Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-158-2016.pdf
PDF · 72.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/158/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom: 1/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T., 2/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X/X, E., O. republika, 3/ P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, O., 4/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, G., o zaplatenie 9.753,13 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/6/2016-98 zo dňa 12.04.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu v 1. až 4. rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 2.322,83 eur v splátkach po 100 eur mesačne, úrok z omeškania z tejto sumy, v prevyšujúcej časti návrh zamietol, rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal od odporcov zaplatenia sumy 9.753,13 eur s úrokom z omeškania titulom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Súd prvej inštancie uviedol, že po uzavretí zmluvy o stavebnom sporení a poskytnutí mimoriadneho medziúveru vo výške 9.958,17 eur navrhovateľ listom z 30.01.2014 odstúpil od zmluvy a odporcov vyzval na vrátenie zostatku úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy, súd priznal navrhovateľovi nárok na úhradu sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami, pričom tento predstavuje 2.322,83 eur. Poukázal na § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa zmluva zrušila od počiatku a následkom odstúpenia je povinnosť každého z účastníkov vrátiť druhému všetko čo podľa zmluvy dostal. Súčasný návrh navrhovateľa predstavuje nárok nie z titulu úveru, ale z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, napadol zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne aplikoval § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, teda režim Občianskeho zákonníka namiesto aplikácie § 506 Obchodného zákonníka v spojení s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, teda režim Obchodného zákonníka. Podľa názoru navrhovateľa odstúpením od zmluvy zmluva nezaniká od počiatku, ale od okamihu odstúpenia. Obchodný zákonník je špeciálny zákon vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. V skutočnosti ale súd aplikoval Občiansky zákonník ako špeciálny zákon vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Ak by aj súd prvej inštancie správne posúdil odstúpenie od
zmluvy, § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V článku 7 bod 6 Zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pretože plnenie zo strany navrhovateľa nespočívalo len v peňažnom plnení v nominálnej výške úveru, ale aj v službe, ktorej podstatou bolo prenechanie peňažných prostriedkov na používanie na určitý čas. Táto služba nemala charakter peňažného plnenia a nie je možné ju fyzicky vydať späť, ale má svoju hodnotu, a preto podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa mal za takéto obohatenie poskytnúť peňažná náhrada. Súd tiež vec nesprávne právne posúdil v časti nároku na dohodnutý úrok, keďže aj v tejto časti zamietol nárok navrhovateľa. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov.
3. Odporcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy potrebné aplikovať občianskoprávnu úpravu vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Tento záver vyplýva z § 52 ods. 2 OZ, pričom toto ustanovenie je potrebné použiť aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015). Z ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy dochádza k jej zrušeniu od počiatku a medzi účastníkmi vzniká vzťah z bezdôvodného obohatenia. Zmluvné dojednanie o tom, že aj po odstúpení od zmluvy má navrhovateľ právo na niektoré zmluvné plnenia odporuje tomuto ustanoveniu a teda je neplatné. Takéto dojednanie by bolo aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou (je pre spotrebiteľa nevýhodné a v konaní nebola preukázané individuálnosť jeho dojednania). Nie je možné pri vydaní bezdôvodného obohatenia, aby navrhovateľovi bola poskytnutá náhrada za „službu prenechania peňažných prostriedkov na používanie“, pretože v navrhovateľ odporcovi poskytol len úver, na ktorého vrátenie má nárok. S poskytnutím úveru je logicky spojená následná možnosť odporcov s úverov disponovať, táto „možnosť“ však nebola plnením navrhovateľa. Podľa rozhodnutia NS SR 4 Obo 143/98 úroky z úveru patria len do splatnosti dlhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešným odporcom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.