Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/205/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Privatbanka, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 31 634 419, proti žalovanej: U.. U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom ŠpR. XX, V., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.4.2016, č.k. 18C/331/2015-97, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania .

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie určil, že zmluva uzavretá medzi U. F., nar. XX.X.XXXX a žalovanou, nar. XX.X.XXXX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva z U. F. na žalovanú k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k. ú. P. V., obec BA - m. č. P. V., Okres Bratislava II, a to byt č. XX-XX, XX. poschodie, vchod K. X/B, V., spoluvlastnícky podiel 1/1, parc. č. XXXX/X o výmere 692 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX a zriadenie vecného bremena - právo doživotného bezplatného bývania a užívania bytu č. XX-XX, XX. poschodie, K.Á. X/B, V. v prospech U. F., ktorá bola vložená do katastra nehnuteľností pod č. X.-XXXXX/XX zo dňa 14.10.2014 je voči žalobkyni právne neúčinná. V rozhodnutí súd prvej inštancie ďalej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 132,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Výrok vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil § 42a ods. 1,2,3, § 42b ods.1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), keď vec prejednal v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané a v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní z pracovných dôvodov súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti (§ 101 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; ďalej „O.s.p.“). Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že U. F. ako zamestnanec žalobkyne dňa 10.10.2012 o 17,00 hod. prostredníctvom bankového systému STORM/CENTRIS vygeneroval zmluvu o vkladovom účte - Privatbanka Fix Konto č. XXX-XXXX-XXXXX na meno klientky U. X. s dobou viazanosti 18 mesiacov s úročením 3,70% p.a. a s číslom účtu na vyplatenie istiny s príslušenstvom č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v mBank S.A. pobočka zahraničnej banky a následne túto zmluvu neoprávnene, bez udelenia súhlasu pozmenil tak, že zmenil dobu viazanosti na 1 mesiac a číslo účtu na vyplatenie istiny a príslušenstva na účet vedený v ČSOB, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, na meno U. F.. Na základe uvedeného, bez súhlasu klientky, vykonal prevod sumy 11.003,79 eur na účet v ČSOB a.s., ktorú následne vybral a použil pre svoju potrebu a žalobkyni tým spôsobil škodu vo výške 11.505,22 eur. Žalobkyňa sa po zistení podvodného konania snažila záležitosť riešiť s U. F., ktorý sa k podvodu priznal, uznal celú škodu a zaviazal sa ju

uhradiť do 30.4.2014. Dňa 30.4.2014 podala žalobkyňa trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorý sa na škodu cudzieho majetku obohatil o 11.505,22 eur uvedením Privatbanky, a.s. do omylu. Dňa 14.5.2014 Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava V vydalo uznesenie, ktorým začalo trestné stíhanie U. F. pre prečin podvodu a žalobcovi dňa 3.7.2014 oznámilo, že dňa 17.6.2014 bolo proti U. F. vznesené obvinenie. Dňa 22.8.2014 U. F. a žalovaná uzavreli darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena doplnenej Dodatkom zo dňa 13.10.2014, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti - byt č. XX-XX vo vchode K. X/B X. V. na XX. poschodí ako aj parc. č. XXXX/X o výmere 692 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel XXXX/ XXXXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere XXXX/XXXXXX, ako aj zriadenie vecného bremena v prospech U. F. spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania predmetnej nehnuteľnosti. Z výpisu v LV č. XXXX zo dňa 25.9.2014 súd prvej inštancie zistil, že U. F. bol vlastníkom nehnuteľností v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. P. V. a to bytu č. XX-XX vo vchode K. X/B na XX. poschodí ako aj parc. č. XXXX/X o výmere 692 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, podielu XXXX/XXXXXX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere XXXX/XXXXXX. V čase vygenerovania výpisu (dňa 25.9.2014) bola už vyznačená plomba na základe V-XXXXX/XXXX. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru pre súd prvej inštancie vyplynulo, že dňa 14.10.2014 bol povolený vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bytu č. XX-XX vo vchode K. X/B na XX. poschodí ako aj parc. č. XXXX/X o výmere 692 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 3481/434621 nadobudla žalovaná; zároveň bol povolený vklad vecného bremena v prospech U. F., a to práva doživotného užívania na predmetnú nehnuteľnosť. Dňa 9.12.2014 podala Okresná prokuratúra Bratislava V obžalobu na obvineného U. F. pre trestný čin podvodu, ktorá bola doručená Okresnému súdu Bratislava V dňa 11.12.2014. Dňa 16.12.2015 vydal Okresný súd Bratislava V trestný rozkaz č.k. 5T/125/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.01.2015, ktorým U. F. uznal za vinného z prečinu podvodu a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky spolu s podmienečným odkladom na 3 roky a zaviazal ho na náhradu škody vo výške 11.505,22 eur, ktorú mal uhradiť žalobkyni. Dňa 13.4.2015 žalobkyňa podala u súdneho exekútora L.. P. M. návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 5T/125/2014, ktorým žiadala o vykonanie exekúcie na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 11.505,22 eur. Dňa 16.5.2015 zaslal U. F. súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu jeho nemajetnosti v ktorom uviedol, že nemá hnuteľný ani nehnuteľný majetok a je proti nemu vedených viacero exekučných konaní.

3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že veriteľ, ktorý sa v konaní domáha neúčinnosti právneho úkonu musí preukázať, že jeho pohľadávka voči dlžníkovi je vymáhateľná, daný právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, dlžník mal úmysel ukrátiť veriteľa ak žalovanej musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, a teda o ňom vedela alebo vedieť mala a dlžník takýto úkon urobil v posledných troch rokoch. V posudzovanom prípade sa pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi U. F. stala dňom právoplatnosti trestného rozkazu vymáhateľnou a v konaní sa preukázalo, že U. F. vedel o pohľadávke - škode, ktorú žalobkyni spôsobil skôr, ako bol vydaný trestný rozkaz (priznal, že sa dopustil podvodného konania v čase, keď bol u žalobkyne zamestnaný a prisľúbil škodu do 30.4.2014 uhradiť). U. F. mal vedomosť, že sa voči nemu vedie trestné konanie a škoda, ktorú žalobkyni spôsobil bude pravdepodobne uhradená z jediného majetku, ktorý vlastní, t.j. z predmetnej nehnuteľnosti v ktorej býva. Dňa 22.8.2014 uzavrel U. F. a žalovaná darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností, ktoré na základe vykonaného dokazovania boli jediným majetkom U. F., z ktorého mohla byť uspokojená pohľadávka žalobkyne. U. F. podal návrh na zastavenie exekučného konania, v ktorom žalobkyňa vymáhala náhradu škody, z dôvodu nemajetnosti odôvodňujúc ho tým, že nemá žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok a je proti nemu vedených viacero exekučných konaní. Z tvrdení žalovanej vyplynulo, že jej manžel je nemajetný, do manželstva vstupoval zadlžený a jediný majetok ktorý mal, bola predmetná nehnuteľnosť, ktorú na ňu na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.8.2014 previedol. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že právnym úkonom - Darovacou zmluvou zo dňa 22.8.2014 uzavretou medzi blízkymi osobami (manželmi) došlo k úmyselnému ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaná mala vedomosť o úmysle "zachrániť" nehnuteľnosť, v ktorej s manželom bývala. Tvrdenia uvádzané v jej písomných vyjadreniach súd prvej inštancie považoval za irelevantné, nakoľko podľa jej vyjadrení sa s manželom ústne dohodli, že nehnuteľnosť

prevedú po 5 rokoch od splácania hypotekárneho úveru, žalovaná mala sama uhrádzať splátky úveru ako aj náklady spojené s užívaním predmetného bytu a to, že k darovaniu nehnuteľnosti došlo v roku 2014 bolo plánované, nakoľko to bolo 5 rokov od roku 2009, kedy jej manžel nehnuteľnosť nadobudol. Žalovaná o dlhoch svojho manžela vedela od roku 2011. Napriek tomu, že sama uhrádzala splátky úveru a náklady s nehnuteľnosťou, ako aj právoplatnému zrušeniu BSM manželov, žiadnu písomnú dohodu ohľadom prevodu nehnuteľností s manželom neuzavrela v roku 2012, kedy sa tak mali dohodnúť. Žalovaná tak jednoznačne mala vedomosť o tom, že uzavretím darovacej zmluvy bude žalobkyni znemožnené vymoženie jej pohľadávky a že jej manžel iný majetok, z ktorého by bolo možné nárok žalobkyne uspokojiť, nevlastní. Súd prvej inštancie nepovažoval za náhodu ani okolnosť, že k uzavretiu darovacej zmluvy a následnému prevodu vlastníckeho práva došlo v období, kedy bolo proti U. F. vedené trestné konanie a bolo zrejmé, že U. F. bude rozhodnutím súdu v trestnom konaní zaviazaný aj na náhradu škody. Úmyselné konanie mal za preukázané aj zriadením vecného bremena v prospech U. F., t.j. v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľnosti, ktorým bolo zaručené, že U. F. bude predmetnú nehnuteľnosť naďalej užívať, ale prevedením vlastníckeho práva na manželku ju "zachráni" pred exekučným konaním. Keďže k právnemu úkonu došlo v posledných troch rokoch pred podaním žaloby (žaloba bola podaná 24.7.2015) mal súd prvej inštancie za splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd určil, že predmetný právny úkon - Darovacia zmluva zo dňa 22.8.2014, je voči žalobkyni právne neúčinná.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur a súdneho poplatku za vydanie predbežného opatrenia (od 1.7.2016 neodkladného opatrenia) vo výške 33 eur.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolateľka namietla, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Vo veci rozhodol aj nad rámec zákona, kde vyslovil neúčinnosť nielen právneho úkonu prevodu vlastníckeho práva, ale aj neúčinnosť právneho úkonu zriadenia vecného bremena - práva doživotného bezplatného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti i napriek tomu, že z ustanovení Občianskeho zákonníka a judikatúry NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2791/99, 21 Cdo 549/2001, 30 Cdo 2435/2006, 30 Cdo 2435/2006, 30 Cdo 2435/2006, 21 Cdo 2426/1999 jednoznačne vyplýva, že odporovateľným úkonom nemôžu byť nikdy ekvivalentné právne úkony, ku ktorým nedochádza ku zmenšeniu majetku dlžníka. Doloženými listinnými dokladmi v konaní uviedla, že prevádzanú nehnuteľnosť kupoval exmanžel, keď bol slobodný, nehnuteľnosť bola financovaná 100% - tným financovaním prostredníctvom hypotekárneho úveru pre mladých, sama uhrádzala splátky predmetného úveru ako aj náklady s užívaním nehnuteľnosti od roku 2011. V rozsudku nebolo spomenuté, do akej výšky je nehnuteľnosť zaťažená a v tomto smere mal súd prvej inštancie vykonať dokazovanie. Jej konanie bolo úmyselné jedine v tej skutočnosti, že mala úmysel poskytovať vlastné, v zamestnaní zarobené financie na úhradu splátok hypotekárneho úveru pre mladých a hradiť poplatky za byt správcovskej spoločnosti. Pokiaľ jej súd prvej inštancie vytkol nespoluprácu uviedla, že súd disponoval všetkými kópiami relevantných dokumentov preukazujúcich jej tvrdenia vo veci. Okolnosť, že vedela o dlhoch manžela tesne po uzavretí manželstva nepreukazuje, že vedela o tejto manželovej konkrétnej pohľadávke voči žalobkyni, ktorá ako jediná z veriteľov podala takúto absurdnú žalobu na súd. O pohľadávke voči žalobkyni sa dozvedela až potom, čo žalobkyňa podala trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu poškodzovanie veriteľa na neznámeho páchateľa . Darovanie nehnuteľnosti bolo uskutočnené za primeranú protihodnotu (doterajšie úhrady splátok úveru a platieb za byt) a v čase uzavretia darovacej zmluvy nemala vedomosť o dlhu exmanžela voči žalobkyni. Pokiaľ boli pochybnosti o obsahu ústnej dohody z roku 2012, ústne dohody môžu spochybňovať a vyvracať zmluvné strany, nikdy nie tretie osoby. Najzávažnejší dôvod, pre ktorý došlo k uzavretiu darovacej zmluvy až po piatich rokoch od jeho kúpy súd nespomenul a nezohľadnil. Odvolateľka napokon uviedla, že prestala poskytovať finančné prostriedky na splácanie splátok Hypotekárneho úveru pre mladých v Sberbank, a.s. potom čo zistila, že žalobkyňa má zámer tento byt preexekvovať a záložný veriteľ Sberbank, a.s. dal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, môže mať

rôznu povahu. Bezodplatný prevod bytu dlžníkom na žalovanú bez primeranej protihodnoty a súčasné zriadenie vecného bremena v podobe práva doživotného bezplatného bývania a užívania bytu dlžníkom je jasným preukázaním účelovosti tohto prevodu. V prípadoch právnych úkonov medzi dlžníkom a blízkou osobou zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť o tomto úmysle predpokladá. Žalovaná počas konania nepreukázala, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom žalobkyne nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu a odvolávanie sa na ústnu dohodu o prevode bytu je irelevantné a účelové.

8. Žalovaná v následnom písomnom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa svojim konaním poškodzuje nielen ju, ale aj ďalšie subjekty. K otázke primeranej protihodnoty zopakovala vyjadrenie uvedené v podanom odvolaní s tým, že žalobkyňa nemá mať odkiaľ vedomosť o tom, kto byt reálne užíval, užíva a bude užívať a neprináleží mu takéto skutočnosti komentovať. Darovaciu zmluvu bola nútená uzavrieť až po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti pre nutnosť vrátiť štátny príspevok pre mladých. Pokiaľ ide o jej účasť na pojednávaniach a zmenu trvalého bydliska v priebehu konania uviedla, že osobná účasť na pojednávaní je jej právom a nie povinnosťou.

9. Žalobkyňa v následnom písomnom vyjadrení uviedla, že v konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre určenie neúčinnosti právneho úkonu.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku žalobkyne, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

11. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalovanej vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu.

12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) a využíva možnosť použitia skráteného odôvodnenia potvrdzujúceho rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami uvádza nasledovné.

13. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p..

14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vo vzťahu k prijatému výroku vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil i listinné dôkazy doložené žalovanou v prílohe jej podania zo dňa 13.4.2016, a to jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, starostlivo pritom prihliadajúc na to, čo v konaní vyšlo najavo. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

15. Pokiaľ odvolateľka namieta nevykonanie ďalšieho dokazovania odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. K procesným právam strany sporu totiž nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie strane sporu. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia. Odvolateľkou v prílohe podania zo dňa 13.4.2016 navrhnuté doplnenie dokazovania - vyžiadanie spisu sp.zn. 16C/123/2012 o zaplatenie platieb správcovskej spoločnosti SENES spol.s.r.o. a vyšetrovací spis OO Podunajské Biskupice z roku 2015, aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné vykonať, keďže tieto nemali pre posúdenie rozhodujúcich skutočností v spore podstatný význam.

16. K námietke odvolateľky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

17. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky je treba uviesť, že v podmienkach právneho poriadku platného v SR nezávislé a nestranné súdy rozhodujúce spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv nie sú viazané rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR, keď viazanosť všeobecného súdu inými rozhodnutiami je vymedzená v § 193 C.s.p. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sú sudcovia pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu. Na uvedenom základe potom nebolo možné priznať úspech námietke žalovanej vo vzťahu k vysloveniu neúčinnosti právneho úkonu zriadenia vecného bremena - práva doživotného bezplatného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti konštatuje, že súdne rozhodnutia sú najvýznamnejším článkom súdneho konania, v ktorých súd vyjadruje svoj právny názor na vec, stanovuje, čo je právom, resp. čo bude vynucovať svojimi orgánmi. Obsah rozhodnutia vo veci samej súd vyslovuje vo výroku rozsudku (§

155 ods.1 O.s.p.), ktorý je záväzným stanovením toho, čo je v konkrétnom prípade právom (typicky v sporových konaniach), prípadne záväzným stanovením práv a povinností účastníkov konania (typicky v nesporových konaniach). Výrok ako jediná časť súdneho rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí jeho právoplatnosti je záväzný pre zákonom stanovený okruh strán, resp. účastníkov. Výrok súdneho rozhodnutia musí byť formulovaný jasne, stručne , výstižne a zrozumiteľne, teda tak, aby rešpektoval požiadavky potencionálnej materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. V danej veci súd prvej inštancie výrokom napadnutého rozhodnutia vyslovil, že darovacia zmluva uzavretá medzi U. F., nar. XX.X.XXXX a žalovanou, nar. XX.X.XXXX, ktorá bola vložená do katastra nehnuteľností pod č. V- XXXXX/XX zo dňa 14.10.2014 je voči žalobkyni právne neúčinná. Označenie predmetu tejto zmluvy vo výroku rozhodnutia (prevod vlastníckeho práva z U. F. na žalovanú k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k. ú. P. V., obec BA - m. č. P. V., Okres Bratislava II, a to byt č. XX-XX, XX. poschodie, vchod K. X/B, V., spoluvlastnícky podiel 1/1, parc. č. XXXX/X o výmere 692 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX a zriadenie vecného bremena - právo doživotného bezplatného bývania a užívania bytu č. XX-XX, XX. poschodie, K. X/B, V. v prospech U. F.) je potom len údajom bližšie identifikujúcim darovaciu zmluvu napadnutú žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a, § 42b Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).