Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v právnej veci H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. F., U. XX (ďalej v texte aj „navrhovateľ"), proti Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F. F., L. XX (ďalej v texte aj „manželka navrhovateľa"), v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Pc/2/2017 - 31, zo dňa 04.05.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 12.04.1980, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H., vo zväzku 6, ročník XXXX na stane XX pod poradovým číslom XX (prvý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok). V dôvodoch rozsudku konštatoval, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod, pretože výsluchom účastníkov aj listinnými dokladmi bolo preukázané, že manželstvo nie je funkčné, nespĺňa svoj spoločenský účel, problémy sú dlhodobého charakteru, nejedná sa len o prechodný stav. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, žijú každý v inom byte, spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú takmer 15 rokov. Stretajú sa náhodne na ulici, nevedú spoločnú domácnosť, nevychovávajú spoločne maloleté deti; deti pochádzajúce z manželstva sú plnoleté. Navrhovateľ stratil k manželke citový vzťah a nie je nádej na obnovu manželského spolužitia. Súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol aj napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa, pričom dospel k záveru, že nevytvárajú trvalé životné spoločenstvo muža a ženy. Navrhovateľ absolútne odmieta zotrvať v manželskom zväzku, pretože v manželstve je vytvorený taký stav, že manželstvo neplní svoj účel, vzťahy medzi ním a manželkou sú vážne narušené; rozvod manželstva považuje za jediné riešenie vzniknutej situácie. Nežijú v spoločnej domácnosti, spoločnú domácnosť nevedú, takmer sa nestretávajú, stupeň rozvratu manželstva v ich prípade je kvalifikovaný. Narušenie a trvalý rozvrat vzťahov zapríčinili jednak podstatné, ale aj menej podstatné okolnosti ich vzájomného života. Manželstvo v súčasnej dobe nemôže plniť svoj účel do budúcna a nie je možné ani očakávať, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia; obnovenie manželského spolužitia navrhovateľ absolútne vylúčil, pričom ani z výpovede manželky navrhovateľa nemal súd za preukázané, že by táto mala skutočnú a vážnu snahu o obnovenie manželského spolužitia, čo vyplýva z toho, že vlastne nijakým spôsobom, a to najmä v období od podania návrhu neurobila nič pre vzájomné zblíženie sa s navrhovateľom tak, aby sa vzájomné vzťahy medzi manželmi dostali do takej roviny, že by ich vzájomný vzťah bolo možné označiť za vzťah predpokladaný zákonom o rodine.

Ako príčinu rozvratu manželstva súd videl najmä skutočnosť, že účastníci v priebehu trvania manželstva nenašli vhodný stupeň vzájomnej komunikácie, ktorým by boli schopní riešiť vzájomne vzniknuté problémy, ba naopak dochádzalo zrejme k fyzickým stretom medzi nimi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p“).

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a manželstvo nerozviesť. Dôvody pre rozvod boli nedostatočne a nesprávne posúdené. Ona sa rozviesť nechce a dôvody rozvodu nevidí. Spočiatku si myslela, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva preto, aby ju nahneval, preto zbrklo a neuvážene reagovala aj ona a s návrhom súhlasila. Následne si vec dôkladne premyslela, nesúhlasila s návrhom na rozvod a nesúhlasí s ním ani teraz. Manžel uvádzal nepravdivé skutočnosti, že mu v minulosti ubližovala fyzicky, psychicky, obvinil ju z toho, že trpí psychickou poruchou, čo nie je pravda. Žiadala, aby mohla mať na pojednávaní advokáta, pretože nerozumela, čo sa na pojednávaní odohráva, nevedela správne reagovať na manželove klamstvá a bola zmätená. Ona netrpí psychickou poruchou alebo chorobou a nebolo tomu tak ani minulosti. Po smrti jej matky, ktorá spáchala samovraždu, ju manžel presvedčil, aby sa nechala vyšetriť, či netrpí psychickou poruchou, ako jej matka. Požiadavka manžela ju urážala, ale pre zachovanie pokoja v rodine vyšetrenie absolvovala, pričom lekári u nej nezistili žiadnu psychickú poruchu alebo chorobu. Hoci manželstvo nebolo vždy ideálne a mali aj nedorozumenia, vedeli ich vyriešiť, a prekonali ťažké situácie, ktoré zvládli. Manžel sa počas trvania manželstva opakovane dopustil nevery, ale známosti prerušil a ona sa mu snažila odpustiť. Manželovi bola vždy verná, vždy sa snažila starať o deti, ktoré sú už plnoleté a samostatné. Kvôli deťom nadobudli dva byty, aby ich zabezpečili, a preto počas manželstva bývali rôzne, niekedy spolu v byte ne L. alebo v byte na U., niekedy bývali jeden v jednom, druhý v druhom byte. Náklady na byty si rozdelili, ona uhrádza náklady za byt na L. a manžel uhrádza náklady za byt na U. ulici. Spolu s dcérou mu pomáhali v čase jeho vážnych zdravotných problémov, ktoré pretrvávajú dodnes, pomáhali mu v starostlivosti o jeho starú a chorú matku, rešpektovali jeho povolanie a jeho rozhodnutia, ktoré urobil, pomáhali mu. Konflikty nevyhrocovali, snažili sa im predchádzať. Manžel jej opakovane, a to aj potom, ako podal návrh na rozvod manželstva povedal, že ju má rád a pritom ju objímal. Nerozumie preto, prečo v rozvodom konaní tvrdí niečo iné. Ona rozvod nepotrebuje, ani nechce. Aj iných manželstvách vzniknú problémy a manželia zostanú spolu, a to zvlášť v ich veku, kedy by si na starosť mali byť oporou a pomáhať si. Pochádza z rodiny, kde nikto z príbuzných nie je rozvedený a nemyslí si, že by sa mali rozviesť práve oni. Manželov návrh na rozvod zranil nielen ju, ale aj ich deti. Hoci sa v dôsledku podaného návrhu na rozvod a vyjadrení manžela na pojednávaní ich vzťahy narušili, nepovažuje to za rozvrat, ktorý by bol vážny, trvalý a taký, že by pri snahe ich oboch nevedeli manželské spolužitie obnoviť. Manželstvo nepovažuje za trvalo rozvrátené, pričom má záujem na tom, aby spolužitie bolo obnovené. Napriek jej žiadosti, že chce byť na pojednávaní zastúpená advokátom, jej to súd neumožnil a hoci s návrhom na rozvod ona nesúhlasila, súd sa nepokúsil o zmierenie a zároveň neboli odstránené rozpory v ich výpovediach, keď obaja o ich spolužití hovorili odlišne. Navrhla, aby súd vypočul deti, resp. aspoň dcéru Y. L., bývajúcu v F. F. na J. 9.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako správny v plnom rozsahu potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie manželky navrhovateľa nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne, a z toho vyvodil aj správny právny záver. S dôvodmi jeho rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje ich správnosť a v podrobnostiach na ne odkazuje.

7. Na zhrnutie a zvýraznenie podstatných skutočností odvolací súd uvádza: Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzatvorili manželstvo 12.04.1980. Z manželstva pochádzajú dve, v súčasnosti plnoleté deti. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo; posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v F. F. na L. ulici XX. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti už takmer 15 rokov. Nadobudli dva byty s úmyslom zabezpečiť svoje deti, ale v súčasnosti žijú navrhovateľ v jednom byte na adrese U. XX v F. F. a manželka navrhovateľa v druhom (na L. XX). Navrhovateľ tvrdil, že jeho manželka trpela psychickou poruchou, ktorá jej však nebola diagnostikovaná a on sa v manželstve necítil bezpečne; niekoľkokrát bol z jej strany fyzicky napadnutý a mal z jej správania obavu; zo vzniknutého stavu sa cítil vyčerpaný, nemohol sa sústrediť na prácu a postoj v priebehu času zo strany jeho manželky sa nezmenil; obnovenie spolužitia nie je reálne; stalo sa, že manželka rozbila sklenenú výplň na dverách, kedy on ležal v posteli, ona sa vrútila do izby a bila ho po hlave - z takéhoto stavu mal ťažké depresie, zrútil sa, z ochorenia sa liečil a lieči aj dodnes; nemôže a nechce žiť v takejto domácnosti, a pokiaľ by sa jeho manželka v minulosti liečila, boli by schopní spolu žiť, čo sa však nestalo. Manželka navrhovateľa potvrdila, že 15 rokov nebývajú v spoločnej domácnosti, ani nevedú spoločnú domácnosť, stretávajú sa, stalo sa aj, že manžel za ňou prišiel do práce; poprela skutočnosti ohľadne jej fyzického ataku voči manželovi; naopak, on voči nej postupoval hrubým spôsobom v čase, keď ešte bývali v spoločnej domácnosti, vyhrážal sa jej, že ju vyhodí z bytu, zavolá na ňu políciu a podobne; bol liečený na psychiatrii s tým, že mal závažné ochorenie, udrel si hlavu, mal hematóm a od nej žiadal, aby sa tiež podrobila psychologickému alebo psychiatrickému vyšetreniu; splnila jeho žiadosť, žiadna diagnóza jej zistená nebola; žiadne kroky k náprave ich vzájomného vzťahu v manželstve od podania návrhu na rozvod manželom neurobila, nevyhľadala manžela a nepokúsila sa o zmier a obnoviť spolužitie. Okresný súd konštatoval, a krajský súd s ním súhlasí, že manželstvo účastníkov je možné rozviesť vtedy, ak je rozvrat v manželstve neodstrániteľný a nenapraviteľný vzhľadom na hĺbku a trvalosť do budúcna, ktorý vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Kvalifikácia rozvratu je tiež posudzovaná aj podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje vo vzťahu k plneniu účelu manželstva, a to najmä vytváraním trvalého životného spoločenstva oboch manželov. Na rozvod manželstva neexistuje právny nárok, a to ani vtedy, keď s tým obaja manželia nesúhlasia. Taktiež pokiaľ jeden z manželov nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, neexistuje nárok na zamietnutie takéhoto návrhu. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody, týkajúce sa nepodstatných vecí, môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.

8. V prejednávanom prípade súd na základe vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov dospel k záveru, že v danom prípade sú podmienky pre rozvod manželstva splnené. Dlhodobo neboli riešené nezhody a menej podstatné okolnosti vzájomného života. Počas 15 rokov manželia nevedú ani nebývajú v spoločnej domácnosti, nevytvárajú trvalé životné spoločenstvo muža a ženy. Medzi manželmi existuje vážne narušenie citových vzťahov a navrhovateľ absolútne odmieta zotrvať v manželskom zväzku.

9. Krajský súd v zhode s okresným súdom je toho názoru, že dôvody na rozvod manželstva v prejednávanom prípade sú dané. Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach (§ 22 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine) uvádza, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch; tieto dôvody na zánik manželstva rozvodom upravuje § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Po preskúmaní spisu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi účastníkov sú tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Objektívne preukázané skutočnosti, de facto potvrdila aj samotná manželka navrhovateľa, ktorá ich žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila v priebehu prvostupňového ani odvolacieho konania. Inak povedané, manželka navrhovateľa počas celého konania nepredložila jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s navrhovateľom žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie a spolu intímne žijú. Manželka navrhovateľa má pravdu v tom, že manželia sú povinní si navzájom pomáhať v zdraví i chorobe, ale aj tieto povinnosti majú svoje medze. Odvolací súd musí konštatovať, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby zotrval vo zväzku s manželkou proti jeho vôli. Za stavu, keď manželstvo už neplní dlhú dobu žiadnu zo svojich funkcií a keď navrhovateľ kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, pričom tieto skutočnosti zdôraznil aj na pojednávaní, nemal okresný

súd inú možnosť ako manželstvo účastníkov rozviesť; odvolací súd tento rozsudok považoval za vecne správny, a preto ho potvrdil.

10. Odvolaním manželky navrhovateľa bol de facto napadnutý aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ako výrok súvisiaci. V konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú v zásade právo na náhradu trov konania; súd im môže priznať náhradu trov konania, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Odvolací súd konštatuje, že na strane účastníkov nebola preukázaná existencia podmienok pre priznanie trov konania a z toho dôvodu je rozsudok okresného súdu správny aj v tomto výroku; preto ho odvolací súd potvrdil.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 57 a § 58 C.m.p. a § 52 C.m.p..

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).