Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-381-2016.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/381/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. Q., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Y. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. - A., P. XXX/XX a S.. K. V., nar. 6.XX.XXXX, trvale bytom V. - A., P. XXX/XX, zast. Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 33 o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2016 domáhal, aby súd zveril maloletú F. do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch od pondelka párneho týždňa do pondelka nepárneho týždňa s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletej F. zo strany otca aj matky bude prebiehať v škôlke, ktorú maloletá navštevuje. Úpravu styku s maloletou s oboma rodičmi počas letných školských prázdnin, jarných prázdnin a Vianoc navrhuje ponechať tak, ako to stanovil okresný súd č.k. 13P/278/2014-89. Svoj návrh odôvodnil tým, že s maloletou chce tráviť viac času, zodpovedne na ňu platí výživné, dokáže sa o ňu zodpovedne postarať a zabezpečiť jej všetky potreby. Zmenu styku žiada aj z dôvodu neschopnosti sa dohodnúť zo strany matky maloletej v banálnych veciach. Každá jeho prosba stráviť čas s dcérou nad rámec určeného času mu bola zo strany matky dieťaťa zamietnutá. O mocenských praktikách matky maloletej sa už zmieňoval v minulosti. V bežný školský rok sa nemá možnosť dostať s dcérou na predĺžený víkend, toto je možné iba cez školské prázdniny, čo je ale veľmi málo. Prostredníctvom úradu riešil aj nechcenie dieťaťa chodiť k matke, tieto odovzdávania prebiehajú s plačom, maloletá k matke nechce ísť a je zbytočne vystavovaná stresu. Matka dieťaťa túto situáciu nechce riešiť, je skôr podráždená a správa sa ku nemu aj pred dieťaťom vulgárne a arogantne. Chce apelovať na odovzdávanie a preberanie dieťaťa v MŠ L., čo zdôvodňuje tým, že nechce prichádzať do osobného kontaktu s matkou maloletej. Má to na dcérku negatívny vplyv, vyvoláva to v nej stres a on osobne tiež nestojí, a nie je zvedavý, na posmešky a urážky na jeho osobu. (1)
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že návrh podával preto, že chce byť so svojou dcérou častejšie, chce jej venovať všetok svoj voľný čas. Problém je aj v tom, že dcéra nechce chodiť od neho domov k mame, chcel sa aj s matkou dieťaťa dohodnúť, či by nemohla byť u neho dlhšie ale nedá sa to. Styk prebieha podľa rozhodnutia súdu, matka mu v kontaktoch s dieťaťom nebráni, ale neumožní mu ani kontakt navyše. On býva stále so svojou partnerkou, ktorá býva prítomná keď je malá u neho. Stávalo sa aj v minulosti, že nechcela ísť k mame a plakala, nevedela vysvetliť prečo nechce ísť domov. Toto už viac krát spomínal aj v tých predchádzajúcich konaniach. Momentálne je nezamestnaný, pracovný
pomer ukončil dohodou, chcel vyskúšať niečo iné, prácu už má dohodnutú. V piatok nedáva malú do škôlky, pretože vtedy chodievajú do bábkového divadla alebo do kina. Chce sa jej venovať a byť s ňou čo najviac. S dcérkou navštevuje jazdecký krúžok a tiež chodia pravidelne do bábkového divadla. Je pravdou, že dcére stále krémuje riťku aj ostatné, pretože keď malá príde k nemu, tak to má celé červené. O dieťati sa informuje aj v škôlke, kde má známu a od tej má všetky informácie. Je pravdou, že keď bola dcéra chorá, tak to matke napísal, ale až v čase keď jej dieťa odovzdával, no predtým riadne chodil po lekároch s dieťaťom, keďže bola uňho, tak všetko vybavil s lekármi on. Navrhuje doplniť dokazovanie pribratím súdneho znalca z odboru detskej psychológie. (2)
Otec v konečnom návrhu žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že si budú dcéru odovzdávať v materskej škole. (3)
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. V uvedenom vyjadrení zo dňa 7.2.2017 uviedla, že striedavú starostlivosť už mali zopár mesiacov v čase rozvodu, čo malo absolútne negatívny vplyv na psychiku dieťaťa, čo v súdnom konaní uvádzal aj sám otec. Preto nedokáže pochopiť, že aj napriek tomu tento neustále dokáže žiadať o striedavú starostlivosť. Ako rodičia spolu nedokážu vôbec komunikovať. Je si istá, že otec by sa sám bez pomoci svojej matky a otčima o dcérku nedokázal postarať, nemá zabezpečené svoje bývanie, dcéru v piatok nenosí do škôlky. Dcéru nemôže prihlásiť na žiadne mimorámcové aktivity, nakoľko jej otec by ju v tom v žiadnom prípade nepodporoval už len z princípu, že ju tam nahlásila ona. Nie je pravdou, že by mu neumožnila aj dlhší kontakt s dieťaťom, zopár krát sa takto pokúšali dohodnúť, avšak dohoda zo strany otca dieťaťa nie je možná. Otec píše, že nemá možnosť byť s dcérou predĺžený víkend, pričom malá je u svojho otca každý týždeň od štvrtka do piatka alebo od štvrtka do nedele. To ona si nemôže vzhľadom na danú situáciu dopriať normálny víkend piatok - nedeľa a už vôbec nie predĺžený víkend štvrtok - nedeľa. To, že malá nechce chodiť k matke je výmysel zo strany otca, ktorý maloletú presviedčal ako mu bude za ňou smutno, ako jej u maminky bude zle, že najlepšie je u tatika a podobné výmysly. Ona jej to potom musela vysvetľovať. Dcéra teraz chodí od otca domov veselá, preberanie je bez problémov, bez plaču. Otec dieťaťa je psychicky nevyrovnaný, náladový, to už nehovorí o jeho vulgarizmoch na adresu jej matky, keď sa raz za pol roka stane, že táto je pri odovzdávaní dcérky. Ďalej matka uviedla, že otec dieťaťa je notorický klamár, dcéra nechce k nemu chodiť. Stal sa incident 8. až 9.4.2017 keď bola malá u neho. Vtedy bol s malou na pohotovosti, pobehali chirurgiu. Chcela sa od nej dozvedieť čo sa stalo, avšak odmietla o tom hovoriť. Preto to chcela zistiť prostredníctvom sociálky. Otec jej síce dal všetky papiere ohľadne ošetrenia, ale malá podľa jej názoru nebola u otca na záchode, preto ju to bruško bolelo. To bolo v čase keď bola u neho od štvrtka do nedele a v nedeľu boli na tej pohotovosti. Ďalej chce uviesť, že 5.6.2017 fyzicky napadol jej otca na ulici, keď tento išiel s malou na prechádzku. Ďalšia vec je tá, že sa rozprávala aj s psychologičkou a pediatričkou, ktoré ju utvrdili v tom, že nie je v poriadku, keď jej otec krémikuje neustále genitálie. Ona mu to už vysvetľovala, ale nedá si povedať. Dcéra už plienky nenosí, takže to nie je potrebné. Ďalej matka uviedla, že minulý rok posielala otcovi fotky zo škôlky, aj z mimoškolských aktivít, na čo jej odpísal, že jeho to mimo škôlky nezaujíma, že sa iba vystatuje kde všade dieťa nosí. (4)
Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu uviedla, že navrhuje návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovania ohľadne prizvania znalca, stotožňuje sa s procesným rozhodnutím súdu. Zo správ z psychologických konzultácií bol zistený názor dieťaťa, ktorému vyhovuje takýto stav, aký je v súčasnej dobe, nechce na ňom nič meniť. Rodičia aj naďalej nedokážu adekvátne komunikovať medzi sebou a v takomto prípade by striedavá osobná starostlivosť vniesla ešte väčšiu destabilizáciu do výchovného procesu. Poukazuje na ustanovenie § 26 Zákona o rodine, kde v tomto prípade neboli splnené podmienky na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, nakoľko neprišlo k podstatnej zmene pomerov. S poukazom na výpoveď maloletej netrvajú na zúžení styku otca s dieťaťom, nakoľko maloletej takýto stav vyhovuje. (5)
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že na základe výpovede maloletej prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb navrhujú návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Od poslednej úpravy nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Dieťa má pozitívny vzťah k obom svojim rodičom, ktorí ale nedokážu konštruktívne komunikovať. (6)
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, vyjadrenie matky k návrhu, správu z pohovoru s dieťaťom zo dňa 15.3.2017, písomné stanovisko a návrhy na doplnenie dokazovania zo strany otca, písomné doplnenie návrhu zo strany otca zo dňa 13.4.2017, správu k mediácii, rozhodnutie úradu práce o obnovení výplaty prídavkov na dieťa, rozhodnutie o prijatí do MŠ, čestné prehlásenie, doklady k výdavkom matky na dieťa, ďalšie výdavky matky, rozpis mesačných výdavkov, správy z psychologických konzultácií, návrh na doplnenie dokazovania zo strany otca, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 13P/363/2015, z neho rozhodnutie na čl. 44 a nasledovné, čl. 64 a nasledovné, 13P/309/2014, z neho rozhodnutie na čl. 45 a nasledovné, 13P/278/2014, z neho rozhodnutie na čl. 89 a nasledovné, 120 a nasledovné a zistil tento skutkový stav: (7) Maloletá F. Q., nar. X.X.XXXX pochádza z manželstva rodičov Y. Q. a S.. K. V., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/278/2014-89 zo dňa 18.12.2014. Maloletá bola zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletou počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň v mesiaci od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod.; v období letných školských prázdnin každý tretí a štvrtý plný júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. nepretržite a každý tretí a štvrtý plný augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. nepretržite a období od 24.12. do 1.1. nasledujúceho roka každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod. Voči predmetnému rozsudku v časti úpravy práv a povinností rodičov podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.6.2015 bol rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdený. (8) Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/363/2015-44 zo dňa 5.4.2016 súd zamietol návrh matky na zúženie styku otca s maloletým dieťaťom a tiež zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 8CoP/34/2016-64 zo dňa 30.6.2016 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej F., nakoľko rodičia nie sú schopní navzájom spolupracovať v záujme ich maloletého dieťaťa. Ich komunikácia je nekonštruktívna, sú voči sebe kritickí a napádajú sa rôznymi obvineniami. Nedokážu akceptovať vzťah dieťaťa a druhého rodiča a akceptovať dôležitosť roly druhého rodiča v živote dieťaťa. Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov pri rozvode nenastal žiaden posun v postoji rodičov a ich komunikácii. Neprišlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu. (9)
Dňa 20.12.2016 (necelých 6 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu) podal otec maloletej návrh na zmenu posledného rozhodnutia a opakovane žiadal o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletou F. prebieha podľa úpravy styku pravidelne, matka súdom nariadené stretnutia nemarí, otec sa maloletej počas kontaktov venuje a zabezpečuje jej potreby. (10)
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra zo dňa 15.3.2017 vyplýva, že maloletá je z doterajšou úpravou kontaktov s otcom spokojná, nie je pravdou že by plakala keď ide od otca k matke. Na otázku či by chcela byť s otcom viac dní, teda týždeň, nevedela odpovedať, pretože nevedela čo je to týždeň. Dieťa pojmy ako striedavá osobná starostlivosť nechápe, nemá predstavu čo to obnáša, pričom je jej dobre s oboma rodičmi, ale u matky jej je podľa jej vyjadrenia lepšie. Rodičia maloletej boli z ich súhlasom zaradení do mediačného procesu od 15.2.2017. (11)
Dňa 13.4.2017 zaslal otec súdu oznámenie, že si myslí, že v ich prípade nemajú mediačné stretnutia žiaden prospešný zmysel, nesúhlasí s naťahovaním času u mediátora. Taktika mediátora je postavená na čase, ale tu ide o čas dieťaťa, ktoré psychicky trpí, trvá na znaleckom dokazovaní. (12)
Zo správy JUDr. Mgr. B. L. zo dňa 27.4.2017 vyplýva, že začala mediáciu s rodičmi maloletého dieťaťa, s ktorými sa na úvod stretla na oddelených mediačných stretnutiach a súhlasili s mediáciou. Rodičia sa stretli následne na spoločnom mediačnom stretnutí a predniesli svoje návrhy. Otec navrhol preberanie dieťaťa v predškolskom alebo školskom zariadení pri týždňovej osobnej starostlivosti. Chýbajú mu informácie o školských a mimoškolských aktivitách dieťaťa a o jeho zdravotnom stave. Otec správanie matky považuje za správanie naschvál, chcel by, aby si delili predĺžené víkendy s matkou tak, aby s dcérou trávil viac času. Matka dieťaťa uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou,
pretože otec nedokáže dodržiavať pravidlá, dcéru necháva doma, nedáva ju do škôlky, starostlivosť zabezpečuje stará matka dieťaťa. Vadí jej, že nemôže počas pobytu u otca s dcérou telefonovať, otec podľa nej nedokáže konštruktívne komunikovať. Poukázala na to, že dcéru dáva k otcovi aj v čase OČR alebo choroby. Spoločné mediačné stretnutia prebiehali v konfrontačnom duchu. Rodičia sa nedokážu dohodnúť ani na základných veciach. Otec poukazoval na to, že u nich fungovala striedavá osobná starostlivosť a nevidí dôvod, prečo by to nemohlo fungovať aj ďalej. Matka poukazuje na to, že pokiaľ bola ona ústretová, všetko fungovalo, inak to vôbec nejde. Situácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa je mimoriadne napätá. Nevedia sa ovládať, dieťa je účastné konfliktov rodičov a to najmä pri preberaní. Tým, že bývajú blízko seba, konfliktné situácie vznikajú častejšie. Dňa 27.4.2017 otec maloletej telefonicky a neskôr mailom odmietol pokračovať v mediácii. Z ohľadom na neústupčivosť rodičov, konfliktnú a nekonštruktívnu komunikáciu je potrebné pre rodičov nastaviť pevné pravidlá pri výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. (13)
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra, referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 25.8.2017 vyplýva, že maloletá záujem o výchovu a starostlivosť aj citové zázemie dostáva od obidvoch rodičov a rovnako aj ona je na oboch citovo naviazaná, hoci na matku silnejšie. Z tohto dôvodu sa im javí požiadavka matky (na zúženie styku) ako neopodstatnená. Na druhej strane je potrebné prioritne odstrániť tenziu medzi rodičmi a komunikačnú bariéru medzi nimi, jednou možnosťou je odovzdávanie si dcéry v materskej škole, čo je toho času vhodné, no nie trvalé riešenie. Požiadavke otca na striedavú osobnú starostlivosť bráni funkčná a konštruktívna komunikácia rodičov dieťaťa a odovzdávanie si informácií o dieťati. V prípade jej nefunkčnosti je vhodné poukázať na to, z ktorej strany je bariéra v komunikácii, resp. ktorý z rodičov zabraňuje tomu, aby mohla prebiehať funkčne. Tak, ako na mediačných stretnutiach nedošlo k dohode rodičov, rovnako ani v ich inštitúcii sa nepodarilo dospieť k takej forme starostlivosti o dieťa, s ktorou by obaja rodičia boli stotožnení. V rámci pohovoru na uvedenom referáte sa maloletá vyjadrila, že počas obdobia kedy je na niekoľko dní u otca jej niekedy matka chýba, keď je u matky, otec jej chýba menej. Zároveň ich požiadala, aby to otcovi nepovedali, že ona mu to povie doma. Keby sa mala vyjadriť k tomu, ako by chcela byť s rodičmi, je to tak, ako teraz, nechcela by nič zmeniť. Maloletá sa vyjadrila, že rodičia sa už neľúbia a niekedy sa aj hádali, ale to ešte nebola na svete, teraz sa nehádajú. Do svojej rodiny zaradila mamu, babku, dedka a maminho priateľa. Na otázku či aj otec je jej rodina sa vyjadrila, že otec patrí do inej rodiny, kde je tiež babka, dedko a teta s dcérou B.. (14)
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. (15)
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (16)
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (17)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť nebol podaný dôvodne, preto je potrebné návrh ako nedôvodný zamietnuť. Z vyššie vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, avšak táto sa pre ich neschopnosť kooperovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty, javí v súčasnosti ako nevhodná. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu
kultivovane zvládnuť, potom výrazne prevyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Riadna výchova dieťaťa je nielen právom ale aj povinnosťou rodičov. Striedavá starostlivosť však nie je vhodným riešením v prípade, ak rodičia pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča a tak vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa. V danom prípade bolo preukázané, že rodičia maloletej F. nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Maloletá je v súčasnej dobe vzhľadom k svoju veku viac citovo naviazaná na svoju matku. Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala aj zmenu tohto posledného rozhodnutia súdu. Matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa riadne, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd mal za to, že v súčasnej dobe striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, preto návrh otca ako nedôvodný zamietol. Tak, ako aj v predchádzajúcom konaní, súd dáva otcovi do pozornosti, že do striedavej osobnej starostlivosti bude môcť byť maloletá F. zverená až potom, čo sa podstatne zmenia pomery na strane účastníkov konania, čo v tomto prípade znamená, že rodičia maloletej začnú spolu konštruktívne komunikovať. Pokiaľ situáciu nedokážu zvládnuť samy, čo je z doterajšieho poznania skutkového stavu zrejmé, môžu požiadať o pomoc buď mediátora alebo prostredníctvom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny akreditovaný subjekt. Takúto pomoc otec síce v rámci konania odmietal, ale iba za pomoci uvedených inštitúcií sa rodičia naučia uprednostňovať blaho dieťaťa pred svojimi ambíciami, lepšie sa sebapoznať , ako aj lepšie poznať druhého rodiča a maloleté dieťa, jeho potreby, limity a hodnoty, naučia sa porozumeniu a úcte k druhému rodičovi a maloletému dieťaťu, uznajú, že dieťaťu má byť dovolené a podporované prežívanie lásky a ochrany od oboch rodičov. Nakoľko od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, súd návrh otca ako nedôvodný zamietol. (18) Pre úplnosť súd poznamenáva, že nepovažoval za potrebné vo veci vykonávať ďalšie navrhnuté dokazovanie a to vypracovanie znaleckého posudku tak, ako to navrhoval otec, nakoľko z výsledkov doterajšieho dokazovania je zrejmé, že k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy neprišlo, maloletá má vytvorené citové väzby na oboch svojich rodičov a problémom aj naďalej zostávajú konfliktné vzťahy a nekomunikácia medzi rodičmi maloletej F.. (19)
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (20)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.