Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-135-2017.pdf
PDF · 99.23 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/135/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, so sídlom Trnava, Františkánska 16, zastúpenému advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Trnava, Paulínska 20, proti žalovanému: V. R., nar. X.X.XXXX, bytom L., R. X, o zaplatenie 130,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13C/59/2003-926 zo dňa 28.4.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 259, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, vecne tým, že vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil a to aj napriek nesúhlasu žalovaného ako právneho nástupcu pôvodne žalovaného predchodcu, ktorý v priebehu konania zomrel, ktorý žalovaný nepreukázal existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Žalovaný na jednej strane sám vo svojom nesúhlase uvádza, že konanie trvá už 14 rokov, počas ktorých boli pôvodný žalovaný tak i on vystavení právnej neistote a bolo porušené jeho Ústavou SR zaručené právo na rýchly a objektívny priebeh súdneho konania, avšak na druhej strane žiada pokračovať v tomto konaní z dôvodu, že chce očistiť dobré meno nebohého žalovaného a tak isto jeho, hlavne pred verejnosťou a spolumajiteľmi domu. Súd je však toho názoru, že aj zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom dosiahne žalovaný ním sledovaný zámer, nakoľko žalobca nevzal svoju žalobu späť pre správanie žalovaného, ale z dôvodov na svojej strane a v uznesení o zastavení konania súd neuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žiadnu sumu, preto nebude dôvod označovať žalovaného ani jeho právneho predchodcu za neplatiča ani zo strany žalobcu ani zo strany susedov. Žalovaným uvádzaný dôvod na nezastavenie konania tak podľa súdu nie je vážny a neopodstatňuje pokračovanie v konaní, predmetom ktorého je zaplatenie peňažnej sumy 130,98 Eur s príslušenstvom, po zastavení ktorého nedôjde k ohrozeniu práv a oprávnených záujmov žalovaného, ani sa nijako nezhorší jeho postavenie vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný navyše tvrdený dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby ani nepreukázal, pričom dôkazné bremeno existencie takéhoto dôvodu nesie žalovaný. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje. V prípade neoprávnených zásahov do dobrého mena žalovaného či už zo strany žalobcu alebo iných osôb a vzniku nemajetkovej ujmy sa žalovaný môže samostatnou žalobou domáhať ochrany osobnosti podľa § 11 až § 16 Občianskeho
zákonníka. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko procesne zastavenie konania zavinil žalobca, keď žalobu vzala späť z dôvodu na jeho strane a nie pre správanie žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré súd zaplatil znalcom Ing. Štefanovi Szabovi a Zuzane Trubačovej ako znalečné zo štátnych rozpočtových prostriedkov, rozhodol súd podľa výsledku konania tak, že štát má voči žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že je síce faktom, že žalobu zobral späť, napriek tomu má za to, že súd postupoval nesprávne, keď konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo po výzve súdu zo dňa 15.7.2016. Súd konanie vedenom proti N. C. nezastavil, uznesením č.k. 13C/59/2003-923 zo dňa 6.3.2017 pokračoval v konaní s dedičom žalovaného, ktorým je V. R., nar. X.X.XXXX. Podľa jeho názoru, keďže konanie proti N. C. zastavené nebolo, práve naopak, súd v konaní pokračoval s V. R., a on voči V. R. žalobu nezobral späť, súd nemal postupovať podľa § 145 ods. 1 CSP. Súd pokračoval v konaní s V. R., nakoľko v tom čase súd bol oboznámený s osvedčením o dedičstve č.k. 27D/84/2015, Dnot 174/15-106 zo dňa 19.1.2017, podľa ktorého V. R. je dedičom žalovaného N. C. a z osvedčenia o dedičstve je nesporné, že do dedičstva neboli zahrnuté pasíva, ktoré notárovi ako súdnemu komisárovi oznámil a prihlásil do dedičského konania. Čo sa týka náhrady trov konania, súd prvej inštancie rozhodol formalisticky, svojvoľne, bez toho, aby mal jeho výrok základ v obsahu spisu. Vo všeobecnosti platí, že pre rozhodovanie a o náhrade trov konania platí zásada úspechu vo veci a zásada zavinenia sankčnou náhradou, nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Pri zastavení konania je otázka náhrady nákladov konania zásadné zistenie, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalobca v konaní domáhal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť. Zavinene nemožno vykladať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie účastníka konania. V prejednávanom prípade, príčinou späťvzatia žaloby bola objektívna skutočnosť - smrť žalovaného a následné dedičské konanie. Z tejto skutočnosti je potom zrejmé, že neexistuje jeho procesné zavinenie vo vzťahu k zastaveniu konania. 4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril v tom smere, že súdne konanie trvá už 14 rokov a počas tejto doby pôvodný žalovaný až do svojej smrti žil v právnej neistote, keď Ústava Slovenskej republiky mu zaručovala ako občanovi objektívne a rýchle konanie v tejto právnej veci. Z posledného kontrolného znaleckého posudku k právnej veci vyplývalo, že nie žalovaný, ale žalobca má voči nemu nedoplatok, čo konštatoval i Okresný súd Trnava. Dňa 19.1.2017 vyhotovil súdny komisár, JUDr. K. Y., Osvedčenie o dedičstve 27D/84/2015, Dnot 174/15-1016, v obsahu ktorého nie je žiadna zmienka o skutočnosti, že by si žalobca svoju pohľadávku uplatnil v dedičskom konaní. Ako právny nástupca po zomrelom žalovanom nevie, čo tou pohľadávkou právna zástupkyňa žalobcu myslí, pretože o výške pohľadávky, alebo záväzku medzi stranami sporu mal rozhodnúť právoplatný rozsudok okresného súdu. Keďže predmetné súdne konanie nebolo ukončené v primeranej dobe, podľa jeho názoru podstatnú vinu na tomto stave nesie žalobca, preto považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania strán sporu ako i štátu za objektívne.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Súd prvej inštancie, ako i odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupovali na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. a), m) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak konanie zastavil a žalovanému, ako i štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Žalobca podal dňa 18.6.2003 žalobu, ktorou sa domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného N. C. zaplatenia sumy 130,98 Eur (pôvodných 3.946,- Sk) s príslušenstvom titulom nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu v správe žalobcu za obdobie rokov 1999 až 2003. V priebehu konania pôvodný žalovaný N. C. dňa 8.11.2015 zomrel. Z osvedčenia o dedičstve č.k. 27D/84/2015, Dnot 174/15-106 zo dňa 19.1.2017 vyplynulo, že jediným závetným dedičom po poručiteľovi sa stal V. R., nar. X.X.XXXX
- synovec, ktorý ako jediný závetný dedič nadobudol do vlastníctva celé dedičstvo po poručiteľovi. Žalobca (po oznámení mu súdom prvej inštancie, že podľa vec prejednávajúceho notára dedičské konanie po zomrelom žalovanom - N. C. zrejme bude trvať dlhšiu dobu a následnej výzve, či vzhľadom na oznámené na podanom žalobnom návrhu trvá alebo ho berie späť a pohľadávku si uplatní v rámci dedičského konania) podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.7.2016 zobral svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť s tým, že pohľadávku si uplatnil v dedičskom konaní, ktorú skutočnosť žalobca odvolaciemu súdu i preukázal predložením podania žalobcu zo dňa 13.1.2016 adresovanom notárovi JUDr. Jurajovi Novákovi, ktorým si uplatnil pohľadávku, ktorá je predmetom konania v dedičskom konaní po zomrelom N. C.. Po predložení súdu prvej inštancie notárom JUDr. Jurajom Novákom dňa 3.2.2017 osvedčenie o dedičstve č.k. 27D/84/2015, Dnot 174/15-106 zo dňa 19.1.2017, z ktorého vyplynulo, že jediným závetným dedičom po poručiteľovi N. C. zomr. dňa X.XX.XXXX sa stal V. R., nar. X.X.XXXX, ktorý celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudol do vlastníctva, súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k. 13C/59/2003 - 923 zo dňa 6.3.2017, ktorým rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičom zomrelého žalovaného, ktorým je V. R., nar. X.X.XXXX, bytom L., R. X a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania a o náhrade jeho trov napadnutým uznesením.
9. Podľa § 107 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase úmrtia právneho predchodcu žalovaného N. C.), ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo v ňom pokračovať. ten, kto nastupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania, musí prijať stav konania, aký tu je v čase jeho nástupu do riadenia. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
10. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak účastník konania (teraz už strana sporu) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bolo konanie právoplatne skončené, posúdi súd podľa povahy veci, či môže v konaní pokračovať. Ak nie je možné v konaní pokračovať ihneď, konanie preruší. V prípade, ak dôjde k strate spôsobilosti byť účastníkom konania u fyzickej osoby a ak povaha veci umožňuje (ide o majetkovú vec, ako je to i v danom prípade), môže v konaní pokračovať s jej procesným nástupcom (nástupcami), ktorými sú jeho dedičia, ak zákon neustanovuje inak. Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva (rozhodnutí o vyporiadaní dedičov a obdobne) sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
11. Nakoľko pôvodne žalovaný N. C. zomrel pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, v zmysle dovtedy platnej právnej úpravy mal súd pokračovať v konaní s jeho dedičmi, prípadne mohol počkať, kto sa stane jeho právnym nástupcom a následne s ním pokračovať v konaní, tu bez potreby vydávať
o tom uznesenie, ktorého vydanie požaduje až neskoršia právna úprava Civilného sporového poriadku účinná po úmrtí predchodcu žalovaného.
12. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkonom žalobcu adresovaný súdu, z ktorého vyplýva, že žalobca už nemá záujem na prejednaní žaloby ako takej a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe nebude súdom meritórne rozhodnuté. Späťvzatie môže byť odvolané len ak dôjde toto odvolanie súdu najneskôr súčasne s týmto úkonom, nič však nebráni opätovnému podaniu späťvzatej žaloby. Bezprostredným následkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania.
13. Vzhľadom na uvedené potom neobstojí argumentácia odvolateľa, že podaním zo dňa 20.7.2016 zobral žalobu späť len vo vzťahu k zomrelému N. C. a nie voči žalovanému. Nespornou skutočnosťou zostáva, že v čase späťvzatia žaloby dňa 22.7.2016 žalovaný N. C., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX, už stratil spôsobilosť byť stranou sporu a súd po jeho úmrtí spred späťzatia žaloby mohol pokračovať v konaní s jeho dedičmi bez ohľadu na to, kto sa stane v skutočnosti jeho právnym nástupcom. Súd mohol tiež vyčkať na potvrdenie právneho nástupníctva po zomrelom žalovanom súdom v dedičskom konaní a pokračovať v konaní až s právnym nástupcom, tu bez potreby vydávať o tom rozhodnutie (súd to v danej veci i využil). Z uvedeného je potom možné vyvodiť jediný záver, že späťvzatie žaloby v čase, kedy sa ešte nedalo hodnoverne ustáliť kto sa stane právnym nástupcom zomrelého N. C., teda či sa vôbec terajší žalovaný ním i stane, nie je možné viazať na osobu zomrelého, ktorý smrťou stratil procesnú spôsobilosť. Podaním odvolania žalobcom voči zastaveniu konania po späťvzatí žaloby nie je možné revidovať rozhodnutie vziať žalobu späť po tom, čo sa potvrdí právne nástupníctvo po zomrelom žalovanom konkrétnej osobe.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak vzal žalobca žalobu späť s odôvodnením rozhodnutia uplatniť si pohľadávku v dedičskom konaní po zomrelom pôvodnom žalovanom, čo sa preukazateľne i stalo, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
16. Pokiaľ sa žalobca bráni, že zastavenie konania nezavinil, pretože jeho dôvodom bola objektívna skutočnosť - úmrtie žalovaného N. C., takáto obrana nemôže obstáť.
17. Podľa už cit. § 107 OSP ten, kto nastupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka (teraz už strany) konania, musí prijať stav konania, aký tu je v čase jeho nástupu do predmetného konania. V právnej teórii i v súdnej praxi tak nie je pochýb o tom, že všetky účinky (hmotnoprávne i procesné) spojené so začatím konania (sporu) medzi pôvodnými účastníkmi konania (teraz už stranami sporu) zostávajú aj po jeho nástupe do konania zachované, že procesný nástupca je viazaný všetkými procesnými a hmotnoprávnymi úkony, ktoré v konaní urobil jeho procesné predchodca, a že i trovy vzniknuté za konania jeho predchodcu patria k trovách procesného nástupcu (porov. Drápal, L. in: Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občiansky súdny poriadok I. § 1 až 200Z. Komentár, 1. vydanie, Praha, CH Beck, 2009, str. 729, ďalej napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.2.2006, sp. zn. 21 Cdo 289/2005). Z uvedeného možno potom vyvodiť jedine to, že žalobca aj po smrti pôvodne žalovaného N. C. mohol v konaní pokračovať s jeho právnym nástupcom - terajším žalovaným, ktorý zostal viazaný všetkými úkonmi predchodcu, a ktorého trovy konania patria k trovám žalovaného, ktorých náhradovej povinnosti sa žalobca v predmetnom konaní preto zbaviť nemôže, navyše za situácie, keď to bol práve žalovaný, ktorý v konaní urobil procesne všetko preto (nesúhlas so späťvzatím žaloby), aby sa konanie neskončilo bez meritórneho rozhodnutia a bola mu prisúdená náhrada trov tohto konania (samozrejme v prípade jeho úspechu v konaní, ktorý hájil).
18. V popísaných skutočnostiach súd nevidel ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP a nepriznanie žalovanému náhradu trov konania, pretože za danej situácie by skutočne nebolo spravodlivé požadovať od žalovaného, aby si náklady sporu niesol bez nároku na ich náhradu.
19. Uvedené potom bezvýhradne platí i vo vzťahu k náhrade trov konania, ktoré vznikli štátu.
20. Po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne, potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100% proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).