Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-197-2015.pdf
PDF · 70.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/197/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom vo veci žalobkyne: Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, proti žalovanému: C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, o úpravu vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný platiť žalobkyni na výživné mesačne sumou 1,- Eur mesačne počnúc od 01. 06. 2015 do 31. 08. 2015, ktoré výživné uhradí do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku návrh žalobkyne zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01. 06. 2015 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť prispievať jej na výživu počnúc dňom podania návrhu sumou 1,- Eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám žalobkyne. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Na pojednávaní konanom dňa 20. 09. 2017 žalobkyňa uviedla, že na podanom návrhu trvá, nakoľko tento podávala v čase, keď bola nezamestnaná a bola to podmienka, že jej úrad práce bude poskytovať nejakú podporu. V tom období od manžela odišla a teda aj zo spoločnej domácnosti. Ďalej uviedla, že od 01. 09. 2015 je zamestnaná až doposiaľ. Manžel výživné na deti platí. Rozhodnutie súdu o tejto veci potrebuje predložiť na úrad práce.
3. Žalovaný pred súdom uviedol, že s návrhom súhlasí, samozrejme iba do doby pokiaľ manželka bola nezamestnaná tj. 01. 09. 2015. Žalovaný je zamestnaný od novembra 2014. Výživné na deti pravidelne uhrádza.
4. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v súdom spise a to: s návrhom z čl. 1 a s prílohami z čl. 2-7, so správami úradu práce z čl. XX, obce T. z čl. XX-XX, s vyjadrením žalovaného z čl. 16.
5. Podľa § 72 ods. 1 až 3 Zákona o rodine (ZR) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený
manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
6. Podľa § 75 ods. 1, 2 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
7. Súd s ohľadom na vykonané dokazovanie súd návrhu žalobkyne vyhovel v časti o platenie výživného od 01. 06. 2015 do 31. 08. 2015 a to sumu 1,- Eur mesačne, ktoré uložil žalovanému zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh žalobkyne zamietol.
8. Podľa § 49 ods. 1 až 3 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. (2) Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. (3) Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
11. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania na strane účastníkov súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.