Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-170-2016.pdf
PDF · 113.19 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/170/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o toho času už plnoletého W. Č., I.. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, študenta, trvale bytom G. - R., W. M. XXX/XX a o maloleté dieťa I.Y. Č., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov : matky E. U. L.. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom G. - R., W. M. XX a otca W. Č.Ň., Š. T. M. L., bez trvalého bydliska na území Slovenskej republiky, t. č. bytom I., N. X, L., XXX XX, o návrhu matky a toho času už plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k toho času plnoletému W. Č., I.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 160,-Eur mesačne na sumu 188,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.02.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám toho času plnoletého oprávneného syna W. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej I. Č., I.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 140,- Eur mesačne na sumu 168,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.02.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Vo zvyšnej časti s a návrh matky a návrh plnoletého W. na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre plnoletého W. a pre maloletú I. za obdobie od 01.02.2017 do 30.09.2017 n e v z n i k o l .
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.01.2015, č. k. 31P/158/2014-34.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 30.9.2016 sa matka detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k v tom čase ešte maloletému W. zo sumy 160,- Eur na sumu 220,- Eur mesačne a k maloletej I. zo sumy 140,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu, teda od 30.09.2016. Uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.7.2009 č.k. 21C/1407/2009-14 boli obe deti zverené do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 90,-Eur mesačne a na mal. I. sumou 70,-Eur mesačne. Potom v roku 2011 sa rozsudkom tunajšieho súdu č.k.31P/323/2010-39 zvýšila vyživovacia povinnosť otca k maloletej I. na sumu 90,-Eur mesačne. Potom v roku 2013 došlo rozsudkom č.k. 31P/322/2012-35 opäť k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca k mal. W. na sumu 130,-Eur mesačne a k mal. I. na sumu 120,-Eur mesačne. V roku 2014 sa otcovi opäť zvýšila vyživovacia povinnosť otca k synovi W. na sumu 160,-Eur mesačne a k mal. I. na sumu 140,-
Eur mesačne. Terajší návrh na zvýšenie výživného matka najprv odôvodnila zmenou situácie na strane detí tým, že mal. W. aj mal. I.Á. začali navštevovať očnú ambulanciu a na výdavky spojené so školou za školské obedy, školské výlety, učebnice. Matka poukázala na to, že otec detí si v roku 2015 kúpil osobný automobil zn. Jeep v hodnote 14.000,-Eur. Na pojednávaní uviedla, že návrh si podala z dôvodu, že s deťmi začala chodiť častejšie k zubnému lekárovi a tiež preto, lebo otec si deti prestal brávať k sebe, odsťahoval sa do Nemecka a aj rok deti s ním neboli s tým, že deti k nemu nechceli chodiť a otec sa mal podľa nej vyjadriť, že nemá nervy ich presviedčať, aby k nemu chodili. Poukázala na to, že otec pracuje a býva v Nemecku, v zimnom období býva nezamestnaný, ale aj tak nemal záujem prevziať starostlivosť o deti, nemal záujem dcéru si zobrať do delenej starostlivosti. Matka opäť poukázala na to, že otec si kúpil auto, čo považuje za podstatnú zmenu. Tiež predpokladá, že otec svoj byt na Slovensku prenajíma, kým je on v Nemecku, pretože v danom byte sa svietilo. Matka uviedla, že ona s deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej terajším manželom, ktorý má svoju dcéru v striedavej starostlivosti a všetci bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jej nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve s otcom detí, pričom ten dom je na úver a nespláca sa. Dokonca tam bola aj dražba, ale o dom nebol záujem. Uviedla, že ona pracuje na dohodu ako upratovačka a zarába 200,-Eur mesačne netto. Uviedla, že od roku 2012 alebo 2013 ona pracuje len brigádne a nemôže sa zamestnať, pretože má dlhy a pri zamestnaní v pracovnom pomere by sa jej to hneď exekučne zrážalo zo mzdy a tiež preto, lebo s deťmi chodieva často k lekárovi, pričom tvrdila, že musí chodiť so synom k lekárovi ako doprovod, hoci je už plnoletý. Matka poukázala na to, že má zvýšené výdavky so zubnou starostlivosťou detí kvôli kazivosti zubov. Najprv tvrdila, že deti chodia k zubárovi 1-2x mesačne a každá návšteva stojí asi 50,- Eur a nakoniec uviedla, že tam boli asi len 2x každé dieťa. Žiadne doklady o výdavkoch nepredložila a priznala, že deti predtým nechodili na pravidelné preventívne zubné prehliadky. Tiež matka poukázala na zvýšené výdavky pre dcéru na zakupovanie špeciálneho šampóna na vši, ktorý stojí aj 11,-Eur a podľa jej tvrdenia dcéra máva vši každý mesiac. Odôvodnila to tým, že v škole, ktorú dcéra navštevuje, bývajú často vši. Matka poukázala na to, že obe deti navštevujú aj očnú ambulanciu, syn už dávnejšie a dcéra od roku 2016, pričom jedny okuliare pre dcéru stoja 40,-Eur, dcéra si jedny zlomila a musela jej kúpiť ďalšie. Matka ďalej uviedla, že otec deťom zobral na splátky notebooky, ale splácala ich ona. Matka uviedla, že do februára 2017 otec prispieval na výživu oboch detí sumou 300,-Eur mesačne spolu na obe deti v zmysle rozsudku a potvrdila, že od februára 2017 otec prispieva na výživu detí sumou 350,-Eur mesačne spolu na obe deti a na dovolenku im prispel 20,-Eur. Doplnila, že keď od neho žiadala o nejaký ďalší príspevok pre deti, otec si vypol telefón, aby sa mu nedovolala. Matka trvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného pre mal. I. na sumu 200,-Eur mesačne. Keď otec nesúhlasil so zvýšením výživného na ňou požadovanú sumu a ani kolízny opatrovník nezistil podstatnejšiu zmenu pomerov, matka dokonca uviedla, že by zvažovala, že by sa aj otec mohol o dcéru starať a mohla by tam byť delená starostlivosť.
2. Po začatí tohto konania o návrhu matky na zvýšenie výživného nadobudol W. plnoletosť. T. č. plnoletý W. uviedol, že súhlasí s návrhom jeho matky, v plnom rozsahu sa k nemu pripojil a navrhol rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k nemu na sumu 220,- Eur mesačne od začatia súdneho konania. Ďalej uviedol, že asi nebude ochotný sa s otcom dohodnúť a nevedel sa vyjadriť k otázke možného súdneho zmieru. Uviedol, že býva s mamou, s otcom sa už nestretáva, lebo k otcovi odmietli chodiť. Poukázal na to, že je žiakom 4. ročníka M. O. G., odbor bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. V škole sa skladali na stužkovú po 20,-Eur. Výdavky na zošity a učebnice vyčíslil sumou 10,- až 15,- Eur, na školské výlety chodievajú asi 1 x ročne a výlet stojí asi 20,-Eur. Uviedol, že on nemá žiaden príjem, nepoberá žiadne štipendium a ani si nikde brigádnicky neprivyrába. Uviedol, že máva často zápal priedušiek, angíny a vraj lekár vyžaduje pri vyšetreniach prítomnosť jeho matky, hoci je už plnoletý. Uviedol, že u zubného lekára bol dokopy 2x, raz platil 50,-Eur a na zubnej pohotovosti 12,-Eur. Na otázku otca priznal, že pri realizácii styku v domácnosti otca si zuby umývali, a že doma si zuby neumývali.
3. Otec detí nesúhlasil s navrhovanými sumami zvýšeného výživného. Uviedol, že s matkou detí sa mimosúdne dohodli na zvýšení výživného na obe deti spolu zo sumy 300,- Eur na 350,- Eur mesačne, teda na sumu 185,-Eur mesačne pre syna W. a sumu 165,-Eur mesačne na mal. I., o čom spísali aj dohodu. Nie je mu preto jasné, prečo matka teraz trvá na ďalších vyšších sumách a preto uviedol, že s jej návrhom nesúhlasí. Súhlasil so zvýšením výživného u plnoletého W. na sumu 185,- Eur mesačne a u maloletej I. na sumu 165,- Eur mesačne, tak ako tieto sumy od februára 2017 v zmysle rodičovskej dohody aj reálne platí. Uviedol, že vyššie výživné si ani nemôže dovoliť, lebo s jeho terajšou manželkou očakávajú narodenie dieťaťa a musí zariadiť detskú izbu a pripraviť sa na príchod dieťaťa z terajšieho manželstva. Otec poukázal na nepravdivé tvrdenia matky detí. Uviedol, že on nevlastní žiaden majetok
väčšej hodnoty. Trojizbový byt v G. je vo vlastníctve jeho manželky a tá ho vlastnila ešte pred uzavretím ich manželstva. Tiež auto zn. Jeep, r.v.2001, kúpila jeho manželka asi za 13.300,-Eur, pričom sa jednalo o ojazdené 3-ročné auto. Otec uviedol, že je ženatý od roku 2014, s manželkou teraz bývajú v 3-izbovom v Nemecku, ktorý byt má prenajatý od jeho šéfa. Uviedol, že on pracuje v Nemecku od marca do konca novembra každého roka ako vodič s priemernou čistou mesačnou mzdou 1.400,- až 1.500,-Eur a potom od decembra do konca februára býva nezamestnaný, v Nemecku evidovaný na úrade práce a vtedy poberá podporu v nezamestnanosti v sume 888,-Eur mesačne. Poukázal na to, že jeho manželka je teraz od apríla 2017 na rizikovom tehotenstve. Doplnil, že s terajšou manželkou majú rozdelené BSM z dôvodu hroziacich exekúcii kvôli dlhom na dome, ktorý užíva matka s deťmi, ale ona zaň neplatí a dom majú v nevyporiadanom BSM. Otec poukázal na to, že mobil si zablokoval voči matke detí kvôli neskutočnému množstvu SMS správ.
4. Kolízny opatrovník poukázal na to, že v danej veci nedošlo k nejakej podstatnejšej zmene pomerov na strane detí. Navštevujú stále tie isté školy, preto matkou požadované výživné nepovažuje za dôvodné a súhlasil so zvýšením výživného na sumu navrhovanú otcom detí.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 01, lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdenie o prídavku na dieťa, potvrdenie o príjme matky u bývalého zamestnávateľa, dohodu o zvýšení výživného, lustrácie v Sociálnej poisťovni, oznámenie Sociálnej poisťovne, správu úradu práce z čl. 40, potvrdenia o prídavku na deti, rodné listy detí, sobášny list, pracovnú zmluvu matky, dohodu o vykonaní práce, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o dávkach v nezamestnanosti, potvrdenie o tehotenstve, potvrdenie o príjme, výpis z účtu o platení výživného, dohodu o zvýšení výživného, potvrdenie o návšteve školy, zápisníček, obsah pripojeného spisu sp. zn. 31P/158/2014 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
6. Obe deti pochádzajú z manželského vzťahu svojich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.07.2009 č. k. 21C/107/2009-14 a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli obe deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu. Odvtedy bolo výživné niekoľkokrát zvyšované a naposledy bola výška vyživovacej povinnosti otca k deťom upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.01.2015 č. k. 31P/158/2014-34, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu v tom čase maloletého W. sumou 160,- Eur mesačne a na výživu maloletej I. sumou 140,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2015. V tom čase bol W. vo veku 15 rokov a bol študentom 1. ročníka strednej odbornej školy. Maloletá I. bola vo veku 11 rokov a bola žiačkou 5. ročníka základnej školy. Už v tom čase matka poukazovala na zvýšené výdavky detí na oblečenie, školské pomôcky, knihy, školské výlety a exkurzie a pod. Tiež už v tom čase matka poukazovala na zvýšené výdavky na zakupovanie špeciálnych šampónov na vši pre syna. Matka detí bola v čase uvedenej poslednej úpravy výživného vydatá, spolu s deťmi žila v spoločnej domácnosti s jej manželom, ktorý mal svoju maloletú dcéru zverenú do striedavej starostlivosti. V uvedenom konaní bolo zistené, že matka detí v čase od 05.03.2014 do 16.04.2014 bola zamestnaná a dosahovala príjem cca 300,- Eur netto mesačne, tento pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Následne od augusta 2014 do 10.09.2014 matka pracovala s príjmom 241,32 Eur mesačne, pričom tento pracovný pomer skončila dohodou. V čase od apríla 2014 do augusta 2014 bola nezamestnaná, dávky od štátu nepoberala. Potom bola zamestnaná ako robotníčka a dosahovala príjem 690,- Eur netto mesačne. Manžel matky zarábal 600,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemala matka iné vyživovacie povinnosti. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného bol otec detí ženatý, okrem týchto dvoch detí nemal iné vyživovacie povinnosti. Býval v spoločnej domácnosti s jeho manželkou v jej 3-izbovom byte. Už v tom čase otec detí sezónne pracoval v Nemecku ako vodič s príjmom v sezóne do decembra 1.432,-Eur mesačne netto, potom bol v Nemecku evidovaný ako nezamestnaný a poberal dávky 705,-Eur mesačne. V Nemecku býval so spolubývajúcim v 2-izbovom byte a jeho podiel na nákladoch bývania predstavoval 300,-Eur mesačne a mal cestovné výdavky.
7. Obe deti, toho času plnoletý W. a maloletá I. bývajú s matkou, s otcom sa už asi rok nestretávajú, pretože už k nemu odmietali chodiť a potom sa otec presťahoval do Nemecka. V súčasnosti má W. už 18 rokov a je študentom 4. ročníka M. T. Š. T. F. M. O. G., odbor bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Stravuje sa doma, záujmové krúžky nenavštevuje. V škole sa skladali na stužkovú slávnosť po 20,-Eur. Výdavky na učebnice, zošity a podobne vyčíslil sumou 10,- až 15,- Eur a výdavky na školské
výlety cca 20,-Eur ročne. Cestovné výdavky na MHD máva v zimnom období. T. č. plnoletý W. mal v poslednom období zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zubnou starostlivosťou, pretože bol 2 x u zubného lekára, pričom raz platil 50,-Eur a na zubnej pohotovosti 12,-Eur. Faktom tiež je, že t. č. plnoletý W. zanedbával zubnú starostlivosť, doposiaľ nechodil riadne na preventívne zubné prehliadky a priznal, že si v domácnosti u matky ani pravidelne neumýval zuby. Matka i t. č. plnoletý W. poukazovali na jeho zvýšenú chorobnosť a s tým súvisiace výdavky na lieky. Tie matka vyčíslovala sumou 30,- až 40,-Eur mesačne, zatiaľ čo plnoletý W. ich vyčíslil sumou 8,-Eur, tieto výdavky neboli súdu zdokladované. Z jeho školského zápisníčka boli zistené pomerne časté ( 1 až 2 x mesačne) lekárske ospravedlnenky, pričom väčšinou sa jednalo len o 2 až 4 - dňové ospravedlnenky, z čoho možno vyvodiť, že vzhľadom na krátku dobu choroby sa pravdepodobne nejedná o vážnejšie ochorenia a toho času plnoletý W. ani nie je okrem očnej ambulancie vedený v nejakej špecializovanej ambulancii. Toho času plnoletý W. nemá žiaden príjem, nepoberá štipendium, ani si brigádnicky neprivyrába, žiadnu brigádu si nehľadal ani počas prázdnin.
8. Maloletá I. má 13 rokov a je žiačkou 8. ročníka základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje 22,- Eur mesačne. Začala navštevovať gymnastický krúžok s mesačným poplatkom 20,- Eur. Tiež v poslednom období bola 2x u zubného lekára, s čím mala zvýšené výdavky. Aj ona mala zanedbanú zubnú starostlivosť, na preventívne zubné prehliadky s ňou matka nechodila, o zuby sa v domácnosti matky riadne nestarala. Od roku 2016 je maloletá vedená v očnej ambulancii a nosí okuliare v hodnote 40,- Eur. Matka poukazovala na zvýšené výdavky maloletej na špeciálny šampón na vši, ktorý stojí 11,-Eur a maloletá vraj máva vši každý mesiac, čo matka odôvodňuje všami v škole, ktorú maloletá navštevuje.
9. Matka detí je vydatá, spolu s týmito dvoma deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej terajším manželom, ktorý má zverenú jeho maloletú dcéru do striedavej osobnej starostlivosti, a ktorá tak striedavo býva s nimi. Bývajú v rodinnom dome, ktorý má matka s otcom detí v nevysporiadanom BSM. Na dome sú dlžoby, dom je zaťažený úverom, ktorý však matka nespláca a ohľadom domu aj bola vyhlásená dražba, ale o dom nebol záujem. Ich náklady bývania pre 5-člennú domácnosť predstavujú 130,-Eur mesačne za elektriku a plyn a mali nedoplatky na elektrike 263,-Eur a nedoplatky na plyne 322,-Eur. V súčasnosti od 18.9.2017 je matka detí zamestnaná ako upratovačka u zamestnávateľa S.-B. M..L..T.., kde pracuje na skrátený pracovný čas. Podľa predloženej pracovnej zmluvy má dohodnutú dĺžku pracovného času 10 hodín týždenne a dohodnutú mzdu 2,50 Eur/hod. brutto. Podľa vlastného udania tak zarába 200,-Eur mesačne netto. Predtým od 02/2017 do 08/2017 pracovala na Dohodu o vykonaní práce ako umývačka riadu pre zamestnávateľa Y. M..L..T.. so zárobkom 240,-Eur mesačne netto. Podľa vlastného udania matka naposledy pracovala na riadny pracovný pomer niekedy v roku 2012 alebo 2013 a odvtedy pracuje len brigádne alebo na skrátené pracovné úväzky, čo odôvodňuje tým, že má dlhy a v prípade riadneho zamestnania by jej hrozili exekučné zrážky zo mzdy a tiež tým, že musí doprevádzať obe deti k lekárovi v prípade ich choroby, čo by zamestnávateľ neakceptoval. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Trenčín nie je matka evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Matka poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka detí má v nevyporiadanom BSM dom, v ktorom býva, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní, minulý rok predali auto zn. Hyundai za 400,-Eur. Manžel matky pracuje ako programátor s príjmom cca 600 Eur mesačne netto.
10. Otec detí je ženatý. Žije v spoločnej domácnosti so svojou terajšou manželkou. Bývajú v trojizbovom byte v Nemecku, ktorý majú prenajatý od jeho šéfa a na náklady bývania platia v sezónnom období 1.100,-Eur mesačne a v mimosezónnom (zimnom) období, 600,- Eur mesačne. Otec detí pracuje v Nemecku ako vodič - vyklápač, kde pracuje sezónne vždy od marca do konca novembra v každom roku, kedy podľa predložených potvrdení zarába 1.400,- až 1.513,-Eur mesačne netto a od decembra do marca je evidovaný v Nemecku na úrade práce ako nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti, ktorá v minulom roku predstavovala 884,- Eur mesačne. Manželka otca detí je od apríla 2017 na rizikovom tehotenstve a nepracuje, predtým v Nemecku pracovala ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom cca 1.000,- Eur. Okrem týchto dvoch detí nemá otec zatiaľ iné vyživovacie povinnosti k iným deťom, ale s manželkou očakávajú narodenie dieťaťa. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. S manželkou má rozdelené BSM. Jeho manželka vlastní 3-izbový byt v G., ktorý bol v jej vlastníctve už pred uzavretím manželstva a v roku 2015 kúpila 3-ročné ojazdené vozidlo zn. Jeep za kúpnu cenu 13.300,-Eur.
11. Z predloženej dohody o zvýšení výživného ( č.l.19) vyplynulo, že dňa 1.2.2017 uzavreli rodičia detí mimosúdnu dohodu o zvýšení výživného, v zmysle ktorej sa dohodli na zvýšení vyživovacej povinnosti otca k vtedy mal. W. zo sumy 160,- Eur na sumu 185,-Eur mesačne a k maloletej I. z doterajších 140,- Eur na 165,-Eur mesačne. Dohoda zahŕňa aj čas letných prázdnin, kedy sú výdavky vyššie, pričom sa otec zaviazal, že k dohodnutému výživnému bude za mesiace júl a august poukazovať k rukám matky sumu 50,- Eur s tým, že má možnosť v prípade nezaplatenia si vziať deti na polovicu prázdnin do svojej starostlivosti. Ďalej z dohody rodičov vyplýva, že táto dohoda nadobúda právoplatnosť od 01.02.2017 s tým, že ak dôjde k porušeniu dohody, matka detí podá žiadosť na súd o opätovné zvýšenie výživného so spätnou platnosťou.
12. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že od februára 2017 otec platí na deti výživné v zmysle ich mimosúdnej rodičovskej dohody, teda po 185,-Eur mesačne na syna W. a po 165,-Eur mesačne pre mal. I..
13. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Predmetom konania bol návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca k t. č. plnoletému W. zo sumy 160,-Eur mesačne na sumu 220,-Eur mesačne a k maloletej I. zo sumy 140,-Eur mesačne na sumu 200,-Eur mesačne, od podania návrhu. Otec nesúhlasil s navrhovanými sumami a uviedol, že by súhlasil s výživným v takých sumách, na akých sa s matkou detí aj dohodli, a ktoré aj reálne platí, teda na sume 185,- Eur pre W. a sumou 165,- Eur pre maloletú I.Á.. V danej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pomermi na strane účastníkov konania a detí, porovnal pomery v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti. Mal za to, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola robená v januári 2015, nedošlo k žiadnej výraznejšej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala požadované zvýšenie výživného, pretože deti navštevovali tie isté školy, aké navštevujú aj doposiaľ, s rovnakými výdavkami, len sú deti o 2 roky staršie. Taktiež pomery na strane rodičov sa nezmenili. Súd nezistil žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, ale keďže otec detí súhlasil so zvýšením výživného na sumu 165,- Eur mesačne pre I. a na sumu 185,- Eur mesačne pre plnoletého W., ktoré sumy aj reálne platí, vzhľadom na jeho súhlas, aj keď nebola zistená žiadna väčšia zmena pomerov, súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 188,- Eur a 168,- Eur od 01.02.2017, teda odkedy sa rodičia dohodli a odkedy aj otec začal posielať toto vyššie výživné. Súd neurčil výživné v sumách 165,- a 185,- Eur, ale v sumách 168,- a 188,- Eur a to z toho dôvodu, že rodičia sa dohodli, že otec bude počas prázdnin prispievať o niečo vyššími sumami, a preto toto súd rozrátal v priemere na ostatné mesiace v roku, čo
v priemere vychádzalo 2,50 Eur na mesiac a toto súd zaokrúhlil nahor. S prihliadnutím na súhlas otca, aj napriek tomu, že nebola zistená zmena pomerov, ako aj s prihliadnutím na to, že otec dobrovoľne prispieva vyššími sumami výživného, súd zvýšil výživné tak, aby právny stav bol v súlade so skutkovým stavom. Vzhľadom na to, že otec dobrovoľne prispieva vyšším výživným od februára 2017 a to v sumách ako bolo zvýšené výživné, otcovi nevznikol za toto obdobie dlh, čo súd skonštatoval vo výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, jednak z toho dôvodu časového, pretože od podania návrhu súd nezistil žiadnu zmenu pomerov, pre ktorú by bolo potrebné od septembra 2016 zvyšovať výživné. Súd výživné zvýšil z dôvodu, že otec súhlasil s vyššími sumami výživného a tie vyššie sumy súd považoval za postačujúce , keďže nebola zistená žiadna zmena pomerov. Súd poukazuje na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia. Zvýšené sumy výživného zo strany otca k deťom považoval súd za zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť aj matka. Pokiaľ ide o dôvody uvádzané matkou o zvýšených výdavkoch na zubnú starostlivosť detí, k tomu súd len uvádza, že nebolo možné nepostrehnúť, že u detí bola vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, zanedbaná ich zubná starostlivosť. Okrem toho matkou pôvode uvádzané tvrdenia o častosti zubných vyšetrení sa javia ako mierne zavádzajúce, pretože bolo zistené, že deti boli u zubného lekára len 2x každé dieťa. Tiež nepravdepodobne vyznieva aj dôvod uvádzaný matkou, že sa nemôže riadne zamestnať z dôvodu doprevádzania oboch detí k lekárovi, keďže W. je už plnoletý. Ako už súd konštatoval, vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, pričom matka detí si už dlhodobo nehľadá žiaden riadny pracovný pomer a úmyselne pracuje len brigádnicky a asi by nebolo spravodlivé kompenzovať nedostatočný príjem do 5 člennej domácnosti nadhodnoteným výživným voči otcovi týchto dvoch detí. Sumu zvýšeného výživného považoval súd za primeranú a na druhej strane súd nezistil ani na strane otca takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala nejaké podstatnejšie zvýšenie výživného. Otec stále pracuje u toho istého zamestnávateľa v podstate s rovnakými zárobkovými pomermi, aké mal v čase poslednej úpravy výživného. Podľa názoru súdu zárobky otca nie sú až v takej výške, aby mu umožňovali platiť požadované nadštandardné výživné. Pokiaľ ide o W., ten už je plnoletý, s poukazom na to súd výživné upravil tak, že otec je povinný platiť ho k rukám plnoletého syna.
18. Podľa § 52 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (štvormo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona číslo 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona číslo 233/1995 Z. z.).