Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/111/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho žalobcu A. N., bytom N. č. XX, S. C., právne zastúpený JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Nám. Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica proti žalovanému: RAVEN a.s., so sídlom Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., Dvory 1932, Púchov, IČO: 36 867 454, o zaplatenie sumy 6.519,34 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. októbra 2016, č.k. 6C/36/2014-472, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti prevyšujúcej sumu 4.714,64 eur s prísl. ako aj vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.512,06 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 08.01.2014 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 69,1%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodná žalobkyňa Viktória Šestáková zomrela dňa 20.09.2014 s tým, že podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 6.519,34 eur s úrokom z omeškania. Uviedla, že je výlučnou vlastníčkou KNE parcely č. 346 zapísaná na LV č. 4020, k.ú. Považské Podhradie, pričom žalovaný pozemok vo výmere 1.399 m2 užíva na vlastné hospodárske aktivity ako zastavanú plochu. Takýmto užívaním sa bezdôvodne obohacuje. Po smrti pôvodnej žalobkyne súd pokračoval v konaní s jej právnym nástupcom Jánom Šestákom, ktorý sa stal vlastníkom KNE parcely č. 346, zapísaný na LV č. 4020.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 OZ, ďalej ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. a ďalej ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 4020, k.ú. Považské Podhradie KNE parcela č. 346 - orná pôda o výmere 3.054 m2. Rovnako nebolo sporné ani to, že časť pozemku o výmere 1.399 m2 užíva žalovaný bez právneho dôvodu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spornou medzi stranami zostala výška nájmu, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. Na Okresný súd Považská Bystrica bolo v minulosti vedených a v súčasnosti je aj vedených viacero obdobných konaní, v ktorých sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíva ich pozemky bez právneho dôvodu. V týchto konaniach bolo nariadených niekoľko znaleckých dokazovaní. Znalcami fyzickými osobami ako aj znaleckými organizáciami, kde sa určená výška nájomného líšila.

4. Z tohto dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ústavom súdneho znalectva, ktorý pôsobí pri Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity, ktorý pri vypracovaní použil najvhodnejšiu metódu pri určení výšky nájomného a to metódu porovnávaciu. Určenie, ktorá metóda je vhodnejšia na splnenie znaleckej úlohy pripadá iba znalcovi. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd mal vychádzať z posudku Ing. Tatiany Klincovej, keďže tento bol ústavom považovaný za dobrý a nevykazoval nedostatky, s týmto názorom nemožno súhlasiť. Je pravdou, že na jednej strane ústav súdneho znalectva uviedol, že posudok Tatiany Klincovej po formálnej a metodickej stránke nevykazuje exaktné pochybenia, avšak ňou stanovené hodnoty sú podhodnotené a za vhodnejšiu pre splnenie znaleckej úvahy považuje metódu porovnávaciu, ktorá je objektívnejšia, keďže metóda polohovej diferenciácie je viazaná na premenné, ktoré sa v praktickom živote pri uzatváraní nájomných zmlúv nepoužívajú. Nič teda nebránilo ústavu súdneho znalectva určiť výšku nájomného za žalované obdobie a súdu, aby tento znalecký posudok použil pre rozhodnutie vo veci. Námietku zo strany žalovaného, či je platná alebo neplatná zmluva v časti nájmu pozemku zo dňa 16.09.2013, k.ú. Orlove súd neprihliadal. Miestna časť Orlove je od mesta Považská Bystrica vzdialená rovnako ako mestská časť Považské Podhradie a túto zmluvu považuje súd za dostatočne určitú a platnú. Pokiaľ právny zástupca žalovaného predložil na porovnanie nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá na pozemky nachádzajúce sa na v k.ú. Streženice, táto obec je vzdialená od mesta Považská Bystrica asi 20 km a táto nájomná zmluva môže paradoxne slúžiť ako porovnávací materiál podľa právneho zástupcu žalovaného v súdenej veci. Znalecký posudok ústavu súdneho znalectva nevykazuje nedostatky, nie je dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie k otázke riešenej v posudku, tento je správny a preto súd závery znaleckého posudku premietol do svojho rozhodnutia. Na námietku žalobcu ohľadom zmluvy o nájme medzi Ľubicou Jarabicou a žalovaným súd neprihliadal, pretože žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by použitie tejto zmluvy mohli spochybniť. Ide o zmluvný konsenzus piatich prenajímateľov a žalovaného ako nájomcu a niet dôvodu, aby zmluva nemohla byť znalcom pri vypracovaní posudku použitá. Za dôvodné nepovažuje súd ani vykonanie ďalšieho dokazovania navrhnutého žalobcom, pretože posudok vyhotovený ústavom súdneho znalectva súd považuje za dostatočne kompletný.

5. Hodnota nájmu pozemku za čas od 08.01.2012 do 08.01.2014 ohodnotil ústav súdneho znalectva vo výške 5.51206 eur, čo zodpovedá hodnote bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu a preto súd žalovaného zaviazal k zaplateniu tejto sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je vo vzťahu k žalobcovi v omeškaní najmenej od podania žaloby na súd a preto súd priznal žalobcovi 5,25% úrok z omeškania od 08.01. do zaplatenia, vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol s tým, že žalobca bol v konaní úspešný vo výške 84,55% a neúspešný 15,45% a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania 69,1%.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 4.714,64 eur a zároveň prizná žalobcom náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 44,64%. Poukázal na tú skutočnosť, že má záujem o usporiadanie užívacích vzťahov k dotknutým pozemkom s tým, že predložil vlastníkom dotknutých pozemkov ponuku na odkúpenie s kúpnou cenou 26,55 eur/m2. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť peňažnú odplatu za užívanie pozemku vo výške 2,33 eur/m2, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobcom predložené dôkazy neboli dostatočným podkladom na to, aby akceptoval stanovenú cenu nájmu za m2 za rok. Súdom ustanovená znalkyňa vyčíslila všeobecnú hodnotu pozemku pri použití metódy polohovej diferenciácie v celkovej výške 30.652,09 eur a v náväznosti na kvantifikáciu určila všeobecnú hodnotu nájmu na úrovni 1,685 eur/m2 á rok z čoho potom vyplýva, že výška bezdôvodného obohatenia by mala predstavovať 4.714,64 eur. Za účelom verifikácie znaleckých záverov prvostupňový súd znalkyňu predvolal na pojednávaní, kde bola vypočutá opätovne aj k námietkam vzneseným žalobcom ohľadom vylúčenia listinných dôkazov pre účely porovnania stanovenia koeficientu polohovej diferenciácie. Napriek tomu, že znalkyňa sa vysporiadala so všetkými otázkami žalobcu, priamo na pojednávaní reagoval, súd ustanovil znaleckú organizáciu Ústav súdneho lekárstva, ktorá konštatovala plnú preskúmateľnosť znaleckého posudku s tým, že stanovila všeobecnú hodnotu nájmu od 1,77 do 2,134 eur/m2 za rok v závislosti od konkrétneho časového obdobia. Žalovaný uvádza, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a nezákonný z dôvodu nezákonného postupu súdu pri vykonávaní a hodnotení dôkazov. Uvedomujúc si potrebu prvostupňového súdu overiť správnosť znaleckých záverov rešpektuje procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý si po podaní znaleckého posudku vyžiadal odborné stanovisko s tým, že nerozporuje ani procesný postup súdu spočívajúci v predvolaní znalkyne na pojednávaní. Znalkyňa podala presvedčivo, logicky a

zrozumiteľne odôvodnila svoje zistenia a závery s tým, že vyčerpávajúco zdôvodnila vylúčenie možných porovnávacích materiálov. S prihliadnutím na náležité zdôvodnenie znaleckých záverov považuje žalovaný znalecký posudok za preskúmateľný a námietky žalobcu spoľahlivo zodpovedané a preto vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania považuje za neúčelné a nehospodárne. Žalobca ani v písomnom podaní, ani na pojednávaní nenavrhol dôkaz vykonaný formou kontrolného znaleckého posudku. Preto je žalovaný presvedčený, že prvostupňový súd nezákonným procesným postupom spočívajúcom v nariadení kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré výslovne žiadna zo sporových strán nenavrhla, porušil ústavné právo na súdnu ochranu. Žalovaný poukazuje na hodnotiace závery kontrolného znaleckého posudku s tým, že nepovažuje výber jednotlivých porovnávacích podkladov bez následného zohľadnenia hlavných faktorov za vecne správny a opodstatnený. Žalovaný pred prvostupňovým súdom primárne namietal vierohodnosť druhého porovnávacieho podkladu zmluvy o nájme časti pozemku o výmere 783 m2 za účelom uskladnenia staveného materiálu, k.ú. Orlove. Znalecká organizácia nemohla zodpovedne zvážiť a vyhodnotiť potencionálnu aplikáciu znižujúcich ekonomických faktorov z dôvodu dátumu prenájmu. Zmluva o nájme časti pozemku zo dňa 16.09.2003 nemôže byť legitímnym podkladom pre porovnanie z dôvodu neurčitosti prenajímaného pozemku, ktorý nie je identifikovaný parcelným číslom a jeho poloha, k.ú. Orlove je iným spôsobom vyššie špecifikovaná s tým, že má za to, že z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu považuje túto nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Poukazoval tiež na tú skutočnosť, že žiadal vykonať dôkaz výsluchom znalca zodpovedného za vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, pričom prvostupňový súd tento dôkaz nevykonal. Arbitrárnosť a svojvôľu prvostupňového súdu pri vykonaní dôkazov dokazuje aj tá skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Klincovej určujúci cenu nájmu na úrovni 1,685 eur/m2 á rok, ktorý bol podaný na základe ustanovení súdom, nešlo o znalecký posudok predložený žalovaným, bolo zo strany prvostupňového súdu opakovane podrobne verifikovaný a skúmaný a to bez návrhu žalobcu. Závery kontrolného znaleckého posudku súd napriek výslovnému návrhu žalovaného ani len výsluchom znalca nepovažoval súd za potrebné, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nesprávnosť napadnutého rozsudku videl v nezákonnom procesnom postupe prvostupňového súdu, ktorý má hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Mal preto za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávny skutkovým zisteniam. Žiadal teda v konečnom dôsledku, aby odvolací súd rozhodol tak, ako požadoval v úvode svojho odvolania.

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný nespochybňuje, že dlhodobo bez právneho dôvodu sa obohacuje na úkor žalobcu tým, že užíva vec, ktorá nie je jeho vlastníctvom s tým, že žalobca má nárok len na takú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá by zodpovedala všeobecnej hodnote nájmu, teda sumu, za ktorú by bolo možné pozemok v danom mieste a čase prenajať titulom nájomného. Primárne je to žalovaný, ktorý dlhodobo porušuje vlastnícke práva žalobcu. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie 3Cdo 298/2006, z ktorého vyplýva, že pokiaľ výška obvyklého nájomného je závislá na účele a spôsobe užívania veci, treba prihliadnuť aj na podstatu faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Mal za to, že všetky skutkové okolnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo súd zhodnotil a vykonal vecne správne, všetky okolnosti vzal do úvahy a poukázal na arbitrárnosť len preto, že súd nerozhodol podľa predstáv žalovaného neznamená, že rozhodnutie nie je správne. Čo sa týka nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, súd nariadil toto znalecké dokazovanie s ohľadom na predložené listinné dôkazné prostriedky a to znalecký posudok č. 108/2014 s tým, že Ing. Klincová pripustila, že ekonomický faktor pri posudzovaní nehnuteľností nehodnotila z ekonomického, ale stavebného hľadiska, čo malo vplyv určenie výšky hodnoty nehnuteľností. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca namietal posudok Ing. Klincovej, pretože nedošlo k odstráneniu tej okolnosti, že znalkyňa neuvádzala pravdu, že nemá dostatok porovnávacieho materiálu na aplikáciu porovnávacej metódy. Pokiaľ sa týka výberu porovnávacieho materiálu a určeniu koeficientov, rovnako aj žalobca môže namietať znalcom použitú zmluvu o nájme, ktorej bol práve žalovaný a to práve s ohľadom na existenciu neprimeranej pohnútky, ktorá viedla žalovaného k uzavretiu zmluvy s tak nízkou hodnotou 1,66 eur, pritom žiadna ďalšia zmluva podobná k.ú. Považské Podhradie neexistuje. Znalec jasne uviedol v znaleckom posudku, že určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na úrovni 21,91 eur je mierne podhodnotená. K procesnému postupu súdu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa predpoklady, ktoré na neho kladie zákon a je naplnením práva na súdnu ochranu. Preto žiadal v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. K podanému vyjadreniu sa žalovaný ďalej písomne nevyjadril.

9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v napadnutom rozsahu vo výrokovej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti na tom právnom názore, že žalovaný je zodpovedný za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na úkor žalobcu tým, že užíval za čas od 08.01.2012 do 08.01.2014 nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. 4020, k.ú. Považské Podhradie, KNE parcela č. 346 - orná pôda o výmere 3.054 m2 v rozsahu 1.399 m2 bez právneho dôvodu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z kontrolného znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

- Fakulty ústavy súdneho znalectva bolo zistené, že ústav zvolil ako výber vhodnej metódy stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, metódu všeobecnej hodnoty nájmu porovnaním, pretože pre daný typ nehnuteľnosti mali znalci k dispozícii dostatočný počet vhodných podkladov pre porovnávanie. Metóda všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov výpočtom je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny nájmu za pozemky v posudzovanom období, ide však len o odborný názor znalca, pričom do výpočtu vstupuje viacero premenných, ktoré môžu mať za následok ovplyvnenie konečného výsledku. Vo vzťahu k posúdeniu znaleckého posudku Ing. Tatiany Klincovej, táto použila metódu polohovej diferenciácie. Vo vzťahu k tomuto posudku ústav konštatoval, že znalkyňa stanovila nájom za pozemok výpočtom s tým, že porovnanie znalkyňa vylúčila. Vylúčenie tejto metódy zdôvodnila nedostatkom relevantných podkladov pre stanovenie objektívnej VŠH nájmu za pozemok. Znalkyňa mala k dispozícii pomerne veľké množstvo podkladov pre porovnanie, z ktorých však väčšinu vylúčila a ich vylúčenie zdôvodnila. Znalkyňa z podkladov, ktoré mala k dispozícii vybrala 9 použiteľných kúpnych zmlúv a 2 nájomné zmluvy, čo nebol dostatočný počet podkladov pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku porovnávacou metódou. Z pohľadu ústavu však nemožno úplne súhlasiť s názorom, že obdobie nájmu v nájomnej zmluve musí byť nevyhnutne zhodné s obdobím stanoveným okresným súdom. Po hlbšej úvahe možno konštatovať, že vzhľadom k charakteru pozemkov sa nájom za ne bude v čase vyvíjať, rásť, resp. klesať len veľmi pomaly, pripadne sa v istom časovom intervale nebude vyvíjať vôbec, teda bude stagnovať. Preto by bolo vhodnejšie brať do úvahy ako vhodné podklady pre porovnanie aj nájomné zmluvy, uzavreté síce mimo posudzovaného obdobia, ale dostatočne blízko neho. Znalkyňou vylúčené podklady, konkrétne nájomné zmluvy uzavreté v rokoch 2005 až 2006 však za takéto podklady nie je možné považovať, pretože boli uzatvorené 6 až 7 rokov pre posudzovaným obdobím. Znalkyňa správne vylúčila aj zmluvy o nájme nebytových priestorov a zmluvy o nájme parkovacích miest. V závere teda ústav konštatuje, že znalkyňou stanovená jednotková VŠH nájmu pozemku za obdobie od 08.01.2012 do 08.01.2014 vo výške 1,685 eur/m2 za rok sa javí ako mierne podhodnotená, pričom podhodnotenie je spôsobené najmä použitím mierne podhodnotenej jednotkovej VŠH pozemku stanovenej metódou polohovej diferenciácie vo výške 21,90 m2. V závere teda ústav konštatuje, že ako vhodná metóda stanovenej všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky bola vybratá metóda stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov porovnaním, pretože pre daný typ nehnuteľností mali znalci k dispozícii dostatočný počet vhodných podkladov pre porovnávanie. Zároveň je pri tejto metóde stanovená konštantná hodnota nájmu, ktorá sa nemení z roka na rok, ako je pri stanovení nájmu pozemku výpočtov pri zmene úrokovej sadzby. Táto metóda kopíruje práce, keď sa nájomné zmluvy na pozemky uzatvárajú spravidla na viac rokov, buď na dobu určitú alebo neurčitú, ale takmer vždy s konštantnou dohodnutou všeobecnou hodnotou nájmu daného pozemku.

11. Vo vzťahu k znaleckému pozemku Ing. Tatiany Klincovej znalecká organizácia konštatovala, že tento posudok je vypracovaný na veľmi dobrej úrovni po formálnej aj metodickej stránke. Nevykazuje exaktné pochybenia a je v plnom rozsahu preskúmateľný. Všeobecná hodnota pozemku stanovená porovnávacou metódou vo výške 22,02 eur/m2 je mierne podhodnotená. Všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku stanovenou metódou polohovej diferenciácie vo výške 21,91 eur/m2 je mierne podhodnotená. Znalkyňou stanovená jednotková cena za čas od 08.01.2012 do 08.01.2014 vo výške 1,685 eur/m2 za rok je mierne podhodnotená, pričom toto podhodnotenie je spôsobené použitím mierne podhodnotenej jednotkovej VŠH pozemku vo výške 21,91 eur/m2. Rozdielnosť znalcami stanovenej jednotkovej VŠH pozemkov a nájmu sú prirodzené a vyplývajú z rozdielneho pohľadu znalca na ohodnocované nehnuteľnosti, pričom do výpočtu vstupuje veľká miera subjektivity znalcov. Rozdiel v

jednotlivých všeobecných hodnotách je znásobený faktom, že ide o pozemky, s ktorými sa bežne na trhu s nehnuteľnosťami neobchoduje.

12. Odvolací súd sa preto v prejednávanej veci plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a zároveň na ne v súlade s § 387 ods. 2 poukazuje. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou užíval v dobe, za ktorú si žalobca uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pozemok vlastnícky patriaci najprv právnej predchodkyni žalobcu a následne titulom dedenia žalobcovi bez toho, aby bola uzavretá dohoda o ich užívaní a medzi účastníkmi neexistoval ani iným právom uznaný dôvod na ich užívanie. Žalovanému sa teda dostalo majetkovej hodnoty spočívajúcej v užívaní tejto nehnuteľnosti, ktorá už v okamihu jej získania nebola v súlade s právom a preto mu v tomto okamihu vznikala povinnosť vrátiť hodnoty, resp. poskytnúť finančnú náhradu za užívanie, pretože túto majetkovú hodnotu nie je možné vydať in natúra. Pokiaľ ide o spôsob vydania, tak ust. § 458 ods. 1 veta druhá príkladmo uvádza, že plnenie v podobe výkonov, avšak v prípade užívania cudzej veci bezplatnej nájomnej zmluvy spočíva obohatenie užívateľa práve v tom, že vykonalo právo nájmu tejto cudzej veci. Užívateľ nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu aj v danom prípade musí byť peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkami napádaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci spravidla vo forme nájmu, ktorý by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.

13. V konaní medzi účastníkmi bola sporná výška takejto náhrady s tým, že odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že na súde prvej inštancie v minulosti prebiehali a v súčasnej dobe prebieha množstvo ďalších konaní, ktorých sa spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, resp. vždy niektorý z nich, ktorý pozemky pre svoju podnikateľskú činnosť využíva žalovaný, domáhajú od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu. V týchto konaniach súdom ustanoveným znalci Ing. Klincová, Ing. Adrián Bachratý, Ing. Miroslav Smatana, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyhotovili znalecké posudky, v ktorých vyčíslili všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v príslušnom časovom období, výšku ročného nájmu, pričom výška ročného nájmu za m2 stanovená týmito znalcami za príslušné obdobia sa do značnej miery odlišovala. Okrem toho boli v konaniach aj v tomto spore predkladané súdu viaceré kúpne nájomne zmluvy slúžiace ako porovnávací materiál, v ktorých sa výška ročného nájmu za m2 v danej lokalite za príslušné obdobia tiež do značnej miery odlišovala.

14. Súdom ustanovená znalecká organizácia jednoznačne zodpovedala na otázky súdu prvej inštancie týkajúcich sa skutočností, ktoré sú významné pre vydanie rozhodnutia v danej veci. Znalecká organizácia sa zároveň aj vysporiadala so znaleckým posudkom Ing. Klincovej a uviedla prečo použila iný typ metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu s tým, že dané kontrolné znalecké dokazovanie v plnej miere reflektuje trhovú cenu nájmu v danom mieste a čase, čím sa dosiahlo ústavné právo na súdnu ochranu. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd nenariadil ním navrhované dokazovanie vo forme výsluchu znaleckej organizácie, pretože v prejednávanej veci žalovaný v rámci vyjadrenia k danému posudku trval len na tej skutočnosti, že nesúhlasí s týmto posudkom a žiada, aby súd použil pre posúdenie danej právnej veci znalecký posudok Ing. Klincovej. Nevykonanie dôkazu podľa návrhu alebo predstáv strany sporu nie je postupom, ktorým by súd porušil právo účastníka na spravodlivý proces, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané patria výlučne súdu a nie účastníkovi konania. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu správne vysporiadal s nariadeným kontrolným znaleckým dokazovaním, pričom táto znalecká organizácia v celom rozsahu správne a korektne a vyčerpávajúco odôvodnila prečo použila daný spôsob metódy pre ohodnocovanie ceny nájmu v prejednávanej veci, teda výšku samotného bezdôvodného obohatenia.

15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí, pretože rozsudok obsahuje všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie stručne, jasne opísal stanoviská, argumentácie oboch strán, z ktorých dôkaz vo veci vychádzal, akými úvahami sa riadil ako vec posúdil po právnej stránke. Skutočnosť, že žalovaný s týmto právnym názorom sa nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .