Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-244-2014.pdf
PDF · 104.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/244/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Vratislavom Šteffkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému Y. S., J. X.X.XXXX, G.I. I. E., E. XXX/XX, o zaplatenie 329,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 101,68 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 24.08.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania 44,94 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 17.7.2014, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 329,68 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 329,68 eur od 24.8.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 39,60 eur a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.9.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 600 eur za odplatu vo výške 228 eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazala uhradiť celkovú čiastku vo výške 828 eur v trinástich mesačných splátkach a to v prvých 3 splátkach vo výške 3 eur a ďalej v 10. mesačných splátkach vo výške 81,90 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy o úvere. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil 498,32 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 80 eur bola uhradená dňa 10.9.2012. Predžalobnou upomienkou zo dňa 20.4.2012 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 23.10.2012 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 23.8.2012. Po zosplatnení záväzku bola žalovaným uhradená suma 80,- eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná suma 329,68 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou 828 eur a čiastkou 498,32 eur, ktorá bola uhradená žalovaným. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok bola žalovanému účtovaná zmluvná pokuta 3,30 % z istiny úveru. Keďže istina úveru je vo výške 600 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta bola vo výške 19,80 eur (3,30 % z 600 eur). Žalobou uplatnená zmluvná
pokuta v sume 39,60 eur bola vyčíslená ako mesačná zmluvná pokuta za 2 mesiace omeškania od augusta 2012 do septembra 2012.
2. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Žalobca sa podaním zo dňa 19.6.2015 vyjadril tak, že za dôkaz o poskytnutí finančnej hotovosti vo výške 600 eur žalovanému považuje podpis žalovaného na zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorým potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Celý dlh bol zosplatnený ku dňu 23.8.2012, nakoľko žalovaný v zmysle OP sa dostal do omeškania troch mesiacov s úhradou 9. splátky. Žalovaný uhradil len 8 splátok v celom rozsahu a čiastočne uhradil 9. splátku, spolu 498,32 eur. Jednotlivé splátky pozostávajú: pri splátkach 1. - 3. z istiny 2,17 eur, z úroku 0,43 eur a z odmeny 0,40 eur, t.j. spolu 3,- eur. Splátka 4. - 13. pozostáva z istiny vo výške 59,35 eur, úroku 11,87 eur a z odmeny 10,68 eur, t.j. spolu 81,90 eur, pričom úrok bol zmluvnými stranami dohodnutý v sadzbe 20% a odplata v sadzbe 18%. Účastníci zmluvy si dohodli úrokovú sadzbu vo výške 20% z istiny poskytnutého úveru, čo žalobca považuje za primeranú sadzbu v nebankovom sektore, nakoľko je tu značné finančné riziko. Úhradu žalovaného 498,32 eur započítal žalobca sumou 362,61 eur na istinu, sumou 72,51 eur na úrok a sumou 63,20 eur na odmenu. Dlh v sume 329,68 eur pozostáva z nesplatenej istiny 237,39 eur, z úroku 47,49 eur a odmeny 44,80 eur.
3. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán, a to dňa 13.9.2017.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd sa oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení záväzku, Obchodnými podmienkami, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.6.2015 a zistil tento skutkový stav vec:
6. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.9.2011 súd zistil, že žalobca pri podpise zmluvy poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 600 eur, pričom žalovaný prevzatie istiny v hotovosti potvrdil svojim podpisom na zmluve. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za odplatu vo výške 228 eur a úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkom sumu 828 eur. Žalovaný sa ďalej zaviazal uhradiť veriteľovi úver v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mala platiť vo výške 3 eur a zvyšných 10 splátok v splátkach vo výške 81,90 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov bola 45,11 eur.
7. Podľa článku 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho, alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67 €, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Podľa čl. 1 RPMN činí 67,70 %.
8. Z predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 20.4.2012 vyplýva, že ňou vyzval žalobca žalovaného na uhradenie dlžnej sumy a súčasne upozornil žalovaného, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu svojho dlhu, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Doručenka súdu predložená nebola.
9. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 23.10.2012 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 23.8.2012 bol zosplatnený celý dlh z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním dlhu a uviedol celkovú
dlžnú čiastku vo výške 509,08 eur, ktorá ku dňu vyhotovenia oznámenia predstavovala istinu vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 329,68 eur, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 59,40 eur a náhradu nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho konania v sume 120 eur. Doručenka súdu predložená nebola.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 29.2.2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1-3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.11.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f, k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
23. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené nebolo v konaní sporným, keď priamo v zmluve je v článku I. uvedené, že veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie dodávateľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania úver žalovanému podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posudzoval vzťah účastníkov nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú v písomnej forme a obsahujúcu niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne a to v časti priznanej vo výroku tohto rozhodnutia. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600 eur, v konaní však zostala sporným výška finančných prostriedkov, ktoré má ešte žalovaný žalobcovi splatiť. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako základné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd má za to, že určenie splatnosti jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej zmluve určená jasne a zrozumiteľne, čo má za dôsledok, že nie je určená konečná splatnosť úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť určená termínom t.j. vyjadrená konkrétnym dátum a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli zmluvnej strany, v tomto prípade dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku. Termíny splátok sú uvedené neurčito a z toho potom nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani obchodné podmienky žalobcu, ktoré pripojil k zmluve. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa. Práve uvedenie výšky jednotlivých splátok istiny, úroku a poplatkov sa v zákone uvádza za účelom, aby spotrebiteľ dokázal posúdiť výhodnosť spotrebiteľského úveru, resp. aby jeho výhodnosť dokázal porovnať s inými spotrebiteľskými úvermi. Pri uvedení výšky splátok istiny, úroku a poplatkov by sa spotrebiteľ dokázal lepšie orientovať vo svojom dlhu a zistiť, akú istinu bude musieť splatiť v prípade, že by sa rozhodol úver splatiť skôr, t.j. po uhradení konkrétnych splátok. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, nakoľko však zmluva neobsahuje všetky uvedené zákonné náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Keďže žalovaný neuhradil svoj dlh riadne a včas, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť nesplatenú výšku istiny 101,68 eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v sume 600 eur po odpočítaní zaplatených splátok žalovaným v sume 498,32 eur a vo zvyšnej časti žalovanej sumy súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené ako nedôvodnú zamietol. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne podľa žaloby, pretože tento nepresahuje zákonný úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd avšak úrok z omeškania priznal len zo súdom priznanej istiny úveru, t.j. zo sumy 101,68 eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok a teda len s touto sumou sa žalovaný dostal do omeškania a to od 24.8.2012 do zaplatenia, keďže týmto dňom bol žalovaný preukázateľne so splatením svojho dlhu v omeškaní.
26. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu uplatnenú v sume 39,60 eur, ktorú žalobca vypočítal ako mesačnú zmluvnú pokutu vo výške 19,80 € vynásobenú 2 mesiacmi za 2 mesiace omeškania od augusta 2012 do septembra 2012. Zmluvná pokuta bola uplatnená na základe formulárovej, individuálne nedojednanej podmienky danej dodávateľom do článku 3 Obchodných podmienok, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny. Mesačná zmluvná pokuta predstavuje sumu 19,80 eur, čo by v ročnom ponímaní predstavovalo sumu 237,60 eur. Súd má za to, že v takejto výške dohodnutá zmluvná pokuta je v neprospech spotrebiteľa, ktorý okrem zmluvnej pokuty v prípade omeškania je povinný zaplatiť taktiež úrok z omeškania. So žalovaným nebola uvedená zmluvná pokuta individuálne vyjednaná, keďže zmluvná pokuta je súčasťou obchodných podmienok, ktoré žalovaný mohol prijať len ako celok spolu so zmluvou o úvere. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uvedenú podmienku však dojednanie o zmluvnej pokute v bode 3 obchodných podmienkach nespĺňa, nakoľko dohoda je dvojstranný právny úkon, pričom obchodné podmienky boli podpísané len žalovaným, nie však žalobcom. Preto uvedené dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v bode 3 obchodných podmienok považuje súd pred nedodržanie predpísanej písomnej formy za neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto súd žalobu žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.
27. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca mal úspech 27,53% v sume 101,68 eur, žalovaný mal úspech 72,47% v sume 267,60 eur. Nakoľko bol žalovaný v konaní úspešnejší, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,94%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).