutej zlúčením s TALCUM GRUPPO, s. r. o.

29. K námietke žalobcu ohľadom zákazu zneužitia práva na získanie daňovej výhody žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v tomto prípade nebolo sporné to, či poskytnutie licencie v zásade predstavuje hospodársku činnosť podliehajúcu DPH, ale správca dane preveroval, či fakturované plnenia boli kontrolovanému daňovému subjektu dodané (§ 49 ods. 1 Zákona o DPH), či

uvedené plnenie kontrolovaný daňový subjekt použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 Zákona o DPH) a či cieľom sledovaným touto obchodnou transakciou nebolo len získanie daňovej výhody vo forme odpočítania DPH z fakturovaných plnení. Zo zistených skutočností vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach, ako je to podrobne uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, vyplynul záver, že sa jednalo o získanie daňovej výhody. Žalovaný ďalej poukazoval na súvisiace daňové a súdne konania.

30. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.09.2015 k veci uviedla, že pri uplatnení odpočítania DPH je povinný správca dane skúmať splnenie všetkých podmienok a tieto musia byť splnené kumulatívne. Z § 49 ods. 1 Zákona o DPH vyplýva, že musí dôjsť k dodaniu fakturovaného plnenia a z ods. 2 vyplýva, že musí dôjsť aj k jeho využitiu. Za dôležitý považovala fakt, že v januári 2013 patent, ku ktorému bola poskytnutá licencia, zanikol a už ani následne nemôže byť použitý. K predloženému znaleckému posudku uviedla, že bol vypracovaný 31.08.2015, čiže tesne pred súdnym pojednávaním, žalovaný nemal možnosť bližšie sa s ním oboznámiť, ako zadávateľ je uvedený X.. F. U., označený ako konateľ zaniknutej spoločnosti REAL TRADE, ktorá už ku dňu 31.08.2015 vôbec neexistovala a zo znaleckého posudku ani z príloh nebolo zistené, že by bol preverovaný Protokol o skúške č. 10/00574, na ktorý sa znalec odvolával na str. 5 posudku.

31. O správnej žalobe žalobcu správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 23S/21/2015 - 79 zo dňa 08.09.2015 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

32. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie a Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č.k. 6Sžf/91/2015 - 104 zo dňa 14.06.2017 rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu napadnutý odvolaním je pre jeho nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný. V rámci postupu v ďalšom konaní uložil správnemu súdu prejednať opätovne vec v medziach žaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu o žalobe rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. Zároveň správnemu súdu vytkol, že sa nedostatočne zaoberal znaleckým posudkom č. 1/2015 zo dňa 31.08.2015, ktorý bol predložený žalobcom a ktorý predstavoval ťažiskovú argumentáciu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom.

33. Postupujúc podľa právneho názoru vyloveného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, správny súd výzvou zo dňa 09.08.2017 vyzval žalovaného na vyjadrenie k znaleckému posudku. Správny súd prihliadol na to, že znalecký posudok bol žalobcom doručený krátko pred pojednávaním dňa 08.09.2015 a poverenému zástupcovi žalovaného bol doručovaný krátkou cestou na pojednávaní. Preto považoval správny súd za potrebné zabezpečiť relevantné vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku.

34. Vo vyjadrení k znaleckému posudku žalovaný uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný po ukončení daňovej kontroly, po odvolacom konaní a aj po podaní žaloby, iba 8 dní pred termínom pojednávania, ktoré bolo odročené. Ako zadávateľ znaleckého posudku je uvedený X.. F. U., konateľ zaniknutej spoločnosti REAL TRADE Prešov, s.r.o., pričom uvedená spoločnosť bola 03.08.2012 zrušená v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom, X.. U. prestal byť jej konateľom, preto zaniklo aj jeho oprávnenie zadať objednávku na vypracovanie znaleckého posudku ako konateľ spoločnosti. K obsahovej stránke žalovaný uviedol, že v znaleckom posudku sú v podstate opísané skutočnosti, ktoré sú aj obsahom rozhodnutia daňových orgánov a ani sám žalobca nevyhodnotil, ako ním predložený znalecký posudok preukazuje sporné odpočítanie DPH. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení a žiadal správnu žalobcu zamietnuť.

35. Po zrušení rozhodnutia vo veci samej Najvyšším súdom SR ako súdom odvolacím, správny súd pri opätovnom prejednaní veci postupoval podľa nového procesného predpisu - podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP). Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

36. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP na deň 20.09.2017. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

37. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej správnej žalobe trvá. Zdôraznil, že pokiaľ sú vytýkané nedostatky procesnoprávneho charakteru pri vykonávaní daňovej kontroly, najmä jej nezákonné prerušenie a následne jej neukončenie v zákonnej lehote, nie je potrebné sa zaoberať skutkovými otázkami a hmotnoprávnymi podmienkami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/1/2016 zo dňa 30.05.2017. K znaleckému posudku uviedol, že hodnota posudku bola najmä v záveroch X.. J. o tom, že nezapísanie licencie k patentu neznamená, že nemohol byť využívaný, pretože pokiaľ znalkyňa sama zaujímala právne závery, uznal, že na to nebola oprávnená.

38. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom (§ 2 ods. 1 SSP).

39. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP).

40. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, rešpektujúc záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

41. V prvej žalobnej námietke žalobca namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 511/1992 Zb.) z dôvodu, že daňový úrad ako správca dane požiadal o stanovisko Úrad priemyselného vlastníctva SR k tomu, či spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o. bola oprávnená poskytnúť spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o. (právny predchodca žalobcu) služby na základe licenčnej zmluvy k patentu. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňoval, že daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby bez ohľadu na zmluvný vzťah, preto skúmanie prostredníctvom Úradu priemyselného vlastníctva SR, či spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o. bola oprávnená poskytnúť služby na základe licenčnej zmluvy k patentu, nemalo pre účely vzniku daňovej povinnosti a nároku na odpočítanie dane podľa žalobcu žiadny význam. Daňová kontrola tak nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pretože rozhodnutím o prerušení konania nedošlo k vyvolaniu účinkov predpokladaných zákonom, a teda nedošlo k prerušeniu plynutia lehôt. Protokol o ukončení daňovej kontroly je podľa žalobcu nezákonný, ako aj rozhodnutia vydané na jeho podklade - dodatočný platobný výmer a aj odvolacie rozhodnutie žalovaného.

42. Správny súd sa v rozsudku č. k. 23S/21/2015-79 zo dňa 08.09.2015 s touto žalobnou námietkou žalobcu vysporiadal tak, že ju považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že ustanovenie § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. umožňuje správcovi dane prerušiť konanie z dôvodov, ktoré vymedzuje len príkladmo. Poukázal na to, že z administratívneho spisu vyplývalo, že správca dane si preveroval uplatnenie odpočítania dane z fakturovaných služieb, ktoré mali byť poskytované žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu. Za týmto účelom viedol zisťovanie na Úrade priemyselného vlastníctva SR, na ktorom bol predmetný patent zaregistrovaný, ako aj licenčné zmluvy, ktoré s ním súviseli. Viedlo sa tu teda iné konanie, v súvislosti s ktorým bolo potrebné zisťovať, či boli splnené podmienky pre platnosť licenčnej zmluvy, či nedošlo k personálnemu prepojeniu vlastníkov patentu a účastníkov licenčnej zmluvy, či uzavretím licenčnej zmluvy sa nesledovalo zneužitie práva. Správny súd vo svojom odôvodnení poukázal na to, že informácia, za účelom ktorej bolo konanie pred správcom dane prerušené, bola poskytnutá dňa 04.11.2013, o čom bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený oznámením zo dňa 05.11.2013. Následne bolo žiadosťou zo dňa 06.11.2013 požiadané správcom dane o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a aj o tomto bol daňový subjekt upovedomený oznámením z 03.12.2013. Protokol o daňovej kontrole bol vyhotovený dňa 17.03.2014 a dodatok č. 1 k nemu dňa 08.04.2014. Prerokovania protokolu dňa 16.04.2014 sa žalobca nezúčastnil. Na základe uvedených skutočností správny súd konštatoval, že daňová kontrola bola uskutočnená v zákonnej lehote 12 mesiacov.

43. V odvolaní podanom voči uvedenému rozsudku sa žalobca s odôvodnením prvej žalobnej námietky nestotožnil. Uviedol, že v prípade, ak by odvolací súd zdieľal právny názor vyslovený správnym súdom v jeho rozhodnutí, žiada zodpovedať otázku, ako dlho bola kontrola prerušená a ako dlho lehoty neplynuli. V tejto súvislosti poukazoval na podania zasielané Daňovým úradom Prešov a následne Daňovým úradom Banská Bystrica ako správcami dane Úradu priemyselného vlastníctva SR, ako aj na odpovede na tieto podania, a v tejto súvislosti spochybňoval lehotu, počas ktorej mala byť daňová kontrola prerušená.

44. K prvej žalobnej námietke žalobcu správny súd uvádza, že daňová kontrola bola u daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., Prešov, začatá dňa 11.08.2010 a týkala sa DPH za obdobie august 2009. Daňová kontrola bola začatá ako správcom dane Daňovým úradom Prešov I. V priebehu jej vykonávania došlo k zrušeniu daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., Prešov zlúčením so spoločnosťou TALCUM, s. r. o., Banská Bystrica, ktorá následne s účinnosťou od 10.09.2013 zmenila svoje obchodné meno na TALCUM GRUPPO, s. r. o., Banská Bystrica. Z uvedeného dôvodu v priebehu výkonu daňovej kontroly došlo k zmene miestnej príslušnosti správcu dane a spočiatku vykonávanú dňovú kontrolu Daňovým úradom Prešov I, po zrušení daňového subjektu s právnym nástupcom, ďalej vykonával Daňový úrad Banská Bystrica ako miestne príslušný správca dane.

45. V zdaňovacom období august 2009 si právny predchodca žalobcu uplatnil odpočítane dane na základe faktúr, ktorých podkladom bola licenčná zmluva zo dňa 04.08.2009 v znení dodatku č. 1 zo dňa 04.08.2009. Uvedenou zmluvou mala byť poskytnutá služba - nevýhradná licencia k patentu zaregistrovanému na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod č. XXXXXX. Za účelom preverenia reálnosti tejto obchodnej transakcie, na základe ktorej bol uplatňovaný odpočet DPH právnym predchodcom žalobcu, uskutočnil správca dane zisťovanie na Úrade priemyselného vlastníctva SR o tom, kto bol v roku 2009 majiteľom patentu a osobou oprávnenou poskytovať nevýhradné licencie k tomuto patentu.

46. Prvá žiadosť o poskytnutie informácií Úradom priemyselného vlastníctva SR, týkajúcich sa patentu, jeho majiteľov a licenčnej zmluvy zo dňa 04.08.2009 a jej dodatku, bola Daňovým úradom Prešov I zaslaná Úradu priemyselného vlastníctva SR v júli 2010, konkrétne išlo o výzvu č. 724/320/44946/2010/ Polo zo dňa 20.07.2010. Na uvedenú výzvu Úrad priemyselného vlastníctva SR odpovedal podaním zo dňa 28.07.2010 (č. PP 103-94). V odpovedi na výzvu Úrad priemyselného vlastníctva SR uviedol, že majiteľom predmetného patentu v roku 2009 boli spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Banská Bystrica a VARS Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica, ktorí sú majiteľmi aj v súčasnej dobe. Zároveň poukázal na to, že nevykonal v patentovom registri zmeny súvisiace s prevodom predmetného patentu, t. j. nepreskúmal žiadosti o zápis prevodu (ich kompletnosť a súlad s platnou právnou úpravou) a do času tohto preskúmania sa nemôže vyjadriť, kto bol spolumajiteľom predmetného patentu v roku 2009, teda kto bol oprávnený využívať patent. Poukázal ďalej na to, že sa preskúmavajú prevody súvisiace s predmetným patentom ešte spred roku 2009 (konkrétne roky 2001 a 2002), keďže neboli odstránené nedostatky, ktoré bránili zápisu prevodu predmetného patentu. Poukázal tiež na to, že právne účinky prevodu nastávajú voči tretím osobám až zápisom prevodu patentu do registra, s výnimkou tých osôb, ktoré o uskutočnení prevodu vedeli alebo mali vedieť, preto faktický stav môže byť odlišný od stavu, ktorý je v registri. Uviedol tiež, že zápis licenčnej zmluvy zo dňa 04.08.2009 nebol ešte uskutočnený, a to práve z dôvodu, že zatiaľ neboli ukončené zápisy žiadostí o zápis prevodov, ktoré boli uzavreté v roku 2001 a 2002, a preto nie je jasná štruktúra spolumajiteľov a ani osôb, ktoré sú oprávnené poskytovať licenciu k patentu.

47. Za účelom doplnenia vyššie uvedených informácií Daňový úrad Prešov I vyzval Úrad priemyselného vlastníctva SR výzvou č. 724/320/57783/2010/Polo zo dňa 06.10.2010 na doplnenie odpovede, na čo Úrad priemyselného vlastníctva SR reagoval podaním č. PP 103-94 zo dňa 13.10.2010.

48. Na základe informácií poskytnutých Úradom priemyselného vlastníctva SR následne došlo Daňovým úradom Prešov I rozhodnutím č. 724/320/69356/2010/Polo zo dňa 10.12.2010 k prerušeniu daňovej kontroly do dňa, kedy bude správcovi dane doručená písomná odpoveď na list č. 724/320/69332/2010/ Polo zo dňa 10.12.2010. Uvedenou výzvou správca dane požiadal Úrad priemyselného vlastníctva SR, aby po ukončení preskúmania žiadosti o zápis prevodu patentu č. XXXXXX a vykonaní zmien v patentovom registri, ktoré súvisia s prevodom predmetného patentu, oznámil správcovi dane, kto bol ku dňu 04.08.2009 majiteľom predmetného patentu, a aké osoby boli k tomuto dňu oprávnené poskytnúť

nevýlučné právo k používaniu predmetného patentu. Oznámením č. 9700401/5/3812039/2012/Polo zo dňa 20.12.2012 Daňový úrad Prešov I oznámil Úradu priemyselného vlastníctva SR, že miestne príslušným daňovým úradom na vykonanie daňovej kontroly je ďalej Daňový úrad Banská Bystrica, a preto požiadal Úrad priemyselného vlastníctva SR o zaslanie odpovede na výzvu zo dňa 10.12.2010 tomuto správcovi dane.

49. Predchádzala tomu ešte výzva č. 9700401/5/1811667/2012/Polo zo dňa 17.07.2012, ktorou Daňový úrad Prešov I urgoval Úrad priemyselného vlastníctva SR o zaslanie odpovede na výzvu zo dňa 10.12.2010. V tejto urgencii uviedol, že nebola doručená odpoveď, a preto žiadal v prípade neukončeného konania aspoň o zaslanie priebežnej odpovede.

50. Na uvedenú urgenciu Daňového úradu Prešov I odpovedal Úrad priemyselného vlastníctva SR podaním č. PP 103-94 zo dňa 20.07.2012 a oznámil, že spolumajiteľmi predmetného patentu, zapísanými v patentovom registri k 20.07.2012, sú: TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Banská Bystrica, VARS Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica, BEST - Computers System, s. r. o., Trnava, Autoservis FALKO, s. r. o., Banská Bystrica, S. U. - Autoservis, Banská Bystrica, Platón, s. r. o., Banská Bystrica a X.. X. J., ECCO FATTO, Banská Bystrica. Zároveň v tejto odpovedi uviedol, že preskúmava žiadosti o zápis prevodov na základe zmlúv uzavretých dňa 31.12.2005.

51. Daňový úrad Banská Bystrica žiadosťou č. 9601402/5/4732632/2013/Pau zo dňa 21.10.2013 požiadal Úrad priemyselného vlastníctva SR o oznámenie, či došlo k ukončeniu preskúmania žiadosti o zápis predmetného patentu a o vykonanie zmien v patentovom registri na základe licenčnej zmluvy zo dňa 04.08.2009, ako aj na oznámenie, kto bol ku dňu 04.08.2009 majiteľom patentu, a aké osoby boli k tomuto dňu oprávnené poskytnúť nevýlučné právo k využívaniu predmetného patentu.

52. Odpoveďou č. PP 103-94 zo dňa 24.10.2013 Úrad priemyselného vlastníctva SR Daňovému úradu Banská Bystrica oznámil, kto bol majiteľom predmetného patentu, zapísaným v patentovom registri ku dňu 24.10.2013. Zároveň uviedol, že sa koná o žiadostiach o zápis prevodu práv na základe zmlúv uzavretých v roku 2005. Uviedol aj, že licenčná zmluva zo dňa 04.08.2009 nie je zapísaná v patentovom registri, nakoľko nebolo ukončené konanie o zápise prevodov práv z predchádzajúcich rokov. Na základe uvedeného potom poukázal na to, že nebola jasná štruktúra spolumajiteľov, t. j. ani osôb oprávnených poskytnúť licenciu na patent. Ďalej uviedol, že majiteľom predmetného patentu v roku 2009, zapísaným v patentovom registri, bol TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Banská Bystrica a VARS Slovakia, s. r. o., Banská Bystrica. Zároveň Úrad priemyselného vlastníctva SR oznámil, že predmetný patent dňa 28.01.2013 podľa § 31 ods. 1 písm. b) Patentového zákona zanikol.

53. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.; daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

54. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.; o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na

prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

55. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb.; po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

56. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.; daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

57. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.; správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

58. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb.; ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

59. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.; správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

60. Správny súd zotrváva na závere a na vyhodnotení prvej žalobnej námietky tak, ako bola vyhodnotená v jeho predchádzajúcom rozsudku. Správnosť tohto záveru nie sú spôsobilé prelomiť ani odvolacie námietky uvedené v žalobcom podanom odvolaní.

61. K posúdeniu opodstatnenosti, dôvodnosti a prípustnosti prerušenia daňovej kontroly v posudzovanom prípade správny súd uvádza:

62. Obchodno-právny vzťah, predmetom ktorého bolo dodanie služby za odplatu, z ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, bol založený licenčnou zmluvou a jej dodatkom zo dňa 04.08.2009. Predmetom zmluvy bola nevýhradná licencia k patentu č. XXXXXX, uzavretá medzi dodávateľom TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Banská Bystrica a právnym predchodcom žalobcu REAL TRADE Prešov, s. r. o., Prešov.

63. Právny rámec patentov a práv k nim je upravený v zákone č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov. V predmetnom prípade nebolo sporné, že patent bol na Úrade priemyselného vlastníctva SR registrovaný. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na § 24 ods. 2 Patentového zákona o účinkoch licenčnej zmluvy voči tretím osobám, a to odo dňa zápisu v registri. Z dodatku k licenčnej zmluve vyplýval odplatný záväzok poskytovateľa licencie zabezpečiť súhlasy ostatných spolumajiteľov patentu, bez súhlasu ktorých by zmluva nebola platná.

64. Registrácia licenčnej zmluvy na Úrade priemyselného vlastníctva SR nie je podmienkou jej platnosti, ale voči tretím osobám nadobúda takáto zmluva právne účinky až zápisom do registra. Uvedené neplatí voči osobám, ktoré vedeli, alebo podľa okolností mali vedieť o uzatvorení licenčnej zmluvy (§ 21 Patentového zákona).

65. V predmetnom prípade žalobca namietal, že dôvod, pre ktorý správca dane prerušil daňovú kontrolu, nebol akceptovateľný, pretože licenčná zmluva bola platná bez ohľadu na jej registráciu Úradom priemyselného vlastníctva SR, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011.

66. Správny súd je toho názoru, že z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane nezisťoval skutočnosti týkajúce sa patentu, jeho majiteľov a licenčných zmlúv s ním súvisiacich z toho pohľadu, aby vyhodnotil platnosť alebo účinnosť licenčnej zmluvy (v spojení s jej registráciou) ako jedinej podmienky preukazujúcej nárok na odpočítanie DPH. Správca dane sa zameriaval na zisťovanie týchto skutočností za účelom preverenia reálnosti obchodnej transakcie. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH je potrebné nielen splnenie formálnych predpokladov, ale aj reálnosť dodania tovaru alebo služby. V tejto súvislosti považuje správny súd prerušenie daňovej kontroly správcom dane v predmetnom prípade za dôvodné.

67. Aj v rozhodnutí C-504/01 TANOARCH Súdny dvor EÚ uviedol, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil všetky relevantné okolnosti sporu s cieľom určiť, či možno na účely DPH považovať dotknutú obchodnú transakciu za zneužívajúce konanie a za takéto okolnosti označil najmä skutočnosti týkajúce sa zápisu patentu, práv spojených s týmto patentom vo vzťahu k viacerým osobám, personálne prepojenie takýchto osôb, ako aj sídlo takýchto osôb, zaplatenú odplatu a podobne. Pre záver o reálnosti poskytnutia služby bolo preto podstatným zistenie, kto bol majiteľom patentu a aké prevody boli v súvislosti s ním uskutočnené.

68. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011, v danom prípade bolo konštatované, že otázka platnosti nájomnej zmluvy z hľadiska hmotnoprávnej úpravy pre ňu platnej, je pre vznik nároku na odpočítanie DPH irelevantná. Nevylúčil však zisťovanie/overovanie reálnosti plnenia, ktoré v tomto prípade vykonal správca dane.

69. Neobstoja ani námietky žalobcu uvedené v odvolaní, ktorými tvrdil, že ak by bola daňová kontrola zákonne prerušená, je potrebné sa vysporiadať s momentom, dokedy bola prerušená. V tejto súvislosti bol žalobca toho názoru, že k pominutiu dôvodu na prerušenie daňovej kontroly došlo dňa 26.07.2012, kedy bola správcovi dane - Daňovému úradu Prešov doručená odpoveď na výzvu zo dňa 10.12.2010, poukazujúc na to, že odpoveď zo dňa 24.10.2013 je len zopakovaním podania, resp. informácií uvedených v podaní zo dňa 17.07.2012.

70. Uvedené sa nezakladá na pravde. Daňový úrad Prešov, ako miestne príslušný správca dane, vyzval Úrad priemyselného vlastníctva SR výzvou zo dňa 12.10.2010 na zodpovedanie relevantných skutočností a rozhodnutím z toho istého dňa daňovú kontrolu prerušil dovtedy, kým úrad nepodá na uvedenú výzvu odpoveď. Keďže uplynula značná doba a Úrad priemyselného vlastníctva SR nereagoval, Daňový úrad Prešov výzvou - urgenciou zo dňa 17.07.2012 dotazoval úrad, či je možné dať odpoveď na jeho výzvu zo dňa 10.12.2010 a ak nie, požiadal aspoň o priebežnú informáciu o stave konania, o zápisoch týkajúcich sa prevodu práv k predmetnému patentu. Úrad priemyselného vlastníctva SR v odpovedi zo dňa 20.07.2012 (doručená Daňovému úradu Prešov dňa 26.07.2012) oznámil spolumajiteľov patentu k 20.07.2012 s tým, že ešte stále preskúmava žiadosti o zápis prevodov na základe zmlúv uzavretých dňa 31.12.2015. Keďže k 03.08.2012 došlo k zlúčeniu spoločnosti REAL

TRADE Prešov, s. r. o., Prešov so spoločnosťou TALCUM, s. r. o., Banská Bystrica, Daňový úrad Prešov oznámil Úradu priemyselného vlastníctva SR, že miestne príslušným správcom dane na vykonanie daňovej kontroly je Daňový úrad Banská Bystrica, ktorému je potrebné aj zaslať odpoveď na výzvu z 10.12.2010.

71. Následne vo veci konal Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý požiadal Úrad priemyselného vlastníctva SR o informácie v zmysle výzvy zo dňa 10.12.2010, na čo bolo podaním zo dňa 24.10.2013 úradom oznámené, kto je majiteľom patentu k 24.10.2013 podľa zapísaných údajov (odlišný od tých, ktorí boli uvedení v podaní zo dňa 20.07.2012), ale zároveň podstatným novým údajom, ktorý v odpovedi zo dňa 20.07.2012 nebol uvedený (a z logického časového hľadiska ani nemohol byť uvedený), bol údaj o tom, že patent k 28.01.2013 zanikol podľa § 31 ods. 1 písm. b) Patentového zákona, čo znamená márnym uplynutím lehoty na zaplatenie poplatku za udržiavanie patentu. Preto má správny súd za to, že okamih na odpadnutie dôvodu na prerušenie daňovej kontroly, odvodzovaný od doručenia odpovede od Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 23.10.2013 (doručené správcovi dane dňa 04.11.2013-deň ukončenia prerušenia daňovej kontroly), je určený správne. Následne došlo zo strany správcu dane k podaniu žiadosti o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly o šesť mesiacov a Finančné riaditeľstvo SR tejto žiadosti vyhovelo. O týchto skutočnostiach bol žalobca vyrozumený oznámeniami uvedenými v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia. Zohľadňujúc uvedené časové momenty ukončenia prerušenia daňovej kontroly a jej predĺženie, bola potom daňová kontrola ukončená dňa 16.04.2014 v zákonnej lehote. Deň ukončenia daňovej kontroly bol určený na deň 16.04.2014 a bol určený v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb., pretože daňový subjekt sa odmietol zúčastniť prerokovania Protokolu o daňovej kontrole zo dňa 17.03.2014.

72. V súvislosti s opodstatnenosťou zisťovania informácií na Úrade priemyselného vlastníctva SR správny súd poukazuje aj na odpoveď Daňového úradu Banská Bystrica I, ktorá sa nachádza v administratívnom spise a ktorá bola poskytnutá na základe dožiadania správcu dane č. 724/320/7550/2010/Polo zo dňa 10.02.2010. Dožiadaný daňový úrad - Daňový úrad Banská Bystrica I oznámil, že spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Banská Bystrica - dodávateľ služby na základe licenčnej zmluvy zo dňa 04.08.2009 je platiteľom DPH, v príslušnom zdaňovacom období vykázal nadmerný odpočet, v daňovom priznaní uviedol odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa REAL TRADE Prešov, s. r. o., Prešov, pričom ale faktúry neboli uhradené. V odpovedi bolo poukázané aj na to, že majiteľom vynálezu je spoločnosť TANO CONTO, s. r. o., Banská Bystrica, ktorej spoločníkom a konateľom je X.. X. J., ako aj na to, že od roku 2000 bolo založených niekoľko spoločností, ktoré na základe splnomocnenia zastupuje X.. J.. Dožiadaný daňový úrad uviedol aj to, že tieto spoločnosti nevykazujú žiadnu podnikateľskú činnosť a len na základe zmluvy a fakturácie sa stanú spolumajiteľmi vynálezu. Na základe toho sa následne snažia čerpať nadmerný odpočet, pričom X.. J. je trestne stíhaný pre podvod. Aj v rámci daňovej kontroly, vykonávanej u spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Banská Bystrica, bolo zaslané dožiadanie na preverenie vlastníckeho práva k patentu.

73. Opodstatnenosť prerušenia daňovej kontroly za účelom preverenia reálnosti obchodnej transakcie a následné predĺženie lehoty na jej ukončenie, odôvodňujú aj skutočnosti oznámené Úradom priemyselného vlastníctva SR v jeho odpovediach správcovi dane, a to nedostatok súčinnosti osôb zúčastňujúcich sa na prevode spolumajiteľských práv k patentu a na uzavieraní licenčných zmlúv, čím dochádzalo k predlžovaniu príslušných konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR.

74. V rámci druhej žalobnej námietky žalobca uviedol, že prvú žalobnú námietku považuje za dostačujúcu k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ale napriek tomu uvádza aj ďalšie námietky.

75. V rámci druhej žalobnej námietky žalobca zdôrazňoval, že pre účely vzniku nároku na odpočet DPH je prvoradé a podstatné skúmanie účelu prijatých zdaniteľných plnení. V tejto súvislosti opäť zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 104/2012 zo dňa 01.03.2012. Poukázal na to, že bola realizovaná skúšobná výroba mastenca, o čom svedčí Protokol o skúške č. 10/00574, A-12617/2009, výsledkom ktorej bola výroba spolu 110 kg mastenca, ktorý bol následne predaný. Zdôraznil tiež, že žalobcom bola podaná žiadosť zo dňa 04.12.2009, ktorou požiadal o nenávratný finančný príspevok od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. S podaním tejto žiadosti sa žalovaný podľa jeho názoru v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Za nesprávne označil žalobca závery, že nemal splnené personálne a materiálne podmienky pre predmetnú činnosť. Je pravdou, že pre spoločnosť REAL TRADE Prešov,

s. r. o., Prešov boli zapísané do obchodného registra až s účinnosťou od 14.08.2009 predmety činnosti umožňujúce využívať dotknutý patent, ale to podľa žalobcu neznamenalo, že po tomto dátume nemohla byť realizovaná skúšobná výroba a predaj skúšobne vyrobeného mastenca. Ďalej žalobca zdôraznil názor o tom, že nárok na odpočítanie je možné uplatniť aj v prípade, ak správcovi dane je známe, že zamýšľaná ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k uskutočňovaniu plnenia, nebude uskutočnená, nevyplýva, že sa nesleduje hospodárska činnosť, ale len daňová výhoda.

76. Žalobca ďalej zdôraznil záväznosť judikatúry ESD a to, že správca dane a žalovaný neprípustne rozlišovali medzi investičnými výdavkami vynaloženými pred skutočným vykonávaním podnikania a výdajmi vynakladanými počas vykonávania tejto činnosti, čím zásadne popreli neutralitu DPH. Žalobca ešte zdôraznil názor ESD vyslovený vo veci C-504/10 TANOARCH.

77. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k tejto žalobnej námietke uviedol, že je nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití nadobudnutých služieb bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že nadobudnuté služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojené právo na odpočítanie dane. Táto požiadavka vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH, čo mal daňový subjekt preukázať relevantnými dôkazmi, avšak toto nepreukázal. Žalovaný ďalej zdôraznil výpoveď konateľa spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., Prešov X.. F. U., vysokú finančnú odplatu, ktorá mala byť zaplatená na základe uzavretej licenčnej zmluvy a jej dodatku, nepreukázanie personálnych a materiálnych podmienok a nepreukázanie dostatočných finančných podmienok pre to, aby sa mohol patent zodpovedajúcim spôsobom využívať, zápis ďalších predmetov činnosti (umožňujúci využívať dodané služby) až s účinnosťou od 14.08.2009, nadobudnutie licencie za vysokú finančnú odplatu a následné zrušenie právneho predchodcu žalobcu zlúčením so spoločnosťou, ktorá bola, resp. je personálne aj ekonomicky prepojená s osobami, ktoré boli majiteľmi patentu. Pokiaľ išlo o žiadosť o nenávratný finančný príspevok, podľa žalovaného tento nepreukazoval skutočné poskytnutie finančných prostriedkov. Ďalej ešte žalovaný uviedol, že neboli pochybnosti o tom, že v tomto prípade išlo o hospodársku činnosť, ale daňový subjekt nepreukázal, že prijatú službu použije na uskutočnenie zdaniteľných obchodov v budúcnosti. Z uvedeného podľa žalovaného vyplývalo, že právny predchodca žalobcu, resp. aj žalobca, nepreukázal úmysel, ani skutočné využitie prijatého plnenia vysokej hodnoty na uskutočnenie zdaniteľných plnení počas svojej existencie a existencie patentu.

78. V odvolaní podanom voči rozsudku krajského súdu žalobca zdôrazňoval nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k tejto žalobnej námietke a zdôraznil, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že DPH musí byť neutrálna a vyžaduje, aby prvé vynaložené investičné výdavky s cieľom začať podnikať boli považované za hospodársku činnosť a bolo by v rozpore s uvedenou zásadou, kedy sa za takúto činnosť považovalo až začatie vlastného podnikania, t.j. činnosti prinášajúcej zdaniteľné výnosy. Zdôraznil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť REAL TRADE Prešov, s. r. o., Prešov, sa rozhodla podnikať v chemickom priemysle a jednou z činností mala byť aj úprava mastenca, preto začala vykonávať prípravné práce, okrem iného aj uzatvorila licenčnú zmluvu na využitie patentu, prenajala si laboratóriá, v ktorých vyrobila mastenec v zmysle licenčnej zmluvy. O svojom úmysle začať vykonávanie hospodárskej činnosti predložila táto spoločnosť Protokol o skúške č. 10/00574, A-12617/2009 o tom, že skúšobne vyrobila 20 kg čisteného mastenca (predaný spoločnosti Envivia, s. r. o.) a 90 kg mastenca vyhovujúceho európskemu liekopisu (predaný spoločnosti Granum, s. r. o.), a v súvislosti s touto výrobou požiadala aj o nenávratný finančný príspevok vo výške 999 450,- Eur. Zdôraznil, že správny súd sa rovnako ako žalovaný s touto žiadosťou nevysporiadal. Podľa názoru žalobcu boli predložené dostatočné dôkazy o úmysle začať vykonávanie hospodárskej činnosti, a preto bol oprávnený v súlade s ustanoveniami čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES na okamžitý odpočet DPH splatnej v spojení s uvedenými výdavkami vynaloženými pre účely transakcií, ktoré zamýšľal uskutočňovať.

79. K druhej žalobnej námietke správny súd uvádza: V prejednávanom prípade právny predchodca žalobcu uzavrel licenčnú zmluvu zo dňa 04.08.2009, ktorá mu mala umožniť v rámci nevýhradnej licencie využívať patent č. XXXXXX - technológiu, a to za odplatu 1 991 635,13 Eur, splatnú do 31.12.2010, resp. na základe splátkového kalendára, odsúhlaseného písomnou formou obidvoma zmluvnými stranami. Táto odplata mala byť zaplatená finálnymi výrobkami a upravenými TALCOM, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Dodatkom č. 1 k uvedenej licenčnej zmluve zo dňa 04.08.2009 bolo dojednané, že poskytovateľ (spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Banská Bystrica) zrealizuje obchodné služby

súvisiace s uzavretím licenčnej zmluvy (dojednávanie súhlasov členov združenia TANO GRUPPO, BB s udelením licencie) za odmenu 33 193,92 Eur so splatnosťou do 31.08.2009.

80. V čase, keď právny predchodca žalobcu uzatvoril licenčnú zmluvu a dodatok k nej, nebola ako predmet jeho činnosti zapísaná v obchodnom registri činnosť, pri ktorej by patent mohol využívať. V tomto čase nemal ani kvalifikovaných zamestnancov pre danú oblasť podnikania v oblasti chemického priemyslu a ani zodpovedajúce materiálne podmienky - napr. zodpovedajúce priestory alebo zariadenia vo svojom vlastníctve, prípadne ich zabezpečenie prostredníctvom nájmu, leasingu a podobne. Taktiež nebolo preukázané, že by mal právny predchodca žalobcu, resp. žalobca dostatočné finančné prostriedky, ktoré by mu umožňovali realizovať podnikateľskú činnosť v chemickom priemysle.

81. Závery o tom, že aj počiatočné investičné „kroky“ resp. úkony, uskutočnené podnikateľom pri úplnom začatí podnikania, alebo pri zmene alebo rozšírení podnikania v nových oblastiach, sú hospodárskou činnosťou, je podľa názoru správneho súdu nepochybné. Tieto závery nespochybňoval ani žalovaný a taktiež ich nespochybňuje ani správny súd. Správny súd sa ale v tejto súvislosti stotožňuje s časťou odôvodnenia rozhodnutia a aj vyjadrenia žalovaného o tom, že zámer o použití nadobudnutej služby musí byť u daňového subjektu zrejmý už v čase vzniku nároku na odpočítanie dane, aby bolo zrejmé, že sa viaže k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojené právo na odpočítanie dane. Ak by dochádzalo k všeobecnému uznávaniu akýchkoľvek počiatočných investícií (resp. odpočítania DPH z nich), mohol by sa vytvoriť nebezpečný precedens, ktorý by mal za následok obstarávanie tovarov a služieb zo strany podnikateľských subjektov, ktoré by nesúviseli s ich aktuálnym predmetom podnikania s tým, že by dôvodili, že ide o investičné kroky súvisiace s novými oblasťami podnikania (k podnikaniu v ktorých by ale nikdy reálne nemuselo dôjsť). Preto je odôvodnené vyžadovať aj pri prvých investičných úkonoch (súvisiacich s novými oblasťami podnikania) existenciu zámeru - úmyslu v čase vzniku nároku na odpočet DPH a ich preukázanie. Spôsob, akým je potrebné tento zámer preukázať, bude v jednotlivých prípadoch rozdielny, zohľadňujúci okolnosti a osobitosti toho ktorého konkrétneho prípadu.

82. V prejednávanom prípade zámer - úmysel o použití nadobudnutých služieb nebol zrejmý už v čase vzniku nároku na odpočet DPH a navyše ostatné zistené skutočnosti preukázali, že išlo len o snahu o získanie daňovej výhody. Jediným dôkazom preukazujúcim zámer o použití nadobudnutej služby bolo, že niekoľko dní po uzavretí licenčnej zmluvy bol zapísaný nový predmet činnosti pre kontrolovaný daňový subjekt, umožňujúci využitie danej služby - využitie patentu. Aj táto skutočnosť má však nízku dôkaznú silu pre preukázanie zámeru, pretože pri vysokej finančnej investícii, je dôvodné a logické očakávať opačný postup, a to zápis nového predmetu činnosti a až následne obstaranie tovarov a služieb súvisiacich s týmto predmetom činnosti.

83. Reálnosť obchodnej transakcie nie je spôsobilá preukázať ani skúšobná prevádzka v prenajatom laboratóriu počas troch dní, ktorú mala na základe dohody o vykonaní práce realizovať fyzická osoba, ktorá je spolumajiteľom patentu. Navyše žalobca nepreukázal ani to, že talk, ktorý bol dodávaný spoločnostiam Envivia, s. r. o. a Granum, s. r. o. bol skutočne výsledkom skúšobnej prevádzky.

84. Správny súd sa stotožňuje s vyhodnotením všetkých ďalších podstatných skutočností tak, ako ich vyhodnotil žalovaný: nejasne formulovaná odplata vysokej výšky, neuhradenie odplaty podľa vyjadrenia konateľa REAL TRADE Prešov, s. r. o., Prešov s tým, že nebol odsúhlasený ani splátkový kalendár (vypovedal tak dňa 10.09.2010), následne preukazovanie (v odvolacom konaní), že úhrada mala byť predmetom postúpenia a započítania (dňa 01.02.2012 a 30.07.2012, pričom splatnosť odplaty bola do 31.12.2010) a nepreukázanie materiálnych a personálnych podmienok, ktoré by svedčili o tom, že službu, ktorá bola predmetom licenčnej zmluvy, by bolo možné reálne využívať. Vychádzajúc z uvedených, v rozhodnutí žalovaného podrobne rozpísaných záverov, je potom správny záver, že neboli dostatočne presvedčivo preukázané ani finančné podmienky na úhradu tak vysokej finančnej odplaty.

85. Ako na skutočnosť, ktorá taktiež nenasvedčovala o zámere využívať práva z patentu na základe licenčnej zmluvy, správne daňové orgány poukázali na to, že dňa 03.08.2012 došlo k zrušeniu právneho predchodcu žalobcu zlúčením so subjektom, ktorý bol personálne aj ekonomicky prepojený s majiteľmi patentu. Rovnako správne bola vyhodnotená aj skutočnosť, že ku dňu 28.01.2013 patent zanikol, čím bolo znemožnené akékoľvek jeho ďalšie použitie na základe predmetnej licenčnej zmluvy.

86. Žalobca poukazoval aj na to, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, v rámci ktorej poukazoval na to, že požiadal Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru žiadosťou zo dňa 0.12.2009 o nenávratný finančný príspevok. Z uvedenej žiadosti (priloženej k správnej žalobe) vyplýva, že žiadosť bola jeho právnemu predchodcovi vrátená z dôvodu nesplnenia podmienok, konkrétne neuvedenia predpísaných náležitostí, a to neuvedenie názvu projektu, označenie kódu výzvy, identifikátor žiadosti, nedoloženie kópií a nezviazanie v hrebeňovej väzbe. Podanie uvedenej žiadosti a jej vrátenie z dôvodu absentujúcich požadovaných náležitostí, nie je podľa správneho súdu dôkazom, ktorý by nasvedčoval reálnosti obchodnej transakcie. Uvedená žiadosť a jej vrátenie nijako nepotvrdzujú zámer právneho predchodcu žalobcu, a to využitie nevýhradnej licencie k patentu. Pri podávaní žiadosti neboli dodržané základné formálne požiadavky, ktoré boli právnemu predchodcovi žalobcu prístupné a mohol sa s nimi oboznámiť. Práve vrátenie žiadosti pre nesplnenie základných formálnych požiadaviek zabránilo, aby sa príslušná agentúra zaoberala vecnou stránkou žiadosti. Preto ani tento dôkaz nepreukazuje nič konkrétne vo vzťahu k zámerom žalobcu pri využití nevýhradnej licencie.

87. Každá z vyššie uvedených skutočností, obsiahnutých a podrobne rozpísaných v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného (zopakované aj vo vyjadrení k správnej žalobe), nie je sama o sebe jedinou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, ale ich preverenie a vyhodnotenie vo vzájomných súvislostiach bolo potrebné a podstatné pre preverenie reálnosti obchodnej transakcie, na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie DPH. Žalovaný nespochybnil, že išlo o hospodársku činnosť (prvotné investície), pri ktorej mohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane, ale bolo potrebné preukázať priame prepojenie tejto hospodárskej činnosti s plneniami, ktoré boli alebo budú uskutočnené, a s ktorými bude spojené právo na odpočítanie dane. Tieto skutočnosti zo strany žalobcu neboli preukázané. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v tomto prípade nebolo sporné to, či poskytnutie licencie predstavuje hospodársku činnosť podliehajúcu DPH, ale bolo preverované, či fakturované plnenia boli kontrolovanému daňovému subjektu skutočne dodané (§ 49 ods. 1 Zákona o DPH ), a či ich použil, resp. použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 Zákona o DPH), a či cieľom sledovaným touto obchodnou transakciou nebolo len získanie daňovej výhody vo forme odpočítania DPH z fakturovaných plnení. Zo všetkých zistených skutočností vyhodnotených vo vzájomnej súvislosti vyplynul pre správcu dane a žalovaného správny záver o zámere získať daňovú výhodu. 88. Treťou žalobnou námietkou žalobca namietal, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že skutočným dôvodom nepriznania odpočítania dane bolo to, že išlo o osoby, ktoré sú ekonomicky a personálne prepojené. Žalovaný sa podľa žalobcu s touto námietkou nedostatočne vysporiadal. Žalobca v odvolacom konaní namietal, že z rozsudku Halifax nevyplýva, že právne, ekonomicky a personálne prepojenie osôb samé o sebe je objektívnou skutočnosťou k prijatiu záveru, ktorý nasvedčuje zneužitiu práva. Podľa žalobcu daňové orgány na základe ekonomického a personálneho prepojenia založili plošné odopretie nároku na odpočítanie dane, čo je v rozpore so zámermi Smernice Rady 2006/112/ES a prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Žalobca poukázal aj na písomné pripomienky Európskej komisie.

89. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na personálne a ekonomické prepojenia medzi dotknutými fyzickými a právnickými osobami vo vzťahu k patentu č. XXXXXX. Poukázal na personálne prepojenie nielen cez osobu K.. F. N., ktorý okrem toho, že zastupoval spoločnosti, bol aj konateľom spoločnosti TANOARCH, s. r. o., vlastniacej patent a konateľom spoločnosti Frikon, s. r. o., zaniknutej zlúčením so spoločnosťou TALCUM GRUPPO, s. r. o. Žalovaný poukázal na to, že obchodné transakcie sa v predmetnom prípade uskutočňovali medzi personálne prepojenými spoločnosťami, ktoré spájala predovšetkým osoba X.. X. J., ktorý zastupoval jednotlivé spoločnosti, vystavil za dodávateľa preverované faktúry a zmluvy a na základe dohody o vykonaní práce za účelom čistenia mastenca využíval kontrolovaným daňovým subjektom prenajaté laboratórium. Takéto personálne prepojenie spoločností a osôb, ktoré si vzájomne fakturovali prevody práv k patentu a služieb s tým spojených, žalovaný označil za objektívne skutočnosti, ktoré preukazovali deklarovanie obchodných prípadov bez hospodárskej reality, s cieľom získať daňovú výhodu, teda vedúce k zneužitiu práva. Preto túto žalobnú námietku považoval za neopodstatnenú.

90. Pokiaľ žalobca poukazoval na písomné pripomienky Európskej komisie, žalovaný uviedol, že v tomto prípade nebolo sporné to, či poskytnutie licencie v zásade predstavuje hospodársku činnosť podliehajúcu DPH, ale správca dane preveroval, či fakturované plnenia boli kontrolovanému daňovému subjektu dodané, či ich kontrolovaný daňový subjekt použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ,

a či cieľom sledovaným touto obchodnou transakciou nebolo len získanie daňovej výhody vo forme odpočítania DPH z fakturovaných plnení.

91. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že personálne a ekonomické prepojenie osôb vo vzťahu k patentu, k prevodom práv týkajúcich sa patentu, a aj vo vzťahu k predmetnej licenčnej zmluve a iným zmluvám, nebolo jediným dôvodom, prečo nebolo uznané správcom dane odpočítanie dane uplatnené právnym predchodcom žalobcu. Skúmanie ekonomického a personálneho prepojenia dotknutých subjektov, ako aj adries ich sídel, bolo realizované v rámci preverenia reálnosti obchodnej transakcie, pri ktorej bolo uplatňované odpočítanie dane. Zistenia zamerané týmto smerom boli potom vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach spolu s ostatnými zistenými skutočnosťami a po ich vzájomnom vyhodnotení správca dane, ako aj žalovaný, dospeli k záveru, že jediným zámerom pri realizácii obchodnej transakcie - licenčnej zmluvy zo dňa 04.08.2009 a jej dodatku č. 1 bolo získanie daňovej výhody. Išlo o rozsiahle prepojenie, ktoré je podrobne popísané žalovaným v jeho rozhodnutí a aj vo vyjadrení k správnej žalobe, a jeho obsahom tohto rozhodnutia v bode 28.

92. Správny súd v súvislosti s touto žalobnou námietkou poukazuje na to, že skúmanie personálneho a ekonomického prepojenia pri preverovaní reálnosti obchodných transakcií na účely odpočtu DPH nevylučuje ani judikatúra Súdneho dvora EÚ (konkrétne aj rozhodnutie vo veci TANOACH), ani judikatúra Najvyššieho súdu SR. Skutočnosti o personálnom a ekonomickom prepojení spoločností (majúcich sídlo na tých istých, opakujúcich sa adresách), vzťah týchto zistených skutočností k preukázaniu reálnosti dodania fakturovaného plnenia - služby a vyvodený záver o zámere získať daňovú výhodu, považuje správny súd za správny.

93. Pokiaľ žalobca v konaní pred správnym súdom predložil znalecký posudok č. 1/2015 zo dňa 3.08.2015, vypracovaný X.. K. A., N. č. XX, XXX XX J., znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, správny súd uvádza, že obsahom znaleckého posudku je v podstate právne posúdenie postupu pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH právnym predchodcom žalobcu. Správny súd je toho názoru, že do kompetencie znalca patrí zodpovedanie odborných otázok z príslušného odboru, v ktorom znalec pôsobí, a znalcovi neprináleží vykonať právne posúdenie. V tomto smere sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní. Správny súd preto závery v znaleckom posudku nepovažuje za zásadné pre posúdenie opodstatnenosti žalobných námietok. Znalkyňa nezodpovedala otázky, ktoré by boli v danom prípade relevantné, pretože vykonala právne posúdenie, čím vybočila zo základného účelu znaleckého dokazovania. Právne posúdenie je úlohou správneho súdu pri vysporiadávaní sa so žalobnými námietkami pri súdnom prieskume rozhodnutia.

94. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podstatnou časťou znaleckého posudku je vyjadrenie X.. N. J. PK P., B. XXX/XX, XXX XX K. o tom, že napriek nezaregistrovaniu predmetnej licenčnej zmluvy na ÚPV SR bola táto zmluva platná, nikto zo spolumajiteľov ju nenapadol a postup zo strany nadobúdateľa licencie bol v súlade s právnymi predpismi. Správny súd k tomuto argumentu žalobcu uvádza, že ani toto vyjadrenie nie je relevantné v tom smere, že by zodpovedalo otázku, ktorá prináleží znalcovi ako odborníkovi pôsobiacom v určitom špecifickom odbore. Závery uvádzané v uvedenom vyjadrení, na ktoré odkazuje znalecký posudok, sú taktiež výsledkom právnej analýzy a posúdenia, a navyše sú to skutočnosti zrejmé a vyplývajúce z právnej úpravy patentov, obsiahnutej v Patentovom zákone (§ 21 Patentového zákona). Preto ani týmto vyjadrením nebola preukázaná dôvodnosť žalobcových žalobných námietok.

95. Je nepochybné, že registrácia predmetnej licenčnej zmluvy Úradom priemyselného vlastníctva SR nebola podmienkou jej platnosti. Preverovanie osôb oprávnených disponovať s patentom a zistenie skutočností týkajúcich sa licenčnej zmluvy bolo v rámci daňového konania potrebné za účelom preverenia reálnosti obchodnej transakcie, pri ktorej bol uplatňovaný odpočet DPH, a to nielen pre preverenie reálnosti poskytnutia nevýhradnej licencie na základe licenčnej zmluvy, ale aj za účelom preverenia reálnosti jej dodatku č. 1, ktorého obsahom bolo odplatné obstaranie súhlasov od spolumajiteľov s poskytnutím licencie. Za týmto účelom bol dôvodný postup daňových orgánov, keď žiadali informácie od Úradu priemyselného vlastníctva SR.

96. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, zisťovanie a skúmanie osôb oprávnených disponovať s patentom a zápisy zmlúv týkajúcich sa dispozície s patentom, bolo časťou úkonov správcu dane, ktorými sa preverovala reálnosť obchodných transakcií. Závery z tohto zisťovania

neboli jediným dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH, ale boli vyhodnotené spolu s ďalšími súvisiacimi závermi o materiálnych a finančných podmienkach kontrolovaného daňového subjektu, o jeho personálnom a ekonomickom prepojení s inými subjektmi (ktoré sa zúčastňovali na dispozícii s patentom), so závermi o dojednaní odplaty a jej úhrade, ako aj so závermi o preukázaní, resp. nepreukázaní zámeru kontrolovaného daňového subjektu (ako konkrétne chcel naložiť s nadobudnutou licenciou) v čase vzniku nároku na odpočet DPH. Všetky tieto závery sú podrobne popísané v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného a správny súd ich považuje za logické, presvedčivé a správne.

97. V reakcii na námietku, obsiahnutú v odvolaní žalobcu voči predchádzajúcemu rozhodnutiu správneho súdu, týkajúcu sa preukázania úhrady odplaty z licenčnej zmluvy a jej dodatku tým, že došlo k postúpeniu a započítaniu pohľadávok v roku 2012, správny súd uvádza, že sa stotožňuje s vyhodnotením týchto námietok žalovaným. Navyše ešte správny súd zdôrazňuje, poukazujúc na koncentračnú zásadu platiacu pri súdnom prieskume rozhodnutí orgánov verejnej správy, že táto námietka nebola obsiahnutá v podanej správnej žalobe, ale len v odvolaní podanom voči rozhodnutiu správneho súdu o podanej žalobe. Žalobca namietal, že záver o nepreukázaní úhrady odplaty z licenčnej zmluvy a jej dodatku, nebol správny. Spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o. mala uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou BIMPEX, s.r.o. zo dňa 01.02.2012, ktorou mala byť postúpená pohľadávka postupcu (TALCO SLOVAKIA s. r. o.), vzniknutá na základe licenčnej zmluvy s tým, že postupník mal zaplatiť odplatu za postúpenie do 36 mesiacov (cca do februára 2014). Následne mala byť uzavretá dohoda o započítaní pohľadávok medzi BIMPEX, s. r. o. a právnym predchodcom žalobcu. Bol predložený aj výpis z bankového účtu o prevodoch realizovaných dňa 03.05.2012 a 16.05.2012, podľa ktorých ale podľa žalovaného nebolo možné identifikovať platbu, pretože ani na licenčnej zmluve, a ani na jej dodatku, nebol uvedený bankový účet spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o. Správny súd napriek tomu, že táto námietka nebola uvedená v správnej žalobe, ale až v podanom odvolaní, uvádza, že žalobca len vyjadril nesúhlas s vyhodnotením týchto jeho námietok (o preukázaní úhrady odplaty) žalovaným, ale neuviedol nič konkrétne na preukázanie opodstatnenosti svojich námietok a svojho nesúhlasu, čím by vyvrátil závery žalovaného. Neuviedol žiadne nové tvrdenie a nepredložil ani žiadny nový dôkaz.

98. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu zamietol.

99. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

100. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.