Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_8C-50-2017.pdf
PDF · 86.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/50/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v spore žalobcov: X/ Ľ. Š., B.. XX.X.XXXX, X. Ž. I. Č.. XXX, Ž., X/ Y. Š., B.. XX.X.XXXX, X. Ž. I. Č.. 107, Žilina, obaja zastúpení: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., IČO: 47 258 608, so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, proti žalovanému: Ľ. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. Ž. I. Č.. XX, Ž., P. W. o nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu žalobcov v rade 1/ a 2/ zo dňa 17.7.2017 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov v r. 1/ a 2/ voči žalovanému zo dňa 17.7.2017 z a m i e t a .
Žalovanému sa v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.7.2017 náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.7.2017 domáhajú voči žalovanému zdržať sa zásahov a ak tieto nastali, tieto odstrániť, ktoré by vytvárali akúkoľvek prekážku pre prechod z pozemku KN-C parc. č. 617/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.150 m2 (zapísaný na LV č. 1157 k. ú. Žilinská Lehota), cez pozemok KN-C parc. č. 121 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 824 m2 (zapísaný na LV č. 208 k. ú. Žilinská Lehota), cez pozemok KN- C parc. č. 122/1 - záhrady o výmere 293 m2, k žumpe na ňom postavenej a k pozemku KN-C parc. č. 122/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 (zapísaný na LV č. 148 k. ú. Žilinská Lehota) a k domu súp. č. 107 postavenému na KN-C parc. č. 122/2 (zapísaný na LV č. 354 k. ú. Žilinská Lehota), a to až do rozhodnutia vo veci samej.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ odôvodnili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že príslušenstvom rodinného domu súp. č. 107 je žumpa postavená na pozemku KN-C parc. č. 122/1, ktorú vybudovali žalobcovia v r. 2001 a ku ktorej je prístup zabezpečený z verejnej komunikácie KN-C parc. č. 617/1. Žalobcovia v súlade s príslušnou právnou úpravou podľa stavebného zákona vykonali stavbu plota na hranici pozemkov KN-C parc. č. 122/1 vo vlastníctve žalobcov a KN-C parc. č. 120/1, parc. č. 121 vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný tvrdiac, že plot na hranici medzi pozemkami KN-C parc. č. 122/1 (vo vlastníctve žalobcov) a KN-C parc. č. 120/1, parc. č. 121 (vo vlastníctve žalovaného), je plotom postaveným na pozemku žalovaného, svojvoľne znemožnil prístup žalobcom ako vlastníkom pozemku prístup na nehnuteľnosť a domovú nehnuteľnosť dom súp. č. 107 postavený na KN-C parc. č. 122/2, ktorá tvorí prístup z verejnej komunikácie KN-C parc. č. 617/1, ale najmä znemožnil prístup k ich vedľajšej stavbe, resp. príslušenstvu rodinného domu súp. č. 107, a to k žumpe postavenej na parc. č. 122/1, keďže tak, ako to vyplýva z obrazovej fotodokumentácie, fyzicky zamedzil využívaniu brány cez vybudované oplotenie na prístup k pozemku parc. č. 122/1. Žalobcovia tak majú záujem na nariadenie neodkladného opatrenia pre zásah do ich práva užívať vedľajšiu stavbu, resp. príslušenstvo rodinného domu súp. č. 107, lebo ak existuje spor o priebeh hranice, žalovaný ho nerieši podaním žalobného návrhu, ktorým by sa táto spornosť odstránila, ale využíva svojvôľu v rozpore s § 3, 4 Občianskeho
zákonníka. Žalobcom je tak bránené v obhospodarovaní a využívaní studne postavenej na pozemku parc. č. 122/1, ku ktorej nie je iný prístup, ako z verejnej komunikácie KN-C parc. č. 617/1.
3. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom spisu vo veci samej vrátane listinných dôkazov predložených žalobcami v rade 1/ a 2/, pričom mal osvedčené:
4. Podľa výpisu z LV č. 354 k. ú. Žilinská Lehota žalobcovia v r. 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. 120/2 záhrady o výmere 219 m2 a domu súp. č. 107 postavenému na KN-C parc. č. 122/2, zároveň podľa výpisu z LV č. 148 k. ú. Žilinská Lehota žalovaná v r. 2/ je výlučnou vlastníčkou pozemku KN-C parc. č. 122/1 - záhrady o výmere 293 m2 a pozemku KN-C parc. č. 122/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2.
5. Podľa sprievodnej správy - projektu pre stavebné povolenie Ing. Emila Jutku, marec 2001, stavba domu stojaceho na parc. č. 122/2 pozostáva aj z prístavby žumpy k rodinnému domu. Osobitne podľa grafickej situácie (č.l. 8, 9 spisu) žumpa sa nachádza na parc. č. 122/1 v blízkosti miestnej komunikácie parc. č. 617.
6. Žalobcovia tiež vychádzajú z geometrického plánu zhotoviteľa GEOMETRA ŽILINA, s.r.o., zo dňa 10.9.2013. Osobitne podľa jeho grafickej prílohy (č.l. 14 spisu) na opačnej strane nadväzujúcich pozemkov parc. č. 122/1, 122/2, než je žumpa postavená na parc. č. 122/1, je rodinný dom postavený na parc. č. 122/2 a prístup od miestnej komunikácie parc. č. 668/1.
7. Podľa výpisu z LV č. 208 k. ú. Žilinská Lehota žalovaný je výlučným vlastníkom KN-C parc. č. 120/1 - záhrady o výmere 727 m2, KN-C parc. č. 121 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 824 m2 a domu stojaceho na parc. č. 121.
8. Medzi stranami spor o priebeh hranice medzi pozemkami KN-C parc. č. 122/1 vo vlastníctve žalobcov a KN-C parc. č. 120/1, parc. č. 121 vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný vychádzal z geometrického plánu zhotoviteľa Ing. Marián Forbak - GEOMER, č. 35/2016 (č.l. 23 - 25). Na podnet žalobcov (č.l. 20 spisu) Úrad geodézie, kartografie a katastra SR listom z 22.1.2016 odpovedal, že katastrálna inšpekcia nemá oprávnenie na vymeriavanie, resp. vytyčovanie hraníc pozemkov. Podľa obsahu listu mesta Žilina z 5.6.2017 (č.l. 28 spisu), ktorý predložili žalobcovia, mesto ako stavebný orgán odkázalo pisateľa na podanie návrhu na súd.
9. Na fotografiách predložených žalobcami v rade 1/ a 2/ (č.l. 35 spisu) sú zobrazené kovové prekážky blokujúce bránu plota.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP ): Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP: Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 333 CSP: Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP: Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 335 CSP: (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. (2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu
zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. (3) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
17. Podľa § 336 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
18. Podľa § 337 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
19. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
20. Na základe osvedčeného stavu sa súd priklonil k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobcovia v rade 1/ a 2/ najmä neosvedčili naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania ako predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je príznačné, že na nadväzujúce pozemky parc. č. 122/1, 122/2, zásahom do užívania ktorých žalobcovia svoj návrh odôvodňujú, je prístup z dvoch strán, a to na jednej strane, kde je žumpa postavená na parc. č. 122/1, z miestnej komunikácie parc. č. 617/1, a na druhej strane, kde je rodinný dom postavený na parc. č. 122/2, je prístup z miestnej komunikácie parc. č. 668/1. Podľa povahy veci takto vedené konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázalo pôvodcu zásahu, ktorý umiestnil kovové prekážky blokujúce bránu plota podľa fotografií predložených žalobcami v rade 1/ a 2/. Ak podľa tvrdení žalobcov v rade 1/ a 2/ ide o konanie žalovaného v rámci sporu o priebeh hranice, tak právnym nástrojom, ktorý svedčí žalobcom v rade 1/ a 2/, je podanie žaloby vo veci samej o zdržanie sa zásahov do ich vlastníckeho práva. Je príznačné, že na podanie tejto žaloby by boli stále aktívne vecne legitimovaní žalobcovia v rade 1/ a 2/,
či už by neodkladné opatrenie súd nariadil alebo nenariadil. Na uvedenom nič nemení ani konštatovanie žalobcov v rade 1/ a 2/, že žalovaný namiesto toho, aby on podal žalobu, sám konaná svojvoľne. Civilné sporové konanie o odstránenie zásahov do vlastníckeho práva je dodatočnou reakciou na porušenie práva inou osobou, čiže žalobcovia môžu zo zodpovednosti žalovaného vychádzať, ak žalobu vo veci samej podajú a budú v nej úspešní. Aj keď podľa cit. ust. § 336 CSP súd zvažoval nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia a uloženie povinnosti samotným žalobcom v r. 1/ a 2/ na podanie žaloby, je príznačné, že ak by sa žalovaný podľa obsahu nariadeného neodkladného opatrenia správal, zároveň by odpadol predmet sporu vo veci samej. Inak povedané, rozsah otázok, ktoré sú sporné v tomto štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, prakticky zodpovedá rozsahu otázok vo veci samej a súd nezistil osobitný dôvod, spočívajúci napr. vo výlučnosti prístupu na nehnuteľnosť, nutnosti uspokojovať základné potreby človeka a podobne, pre ktorý by ukladal povinnosti pred rozhodnutím vo veci samej. Príznačne tiež by bolo nespravodlivé určiť procesne zodpovednú stranu za výsledok samotného konania o nariadenie neodkladného opatrenia iba na základe tvrdení strany žalobcov. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
21. O nároku na náhradu trov relatívne samostatného konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol analogicky podľa § 255 ods. 1 CSP, lebo keď súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešnou stranou v tomto štádiu je strana žalovaného, ale jemu pri danom priebehu konania o nariadenie neodkladného opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal. Vyriešenie tejto otázky by bolo nezávislé od prípadného riešenia otázky náhrady trov konania v prípadnom konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).