Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/2743/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar: 20.1.1967, trvale bytom C. B., XXX XX C. B., o vymoženie 7.290,78 eura, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, IČO: 11935391, č. 331EX 543/23, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,00 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 15.12.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 7.290,78 eura na základe exekučných titulov – Daňový výkaz nedoplatkov vydaný Daňovým úradom Trenčín č.k. OU-SN-OCDPK-2022/007237 zo dňa 18.10.2016, Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. /Kal zo dňa 23.11.2005, Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. /Kal to zo dňa 21.09.2005, a Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. /Kal zo dňa 20.9.2005. Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.12.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

2. Súdny exekútor dňa 19.05.2023 vydal upovedomenie o začatí exekúcie č.k. 331EX 543/23, ktoré bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 18.01.2024. Návrh na zastavenie exekúcie povinného zo dňa 30.01.2024 bol doručený do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 30.01.2024. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote s odkladným účinkom.

3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že podáva námietku premlčania v zmysle o správe daní (daňový poriadok). Poukázal, že na základe citovaného ustanovenia má za to, že v prípade exekučných titulov vymáhaných v tomto konaní došlo k premlčaniu. Na záver požiadal o zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený sa k predmetnému návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril. Súdny exekútor uviedol, že námietku premlčania považuje za dôvodnú a nárok je podľa neho premlčaný. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 36 eur.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Exekučný poriadok“)

exekučným titulom na účely tohto zákona je aj platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom.

6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 243p ods. 2 Exekučného poriadku v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.

14. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane.

15. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou odvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení.

16. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 49.790,87 eura, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 331,93 eura. Pokuta

sa neuloží, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 eura, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 66,38 eura.

17. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona. Právo vybrať a vymáhať pokutu sa premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bola pokuta uložená.

18. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 01.09.2007 pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona. Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane, plynie päťročná lehota na uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí aj v prípade, ak v päťročnej lehote na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie.

19. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011 sankčný úrok vyrubí správca dane a) daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona, b) daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona, d) daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí, e) daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri preddavkoch na daň sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

20. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona. Právo vybrať a vymáhať sankčný úrok sa premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bol sankčný úrok vyrubený.

21. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 01.09.2007 sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

22. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

23. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007 ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

24. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 01.09.2007 právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.

25. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 01.09.2007 ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa , proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.

26. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80 začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

28. Podľa 85 ods. 4 Daňového poriadku právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

29. Podľa § 85 ods. 5 zákona Daňového poriadku ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

30. Podľa 165 ods. 1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

31. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania a v tejto súvislosti navrhuje exekúciu zastaviť, nakoľko premlčanie je skutočnosťou spôsobujúcou zánik vymáhaného nároku, exekučný súd v prvom rade poukazuje na rozdielnosť inštitútu preklúzie a inštitútu premlčania. Kým pod preklúziou sa rozumie právny inštitút v rámci ktorého, ak nedôjde k uplatneniu práva v zákonom stanovenej lehote (prekluzívna lehota), dochádza k jeho zániku, pri premlčaní ide o hmotnoprávny inštitút, ktorého podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia lehota), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva, v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká ako je to v prípade preklúzie, ale premlčané právo naďalej trvá, no oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z

úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

32. Exekučný súd v súvislosti s uplynutím času, ako objektívnej právnej skutočnosti, je povinný na preklúziu prihliadať z úradnej povinnosti. Preklúziu možno charakterizovať ako právny inštitút, v rámci ktorého ak nedôjde v zákonom ustanovenej lehote k uplatneniu práva, toto právo zaniká. Na to, aby bolo možné prijať záver o tom, že došlo k zániku subjektívneho práva musia nastať dve právne skutočnosti súčasne, a to jednak uplynutie prekluzívnej lehoty a opomenutie uplatnenia práva v tejto lehote. Prekludované právo zaniká ex lege, teda priamo zo zákona, pričom je irelevantné, z akého dôvodu veriteľ svoje právo v rámci prekluzívnej lehoty neuplatnil. Keďže právnym následkom márneho uplatnenia prekluzívnej lehoty, počas ktorej nebolo právo uplatnené, je zánik tohto subjektívneho práva veriteľa, a teda zaniká nárok veriteľa na jeho vymoženie, bolo úlohou exekučného súdu sa zaoberať okrem iného aj otázkou, či sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie nedomáha práva na vymoženie takých nárokov, ktoré zaniklo z dôvodu preklúzie a teda či nejde o právo prekludované.

33. V nadväznosti na uvedené exekučný súd preskúmal jednotlivé exekučné tituly a dospel k záveru, že k zániku práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia ním v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnených pohľadávok došlo v nasledovných prípadoch. Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. /Kal zo dňa 23.11.2005, Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. 645/230/70460/05/ Kal to zo dňa 21.09.2005, a Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. /Kal zo dňa 20.9.2005 sa spravujú podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov V zmysle , ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Podľa právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Exekučné tituly boli vydané v roku 2005. Premlčacia lehota tak začala plynúť od začiatku roku 2006. Právo bolo premlčané začiatkom roka 2012. Taktiež mal súd preukázané že výzva zo strany daňového úradu Trenčín bola vykonaná až po uplynutí 6 rokov. Zverejnená na základe verejnej vyhlášky – vyvesením na úradnej tabuly Obce Veľká Hradná v dňoch 18.12.2015 až 04.01.2016. Preto súd túto výzvu nepovažoval za právne relevantnú. Súd mal preukázané, že predmetné exekučné tituly boli premlčané.

34. Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. OU-SN-OCDPK-2022/007237 zo dňa 18.10.2016 súd posudzoval podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80 začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Súd mal preukázané, že exekučný titul bol vydaný dňa 18.10.2016 a tak premlčanie začalo plynúť od začiatku roku 2017. Nárok bol teda premlčaný uplynutím 6 rokov, teda začiatkom roku 2023. Návrh na vykonanie bol súdu doručený dňa 15.12.2023 čím súd považuje aj tento nárok za premlčaný. Súd nemal preukázané, že by povinnému bola doručená výzva v zmysle § 80 Daňového poriadku.

35. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré sú ustanovené taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

36. Nakoľko exekučný súd v súvislosti s posudzovaním premlčania pohľadávok oprávneného titulom pokút a sankčných úrokov postupoval tak, že vychádzal z ust. § 35 ods. 17 a § 35b ods. 9 a nie z ust. § 69

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.08.2007, na podporu správnosti tohto postupu exekučný súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 51 Sž-o-ks 219/03, podľa ktorého sa právo žalovaného vymáhať uložené pokuty premlčí uplynutím 6 rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutí, ktorými boli pokuty uložené. Právna úprava v ust. zákona o správe daní je špeciálnou úpravou týkajúcou sa ukladania a vyrubenia pokút a nemožno si ju zamieňať, resp. spájať s zákona o správe daní, ktorý upravuje premlčanie práva vybrať a vymáhať daňové nedoplatky, a teda nie premlčanie práva vybrať a vymáhať pokuty za správne delikty v zmysle ust. zákona o správe daní. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že ustanovenie a zákona o správe daní neupravuje inštitút prerušenia a plynutia premlčacej lehoty. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že právo vybrať a vymáhať pokuty a sankčné úroky sa bez ohľadu na ust. zákona o správe daní premlčí uplynutím šiestich rokov po skončení roka, v ktorom bola pokuta uložená a sankčný úrok vyrubený.

37. Prenesením doposiaľ uvedených záverov na túto exekúciu a vzhľadom na skutočnosť, že uplynutím času, s ktorým osobitné právne predpisy spájajú zánik a premlčanie práva oprávneného vymáhať pohľadávky vyplývajúce z exekučných titulov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie v tejto veci, s poukazom na povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na zánik práva oprávneného vymáhať daňové nedoplatky a na námietku premlčania vznesenú povinným, exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.

38. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,- eur, ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

39. Vzhľadom na to, že v zmysle citovaného § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku nastal dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych trov. Súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur, keďže v zmysle citovaného § 21 ods.1 a 2 Vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na odmenu v zmysle citovaného § 22 ods.1 a 2 Vyhlášky č. 68/2017 vo výške 30,- eur (50 % zo 60,- eur) a DPH vo výške 20 % (6,- eur), spolu 36,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.