Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/469/2016

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: A. G., nar. X.X.XXXX, bytom H., K. XXX proti žalovanému: Q. G., nar. X.X.XXXX, bytom H., K. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Tóth, advokát, AK Komárno, Dunajské nábrežie 14 o vydanie vecí, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať veci opísané a určené v petite žaloby.

2. Prípisom doručeným súdu dňa 19.9.2017 žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu.

3. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

4. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

Zásada procesnej zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 , z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods. 1 , z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 . Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď' žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

5. V danom prípade súd rozhodol o zastavení konania podľa § 145 CSP, nakoľko žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu. Súhlas žalovaných so späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred pojednávaním.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 256 ods. 1 CSP. Strana sporu- žalobca- založili vzťah medzi ním a súdom, ako i medzi súdom a žalovaným a taktiež medzi stranami navzájom, čím je nutné uplatniť zásadu procesnej zodpovednosti strany na zastavení konania.

Súd je názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane. Súd je názoru, že sú splnené všetky predpoklady tak, ako sú opísané vyššie. Je teda daná príčina, ktorou je správanie sa strany sporu (späťvzatie žaloby žalobcom) a dôsledkom je vznik trov protistrany. V prípade ak k zastaveniu prišlo z akejsi svojvôli žalobcu, t.j. bez príčiny, ktorá by spočívala v správaní žalovaného (napr. vydanie požadovaných vecí), musí trovy konania jednoznačne znášať žalobca, ktorý zastavenie zavinil. Súd je názoru, že žalovaný nemôže zodpovedať za vznik trov konania, ktoré inicioval žalobca a ktoré žalobca zobral späť v domnení, že žaloba už z nejakého dôvodu nie je dôvodná, a to bez ohľadu na to, ako by bolo meritórne rozhodnuté. Žalovaný, ktorý sa iba v konaní bránil, nemôže niesť zodpovednosť za vznik trov, keď k zastaveniu príde z dôvodu konania žalobcu ako pána sporu. Primárne sa musí brať do úvahy správanie žalobcu, ktorý svojim konaním vyvolal zastavenie konania, pričom zastavenie konania resp. podanie návrhu na zastavenie konania, nemalo príčinu v správaní sa žalovaného. Rovnako tak ani vznik sporu nebol primárne odvodený od správania sa žalovaného, ale z nepreukázaných tvrdení o zadržiavaní vecí žalovaným. Teda ani samotný vznik sporu nemožno jednoznačne dať na vrub správania žalovaného, a vonkoncom sa mu teda nemôže pripísať zavinenie na zastavení konania. Tu treba jednoznačne ako procesné zavinenie zastavenia vidieť späťvzatie žaloby žalobcom, na ktoré späťvzatie nedal svojim správaním žalovaný podnet.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.