Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci určenia otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., na návrh navrhovateľky - matky: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, za účasti muža, ktorého otcovstvo sa určuje: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, právne zastúpený JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, Slovenská 5, Bardejov, o odvolaní Q. Q. proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24C/118/2015-69 zo dňa 15.11.2016 takto

rozhodol:

Mení rozsudok vo výroku o určení výživného za obdobie od 07.01.2015 do 31.8.2016 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Zrušuje rozsudok vo výroku o určení výživného za obdobie od 01.09.2016 do budúcna, vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Q. Q. je otcom maloletého Z. pochádzajúceho z matky Z. D.. Zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom neupravil. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Z. sumou vo výške 50 eur mesačne od 07.01.2015 do 30.05.2016 a sumou vo výške 80 eur mesačne od 01.06.2016 do budúcna. Dlžné výživné vo výške 1.160,32 eur za obdobie od 07.01.2015 do 30.09.2016 povolil otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným. Rozhodol o trovách konania. Rozsudok vo výroku o určení výživného odôvodnil tým, že rodičia maloletého Z. nežili a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka žije s maloletým Z. v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ďalšími dvoma súrodencami a plnoletou sestrou. V konaní bolo preukázané, že všetky potreby syna hradí predovšetkým navrhovateľka. Otec dieťaťa ukončil štúdium na Strednej T. škole v júni XXXX v odbore Z.. Otec dieťaťa uviedol, že si vie privyrobiť, ide však o nepravidelný príjem okolo 20 eur. Podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. Matka pracuje ako poštová doručovateľka s príjmom okolo 450 eur, otec ako elektrikár s príjmom okolo 1.000 eur. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal aj z toho, že otec dieťaťa v priebehu konania uviedol, že si vie privyrobiť formou poskytovania masáži. Zo žiadnych listinných dôkazov predložených odporcom nevyplýva skutočnosť, že zdravotný stav mu zamedzuje vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť. Ukončením strednej školy je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby, ukončil prípravu na povolanie, existujú pre neho pracovné príležitosti. Preto súd v súlade s ust. § 69 ods. 1 zákona o rodine aj napriek skutočnosti, že do 01.06.2016 nemal otec dieťaťa ukončené stredoškolské vzdelanie, určil výživné vo výške 50 eur od narodenia dieťaťa a do 30.05.2016 vzhľadom na životnú úroveň otca dieťaťa, ktorá je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Pri posudzovaní schopností otca dieťaťa súd skúmal aj odbor, ktorý vyštudoval a jeho reálne zárobkové možnosti. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa súd posudzoval komplexne, ukazovateľom bola práve životná úroveň a domácnosť, v ktorej žije. Podľa názoru súdu prvej inštancie otec dieťaťa nevyužíva v plnej miere všetky schopnosti v súvislosti s hľadaním si zamestnania.

2. Proti tomuto rozsudku, a to len proti výroku o určení výživného a proti výroku o určení dlžného výživného, podal odvolanie Q. Q. (otec). Uviedol, že súd nespoľahlivo zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k skutkovým a právnym záverom. Je potrebné skúmať, či skutočne na strane navrhovateľky nie sú aj ďalšie príjmy, ktoré by zvýšili jej životnú úroveň. Súd neskúmal, či si navrhovateľka uplatnila nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, do akej miery si plní svoju vyživovaciu povinnosť otec navrhovateľky. Tiež je potrebné skúmať aj skutočnosť poberanie sirotského dôchodku. Poukázal na to, že navrhovateľka si môže zvýšiť svoju životnú úroveň a uplatniť si príspevok na starostlivosť o dieťa v sume 41,10 eur v zmysle zákona 561/2008 Z.z.. Poukázal na to, že súd určil výživné za obdobie, kedy bol otec dieťaťa študentom na Strednej T. škole. Za študenta sa podľa zákona 461/2003 Z.z. považuje aj dieťa v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Za deň skončenia strednej školy sa považuje posledný deň školských prázdnin. Poukázal na to, že v danom období bol otec maloletého dieťaťa študentom, nemal žiadny príjem a všetky jeho potreby zabezpečovali jeho rodičia. Súd prvej inštancie aj napriek tomu určil výživné za toto obdobie vo výške 50 eur. Odporca považuje takto určené výživné za neprimerane vysoké. Súd súčasne určil výživné od 01.06.2016 do budúcna vo výške 80 eur. Aj toto výživné otec považuje za vysoké vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a zdravotný stav. Nesúhlasí s názorom súdu, že nevyužíva v plnej miere všetky schopnosti v súvislosti s hľadaním si zamestnania. Oboznámil súd na pojednávaní, že si hľadá prácu v odbore, ale nedostal odpoveď na svoje žiadosti. Súd aj keď sa oboznámil so zdravotným stavom odporcu, ktorý je nepriaznivý, nezohľadnil toto pri určení výšky výživného. Odporca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy odporcu je stanovená na 60 %. Súd mal preukázané, že odporca nemá žiadny príjem. Odporca v priebehu konania uviedol, že si vie privyrobiť masážami, čo predstavuje okolo 20 eur, aj to iba občas. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal aj z tohto prejavu vôle a zhodnotil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť výživné tak, ako je uvedené vo výroku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Z. sumou vo výške 35 eur mesačne od 07.01.2015 do 31.08.2016 a sumou vo výške 60 eur mesačne od 01.09.2016 do budúcna.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, navrhovala ho potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebne čiastočne zrušiť a čiastočne zmeniť.

5. Je odôvodnená odvolacia námietka otca, že štúdium na strednej škole ukončil až posledným dňom augusta roku 2016, teda až od 01.09.2016 je otec schopný sám sa živiť, keďže ukončil stredoškolské štúdium a nepokračuje v štúdiu na vysokej škole.

6. Za obdobie do 01.09.2016 otec nemal žiaden vlastný príjem, nebol schopný sám sa živiť, a preto je možné mu za toto obdobie určiť len minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Preto v tejto časti odvolací súd postupom podľa § 2 ods. 1 a § 388 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal otca platiť minimálne výživné. Odvolací súd v danej veci nebol viazaný rozsahom odvolania (§ 65 . Ustanovenie § 69 ods. 1 zákona o rodine nie je možné v tomto prípade aplikovať, pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť rodičov a detí, ale na vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými.

7. Za obdobie od 01.09.2016 nebol v konaní preukázaný žiaden pravidelný príjem odporcu, len jeho príležitostný príjem vo výške 20 eur mesačne. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že otec nevyužíva všetky možnosti na to, aby si našiel prácu nevyplýva zo zisteného skutkového stavu, žiadne vykonané dôkazy tomu nenasvedčujú. Zo spisu nevyplýva, že bol riadene zistený príjem otca za toto obdobie, že bola zohľadnená jeho znížená pracovná schopnosť. Pre nedostatočne zistený skutkový stav odvolací súd podľa § 2 ods. 1 a 389 ods. 1 písm. c) zrušil rozhodnutie o určení výživného za obdobie od 01.09.2016, súvisiaci výrok o dlžnom výživnom ako aj výrok o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Súd prvej inštancie zistí, majetkové a zárobkové pomery otca za obdobie od 01.09.2016, zohľadní aj zdravotné postihnutie otca a určí výživné za obdobie od 1.9.2016. V závislosti od určenej výšky výživného a zaplatených úhrad výživného rozhodne aj o výške dlžného výživného. Zároveň odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.