Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/248/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: L. L., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. Y. F., B. Č.. XX/XX, zastúpený ustanoveným advokátom JUDr. Ondrejom Szilágym so sídlom Lučenec, Haličská cesta 3200, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 66.387,84 € takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou upravenou v priebehu sporu domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 66.387,84 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie a to uznesenie o vznesení obvinenia Č.: D.-B. XX F..K.. P. XX/XX-XX zo dňa 7.6.1999. Konštatoval, že k pochybeniu prokurátora došlo tým, že po začatí trestného stíhania voči žalobcovi a po vznesení obvinenia žalobcovi, podal žalobca sťažnosť, ktorú aj náležite odôvodnil, pričom prokurátor túto sťažnosť zamietol. Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši JUDr. Dušan Škrečko, ktorý túto sťažnosť zamietol, nedostatočne preskúmal sťažnosť žalobcu, ktorá bola dôvodná. Žalobca mal za to, že postupom prokurátora a pochybením z jeho strany mu bola spôsobená nemajetková škoda tým, že bolo proti nemu vedené trestné stíhanie. Prokurátor následne podal obžalobu na žalobcu pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,2 Tr.zák., z ktorej bol následne žalobca oslobodený v zmysle § 285 písm.b/ Tr.por. Za nezákonné rozhodnutie považoval aj obžalobu ( č.l.84). V dôsledku vedeného trestného stíhania žalobcu, žalobca utrpel na cti najmä tým, že bolo poškodené jeho dobré meno v obci, kde má trvalý pobyt a kde ho dodnes spoluobčania hodnotia podľa toho, že bol v minulosti trestne stíhaný. Poškodenie jeho osoby je viditeľné tiež v tom, že v čase, keď bolo proti nemu vedené trestné stíhanie, bol nútený sa zdržiavať sa v mieste svojho trvalého bydliska, aby bol stále k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní, a tým bola čiastočne obmedzovaná jeho sloboda pobytu.

2.Žalovaná s podanou žalobu nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Poukázala na to, že uplatnený nárok j nutné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. Žalovaná namietla v spore svoju pasívnu legitimáciu a zároveň vzniesla námietku premlčania. Tiež konštatovala, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky uvedenej v § 9 a to predbežné prerokovanie nároku.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to oboznámením sa s obžalobou zo dňa 24.8.1999; s rozsudkami Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. XT/XXX/XX zo dňa 27.3.2000, zo dňa 14.2.2001, zo dňa 8.7.2002; s uzneseniami Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa 12.7.2000, sp.zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa 16.5.2001, sp.zn. XTo/XXXX/XX zo dňa 9,10.2002;

s doručenkami; s uznesením Č.: D.-XX/VK-XX zo dňa 22.4.1999; s uznesením Okresnej prokuratúry Veľký Ktríš sp.zn. P. XX/XX zo dňa 7.6.1999; s ostatným spisovým materiálom.

4.Podľa § 27 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinný od 1.7.2004 zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

5.Podľa § 27 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinný od 1.7.2004 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

6.Podľa § 1 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu ( účinný od 1.7.1969 zrušený 1.7.2004) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

7.Podľa § 2 toho istého zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

8.Podľa § 3 toho istého zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

9.Podľa § 9 ods.1 toho istého zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

10.Podľa § 10 toho istého zákona ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

11.Podľa § 20 toho istého zákona pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>.

12.Podľa § 22 ods.1 toho istého zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

13.Podľa § 22 ods.1 toho istého zákona najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

14.Podľa § 22 ods.3 toho istého zákona ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

15.Podľa § 25 ods.1 toho istého zákona za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej

socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

16.Podľa § 25 ods.2 toho istého zákona v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

17.Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523101-110'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19.Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ Veľký Krtíš Č.-D.-XX/VK-XX uznesením zo dňa 22.4.1999 v zmysle § 160 ods.1 Trestného poriadku vzniesol žalobcovi obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.2 Trestného zákona. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť. Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši JUDr. Gabriel Geško ( vybavoval Mgr. D.Škrečko) uznesením sp.zn. P. XX/XX-X zo dňa 7.6.1999 podľa § 148 ods.1 písm.c/ Tr por. sťažnosť žalobcu voči uzneseniu ako nedôvodnú zamietol. Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš JUDr. Gabriel Geško ( vybavoval JUDr. Jozef Gemer) podal dňa 25.8.1999 na Okresný súd Veľký Krtíš na žalobcu obžalobu pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.2 Trestného zákona. To, že uvedené rozhodnutia boli vydané nebolo medzi stranami sporu sporné.

20.Okresný súd Veľký Krtíš v konaní sp. zn. XT XXX/XX dňa 27.3.2000 o podanej obžalobe rozhodol rozsudkom tak, že žalobcu uznal za vinného pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.2 Trestného zákona. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. XTo XXX/XX zo dňa 12.7.2000 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Veľký Krtíš vo veci rozhodol opätovne rozsudkom zo dňa 14.2.2001 tak, že žalobcu spod obžaloby oslobodil. Voči oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. XTo XXX/XX zo dňa 16.5.2001 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Veľký Krtíš vo veci znovu rozhodol rozsudkom zo dňa 8.7.2002 tak, že žalobcu spod obžaloby oslobodil. Voči uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie, o ktorom opätovne rozhodoval odvolací súd. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. XTo XXXX/XX zo dňa 9.10.2002 odvolanie okresného prokurátora zamietol. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 18.11.2002. Ani tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli ( ich vydanie, doručenie).

21.Súd žalobu žalobcu. zamietol, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

22.Žalobca v spore označil stranu žalovaného ako Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V právnych vzťahoch upravených v zákone č.58/1969 Zb. vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1 ( § 25 ods.2 ). Týmto ústredným orgánom je Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni ( § 9 ods.1). Žaloba je uplatnená síce voči subjektu, ktorý má subjektivitu ( a teda aj spôsobilosť byť stranou sporu), ale tento subjekt sám o sebe nie je nositeľom zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb., pretože nositeľom tejto osobitnej zodpovednosti je v tomto prípade štát, teda konkrétne štátny orgán, ktorý v prípade nárokov zo zodpovednosti za škodu má konať za povinný subjekt. Označený subjekt žalobcom nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z uplatňovaného zodpovednostného vzťahu.( rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/282/2011 zo dňa 16.5.2012). Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie súd žalobu

žalobcu zamietol. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, ako to vyplýva aj z podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.11.2009, že žalobca zotrval na nesprávnej pasívnej vecnej legitimácii, napriek poučeniu súdu ako aj jeho právnym zástupcom, pričom označil ako pasívne legitimovaný subjekt Generálnu prokuratúru, na základe čoho Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 13.2.2012 pripustil vstup Generálnej prokuratúry do konania ako žalovaného ( zmenil rozhodnutie okresného súdu).

23.Súd nevykonal dôkaz navrhnutý zástupcom žalobcu a to výsluch žalobcu a to s poukazom na hospodárnosť konania, nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a nepovažoval za potrený vypočúvať žalobcu k tomu, či došlo k nemajetkovej ujme, k tomu ako žalobca utrpel na cti, k poškodeniu jeho dobrého mena v obci a iné ( v veci samej).

24.Nad rámec súd však poukazuje na to, že ak by aj žalobca žaloval subjekt, ktorý by bol vo veci pasívne legitimovaný, jeho nárok by bol premlčaný ( žalovaný vzniesol námietku premlčania) a to aj keď je zrejmé, vzhľadom na ustálenú judikatúru, že došlo k nezákonnému úradnému postupu, keďže žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Táto skutočnosť ( vznesenie námietky premlčania) by spôsobila, že súd by žalobu žalobcu musel zamietnuť z toho dôvodu. Žalobcovi bolo doručné uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. XTo XXXX/XX zo dňa 9.10.2002, ktorým bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté dňa 18.11.2002. Od tejto doby začala žalobcovi plynúť trojročná subjektívna doba ( § 22 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb.). Žalobca podal žalobu na súd dňa 6.5.2008 ( na Krajský súd v Banskej Bystrici), čiže po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Žaloba žalobcu by bola premlčaná, aj keď by súd posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadal priznať nemajetkovú ujmu, ktorá nebola výslovne upravená v zákone č. 58/1969 Zb. S odkazom na ustanovenie § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( § 101 . Žaloba žalobcu by bola premlčaná aj v prípade, pokiaľ by súd pri posudzovaní námietky premlčania aplikoval § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka ( premlčanie náhrady škody). Žalobca nepreukázal, že v tejto konkrétnej veci podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, čím by došlo k tomu, že premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynula ( § 22 ods.3 zákona č. 58/1969 Zb.). Ak by však aj túto skutočnosť preukázal, nič by to nezmenilo na tom, že jeho nárok je premlčaný.

25.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .