Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-2-2017.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/2/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: EZ group, s.r.o., IČO: 35 880 210, so sídlom Starorímska 2, 851 10 Bratislava, zastúpenom advokátom Mgr. Gregorom Sadloňom, so sídlom Košariská 192/42, 900 42 Dunajská Lužná, proti žalovaným: 1/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XX, XXX XX N., 2/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, o zaplatenie 1.143,41 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalobcovi sa po právoplatnosti uznesenia v r a c i a súdny poplatok v sume 61,80 € prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov na účet žalobcu IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2017 žalobca žiadal aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných 1/ a 2/ povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.143,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.143,41 € od 27.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.09.2016 v čase o 13:20 hod. na diaľnici D1 v smere od Bratislavy do Trnavy bol vymrštený od vozidla Ford Mondeo, EČV: N. XXX V. idúceho pred vozidlom žalobcu kameň, resp. kamene smerom k čelnému sklu vozidla žalobcu Ford Ranger, EČV: N. XXX M., následkom čoho došlo k poškodeniu čelného skla. V čase vzniku škody nešlo v protismere žiadne vozidlo v bezprostrednej blízkosti vozidla žalobcu, od ktorého by eventuálne mohol byť takýto kameň vymrštený. Vo vozidle žalobcu sa nachádzala okrem konateľa žalobcu aj O.. H. O.. Bezprostredne po vzniku tejto udalosti konateľ žalobcu zastavil žalovaného 1/, kde mu vznik škody aj okolnosti jej vzniku preukázal a žalovaný 1/ svoju zodpovednosť za škodu uznal. Žalobca so žalovaným 1/ spísali správu o nehode, kde žalovaný 1/ aj písomne svojim podpisom potvrdil, že škodu zavinil a teda uznal svoju zodpovednosť za škodu. Žalovaný 1/ má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v poisťovni žalovaného 2/. Žalobca vznik škodovej udalosti bezodkladne ohlásil žalovanému 2/ na základe § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t.j. práva poškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi - žalovanému 2/. Žalovaný 2/ dňa 28.09.2016 vykonal prostredníctvom likvidátora ohliadku, ktorej výsledkom bolo stanovisko, že poškodené sklo na vozidle žalobcu je potrebné vymeniť, pričom likvidácia škody mala byť riešená formou preplatenia faktúry za výmenu skla. Likvidátor žalovaného 2/ pri ohliadke sám fyzicky na čelnom skle označil toto sklo (vyrezaním značky na skle) na výmenu, čím došlo zo strany žalovaného 2/ de facto k jeho ďalšiemu poškodeniu a znehodnoteniu. Žalobca dal čelné sklo vymeniť na vlastné náklady v autorizovanom servise pre motorové vozidlá značky Ford-Summit Motors Slovakia, spol. s
r.o.. Faktúru žalobca uhradil dňa 02.11.2016. Faktúru predložil žalovanému 2/ na preplatenie. Žalovaný 2/ listom zo dňa 02.12.2016 „Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. XXXX.XXXX/XXX-X čelné sklo zo dňa 15.09.2016“ odmietol poistné plnenie s odôvodnením, že nárok žalobcu nie je preukázaný. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, listom zo dňa 13.12.2016, adresovaným na žalovaného 2/ a na vedomie žalovanému 1/, požiadal o znovuprešetrenie škodovej udalosti a vyzval žalovaného 2/ aby vyplatil v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy poistné plnenie v plnej výške. List označil ako predžalobnú výzvu. Žalovaný výzvu prevzal 19.12.2016, lehota na plnenie uplynula dňa 26.12.2016 a tým sa žalovaný 2/ dňom 27.12.2016 dostal do omeškania s plnením a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalovaný 2/ listom zo 04.01.2017 potvrdil svoje odmietavé stanovisko pričom oznámil žalobcovi, že písomné uznanie zodpovednosti za vzniknutú škodu zo strany žalovaného 1/ nepovažuje za dôkaz o tom, že za škodu zodpovedal žalovaný 1/. Podľa žalobcu podpisom správy o nehode došlo zo strany žalovaného 1/ k uznaniu zodpovednosti za škodu a tým aj k uznaniu jeho záväzku nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu. Žalovaný 1/ a 2/ škodu žalobcovi neuhradili, pričom sú povinní nahradiť žalovanému škodu obaja spoločne a nerozdielne, žalovaný 2/ v zmysle § 15 zákona PZP s poukazom na možnosť poškodeného uplatniť si nárok priamo voči poisťovateľovi. Žalobca poukázal aj na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.07.2013 a Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014 Cpj 5/2014.
3. Na návrh žalobcu súd vydal dňa 27.01.2017 platobný rozkaz č.k. 39C 2/2017-59, voči ktorému žalovaný 2/ podal odpor, ktorý zdôvodnil tým, že nie je možné spoľahlivo a objektívne preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti, a teda že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poškodeného, že škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Žalovaný 2/ poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Zb., § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., naplnenie základných znakov zodpovednosti za škodu a podľa žalovaného 2/ v danom prípade je potrebné poukázať na to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka pre vznik zodpovednosti nie je potrebné preukazovať zavinenie, objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Podľa žalovaného 2/, žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistenca a škodou, vzniknutou na jeho motorovom vozidle. Žalovaný 2/ poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp.zn. ÚS 177/08 vo veci posúdenia príčinnej súvislosti. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následne vznik škody a v rámci znášania dôkazného bremena je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom, pričom podľa žalovaného 2/ nepostačuje ani súhlasné tvrdenie žalobcu a poisteného. V prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže registrovať. Rovnako poškodený mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka uplatňovaného úroku z omeškania, žalovaný 2/ v odpore uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP nie je povinný poškodenému hradiť úroky z omeškania, nakoľko si poisťovňa splnila svoju povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť žalobcovi, že odmieta plnenie a v zmysle § 11 ods. 8 PZP úrok z omeškania nie je povinná zaplatiť do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Vzhľadom na to úrok z omeškania nie je možné priznať skôr, než sa pohľadávka stane splatnou. Podľa žalovaného 2/ až keby žalovaný 2/ neuhradil navrhovateľovi istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa do omeškania a žalobca by mohol žiadať úroky z omeškania osobitným návrhom. V tomto tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob 132/2015.
4. Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2017 žalobca podal vyjadrenie k odporu, v ktorom nesúhlasil s právnym názorom žalovaného 2/, že nemá nárok na zákonný úrok z omeškania z dôvodu, že poisťovňa si splnila svoje povinnosti, oznámiť žalobcovi v zákonnej lehote výsledok šetrenia škodovej udalosti ako aj dôvody, pre ktoré odmietla vyplatiť poistné plnenie. Žalobca má za to, že ak žalovaný 2/ odmietol vyplatiť poistné plnenie neoprávnene, dostal sa do omeškania s jeho úhradou a teda zákonný úrok z omeškania žalobcovi rozhodne prináleží.
5. Podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami žalovaný 2/ oznámil, že uhradil žalobcovi na základe listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.09.2017, žalobcom vyčíslenú istinu s príslušenstvom a trovami konania, tak že na účet žalobcu uhradil sumu 993,61 €, ktorá predstavuje istinu vo výške 952,84 € (bez DPH v sume 190,57 €) a úroky z omeškania vo výške 34,07 € (vo výške 5% ročne zo sumy 952,84 € od 27.12.2016 do 14.09.2017) a trovy konania/súdny poplatok v sume 6,70 € (minimálna výška, o ktorú súd kráti vrátenie zaplateného súdneho poplatku podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.) a na účet právneho zástupcu žalobcu vyčíslené trovy právneho zastúpenia v sume 241,16 €.
6. Podaním doručeným súdu dňa 19.09.2017, pred začatím pojednávania vo veci samej, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a žalobcovi vrátil podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaplatený súdny poplatok.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP - účinný od 01.07.2016) - Žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP - (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP - (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 CSP. Žalovaný 2/ zavinil zastavenie konania tým, že po podaní žalobného návrhu uhradil žalobcovi požadovanú sumu spolu s príslušenstvom a právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523256'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Keďže súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, náhradu trov konania by mal súd s ohľadom na procesné zavinenie zastavenia konania z úradnej moci priznať protistrane - žalobcovi, ktorému bola uhradená zo strany žalovaného 2/ aj náhrada trov konania pozostávajúca z časti kráteného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Súd preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (Čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že sa žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva. Prihliadol aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP, by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žaloba bola vzatá späť v celom rozsahu aj čo do trov konania, nebolo by možné titulom náhrady trov konania žiadnu sumu priznať.
12. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4, ods. 10 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (SP) - (3) Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. ....... (4) Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. (10) V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
13. Žalobca pri podaní žaloby zaplatil súdny poplatok v sume 68,50 € dňa 24.01.2017 (č.l. 1). Súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku v súlade s § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb (68,50 - 6,70 = 61,80 €).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V písomne v dvoch vyhoveniach (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.