Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5Csp/97/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: B. K., G.. XX.X.XXXX, K. I. XX/XX, XXX XX C. ,občan SR, zast.: JUDr. Peter Križan, advokát so sídlom Koceľova 2, 949 01 Nitra, proti žalovaným v 1/rade: Tatra credit a.s., so sídlom Námestie slobody 10/1718, 921 01 Piešťany, IČO: 44 975 775, v 2/rade: ADMIN CREDIT s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 040 50 932 zast. : Advokátska kancelária L.I.B. legal, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 ,810 11 Bratislava, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a iné, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Úverová zmluva č. XX/XX zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, je neplatná. II. Súd určuje, že Dodatky č.1-9 k Úverovej zmluve č. XX/XX zo dňa 02.05.2011 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, sú neplatné. III. Súd určuje, že Zmluva o záložnom práve č. XX/XX zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, predmetom ktorej je zabezpečovací prevod práva k rodinnému domu so súpisným č. XX, na parcele č. XXX a parcely registra „C“, parc. č. XXX o výmere 330m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcely registra „C“ , parc. č. XXX o výmere 464m2- záhrady, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Topoľčany, pre kat. úz. Krušovce, na liste vlastníctva č. XXX, je neplatná. IV. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 02.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade, je neplatná. V. Súd určuje, že postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v 1/rade a 2/rade, je neplatné. VI. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100%. VII. Žalovaní v 1/ a 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 497,50eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobu domáhal proti žalovaným v 1/a 2/rade určenia absolútnej neplatnosti Úverovej zmluvu č.XX/XX zo dňa 025.05.2011, jej Dodatkov 1. až 9., Záložnej zmluvy, Rozhodcovskej zmluvy. Žalobu zdôvodnil tým, že on ako spotrebiteľ podpísal so žalovaným v I. rade Úverovú zmluvu č. XX/XX zo dňa 02.05.2011, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur a tento sa žalobca zaviazal zaplatiť do 02.11.2011 (6 mesiacov) vo výške 3.540,- eur, poplatok za poskytnutie 100,- eur, náklady 640,-eur a ďalšie poplatky podľa zmluvy o úvere. Dojednaný spôsob vrátenia poskytnutého úveru v čl. XXI je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, resp. ho obchádza. Cieľom zákona č. 129/2010 Z.z., § 4ods. 1 bolo vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na úroky a časť na poplatky. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré potrebuje zaplatiť z vlastných prostriedkov (naraz vyššiu sumu peňazí). Následne, po získaní úveru, môže zo svojho príjmu vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho príjmu, ktorá mu

ostáva po zaplatení nevyhnutných životných nákladov. U spotrebiteľa, ktorý je odkázaný na úver 3.000,- eur nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru (a platení životných nákladov) ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť 3.000,-eur, v tomto prípade 7.splátku úveru. Túto situáciu využil žalovaný v I. rade ako nebankový subjekt a neprimerane sankcionuje neschopnosť spotrebiteľa vrátiť požičané peniaze. Uvedený, veriteľom určený spôsobom vrátenia dlžnej sumy, je nekalá obchodná praktika. Ustanovenie § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. stanovuje, že predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (porovnaj Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/390/2014).Úverová zmluva obsahuje pravidlo voľby Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, pričom podľa žalobcu sa má použiť , zákon o spotrebiteľských úveroch . uvedené vyplýva aj z početnej judikatúry slovenských súdov. Úverová zmluva obsahuje neprimerane vysoké RPMN, ktoré je aj podľa žalobcu zle vypočítané, neprimerane vysokú ročnú úrokovú sadzbu, mesačnú úrokovú sadzbu, dennú úrokovú sadzbu (čl. 1.) a celkové neprimerané sankcie, náklady a poplatky (čl. IV, čl. VI a čl. X, čl. XI, čl. XII, čl. XIII). V ročnej percentuálnej miere nákladov nie sú zahrnuté sankcie, platby poistného, zmluvné pokuty, úrok z omeškania, rôzne poplatky, sankcie a pod. V celkovej výške nákladov nie sú zahrnuté zmluvné pokuty, úrok z omeškania, poplatky a pod. Súčasťou zmluvy bolo aj ustanovenie o záväzku zabezpečiť splatenie úveru nehnuteľnosťou dlžníka (čl. 5 zmluvy).Zmluva obsahuje záväzok podpísať Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam, ako aj rozhodcovská zmluva, ktorú musel žalobca podpísať. Zmluvná pokuta je vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo činí ročne 91,25 %. V prípade vymáhania pohľadávky je zmluvná pokuta 10% z poskytnutej istiny, minimálne 1.666,- eur. (Výška poskytnutého úveru je 3.000,-eur, čím zmluvná pokuta tvorí viac ako 50% poskytnutého úveru). (čl. X) Ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky, žalovaný v I. rade je oprávnený účtovať zmluvnú pokutu za nehradenú splátku vo výške 4% z istiny, a to aj opakovane. Zmluva obsahuje obrovské množstvo ďalších neprimerane vysokých poplatkov (čl. XIII, úverovej zmluva), z ktorých žalobca uvádza napr. 2% z istiny za poskytnutie úveru; poplatok za neprevzatie korešpondencie 200,-eur; neoznámenie zmeny adresy, tel. čísla 200,- eur; poplatok za odloženie termínu splatnosti splátky 3% z istiny. V ten istý deň žalobca so žalovaným v I. rade podpísal Rozhodcovskú zmluvu a Zmluvu o záložnom práve čl. 96/11.Je neprijateľnou podmienkou uvedená v čl. V úverovej zmluvy, kde sa spotrebiteľ zaväzuje uzavrieť zmluvu o záložnom práve a žalovanému v I. rade sa tým ponúka možnosť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu spotrebiteľa bez súdnej kontroly, čo je v kolízii s princípom efektivity unijného práva. Zmluva o záložnom práve č. 96/11 je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v I. rade poskytol úver vo výške 3.000,-eur a prípadnú pohľadávku si zabezpečil nevyváženým spôsobom, čím spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva došlo rovnako za použitia nekalej obchodnej praktiky ako zmluvy o úvere, keď pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva žalovaný v I. rade nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Nemohol uzavrieť tak nevyváženú zmluvu, na základe ktorej by žalobca prišiel o nehnuteľnosť podstatne vyššej hodnoty ako bol poskytnutý úver. Z absolútne neplatných právnych úkonov žalovaný v I. rade nemohol nadobudnúť právo na zaplatenie úrokov, poplatkov, zmluvných pokút. Zmluva o záložnom práve obsahuje množstvo a kumuláciu neprimeraných poplatkov a sankcii, je úplne neprijateľná a nevyvážená pre spotrebiteľa. Žalobca v I. rade ako veriteľ môže vykonať záložné právo dražbou, predajom, priamym predajom resp. iným vhodným spôsobom. Je absolútne neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi, aby bola daná výška úveru zabezpečená nehnuteľnosťou a tak vysokými poplatkami a sankciami. Následne po podpísaní úverovej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy a zmluvy o záložnom práve žalobca uzatvoril ešte 9 dodatkov so žalovaným v I. rade: - Dodatok č. 1 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 11.10.2011, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov a pohľadávka sa navýšila na 4.080,- eur (čl. II dodatku). Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku, čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 3.690,- eur. V dodatku je uvedená RPMN vo výške 56,98 %. Dodatok č. 2 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 24.04.2012, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov, navŕšil sa úver o výšku 2.000,-eur, pohľadávka sa navýšila na 7.895,78 eur. Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku, čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške

7.155,78 eur. V dodatku je uvedená RPMN vo výške 53,77 %. Dodatok č. 3 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 19.04.2013, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov a pohľadávka sa navýšila na sumu 9.695,78 eur. Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku, čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 6.604,78 eur. V dodatku je uvedená RPMN vo výške 52,98 %. Dodatok č. 4 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 10.05.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 1.000,- eur, čím sa pohľadávka navýšila na 11.048,46 eur. Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 7.997,46 eur. V dodatku je uvedené RPMN vo výške 53,33 %. Napriek tomu, že sa úver navýšil o sumu 1.000,-eur, žalobcovi bolo vyplatené len 830,- eur z dôvodu poplatku za navýšenie úveru. Dodatok č. 5 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 01.07.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 3.000,-eur, čím sa pohľadávka navýšila na 14.951,42 eur. Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 11.702,96 eur. Dodatok obsahuje aj RPMN vo výške 52,15 %. Napriek tomu, že sa úver navýšil o sumu 3.000,-eur, žalobcovi bolo vyplatené len 2.622,54 eur z dôvodu poplatku a zmluvnej pokuty. Dodatok č. 6 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 20.08.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 3.000 eur, čím a pohľadávka navýšila na 18.709,89 eur. Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 14.918,47 eur. Dodatok obsahuje aj RPMN vo výške 55,86 %. Napriek tomu, že sa úver navýšil o sumu 3.000 eur, žalobcovi bolo vyplatené len 2.830 eur z dôvodu poplatku. Dodatok č. 7 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 03.04.2014, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov, čím sa pohľadávka navýšila na 20.509,89 eur. Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 14.880 eur. Dodatok obsahuje aj RPMN vo výške 44,95 eur. Dodatok č. 8 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 16.10.2014, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov a navýšil úver o sumu 2.000 eur, čím sa pohľadávka navýšila na 23.876,49 eur. Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 16.644,60 eur. Dodatok obsahuje aj RPMN vo výške 39,87 %. Dodatok č. 9 medzi žalobcom a žalovaným v I. rade zo dňa 23.02.2015, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov a navýšil úver o sumu 4.600 eur, čím sa pohľadávka navýšila na 31.804,59 eur. Dodatok obsahuje RPMN vo výške 34,31%. Dodatok obsahuje uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 22.208,10 eur. Z uzatvorených dodatkov vyplýva, že úver z pôvodných 3.000,-eur bol navýšený na 31.804,59 eur. Objektívne bolo klientovi vyplatených 17.882,54 eur, ktoré žalobca splácal. Z uvedených dodatkov nie je zrejmé, akú sumu žalobca dlhuje, aký je jeho záväzok, čo tvoria pokuty, poplatky, úroky... Podľa posledného dodatku je jeho záväzok 22.208,10 eur, pričom celú dobu platil len úrok a až posledná splátka predstavuje istinu. Vyššie uvedené zmluvy a dodatky sú pre spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a veľmi komplikované. V dodatkoch žalovaný v I. rade dosiahol od žalobcu uznanie dlhu, pričom podľa názoru žalobcu jeho úmyslom bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalobcu ako spotrebiteľa. Uvedené konanie je tak isto v rozpore s dobrými mravmi. (porovnaj Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.marca 2014 č.k. 5Co/296/2013). Žalobcovi bol zaslaný list zo dňa 05.02.2016, v ktorom mu okrem iného bola oznámená zmena v osobe veriteľa dňa 11.12.2015. Pohľadávku prevzala od spoločnosti Tatra Credit, a.s. spoločnosť ADMIN CREDIT, s.r.o. Obe spoločnosti majú rovnakého štatutárneho zástupcu. Z uvedeného je jasné, že žalovaný v I. rade postúpil pohľadávku na žalovaného v II. rade len z dôvodu, aby žalobcovi ako spotrebiteľovi znemožnil, resp. podstatným spôsobom sťažil ochranu jeho práv a majetku. Preto ustanovenie úverovej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi ako aj nekalou obchodnou praktikou. Žalobcovi bol následne zaslané nasledujúce listy: Zo dňa 05.02.2016 už žalovaným v II. rade Upomienka

- výzva na úhradu omeškaných splátok a príslušenstva, pričom celková výška nedoplatku predstavuje ku dňu 05.02.2016 sumu 12.123,70 eur. Toho istého dňa 05.02.2016, pričom žalovaný v II. rade zaslal vyčíslenie pohľadávky ku dňu 02.03.2016 vo výške 25.000,-eur.Zo dňa 14.03.2016, pričom žalovaným v II. rade zaslal Výzvu na úhradu poslednej splátky príslušenstva úveru vo výške 32.861,70 eur. Z uvedených listín vyplýva, že dlh žalobcu sa pre neho nevysvetliteľným spôsobom vyšplhal na 32.861,70 eur. Je nutné uviesť, že žalobca úveru do roku 2016 splácal a reálne mu bolo poskytnutých 17.882,54 eur. Žalovaní dokázali dlh žalobcu viac ako zdvojnásobiť. Podľa názoru žalobcu je úverová zmluva ako aj jej dodatky, záložná zmluva, rozhodcovská zmluva absolútne neplatné. Podľa Občianskeho zákonníka: § 39 - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.§ 39a - Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. § 53 ods. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou bez ohľadu na to, že bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 06.03.2012 č.k. XXCo/XXX/XXXX, je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v obchodnom zákonníku. (obdobne aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 č.k. XXCo/XXX/XXXX) Aj podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa 17.07.2009 č.k. XC/XXX/XXXX - Ustanovenie o voľbe obchodného zákonníka pre úpravu práv a povinností účastníkov zmluvy je neprijateľnou podmienkou spôsobilou založiť v spojení s inými ustanoveniami zmluvy zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže nie žiadneho ekonomického dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť obsah zmluvných podmienok ovplyvniť, viesť (nútiť) k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia obchodného zákonníka. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.Z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V prípade absolútnej neplatnosti sa posudzuje každé jedno zmluvné ustanovenie individuálne, aleja o vzájomnej súvislosti, nakoľko sú zmluvy medzi účastníkmi koncipované neprehľadne so vzájomne sa odkazujúcimi ustanoveniami. Napádaná zmluva obsahuje nespočet neprijateľných zmluvných podmienok, je neurčitá (z textu zmluvy sa nedá vyjadriť jednoznačne obsah záväzku, aké sú vlastne všetky poplatky a pod.). Zmluva je formulárového typu, je pripravená vopred tak, aby pokryla čo najviac možných situácii a klientov. Zmluvné dojednania spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach spotrebiteľa a žalovaného v I. rade, v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere, rozhodcovská zmluva, záložná zmluva boli podpisované v jeden deň s cielením nedostatkom času. Toto časové hľadisko malo vplyv na správanie spotrebiteľa, ktorý pristúpil k záväzku a podpisu zmlúv, ktoré by za normálnych okolnosti nepodpísal. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom - uvedené judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011 - 19. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení Občianskeho zákonníka, sú neplatné. Žalovaný v I. rade pri uzatváraní zmlúv nepostupoval s náležitou starostlivosťou, ktorú bolo potrebné od neho očakávať a bez náležitého zhodnotenia finančnej situácie žalobcu predložil na podpis zmluvu o úvere uzatváranú podľa Obchodného zákonníka, ktorá má prísnejšiu právnu úpravu a jeho konanie odporujúce v spoločnosti uznávaným pravidlám správania sa podnikateľských subjektov vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak keď je zmluva koncipovaná podľa obchodného práva. (porovnaj Rozhodnutie KS v Prešove zo dňa 25.09.2013 č.k. XCo XXX/XXXX). Vo veci žalobcu treba prihliadnuť na početné neprijateľné zmluvné podmienky používané žalovaným v I. rade, čím došlo k porušeniu § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou sú prinajmenšom ustanovenia o záložnom práve, poplatkoch, zmluvných pokutách, sankciách, rozhodcovskej zmluvy atď., ktoré použil veriteľ na škodu spotrebiteľa. Ak teda zákon zakazuje nejaké konanie, je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný a v žiadnom prípade nemôže ponímať právnu ochranu. Úverová zmluva obsahuje aj Čl. XIX Rozhodcovská zmluva, pričom žalobca musel podpísať aj samostatnú Rozhodcovskú zmluvu. V tomto prípade ide o obdobné prípady, ktoré sú dostupné na stránke MS SR v časti Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách napr. rozhodnutia:

- Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 24.02.2011 č.k. IV. ÚS XX/XXXX - XX

- Rozhodnutie Ústavného súdu SR z 03.03.2011 č.k. IV. ÚS XX/XXXX - XX

Obdobnosť s vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov sú badateľné v spoločných rysoch: žalovaný tiež osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil žalovaný v I. rade a pre žalobcu je pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá žalovaný v I. rade, tak sa mu žalobca už musí vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalobcu nepredvídateľný, pričom

vznikajú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a žalobca sa s nimi vôbec neoboznámil (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka ). Spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Pre porovnanie viď. neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve (§ 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu (spomenuté v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE 29/2010). Rozhodcovská zmluva je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV.ÚS 174/02), ale viacmenej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícii (Rozhodnutie KS v Prešove z 31.03.2011 č.k. XCoE XX/XXXX). Rozhodcovská zmluva je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ako judikoval KS v Prešove v rozhodnutí z 31.05.2011 č.k. XXCoE/XX/ XXXX: „Ustanovenie § 53 ods. 4 písm.r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži.“ Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú zmluvu žalobca žiadal, aby súd vychádzal z rozsudku Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, podľa ktorého „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (98/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Zároveň žalobca poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98; stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyorfi bod 40, v ktorom súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Podľa stanoviska súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie je všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V predmetnej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Žalovaný žiadal taktiež naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postať o tom, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali ( čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Článok 6 ods. 1 smernice je kogentným ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného poriadku, na ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať a (rozhodnutie Asturcom, rozhodnutie Pohotovosť, bod 50). Naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice je naplnením jadra ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. (podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.04.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26).V prípade úverovej zmluvy, je daný aj rozpor dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie z neprijateľných zmluvných podmienok, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru neprípustne prevyšuje odplatu požadovanú obvykle bankami pri obdobných produktoch na finančnom trhu a je v rozpore § 39 Občianskeho zákonníka. Odplata požadovaná žalovaným v I. rade by neobstála ani v teste primeranosti vyjadrenom v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a je preto nepochybné, že v prípade nárokov žalovaného v I. rade o

úžeru napĺňajúcu znaky § 39a Občianskeho zákonníka. Ak je odplata ako podstatná náležitosť zmluvy v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom je daný dôvod neplatnosti celého právneho úkonu, konajúci súd má prihliadať ex offo. Z relevantnej judikatúry súdov dal do pozornosti nasledovné rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť podanej žaloby

- Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.12.2011 č.k. XXCo XX/XXXX, Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 23.11.2011 č.k. XXCo/XXX/XXXX, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28.09.2011 č.k. XCo X/XXXX, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012 č.k. XX R., Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 09.11.2010 č.k. XXCo XXX/XXXX, Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.06.2010 č.k. XXC XX/XXXX, Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013 č.k. XM R. X/XXXX, Rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z 23.08.2011 č.k. XX T. XXX/XXXX, Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo 14.09.2010 č.k. XXCob/XXX/XXXX. V súlade s eurokomformným výkladom ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 je kogentným ustanovením (rozsudky Európskeho dvora ASTURCOM, MOSTZA CLARO), ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred použitím nekalých zmluvných podmienok. Podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 vo veci o, s.r.o. C-76/10 bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcii obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto rozhodnutia je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. Žalobca dal súdu do pozornosti aj ďalšie rozhodnutia súdov, ktoré vyjadrili rozpor s dobrými mravmi:

- Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. Zn. XCo/XXX/XXXX, ktorý judikoval nasledovné: Jednak ide o absolútnu neplatnosť, pretože súd považuje dojednanie, resp. dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky

- zmenkový úrok 0,25% denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to predovšetkým podľa § 53 odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 54 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Krajský súd v Prešove obdobne rozhodol aj vo veci vedenej pod sp. Zn. XCo/XXX/XXXX.

- Rozhodnutie Krajského sud v Žiline v konaní pod sp. Zn. XXCob/XXX/XXXX, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. XC/XXX/XXXX - 76 zo dňa 22.05.2014 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti (úrok vo výške 0,25% denne) zamietnutá. Rovnako ako v prípade predloženého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ani Krajský súd v Žiline sa meritórne nevyjadroval k výroku prvostupňového rozsudku v časti žalovanej istiny (zmenkovej sumy). V odôvodnení však judikoval, že k odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že aj keď zákon č. 191/1950 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom tak, ako to správne vykoval prvostupňový súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že úroková doložka plnila funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu. K žalobcom požadovanému úroku 0,25% denne, čo ročne predstavuje 91,25%, tento bol odvolacím súdom, v zhode s prvostupňovým súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci úrokové sadzby uplatňované bankami, a tým v rozpore s dobrými mravmi... Krajský súd v Žiline rozhodol obdobne napr. aj vo veci vedenej pod sp. Zn. XXCob/XXX/XXXX. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní pod sp. Zn. XXCob/XX/XXXX. V prípade, že súd prvého stupňa považuje žalobcom uplatnený nárok za sporný z pohľadu právneho postavenia žalovanej v hlavnom záväzku s pôvodným veriteľom, keďže v napadnutom rozsudku uzavrel, že žalovanú považoval za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Obč.zák., považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že ochranu spotrebiteľa je súd povinný

poskytnúť žalovanej z úradnej povinnosti. Ak súd prvého stupňa vykonáva aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci konania, pretože ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie veci postupom podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. a tieto posúdi ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, poukazuje odvolací súd na primerané použitie postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia tak, aby umožnil účastníkom konania uplatnenie procesného práva § 123 O.s.p. a na kontradiktórnosť súdneho procesu. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využití tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, napr. správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere atď. ak zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 ZoSÚ, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná úverová zmluva ako aj ostatné zmluvy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, medzi ktorými je kumulácia viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absencia obligatórnych náležitosti predmetnej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, spôsob rozvrhnutia jednotlivých splátok a je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako aj mnohé ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, preto žalobca žiada súd aby mu poskytol spotrebiteľskú ochranu a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Predmetné zmluvy sú neplatné ako celok, keďže sa priečia dobrým mravom. Podľa Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 č.k. XCo/XXX/XXXX. Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikovaných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 30b 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 . Súd ďalej judikoval, že pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nie len jeho časť (porov. OGH 40b 505/64). Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých sa od žalobcu vymáha plnenie, ponecháva žalobca na judikovanie súdu (§ 298 a nasl. . Na základe uvedených rozhodnutie má žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti daných zmlúv, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava, ako aj príslušných predpisov na ochranu spotrebiteľa, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámce poskytnutých finančných prostriedkov v prípade neplatnosti zmlúv, týkajúce sa odplaty (úroky, poplatky) jeho postavenie sa stane istejšie a nebude vystavený zmluvám, ktoré sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súdna prax ustálila, že spotrebitelia ako slabšia strana v spore z úverových zmlúv a s nimi súvisiacich zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv. Predmetná zmluva o úvere vykazuje závažné vady aj čo do podstatných náležitostí. Je mimoriadne nebezpečná pre spotrebiteľa a za žiadnych okolností v spoločnosti udržateľná. Predmetné zmluvy umožňujú zbavovať spotrebiteľov ich majetku s využitím inštitútu zakázaných neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva je štandardná, typová, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Podľa čl. 3 zákona č. 160/2015 CSP, ods. (1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené; ods. (2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybne. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Zároveň v Záložnej zmluve v čl. VII je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku a) predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe, b) predajom nehnuteľnosti podľa ex. poriadku alebo OSP, c) priamym predajom nehnuteľnosti, d) iným vhodným spôsobom... Uvedené ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi. Ak výkon záložného práva prebieha na základe neplatnej úverovej zmluvy, tak aj nový kvalifikovaný

záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívnom dobrých mravov. 2. Žalovaní v 1/a 2/rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že: K údajnej neplatnosti úverovej zmluvy: Žalovaní majú predovšetkým za to, že tak úverová zmluva č. XX/XX zo dňa 02.05.2011 ako aj Zmluva o záložnom práve č. XX/XX zo dňa 02.05.2011 sú platnými právnymi úkonmi a nie je daný žiaden dôvod, ktorý by ich robil absolútne neplatnými. Pred samotným uzatvorením úverovej zmluvy, zmluvné strany rokovali o jednotlivých zmluvných podmienkach a samotná zmluva je výsledkom konsenzu medzi nimi. Všetky zmluvné podmienky sú v zmluve vyjadrení určito, jasne a zrozumiteľne, a preto nie je dôvod ich spochybňovať. K námietke, že úverová zmluva obsahu neprimerane vysoké RPMN, ktorá je podľa žalobcu zle vypočítaná, nakoľko v nie sú zahrnuté sankcie, platby poistného, či zmluvné pokuty uvádzame, že tak v úverovej zmluve ako aj neskôr prijatých dodatkoch je uvedená správna výška RPMN, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcich sa výpočtu RPMN ďalej poukázali na znenie § 19 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle ktorého platí, že pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca vo svoje žalobe ďalej uvádzal, že viaceré ustanovenia úverovej zmluvy sú neprijateľné, čo má spôsobovať absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy od počiatku. Z vyššie uvedeným právnym názorom sa nestotožňujú. Úverová zmluva obsahuje podľa ich názoru všetky podstatné náležitosti, aké zákon požaduje pre jej platnosť (záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky). Žalovaní majú za to, že pokiaľ by súd aj dospel k záveru, že niektoré ustanovenia úverovej zmluvy sú neplatné, je potrebné postupovať v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého platí, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Všeobecne platí, že z hľadiska neplatnosti niektorej z neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 v spotrebiteľskej zmluve je potrebné aplikovať ustanovenie § 41 o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ by spotrebiteľská zmluva mohla naďalej existovať bez vytknutého nekalého dojednania, je potrebné použiť na zmluvu ako celok citované ustanovenie o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. V takomto prípade, by sa neplatnosť právneho úkonu týkala iba časti právneho úkonu, ktorú by - podľa povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo okolnosti, za ktorých k nemu došlo - bolo možné oddeliť od jeho ostatného obsahu. Judikatúra súdov zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či časť právneho úkonu postihnutého dôvodom neplatnosti možno oddeliť os ostatného obsahu tohto úkonu, je potrebné dbať, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov právneho úkonu s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého strany konajúce právny úkon sledovali, aby bol aspoň čiastočne dosiahnutý účel, ktorý účastníci sledovali. Je preto podľa žalovaných nevyhnutné, aby súd pri posudzovaní otázky platnosti /neplatnosti úverovej zmluvy ako celku prihliadal na skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy úver od žalovaného 1/ ako pôvodného veriteľa v plnom rozsahu čerpal a tento si dlhšiu dobu nespláca, a preto vyslovenie absolútnej neplatnosti takejto zmluvy, ktorú obe zmluvné strany po dlhšiu dobu plnili a jej platnosť vôbec nespochybňovali, nie je aj vzhľadom na prejavenú vôľu účastníkov tejto zmluvy dôvodne. Najvyšší súd ČR napríklad vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.12.2004, sp. Zn. 21 Cdo 1484/2004 konštatoval, že ak je neplatné dojednanie o výške úrokov obsiahnuté v zmluve o pôžičke, z povahy právneho úkonu a ani z jeho obsahu nevyplýva, že by túto časť nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Zmluva o pôžičke je neplatná iba v dojednaní o výške úrokov len vtedy, ak oddeleniu tejto časti od ostatného obsahu zmluvy nebránia ani okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy. K namietanej výške dojednaných úrokov, zmluvných pokút a zabezpečenia úveru - majú žalovaní predovšetkým za to, že v prípade spotrebiteľských úverov poskytovaných nebankovými subjektmi je všeobecne akceptované - že výška úrokov ako aj ďalších nákladov spojených s úverom je v porovnaní s priemernými úrokovými sadzbami poskytovanými bankami vyššia, predovšetkým na vyššiu mieru rizika, ktorú veriteľ podstupuje pri poskytovaní úveru aj osobám, ktorým by konzervatívnejšie založené banky úver neposkytli. S ohľadom na vyššiu mieru rizika spojenou s poskytovaním úveru má žalovaný v II. rade ako veriteľ nárok na zabezpečenie tohto rizika vo forme zmluvných pokút a úrokov v zmluve o úvere uzatvorenej s bankou. K údajnej neplatnosti záložnej zmluvy: Žalovaní zásadne nemôžu súhlasiť ani s argumentmi žalobcu, že v prípade výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby má veriteľ možnosť nekontrolovateľne bez zásahu súdnej moc vydražiť za svojvoľných podmienok nehnuteľnosť patriacu dlžníkovi. Zákon č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách presne stanovuje podmienky držobného procesu, ktoré chránia vlastníka zálohu. Záložný veriteľ je predsa podľa zákona povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré= môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji, ďalej musí podľa zákona pri výkone záložného práva postupovať s náležitou starostlivosťou tak, by záloh predal za cenu za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a miesta predaja zálohu. Pokiaľ sa záloh predáva na dražbe a postupuje sa podľa zákona o dobrovoľných dražbách, zákon vyžaduje ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Okrem toho po výkone záložného práva predajom zálohu a vyúčtovaní nákladov s tým spojených, má záložný veriteľ zákonnú povinnosť vydať záložcovi výťažok z predaja zálohu, ktorý prevyšuje zabezpečenú pohľadávku. Napokon osoba, ktorá tvrdí, že v rámci dražby boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a ona bola týmto porušením dotknutá na svojich právach, sa môže v zákonnom stanovenej lehote domáhať súdnou cestou ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby o neplatnosti dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách teda dáva žalobcovi dostatočné množstvo domáhať sa v rámci dražobného procesu súdnej ochrany. Žalovaní sa nestotožňujú ani s právnym názorom, že záložná zmluva má byť absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že hodnota zabezpečenej nehnuteľnosti je nepomerne vyššia ako výška zabezpečenej pohľadávky. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na znenie § 151b zák. č. 40/1964 Zb. OZ, ktoré upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva. V zmysle § 151b ods. 3 „V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh“. V zmysle § 151b ods. 4 „V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky“. V zmysle § 151b ods. 4 „Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.“ Skutočnosť, že založená vec má inú hodnotu, než je hodnota zálohom zabezpečenej pohľadávky, sama o sebe nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Uvedený právny názor pritom vychádza jednak z existujúcej judikatúry, ako aj právnej teórie. Vyššie uvedený záver platí bez ohľadu na to, či záložný dlžník je zároveň obligačným dlžníkom alebo či zabezpečenie zálohom poskytuje odlišná osoba. Je totiž vecou záložcu, či svoju vec založí alebo nie. To, akú skutočnú hodnotu má založená vec, si má preto zistiť záložný dlžník a sám zvážiť, či na zriadenie záložného práva dá súhlas. Skutočnosť, že záložný dlžník nemal náležitú predstavu, akú hodnotu má ním založená vec, tak nemôže mať vplyv na platnosť záložnej zmluvy (Ro NS ČR zo 16.04.2009, sp. Zn. 21Cdo 1425/2008).Najvyšší súd ČR vo vyššie citovanom ustanovení okrem iného zdôrazňuje, že zákon pre vznik záložného práva podmienku proporcie medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a hodnou zálohu neustanovuje. Okolnosť, že záloh má prípadne väčšiu alebo menšiu hodnotu, ako je hodnota zabezpečenej pohľadávky, preto na platnosť záložnej zmluvy nemôže mať vplyv. Vzájomné vyporiadanie plnení: Ďalej považujú za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu vôbec nerieši otázku vzájomného vyporiadania plnení podľa § 457 v zmysle ktorého: „Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.“ Žalovaný v II. rade sa domnieva, že žalobca sa takto podaným žalobným návrhom dokonca snaží úmyselne obchádzať ustanovenia § 457 s cieľom vyhnúť sa vráteniu poskytnutého plnenia. V tejto súvislosti zároveň poukázali na správu NS ČSR z 28.03.1975, č. R 26/1975, sp. Zn. Cpj 34/74 v zmysle ktorej: „Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený v zmysle § 457 tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. To platí i pre opačné prípady, keď predávajúci žaloval o vrátenie predanej veci. I takejto žaloby by súd mohol vyhovieť len vtedy, ak by vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy k vráteniu plnení z oboch strán.“ Vo vyššie uvedenej správe NS ČSR sa ďalej uvádza, že pokiaľ žalobný návrh sám alebo v spojení so vzájomným návrhom žalovaného neumožňuje súdu, aby vzájomnú viazanosť reštitučnou povinnosťou účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy (§ 457 OZ, § 262 ods. 1 O.s.p.) mohol vyjadriť vo výroku rozsudku, nemôže byť návrh so zreteľom na uvedené podmienenosti nárokov úspešný.“ Majú za to, že obligatórnou náležitosťou žalobného návrhu žalobcu, teda malo byť nielen určenie neplatnosti úverovej zmluvy a existencie záložného práva, ale i otázka riešenia vzájomného vyporiadania medzi účastníkmi týchto právnych vzťahov, nakoľko v opačnom prípade by išlo o bezdôvodné obohatenie. Žalobca však vo svojom žalobnom návrhu úmyselne obišiel ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka s cieľom vyhnúť sa vráteniu poskytnutého plnenia. Pritom je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že žalobca čerpal v zmysle úverovej zmluvy a neskôr prijatých dodatkov úver v celkovej výške 18.600 eur. Pričom do dnešného dňa uhradil žalovanému v II. rade resp. jeho právnemu predchodcovi spolu sumu 10.149,89 eur. Teda v

prípade posúdenia úverovej zmluvy ako neplatnej, prípadne bezúročnej a bez poplatkov, je dlh žalobu len a výlučne na istine k dnešnému dňu stále vo výške 8.450,11 eur .Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v II. rada ako právny nástupca žalovaného v I. rade má v súčasnej dobe voči žalobcovi pohľadávku, ktorá je minimálne v rozsahu neuhradenej časti istiny nespochybniteľná, a preto nie je dôvod, prečo by postúpenie pohľadávky voči žalobcovi zo žalovaného v I. rade na žalovaného v II. rade malo byť neplatné. K určeniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy: K námietkam žalobcu vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve zo dňa 02.05.2011 uviedli, že napadnutá rozhodcovská zmluva nebola podmienkou pre poskytnutie úveru a žalobca nemal žiadnu povinnosť ju podpísať. Rozhodcovská zmluva okrem toho žiadnym spôsobom neobmedzuje žalobu v jeho právach, vrátane práva riešiť spor z úverovej zmluvy pred všeobecným súdom SR, t.j. neustanovuje povinnosť zmluvných strán riešiť spory výhradne a len pred rozhodcovským súdom, čoho dôkazom je aj toto prebiehajúce súdne konanie pred OS Topoľčany č.k. XCsp/XX/XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené a prebiehajúce súdne konanie, mali žalovaní za to, že na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02.2011 nemá žalobca ani naliehavý právny záujem, nakoľko aj prípadným určujúcim výrokom súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02.05.2011 prostredníctvom súdneho rozhodnutia, sa postavenie žalobcu žiadnym spôsobom nezmení. V tejto časti teda žalovaní navrhli, aby súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaní navrhli, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a súčasne zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania. 3. Žalovaní v 1/a 2/rade sa na pojednávanie nedostavili, ospravedlnili sa, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie. 4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že našiel inzerát v novinách Pardon, zavolal na t.č., ktoré tam bolo uvedené a prišiel niekto zo spoločnosti žalovaného v I. rade k nemu domov. On povedal, čo by asi žiadal, akú sumu a on si odfotil jeho dom, ten pán čo prišiel, jeho meno nevie. Potom asi po týždni ho zavolal ten pán do Topoľčian, pri športovú halu, potom podpísal zmluvu u notárky. Tam mu dal popodpisovať nejaké papiere s tým, že má podpísať tam, kde mu ukazoval. Keď chcel bližšie vysvetlenie k tomu, čo podpisuje, ten pán povedal, že má toho veľa, že sa ponáhľa, že má viacerých. Nevedel , že podpisuje aj nejakú rozhodcovskú zmluvu, zmluvu o záložnom práve. Dohodli sa toľko, že mu bola vyplatená suma 3.000 eur, ktorú chcel na prerábku domu, a že má každý mesiac splácať 150 eur. Iné mu nebolo povedané. Potom nemal na splácanie, preto uzatváral so žalovaným v I. rade dodatky, aby sa mu predlžila doba splatnosti a tiež si bral ďalšie financie na ďalšiu prerábku domu. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má základne. Pred podpísaním zmluvy mu bolo povedané, že sa nemá čoho báť, že nebude mať problémy. On zmluvu zhruba nečítal. On si prečítal len aká suma je tam uvedená, ďalej to nečítal. Ten pán, keď sa ponáhľal, tak to podpísal tie papiere. Keď prišiel ten pán k nemu domov, tak povedal, že je to reálne tá suma 3.000 eur. Odfotil si jeho dom, s tým, že musí ručiť mojou nehnuteľnosťou. Potom sa dohodli, že príde do Topoľčian a podpíšu zmluvu. On mu dával občiansky preukaz, aby si opísal jeho údaje. Iné doklady ten pán nechcel. Ešte dával rozhodnutie zo sociálnej poisťovne a poštové peňažné poukazy o jeho mesačných výdavkoch. Pána z Tatracreditu mu to vyrátal, že má platiť 150 eur mesačne cez účet cez VÚB banku. On si až po podpise zmlúv čítal aké sú tam vysoké úroky. Na ďalšie podmienky zmluvy nepýtal podpísal zmluvu bez toho, aby vedeli aká je výška úroku. On uzatváral dodatky a navyšoval výšku úveru , lebo ten pán mu povedal, že keď nemá ako splácať, že si môže aj navýšiť úver, že sa nemá čoho báť, tak si ho navýšil. On nevedel, ako to má riešiť, bol bez práce. Či obdržal pred uzavretím zmluvy štandardné informácie o uzatváraní úveru, nevie si spomenúť, to by klamal. Ani po ukázaní tlačiva si nevie spomenúť.

5. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že má za to, že pokiaľ ide o vyčíslené sumy žalovaných v II. rade, boli tam započítané úroky, sankčné úroky. Majú za to, že úverová zmluva by nemala byť posúdená ako neplatná ako celok, ale pokiaľ sú tam vysoké sankcie, ako zmluvná pokuta, úroky, tak by mala byť zmluva neplatná iba čiastočne v týchto častiach. Čo sa týka procesnej stránky, žaloba bola podaná dňa 17.10.2016 za účinnosti CSP, poukazuje na ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Majú za to, že je tu nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle citovaného ustanovenia, preto žiadala žalobu zamietnuť. 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že naliehavý právny záujem je dostatočne vysvetlený v žalobe. § 137 písm. d) CSP, každé ustanovenie zákona je potrebné vykladať v súlade s ústavou, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva zákon v súlade s medzinárodnými záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou ESĽP a súdneho dvora a to s trvalým

zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Podľa § 52 odsek 2 v znení účinnom od 01/05/2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ostatné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, používajú sa vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvne dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa prednostne používajú ustanovenia OZ. Aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného zákonníka. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01/05/2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, oboznámením s pripojenou Úverovou zmluvou č. XX/ XX zo dňa 02.05.2011, jej Dodatkami č. 1-9, Zmluvou o záložnom práve č. XX/XX zo dňa 02.05.2011, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 02.05.2011 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav: 8. Dňa 02.05.2011 uzavrel žalobca ako dlžník a žalovaný v 1/rade ako veriteľ Úverovú zmluvu č. 96/11 .

Podľa článku I. tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť nebankový bezúčelový úver vo výške 3 000 eur, ktorý mohol byť čerpaný od 02.05.2011 jednorazovo hotovostne. Doba splatnosti je v zmluve uvedená 6 mesiacov. Ďalej je v článku I. zmluvy uvedená RPMN 54,86% priemerná RPMN 40,21 %. Ročná úroková sadzba úveru bola 36 %, mesačná úroková sadzba 3 %, Podľa článku I, bod 1 písm. k) výška úveru s navýšením predstavovala 3.540 eur. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 02.11.2011.

Podľa článku I. bod 1 písm. s) bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru 100 eur a podľa písmena t) spôsob zabezpečenia úveru: zriadením záložného práva k nehnuteľnosti , q) poistenie zálohu na hodnotu : 38.500eur.

Podľa článku II., dlžník svojim podpisom na tejto úverovej zmluve zároveň potvrdzuje, že pri jej podpise prepočítal a prevzal v hotovosti peňažné prostriedky vo výške uvedenej v článku I, bod 1 /c).

Podľa článku III. bod 1 neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy je splátkový kalendár.

Podľa článku IV. bod 3/ do výpočtu RPMN nie sú zahrnuté sankcie , ktoré môže byť dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia svojich záväzkov a platby poistného na základe poistných zmlúv k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zabezpečenia úveru ,... t.j. zmluvné pokuty, úrok z omeškania , poplatky podľa čl. XII. a XIII .tejto zmluvy .

Podľa článku VI. bod 1, dlžník vyhlasuje, že uznáva do základu i výšky svoj záväzok voči veriteľovi za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve v celej výške tak ako je uvedená v článku 1, bod 1/k).

Podľa článku VII. bod 1 , veriteľ je oprávnený v prípade, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom, určeným splátkovým kalendárom, bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyhlásiť úver za predčasne splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom.

Podľa článku VII. bod 2, ak sa zníži hodnota predmetu zabezpečenia tak, že zabezpečenie pohľadávky veriteľa sa stane nedostatočným , vyhradzuje si veriteľ právo žiadať od dlžníka, aby zabezpečenie pohľadávky bez zbytočného odkladu doplnil. Ak tak dlžník neurobí do 7 dní od doručenia písomnej žiadosti veriteľa, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v celom jeho zostatku s príslušenstvom. Za zníženie hodnoty predmetu zabezpečenia úveru sa podľa článku VII. bod 2, písm. a) okrem iného považuje aj objektívne zníženie všeobecnej hodnoty PZU v dôsledku zmien na trhu s nehnuteľnosťami.

Podľa článku VII. bod 5 , ak dlžník hrubo poruší podmienky dohodnuté v úverovej zmluve je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho rozsahu spolu s príslušenstvom, pričom nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu.

Podľa článku X. - zmluvné pokuty bod 1, v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru je veriteľ oprávnený odo dňa kedy sa stal úver splatný vyčísliť dlžníkovi úrok z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania .

Podľa článku X, bod 2 v prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom podľa čl. XXI tejto zmluvy , bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára , je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu za neuhradenú splátku vo výške 4% z poskytnutej istiny, a to aj opakovane.

Podľa článku X, bod 3, v prípade ak veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky , je oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10% z poskytnutej istiny , minimálne však 1.660eur.

Podľa článku XI. Bod 1, v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru je veriteľ oprávnený odo dňa kedy sa stal úver splatný vyčísliť dlžníkovi, okrem zmluvnej pokuty podľa čl. X aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy. Podľa článku XI . bod2 , zmluvné strany sa dohodli , že celková výška zmluvných pokút podľa čl. X zmluvy a úroku z omeškania podľa tohto článku, nesmie prevýšiť maximálnu výšku sankcií ustanovenú Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb . v platnom znení.

Podľa článku XII, označeného ako poplatky, bod 1, v prípade ak dlžník neuvedie správny VS pri úhradách jednotlivých splátok, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok vo výške 20eur za identifikáciu platby.

Podľa článku XII. bod 2, v prípade , ak dlžník písomne neoznámi veriteľovi zmenu svojho trvalého pobytu alebo zmenu korešpondenčnej adresy do 15 dní od vzniku zmeny , je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok vo výške 200eur.

Podľa článku XII. bod 3, v prípade , ak dlžník neoznámi veriteľovi akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckych staníc v pevnej alebo mobilnej sieti do 15 dní od vzniku zmeny, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok vo výške 200eur.

Podľa článku XII. bod 4, v prípade , ak dlžník neprevezme korešpondenciu jemu adresovanú na ním určenú korešpondenčnú adresu , je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok vo výške 200eur za každú vrátenú korešpondenciu.

Podľa článku XII. bod 5, v prípade , ak dlžník do 15 dní odo dňa zmeny údajov v občianskom preukaze neoznámi zmenu predmetných údajov veriteľovi, veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi poplatkov vo výške 200eur .

V článku XIII. úverovej zmluvy je obsiahnutý sadzobník poplatkov. Podľa neho predstavuje poplatok za poskytnutie úveru 2 % istiny, minimálne 100 eur, vypracovanie listiny 200 eur, výjazd za klientom (navŕšenie, predĺženie) úveru 200 eur, výjazd za klientom (iné) 330 eur, vypracovanie vyčíslenia pohľadávky 35 eur, predčasné splatenie úveru nad jeden rok 1 % z výšky predčasne splateného úveru , dodatok ( navŕšenie alebo predĺženie ň úveru 170eur, dodatok ( navŕšenie spojené s predĺžením ) úveru 340 eur, poplatok za úpravu splátkového kalendára 8% z istiny, opätovné zaradenie do splátkového systému 10% z istiny , expresné vydanie potvrdenia o splatení úveru 200eur osobné rokovanie / konzultácia 60eur, spísanie zápisnice z rokovania 60eur ...

Podľa článku XV. bod 1, dlžník má právo odstúpiť od úverovej zmluvy bez udania dôvodu doručením písomného odstúpenia formou doporučenej zásielky veriteľovi v lehote 14 kalendárnych dní od uzatvorenia úverovej zmluvy.

Podľa článku XV. bod 2, pokiaľ dlžník uplatní právo na odstúpenie od ÚZ podľa bodu 1. je povinný bezodkladne , najneskôr do 30 dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy , zaplatiť veriteľovi istinu a denný úrok vo výške uvedený v čl.I bod 1/ja) z istiny za obdobie odo dňa čerpania úveru až do dňa splatenia istiny .

Podľa článku XVI. bod 2 , v prípade ak sa stane úver splatný v zmysle tejto úverovej zmluvy porušením povinností dlžníka, vzniká veriteľovi nárok na celé navŕšenie úveru z dôvodu neplnenia záväzku dlžníka.

Podľa článku XVI. bod 4, dlžník podpisom úverovej zmluvy súhlasí, aby si veriteľ vyplatil a následne započítal do svojej pohľadávky iné pohľadávky voči dlžníkovi alebo záložcovi , ktoré by mohli mať za následok začatie výkonu záložného práva iným veriteľom alebo výkon exekúcie na PZU a zároveň dáva súhlas , aby veriteľ takto vzniknuté pohľadávky v mene dlžníka resp. záložcu uhradil.

Podľa článku XVIII. bod 1, písm. b) nesplácanie úveru dlžníkom v súlade s podmienkami úverovej zmluvy môže mať nasledovné následky: postúpenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na tretie osoby.

Podľa článku XIX. -Rozhodcovská zmluva. Pred podpisom tejto zmluvy bola dlžníkovi predložená Rozhodcovská zmluva podľa §3 a násl zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení , aby sa slobodne , dobrovoľne a vážne rozhodol , či predmetnú Rozhodcovskú zmluvu uzatvorí. Obsahom Rozhodcovskej zmluvy je prejav vôle zmluvných strán, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou , vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy môžu predložiť na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná , prečiarknuté je slovo nebola.

Podľa článku XX. bod 1, úverové zmluvné podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka. Podľa bodu 2 tohto ustanovenia zmluvné strany prehlasujú, že sa dohodli na odplate za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Podľa bodu 3 tohto ustanovenia sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka, že ich právny vzťah z tejto úverovej zmluvy sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa bodu 7 tohto ustanovenia ,dlžník si je vedomý toho, že je povinný uhradiť aj ďalšie náklady spojené so zabezpečením úhrady dlžnej pohľadávky, najmä trovy súdneho konania, trovy právneho zástupcu, trovy exekúcie ako aj ďalšie náklady preukázateľne vynaložené pri vymáhaní pohľadávky.

Podľa bodu 12 tohto ustanovenia, veriteľ nie je zaviazaný účelom platby, ktorú stanoví dlžník, veriteľ je oprávnený započítať platbu dlžníka na svoje pohľadávky voči dlžníkovi v tomto poradí: na záväzky dlžníka, ktoré vznikli z iného dôvodu než z úverovej zmluvy, ďalej na zmluvné pokuty, na poplatky za úkony a služby podľa platného sadzobníka, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, ako zmluvných pokút, ďalej na splátky úveru, a to v poradí najskôr na úroky a náklady, a až potom na istinu.

Podľa bodu 14 tohto ustanovenia, dlžník hradí v plnej výške všetky náklady spojené s uzatvorením úverovej zmluvy.

Podľa bodu 18 tohto ustanovenia, ak sa preukáže, že niektoré z ustanovení tejto zmluvy je neplatné alebo neúčinné, nemá takáto neplatnosť alebo neúčinnosť za následok neplatnosť alebo neúčinnosť ďalších ustanovení zmluvy alebo samotnej zmluvy.

Podľa bodu 28 tohto ustanovenia , zánik úverovej zmluvy nemá vplyv na splnenie všetkých záväzkov dlžníka, ktoré má voči veriteľovi podľa tejto úverovej zmluvy a ÚZP.

V článku XXI. zmluvy je obsiahnutý splátkový kalendár, v rámci ktorého je uvedených 6 splátok po 90 eur splatných v mesačných intervaloch od 2.5.2011 do 2.10.2011 a ako 7. splátka s dátumom splatnosti 2.11.2011, je uvedená suma 3.000 eur.

9. Dňa 02.05.2011 zároveň žalovaný 1. ako veriteľ a žalobca ako záložca, uzavreli Zmluvu o záložnom práve č. XX/XX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu so súpisným č. XX , na parcele č. XXX a parcely registra „C“ , parc.č. XXX o výmere 330m2 - zastavené plochy a nádvoria a parcely registra „C“ , parc.č. XXX o výmere 464m2- záhrady, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Topoľčany, pre kat. úz. Krušovce, na liste vlastníctva č. XXX, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1.rade na základe vyššie uvádzanej úverovej zmluvy.

Podľa časti I. bod 3, písm. b) záložnej zmluvy, touto zmluvou sa okrem pohľadávok z úverovej zmluvy podľa bodu 3písm.a) časti I. tejto zmluvy zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti.., podľa písmena d) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, zmluvy obsiahnuté v tejto listine a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi záložným veriteľom a záložcom. Podľa písmena h) pohľadávka ,vrátane príslušenstva na uhradenie nákladov, poplatkov, zmluvných pokút v zmysle úverovej zmluvy, zmluvy o záložnom práve a tiež všetkých ostatných zmlúv a dodatkov uzatvorených k úverovej zmluve , písm. i) pohľadávka ktorá vznikne na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok ako odporovateľného právneho úkonu.

Podľa článku V. záložnej zmluvy, bod 1 , v prípade ak záložca svojim konaním zmarí zriadenie záložného práva alebo je nesúčinný pri odstránení nedostatkov, ktoré bránia jeho zriadeniu je záložný veriteľ oprávnený mu účtovať zmluvné pokuty vo výške 20 % z istiny, podľa časti I. bod 3 písm. ab).

Podľa článku VI. bod 1, písm. a) záložnej zmluvy, záložné právo zaniká okamihom splatenia celej pohľadávky spolu s úrokmi, poplatkami a všetkými účelne vynaloženými nákladmi vyplývajúcimi zo zmluvy o záložnom práve.

10. Dňa 02.05.2011 žalobca podpísal so žalovaným v 1/rade aj Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej čl. I zmluvy . Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie: Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici ...

Podľa článku II., zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov uvedených v čl II. Tejto zmluvy , alebo súvisiacich s týmito právnymi vzťahmi, vrátane vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj sporov o platnosť , výklad a zánik príslušných zmlúv, môžu predložiť na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom.

11. Žalobca následne uzatvoril so žalovaným v I. rade:

- Dodatok č. 1 zo dňa 11.10.2011, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov a pohľadávka sa navýšila na 4.080,- eur (čl. II dodatku).

Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku, čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 3.690,- eur. V dodatku je uvedená RPMN vo výške 56,98 %.

Dodatok č. 2 zo dňa 24.04.2012, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov, navŕšil sa úver o výšku 2.000,-eur, pohľadávka sa navýšila na 7.895,78 eur.

Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku, čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 7.155,78 eur. V dodatku je uvedená RPMN vo výške 53,77 %.

Dodatok č. 3 zo dňa 19.04.2013, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov a pohľadávka sa navýšila na sumu 9.695,78 eur.

Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku, čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 6.604,78 eur. V dodatku je uvedená RPMN vo výške 52,98 %..

Dodatok č. 4 zo dňa 10.05.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 1.000,- eur, čím sa pohľadávka navýšila na 11.048,46 eur.

Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 7.997,46 eur. V dodatku je uvedené RPMN vo výške 53,33 %. Úver sa navýšil o sumu 1.000,-eur, žalobcovi však bolo vyplatené len 830,-eur z dôvodu poplatku za navýšenie úveru.

Dodatok č. 5 zo dňa 01.07.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 3.000,-eur, čím sa pohľadávka navýšila na 14.951,42 eur.

Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 11.702,96 eur. Dodatok obsahuje aj RPMN vo výške 52,15 %.

Úver sa navýšil o sumu 3.000,-eur, žalobcovi bolo vyplatené len 2.622,54 eur z dôvodu poplatku a zmluvnej pokuty.

Dodatok č. 6 zo dňa 20.08.2013, ktorým sa navýšil úver o sumu 3.000 eur, čím sa pohľadávka navýšila na 18.709,89 eur.

Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 14.918,47 eur. Dodatok obsahuje aj RPMN vo výške 55,86 %.

Úver sa navýšil o sumu 3.000 eur, žalobcovi bolo vyplatené len 2.830 eur z dôvodu poplatku.

Dodatok č. 7 zo dňa 03.04.2014, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov, čím sa pohľadávka navýšila na 20.509,89 eur.

Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 14.880 eur. Dodatok obsahuje aj RPMN vo výške 44,95 eur.

Dodatok č. 8 zo dňa 16.10.2014, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 6 mesiacov a navýšil úver o sumu 2.000 eur, čím sa pohľadávka navýšila na 23.876,49 eur.

Dodatok obsahuje aj uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 16.644,60 eur. Dodatok obsahuje aj RPMN vo výške 39,87 %. Dodatok č. 9 zo dňa 23.02.2015, ktorým sa predĺžila splatnosť úveru o 12 mesiacov a navýšil úver o sumu 4.600 eur, čím sa pohľadávka navýšila na 31.804,59 eur. Dodatok obsahuje RPMN vo výške 34,31%. Dodatok obsahuje uznanie záväzku čo do výšky a základu podľa úverovej zmluvy a záväzok vo výške 22.208,10 eur.

12. V písomnom podaní zo dňa 05.02.2016 žalovaný v 2/rade vyčíslil žalobcovi pohľadávku ku dňu 02.03.2016 v sume 25.000eur.

13. Písomným podaním zo dňa 05.02.2016 žalovaný v 2/ rade vyzval žalobcu upomienkou na úhradu omeškaných splátok a príslušenstva spolu v sume 12.123,70eur, ktorá predstavuje nedoplatok ku dňu 05.02.2016, v lehote 10dní.

14. Písomným podaním zo dňa 14.03.2016 žalovaný v 2/ rade vyzval žalobcu na úhradu poslednej splátky a príslušenstva - spolu nesplatená časť úveru 32.861,70eur, ktorej splatnosť je stanovená ku dňu 02.04.2016 s tým, že žalobcovi zároveň oznámil, že žalovanému v 2/rade bola pohľadávka postúpená dňa 11.12.2015

15. Písomným podaním zo dňa 14.04.2016 - výzva na plnenie -upomienka po splatnosti, žalovaný v 2/ rade vyzval žalobcu na úhradu úveru vo výške 18.600eur , ktorého splatnosť bola zmluvou stanovená do 02.04.2016 .

16. Písomným podaním zo dňa 15.08.2016 - vstup pohľadávky do vymáhania -pokus o zmier ,žalovaný v 2/ rade oznámil žalobcovi, že ich spoločnosť dňa 15.08.2016 pristúpila k vymáhaniu pohľadávky , za čo bola žalobcovi vyrubená zmluvná pokuta ( poplatok) v zmysle zmluvy č. 96/11

17. Písomným podaním zo dňa 21.09.2016- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva , žalovaný v 2/ rade oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva podľa §151 l

18. Písomným podaním zo dňa 27.09.2016 - Oznámenie o začatí realizácie dobrovoľnej dražby a výzva na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti , žalovaný v 2/ rade oznámil

žalobcovi začatie realizácie dobrovoľnej dražby a vyzval ho na umožnenie ohliadky znalcom za účelom vypracovania znaleckého posudku dňa 20.10.2016 o 14,30hod..

19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať , ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia predmetných zmlúv (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z. v rozhodnom znení), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods.1,2 ,7,8zákona č. 129/2010Z.z o spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzavretia zmluvy o úvere č. 96/11 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

Podľa §-u 11 ods.1 ,2 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

O. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1- 4 v rozhodnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 -5 v rozhodnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 552 OZ, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 2 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

Podľa §-u 524 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému .S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa §-u 526 ods.1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupníkovi . Podľa §-u 529 ods.1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke , ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

20. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

21. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere resp. pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskej únie, ale i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku aký je jeho skutočný dlh. Jeho postavenie sa vyriešením určovacej žaloby stane istejším, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá by mohla byť v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti úverovej zmluvy, jej dodatkov, zmluvy o záložnom práve aj rozhodcovskej zmluvy . 22. V prejednávanej veci tiež nemožno opomenúť, že na podanie prípadnej žaloby o peňažné plnenie, je aktívne legitimovaný veriteľ, teda v danom prípade nebankový subjekt, ktorý takúto žalobu nepodal, ani nepodá, keďže v danom prípade podľa neho nastala okolnosť, ktorá spôsobila splatnosť celého dlhu. Žalobca by potom nemal možnosť žiadať o posúdenie platnosti úverovej zmluvy, čo je odňatie spravodlivosti. Tento naliehavý právny záujem má spotrebiteľ aj popri možnosti uplatňovať vecné práva k predmetu zabezpečenia. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva má akcesorickú povahu. V jej prípade by sa napr. ani žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nevyriešil hlavný záväzok žalobcu. Zároveň pri rozhodovaní v konkrétnom prípade uplatneného práva na poskytnutie ochrany, je potrebné mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochrana slabšej strany (NS SR 1M Cdo 1/2009).

23. I keď žalobca so žalovaným v 1/rade v zmluve o úvere v zmysle § 262 ods. 1 Občianskeho zákonníka dojednali spravovanie sa ich vzťahu Obchodným zákonníkom, keďže v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od úpravy obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, bolo nevyhnutným žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytnúť ochranu podľa Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). § 53 Občianskeho zákonníka v ods. 4 vymenúva neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, tento výpočet je ale iba demonštratívny. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Zároveň podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 02.05.2011bola medzi žalobcom ako dlžníčkou a žalovaným 1.rade ako veriteľom, uzavretá úverová zmluva č. 96/11, na základe ktorej sa žalovaný v 1/rade zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 3 000 eur, ktorý mal byť čerpaný jednorazovo hotovostne 02.05.2011. Jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. OZ, nakoľko ju uzatvoril žalovaný v 1/rade , ktorý pri jej uzatváraní vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ, t.j. v postavení spotrebiteľa.

26. Podľa predmetnej úverovej zmluvy, celková výška úveru s navýšením, ktorú mal žalobca žalovanému vrátiť bola 3.540 eur. Pojem navýšenie v tomto ustanovení zároveň nie je nijako konkretizovaný. Za neplatné zároveň súd považuje aj ustanovenie čl. I, bod 1, písm. i), h), s prihliadnutím na priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy bola 13,61%, keďže úroková miera uvedená v zmluve vo výške 36% , ju prekračuje viac ako dvojnásobne.

27. Žalovaný v 1/rade v zmluve uviedol, že RPMN v danom prípade predstavuje 54,86%. V článku I. úverovej zmluvy je uvedené, že úver je splatný v 6 mesiacoch, čo v spotrebiteľovi evokuje predstavu 6-tich mesačných splátok; výška splátok však v samotnom článku I. úverovej zmluvy uvedená nie je, pričom v čl. XXI už hovorí o 7. splátkach.

28. Podľa splátkového kalendára, ktorý je však uvedený až v čl. XXI. zmluvy, mal žalobca zaplatiť 6 splátok po 90 eur a 7-mu splátku mal zaplatiť v sume 3.000 eur. Článok I. predmetnej úverovej zmluvy je tak zavádzajúci, nakoľko podľa splátkového kalendára má po 6-tich splátkach nasledovať 7-

ma splátka s (pre bežného spotrebiteľa likvidačnou) výškou 3.000 eur. Samotný splátkový kalendár je navyše absolútne nelogický, spôsobujúci pre žalobcu faktickú nemožnosť splatenia tohto úveru, najmä vo vzťahu k poslednej splátke, ktorá mala predstavovať sumu 3. 000 eur, t.j. rovnakú sumu, aká mala byť žalobcovi poskytnutá pri uzavretí úverovej zmluvy. Z obsahu zmluvy -zároveň vyplýva, že splácanie spotrebiteľského úveru je mesačnými splátkami úrokov, istina je splatná v poslednej splátke. Je bez pochybností, že toto ustanovenie nebolo so žalobcom individuálne dojednané , je súčasťou predtlače danej úverovej zmluvy, a žalobca nemal žiadnu reálnu možnosť spôsob započítavania úhrad z jeho strany ovplyvniť. Toto výrazne spotrebiteľa poškodzuje, nakoľko celú poskytnutú istinu úveru je povinný splatiť naraz v jednej (poslednej splátke).

29. Žalovaný v 1/rade v predmetnej úverovej zmluve uviedol, že RPMN predstavuje pri danom úvere 54,86 %. Nie je však zrejmé, aké údaje žalovaný v 1/rade zadal pri tomto výpočte, pretože jednak žalobca mal zaplatiť 6 splátok po 90 eur a 7-mu splátku v sume 3. 000 eur, ďalej nie je zrejmé, či a ktoré konkrétne (vzhľadom na veľké množstvo poplatkov uvedených v čl. XIII) náklady súvisiace s poskytnutím úveru, žalovaný v 1/rade vôbec do výpočtu RPMN zahrnul, keď napríklad len poplatok za poskytnutie úveru v danom prípade predstavuje sumu 100 eur (t.j. 3 % z istiny).

30. Výška úveru s navýšením podľa čl. I, písm. k) predmetnej úverovej zmluvy predstavuje 3.540eur .Keďže však zo zmluvy vôbec nie je možné určiť, aké resp. ktoré náklady (vzhľadom na rozsiahly výpočet poplatkov uvedených v čl. XIII. zmluvy) veriteľ zahrnul do výpočtu RPMN, neobstojí, z rovnakých dôvodov, ani jeho tvrdenie o tom, že pri predmetnom úvere bola uvedená správna výška RPMN vypočítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe č.2 zák.č. 129/2010 Z.z. .

31. Zo splátkového kalendára nie je navyše zrejmé, v akej výške sú splátky istiny a v akej výške splátky úrokov. Zároveň podľa toho, ako je koncipovaný splátkový kalendár tohto úveru t.j. 6 splátok po 90 eur a 7-ma splátka vo výške 3.000 eur, je zrejmé, že veriteľ musel pri uzatváraní predmetnej ÚZ vedieť, že žalobca nebude schopný takýmto spôsobom predmetný úver splatiť, a jednoznačne bude daný dôvod, aby mohol pristúpiť k realizácii záložného práva, na základe ktorého získa do vlastníctva nehnuteľnosti, ktorých hodnota ďaleko prevyšuje poskytnutú sumu úveru.

32. Za rozporné s dobrými mravmi súd považuje aj, už zmieňované poplatky, ktoré sú uvedené v čl. XIII, podľa ktorého si žalovaný v 1/rade účtoval len príkladmo nasledovné poplatky: za poskytnutie úveru 2 % z istiny, vypracovanie listiny 200eur, poplatok za dodatok ( navŕšenie alebo predĺženie ) úveru -170eur, poplatok za úpravu splátkového kalendára 8% z istiny a ďalšie . Tieto poplatky (uvedené v čl. XIII predmetnej úverovej zmluvy), súd považuje za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 5 OZ, a tým aj neplatné.

33. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) a to voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem sa jej môže bez časového obmedzenia dovolávať. Súd pri tom na absolútnu neplatnosť musí prihliadať aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Plnením z absolútneho neplatného právneho úkonu potom vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

34.S poukazom na obsah úverovej zmluvy č. 96/11 zo dňa 02.05.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/rade , dospel súd k záveru, že neprijateľnými podmienkami, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu a hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ako aj s poukazom na § 3 ods. 1 a § 53 ods. 4, písm. k) sú aj nasledovné ustanovenia úverovej zmluvy:

35. Článok VII, bod 5 úverovej zmluvy, podľa ktorého v prípade, ak dlžník hrubo poruší podmienky dohodnuté v ÚZ, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom, pričom nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu. Z tohto ustanovenia nie je vôbec zrejmé, čo sa rozumie hrubým porušením podmienok v ÚZ a veriteľovi tak dáva toto ustanovenie v podstate možnosť, vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru kedykoľvek.

36. Obdobne za neplatné a v rozpore s dobrými mravmi, súd považuje dojednanie v článku X II. bod 2,3,4,5 podľa ktorého, ak dlžník neoznámi veriteľovi zmenu svojho trvalého pobytu, či zmenu korešpondenčnej adresy alebo akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc ,

zmeny údajov v občianskom preukaze do 15 dní od vzniku zmeny alebo neprevezme korešpondenciu jemu adresovanú na ním určenú korešpondenčnú adresu, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 200 eur.

37. Za neplatný, v rozpore s dobrými mravmi, § 53 ods. 4, písm. k) ako aj ustanovením § 517 ods. 2 OZ, súd považuje aj čl. X, bod 1, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru, je veriteľ oprávnený odo dňa , kedy sa stal úver splatný , vyčísliť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 91,25 % ročne).

38. Obdobne článok X, bod 2, podľa ktorého v prípade , ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu za neuhradenú splátku 4 % z poskytnutej istiny (čo predstavuje 120 eur.

39. Za neplatný a v rozpore s dobrými mravmi, súd považuje aj článok XVI, bod 4, podľa ktorého dlžník podpisom ÚZ súhlasí, aby veriteľ vyplatil a následne započítal do svojej pohľadávky iné pohľadávky voči dlžníkovi alebo záložcovi, ktoré by mohli mať za následok začatie výkonu záložného práva iným veriteľom alebo výkon exekúcie na predmet zálohu a zároveň dáva súhlas, aby veriteľ takto vzniknuté pohľadávky v mene dlžníka resp. záložcu uhradil. Uvedené ustanovenie umožňuje veriteľovi (bez ohľadu na výšku úveru ako je uvedený v článku I.) tento úver resp. dlžnú sumu, ktorú je povinný dlžník uhradiť, navýšiť o akúkoľvek ďalšiu pohľadávku, bez vedomia dlžníka, a je to ustanovenie, ktoré vo svojej podstate spôsobuje nesplatiteľnosť daného úveru.

40. Neplatným je (aj s poukazom na ustálenú judikatúru) aj ustanovenie čl. XX bod 3, podľa ktorého by sa mal právny vzťah účastníkov vzniknutý z predmetnej ÚZ spravovať Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov a vo svojej podstate ide o obchádzanie zákona, ktorým chcel veriteľ zabrániť posudzovaniu právneho vzťahu podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa.

41. Neplatným a v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s § 566 ods. 2 je aj ustanovenie čl. XX bod 12, podľa ktorého veriteľ nie je viazaný účelom platby, ktorú stanoví dlžník, a je oprávnený platbu dlžníka započítať na svoje pohľadávky voči dlžníkovi v tomto poradí: na záväzky dlžníka voči veriteľovi , ktoré vznikli z iného právneho dôvodu než z úverovej zmluvy, ďalej na zmluvné pokuty, na poplatky za úkony a služby podľa platného sadzobníka, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, ako zmluvných pokút, ďalej na splátky úveru, a to v poradí najskôr na úroky a náklady, a až potom na istinu.

42. Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na § 41 v spojení s § 39 OZ, je predmetná úverová zmluva neplatná v celom rozsahu, pretože jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktoré súd považuje s poukazom na vyššie uvedené dôvody, za neplatné, nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti.

Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom prípade nebolo možné oddeliť časť úverovej zmluvy, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov a poplatkov (za poskytnutie úveru, za podpis zmluvy .....) od ostatného obsahu samotnej zmluvy, keďže jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujedaniu o celkovej sume navýšenia daného úveru. Zmluvu preto nebolo možné deliť tak, ako to má mysli § 41 Občianskeho zákonníka, čo viedlo k tomu, že súd vyhlásil predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú v celom rozsahu.

43. Pokiaľ ide o Zmluvu o záložnom práve č. 96/11, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný v 1/rade v rovnaký deň t.j. 02.05.2011, ide o zmluvu, ktorá má akcesorickú povahu a zabezpečuje hlavný záväzok. Už samotným vyslovením neplatnosti hlavnej t.j. úverovej zmluvy, je absolútne neplatná aj zmluva o záložnom práve.

44. Predmetná záložná zmluva je však, okrem už uvedeného dôvodu, neplatná aj s poukazom na § 37 OZ, z dôvodu jej absolútnej neurčitosti, keď podľa časti I. bod 3, sa pohľadávkou záložného veriteľa (touto zmluvou zabezpečenou) rozumie nielen pohľadávka na základe úverovej zmluvy č. XX/ XX ale aj pohľadávky, ktoré vzniknú záložnému veriteľovi v budúcnosti voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti, ako aj pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré vznikne v dôsledku odstúpenia od ÚZ alebo v dôsledku jej výpovede, alebo pohľadávka na uhradenie nákladov, podľa ÚZ, zmluvy obsiahnutej v tejto listine a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi záložcom a záložným veriteľom. Uvedené ustanovenie totiž umožňuje veriteľovi , aby jednostranne bez súhlasu dlžníka, navýšil istinu s príslušenstvom o dlžnú sumu z akéhokoľvek ďalšieho dlhu žalobcu, ktorý by sa objavil (a to aj premlčaný). Toto ustanovenie je rozumne neodôvodniteľné, a značne nerovnovážne v neprospech žalobcu. Taktiež za neplatný a v rozpore s dobrými mravmi súd považuje čl. V. zmluvy - Zmluvné pokuty .

45. Rovnako teda aj pri zmluve o záložnom práve bolo s poukazom na vyššie uvedené dôvody vylúčené, aby postupom podľa § 41 OZ, išlo oddeliť časť zmluvy nedotknutú dôvodom neplatnosti od takej, ktorá by prípadne takýmto nedostatkom trpieť nemala. Preto súd určil aj predmetnú zmluvu o záložnom práve, za neplatnú v celom rozsahu.

46. Pokiaľ ide o Dodatky č.1-9 k predmetnej Úverovej zmluve, z uzatvorených dodatkov vyplýva, že úver z pôvodných 3.000,-eur bol navýšený na sumu 31.804,59 eur. Objektívne bolo klientovi vyplatených 18.600eur, ktoré žalobca splácal. Z uvedených dodatkov nie je zrejmé, akú sumu žalobca dlhuje, aký je jeho záväzok, čo tvoria pokuty, poplatky, úroky... Podľa posledného dodatku je záväzok žalobcu 22.208,10 eur, pričom celú dobu platil žalobca len úrok a až posledná splátka predstavuje istinu. Vyššie uvedené dodatky sú pre spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a veľmi komplikované. Vo vyššie uvedených dodatkoch žalovaný v 1/ rade dosiahol od žalobcu uznanie dlhu, pričom jeho zrejmým úmyslom bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalobcu ako spotrebiteľa. Uvedené konanie je tak isto v rozpore s dobrými mravmi. ( Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.marca 2014 č.k. XCo/XXX/XXXX). 47. Žalobcovi bol zaslaný list zo dňa 05.02.2016, v ktorom mu okrem iného bola oznámená zmena v osobe veriteľa dňa 11.12.2015. Pohľadávku prevzala od spoločnosti Tatra Credit, a.s. spoločnosť ADMIN CREDIT, s.r.o. Obe spoločnosti majú rovnakého štatutárneho zástupcu. Žalobcovi boli následne zaslané nasledujúce listy: Zo dňa 05.02.2016 už žalovaným v 2/ rade Upomienka - výzva na úhradu omeškaných splátok a príslušenstva, pričom celková výška nedoplatku predstavuje ku dňu 05.02.2016 sumu 12.123,70 eur. Toho istého dňa 05.02.2016, pričom žalovaný v 2/ rade zaslal vyčíslenie pohľadávky ku dňu 02.03.2016 vo výške 25.000,-eur.Zo dňa 14.03.2016, pričom žalovaný v 2/ rade zaslal Výzvu na úhradu poslednej splátky príslušenstva úveru vo výške 32.861,70 eur. 48. Pokiaľ ide o Rozhodcovskú zmluvu, zmluva o úvere, rozhodcovská zmluva, záložná zmluva boli podpisované v jeden deň s cielením nedostatkom času. Toto časové hľadisko malo vplyv na správanie spotrebiteľa, ktorý pristúpil k záväzku a podpisu zmlúv, ktoré by za normálnych okolnosti nepodpísal. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom - uvedené judikoval aj Ústavný súd SR v Rozhodnutí z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011 - 19. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou sú prinajmenšom ustanovenia o záložnom práve, poplatkoch, zmluvných pokutách, sankciách, rozhodcovskej zmluvy atď., ktoré použil veriteľ na škodu spotrebiteľa. Ak teda zákon zakazuje nejaké konanie, je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný a v žiadnom prípade nemôže ponímať právnu ochranu. Úverová zmluva obsahuje Čl. XIX.- Rozhodcovská zmluva, pričom žalobca musel podpísať aj samostatnú Rozhodcovskú zmluvu. V tomto prípade ide o obdobné prípady, ktoré sú dostupné na stránke MS SR v časti Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách napr. rozhodnutia: Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 24.02.2011 č.k. IV. ÚS 55/2011 - 19,Rozhodnutie Ústavného súdu SR z 03.03.2011 č.k. IV. ÚS 60/2011 - 13 49. Obdobnosť s vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov sú badateľné v spoločných rysoch: - žalovaný tiež osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil žalovaný v 1/ rade a pre žalobcu je pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá žalovaný v 1/ rade, tak sa mu žalobca už musí vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalobcu nepredvídateľný, pričom vznikajú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá

rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a žalobca sa s nimi vôbec neoboznámil (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka ). 50. Spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Pre porovnanie viď. neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve (§ 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu (spomenuté v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE 29/2010). Rozhodcovská zmluva je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV.ÚS 174/02), ale viacmenej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícii (Rozhodnutie KS v Prešove z 31.03.2011 č.k. XCoE XX/ XXXX). Rozhodcovská zmluva je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ako judikoval KS v Prešove v rozhodnutí z 31.05.2011 č.k. XXCoE/ XX/XXXX: „Ustanovenie § 53 ods. 4 písm.r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži.“ ( Rozsudok Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, podľa ktorého „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ )Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica (98/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Tiež Rozsudky Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98; stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyorfi bod 40, v ktorom súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Podľa stanoviska súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie je všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V predmetnej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. 51. Podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 vo veci o, s.r.o. C-76/10 bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcii obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto rozhodnutia je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. 52. Dojednanie Rozhodcovskej zmluvy by viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi by bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie Rozhodcovskej

zmluvy k predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS , a teda je neplatná . 53. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky zo dňa 11.12.2015 medzi žalovaným v 1/rade a 2/rade , toto postúpenie je absolútne neplatné podľa §-u 39 pre rozpor obsahu tohto úkonu so zákonom (§525OZ) .

54. S poukazom na vykonané dokazovanie a uvedené odôvodnenie, súd podanej žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v konaní plný úspech , súd mu priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. , o ktorej výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 56. Žalovaných v 1/a2/rade súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 497,50eur ( 5 výrokov , ktorými súd žalobe žalobcu vyhovel , t.j. výroky I. až V. výroku rozsudku x 99,50eur za každý výrok ) podľa Položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a podľa §-u 2 ods.2, a §2ods.3 zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších prepisov , podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne , keď žalobca bol v tomto konaní od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo , alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy , ak a)sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).