Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-70-2016.pdf
PDF · 100.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: G. o zaplatenie 60,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 60,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 60,- eur od 29. 5. 2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 90,76 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. 9. 2016 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 60,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 12. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 22. 10. 2012 zmluvu o pôžičke č. 20303846, na základe ktorej poskytol žalovanej finančné plnenie vo výške 72,- eur s tým, že pôžičku mala splácať v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume 4,- eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila iba sumu 12,-eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 3. 10. 2013 ju pôvodný žalobca vyzval listom - predžalobnou upomienkou k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 60,- eur.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad a predžalobnú upomienku s doručenkou.
3. Uznesením zo dňa 3. 3. 2017 č.k. 10Csp/70/2016-24 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 5. 2017 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., toho času podľa údajov z obchodného registra už sídliacou na adrese Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 (ďalej len „žalobca“).
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami, výzvou vyjadriť sa k nej a poučením o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach bola do vlastných rúk doručená dňa 17. 5. 2017, písomne nevyjadrila.
5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaná sa k veci vôbec nevyjadrila), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. 9. 2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 13. 9. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
7. Z obsahu zmluvy o pôžičke číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22. 10. 2012 súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná v uvedenej zmluve dohodli bezúročnú pôžičku vo výške 72,- eur za účelom financovania kúpy žalovanou kupovaného tovaru - mobilného telefónu MOTOROLA GLEAM ktorého kúpna cena bola 81,- eur s tým, že žalovaná uhradila akontáciu vo výške 9,- eur a na zvyšok kúpnej ceny vo výške 72,- eur jej bola poskytnutá bezúročná pôžička. Tá sa mala vrátiť v 18 mesačných splátkach vo výške 4,- eur splatných v 28. deň v mesiaci počnúc prvou splátkou dňa 28. 12. 2012 a končiac poslednou splátkou dňa 28. 5. 2014.
8. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve predloženého žalobcom súd zistil, že sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok pôžičky žalovanou z ktorých vyplýva, že žalovaná uhradila okrem akontácie len 3 splátky po 4,- eurá dňa 12. 2. 2012, dňa 12. 3. 2013 a dňa 12. 4. 2013, spolu teda uhradila v splátkach sumu 12,- eur. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanej boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške spolu 10,05 eur ktoré si žalobca v žalobe neuplatnil. Podľa záverečného sumára v tomto prehľade mala žalovaná v splátkach žalobcovi zaplatiť sumu spolu 81,- eur, čo po odpočítaní ňou uskutočnených úhrad vo výške 12,- eur a akontácie 9,- eur činí k zaplateniu sumu 60,- eur rovnajúcu sa žalovanej sume. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 3. 10. 2013 právny predchodca žalobcu odvolávajúc sa na Všeobecné obchodné podmienky požiadal žalovanú o úhradu všetkých splátok jednorázovo v lehote 3 dní od doručenia tejto upomienky, ktorá podľa doručenky na čl. 8 spisu na adrese bydliska žalovanej prevzatá bola dňa 8. 10. 2013.
9. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu so žalovanou je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovanej bola poskytnutá bezúročná pôžička, ktorá podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je spotrebiteľským úverom (keďže išlo o poskytnutie pôžičky bez úroku a bez ďalších poplatkov), preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z toho, že podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, čo v tomto prípade sú ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Consumer Finance Holding, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
16. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanej bezúročnú pôžičku vo výške 72,- eur, pričom žalovaná na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatila len sumu 12,- eur. Keďže zo sumy bezúročnej pôžičky žalovaná úhradami pred podaním žaloby doposiaľ uhradila časť vo výške spolu 12,- eur, za dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia rozdielu poskytnutej a uhradenej sumy, t.j. v časti zaplatenia istiny 60,- eur (72,- eur - 12,- eur) a úroku z omeškania zo sumy nevrátenej istiny pôžičky, avšak so začiatkom omeškania žalovanej až odo dňa 29. 5. 2014.
17. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky zo zmluvy o pôžičke žalovaná doposiaľ uhradila len sumu 12,- eur. Nespochybnila to ani samotná žalovaná, hoci žaloba s prílohami jej bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť, teda ak by chcela spochybniť základ či výšku voči nej uplatneného nároku, mala dostatočný priestor tak urobiť. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu istiny pôžičky vo výške 60,- eur.
18. Žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 11. 2016 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 21. 11. 2016 preukázal, že postupca Consumer Finance Holding, a.s. oznámil žalovanej, že pohľadávka voči žalovanej z predmetnej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej istiny pôžičky. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 60,- eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradila, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 60,- eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
19. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 60,- eur od 12. 10. 2013 do zaplatenia.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1. 2. 2013 (keďže zmluva bola uzavretá 22. 10. 2012), preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá tu bola vo výške 0,25 % (ku dňu 29. 5. 2014, ktorý súd ustálil ako prvý deň omeškania žalovanej).
24. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 12. 10. 2013 na základe toho, že listinou označenou ako „Predžalobná upomienka“ (čl. 7 spisu) zo dňa 3. 10. 2013 adresovanou žalovanej ju právny predchodca žalobcu vyzval k splateniu celej pôžičky čerpanej na základe zmluvy v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky, ktorá podľa doručenky na čl. 8 spisu bola prevzatá dňa 8. 10. 2013.
25. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovanej celú sumu pôžičky zaplatiť v zmysle „predžalobnej upomienky“ zo dňa 3. 10. 2013 najneskôr do dňa 11. 10. 2013 s následným vznikom omeškania žalovanej dňa 12. 10. 2013 v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti považuje za nepreukázané.
26. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd musí skonštatovať, že žalobca nepreukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie pôžičky. Predovšetkým nebolo preukázané ani splnenie základnej podmienky pre takýto postup, a to existencia platnej dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, tak ako ju vyžaduje § 565 Občianskeho zákonníka na ktorý jeho ust. § 53 ods. 9 v tejto súvislosti odkazuje. V zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach sa takáto dohoda nenachádza. V článku 12 Všeobecných obchodných podmienok označenom ako „Skončenie zmluvy“ je len uvedené, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, avšak toto ustanovenie priamo odporuje § 582 Občianskeho zákonníka, ktoré právo vypovedať zmluvu spája len so zmluvou na dobu neurčitú, čo nebol tento prípad. Ani samotná „Predžalobná upomienka“ neuvádza na základe ktorého konkrétneho zmluvného dojednania je žiadané predčasné zaplatenie celej pôžičky, je tam len uvedené, že okamžitá úhrada všetkých splátok jednorázovo sa žiada „v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy“. Avšak ako už bolo uvedené, v žalobcom predloženej zmluve ani vo Všeobecných obchodných podmienkach sa nenachádza dojednanie, že veriteľ môže žiadať splatenie celej pôžičky pre omeškanie so zaplatením niektorej splátky. Nebolo tiež preukázané, žeby veriteľ súčasne upozornil spotrebiteľa (žalovanú) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo. V súlade s touto vôľou žalobcu preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po splatnosti celej pôžičky, teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď mala byť podľa zmluvy zaplatená jej posledná splátka (28. 5. 2014). Keďže sa tak nestalo, od 29. 5. 2014 je žalovaná preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku
istiny pôžičky. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 8,25 % ročne (ku dňu 29. 5. 2014) a nie sadzba 8,5 % ktorú žalobca žiadal. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná odo dňa 29. 5. 2014 preukázateľne bola v omeškaní so zaplatením celej nevrátenej istiny 60,- eur a jej omeškanie trvá, uložil jej súd spolu so sumou 60,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 60,- eur od 29. 5. 2014 do zaplatenia. Z dôvodov už uvedených súd zamietol žalobu v časti úroku z omeškania požadovaného za čas pred 29. 5. 2014 a nad sadzbu 8,25 % ročne.
28. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod, a to najmä vzhľadom na dĺžku omeškania žalovanej pre ktorú by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, teda tak žalobca ako i žalovaná boli v časti úspešní, v časti neúspešní.
30. Žalovaná istina s príslušenstvom činí 80,12 eur (60,- eur ako v žalobe vyčíslená istina + 20,12 eur ako vypočítaný 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 60,- eur od 12. 10. 2013).
31. Prisúdená istina s príslušenstvom činí 76,42 eur (60,- eur ako prisúdená istina + 16,42 eur ako vypočítaný 8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 60,- eur od 29. 5. 2014).
32. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 95,38 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 4,62 %.
33. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 4,62 % od úspechu žalobcu v rozsahu 95,38 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,76 %.
34. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,76 %.
35. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.