Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-25-2017.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľa X. Z., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte aj „otec"), bytom O., B. XXXX/XX a U. Z., rod. S., nar.XX.XX.XXXX (ďalej v texte aj „matka"), bytom O., B. XXXX/XX, zastúpenej prostredníctvom Centra právnej pomoci JUDr. Jurajom Žembom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Brezno, ČSA 5, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v čase maloletosti zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/221/2016-109 zo dňa 07.03.2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku mení tak, že otec je povinný k rukám matky platiť výživné na U. Z., nar.XX.XX.XXXX, vo výške 250,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/221/2016-109 zo dňa 07.03.2017 o rozvode, do 16.08.2017.
II. Konanie o výživnom pre U. Z., nar. XX.XX.XXXX na čas od 16.08.2017 do budúcna, zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie za použitia ustanovení § 1 ods. 2, § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“ alebo „ZR“), článku 5 Základných zásad zákona o rodine, článku 3 ods. 1, 2, článku 5, článku 9, článku 9 ods. 3, článku 12, článku 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa článku 10 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C.m.p.“), § 38 ods. 1 C.m.p. a § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) rozviedol manželstvo účastníkov (prvý výrok), na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletej Andrei tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky (druhý výrok), s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej 250,- € mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky (tretí výrok), styk otca s maloletou neupravil a ponechal ho na dohodu účastníkov (štvrtý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že účastníci uzatvárali manželstvo dňa 20.09.1997, z ktorého sa narodili dve dcéry, Q., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX. Vzťahy medzi manželmi sú v súčasnosti vážne narušené a rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel. Hoci bývajú v spoločnom byte a vedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú viac ako 2,5 roka. Dôvodom rozpadu manželstva sú rôzne názory na výchovu a na hospodárenie. Navrhovateľ má od decembra 2016 známosť s inou ženou; príčinu
rozvratu videl súd v rozdielnosti pováh, názorov a záujmov účastníkov, nemožnosť očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. V čase rozhodovania súdu maloletú S.súd zveril do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec; styk otca s maloletou neupravil, pretože účastníci sa ohľadom styku s maloletou vedia dohodnúť. Vzhľadom na nezhodu účastníkov v otázke výšky výživného súd skúmal odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti jeho rodičov. Konštatoval, že účastníci spoločne bývajú v služobnom byte, keďže navrhovateľ je bývalý vojak; byt mu bol pridelený ako profesionálnemu vojakovi na základe nájomnej zmluvy; v súčasnosti je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 564,29€ mesačne, pracuje v spoločnosti SG W. s.r.o. O. O., kde za rok 2016 dosiahol mesačnú priemernú čistú mzdu 372,43€ a priemernú výšku cestovných náhrad 878,09€; jeho priemerný mesačný príjem je 1 250,52€. Je vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Octavia, rok výroby 2011, na ktoré má pôžičku vo výške 25 000,-€, ktorú mesačne spláca po 381,-€. Navrhovateľ má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Q., ktorá navštevuje tretí ročník Z. akadémie v O., platí jej mobil vo výške 30,-€, stravu, stužkovú; medzi ďalšie jeho mesačné výdavky patria platby za byt vo výške 206,66€, záloha na elektriku 36,-€, koncesionárske poplatky 4,64€, digitelevízia 9,60€, pevná linka s internetom a magiom 39,98€, mobilný telefón navrhovateľa 29,78€, poistka navrhovateľa 67,22€, životná poistka manželky 17,49€, venové poistenie mládeže s podielom na zisku za bežné výživné dcére Q. štvrťročne 38,97€ a maloletej U. 55,75€, úrazové poistenie maloletej U. 17,76€, ročne platí miestny poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady 84,32€, cestovné do práce ho mesačne vyjde na 150,-€, za stravné lístky v práci zaplatí cca 25,-€. Manželka navrhovateľa od novembra 2016 pracuje ako opatrovateľka pre mesto O., v decembri 2016 zarobila 333,44€ netto, v januári 2017 459,02€. Za mobil zaplatí 15 - 30,- €, za stravné lístky 15,- €. V čase rozhodovania okresného súdu maloletá U. mala 17 rokov. Nemá vyvinuté jedno oko, dvakrát do roka chodí na kontroly do Banskej Bystrice, cestovné jej platí otec. Navštevuje druhý ročník Z. akadémie v O., mesačne potrebuje (ako to vyčíslil otec) stravu v hodnote 100,-€, na ošatenie 60,-€, hygienické a kozmetické potreby 30,-€, na mobil 15,-€, poplatok v jazdeckom klube v Tisovci 30,-€, cestovné do klubu (pokiaľ ju neodvezie otec osobne) 10,-, strava v školskom zariadení 27,18€. Na začiatku školského roka na združenie rodičov otec zaplatil 25,-€, za školské pomôcky a potreby 90,- €, resp. 120,- € na plavecký výcvik. Mesačne jej dá vreckové 20 - 30,- €. Keďže s konaním o rozvod je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd upravil výkon rodičovských práv v tom čase k maloletej U., zveril ju do osobnej starostlivosti matky, pretože maloletá prejavila záujem po rozvode byť v jej starostlivosti. S účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode otcovi súd uložil povinnosť platiť na výživu maloletej 250,-€ mesačne, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, ktoré sám otec vyčíslil na necelých 300,- € mesačne. V možnostiach a schopnostiach otca maloletej je prispievať na ňu väčšou sumou, ako je v možnostiach a schopnostiach matky. Otec popri výsluhovom dôchodku vo výške 564,29€ má aj príjem zo súčasnej práce mesačne vo výške 1 250,52, čo je spolu mesačne 1 814,81 €. Matka je zamestnaná len od novembra 2016, za január 2017 dosiahla čistý mesačný zárobok 459,02€. U obidvoch rodičov súd prihliadol aj na to, že majú aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Q., študujúcej na strednej škole. Pri určení výšky výživného prihliadol súd aj na to, že v súčasnosti otec býva v spoločnej domácnosti a hradí všetky výdavky súvisiace s bývaním, ako aj s chodom domácnosti a platí aj poistky. Styk otca s dieťaťom neupravil a ponechal ho na dohodu účastníkov vzhľadom na to, že bývajú v jednom byte. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., pričom nezistil dôvody, pre ktoré by priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov bolo spravodlivé, pričom ani jeden z účastníkov sa náhrady trov konania nedomáhal.
2. Proti rozsudku vo výroku o určení výšky výživného (do výroku III) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd v napádanom treťom výroku rozsudok zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu dcéry U. sumou 150,-€ mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky. Súd neodôvodnil nijakým spôsobom, ako dospel k záveru, že príjem navrhovateľa zo súčasného zamestnania predstavuje priemerne sumu 1 250,52 € mesačne. Súdu bol zamestnávateľom predložený prehľad zo dňa 14.02.2017, v ktorom sú uvedené jeho príjmy za mesiace január až december 2016. Z tohto prehľadu príjmov vyplýva, že jeho priemerná čistá mesačná mzda za toto obdobie predstavuje sumu 372,44€. Otec je presvedčený, že bolo porušené jeho právo na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia, pretože rozsudok obsahuje len konštatáciu, že jeho príjem zo súčasnej práce predstavuje mesačne sumu 1 250,52€. Domnieva sa, že súd do tohto príjmu zrejme zahrnul aj sumu cestovných náhrad, uvedených zamestnávateľom v poslednom stĺpci prehľadu zo dňa
14.02.2017. Takéto rozhodnutie súdu je potom nepreskúmateľné z hľadiska posúdenia skutočnej výšky jeho mesačného príjmu, od ktorej sa odvíja vyhodnotenie jeho schopností, možností a majetkových pomerov za účelom stanovenia výšky výživného. Spočítaním a spriemerovaním súm, uhradených zamestnávateľom navrhovateľovi ako čistá mzda za mesiace január až december 2016 a súm cestovných náhrad za toto obdobie, je možné dospieť k sume 1 250,52 €. Pokiaľ súd pri stanovení výšky jeho mesačného príjmu postupoval takýmto spôsobom, nesprávne právne posúdil skutočnosť, že takto vyplatená suma je naozaj jeho mesačným príjmom. Cestovné náhrady sú mu totiž vyplácané ako preplatenie jeho vlastných nákladov, vzniknutých mu v súvislosti s vyslaním na služobnú cestu za účelom plnenia jeho pracovných povinností. Nejedná sa preto o súčasť jeho mesačného príjmu, t.j . o prostriedky, ktoré zarába a z ktorých by mohol prispievať na výživu maloletej U.. Po doručení rozsudku súdom prvej inštancie požiadal svojho zamestnávateľa, aby mu podal k úhrade cestovných náhrad náležité vysvetlenie, ktoré predložil odvolaciemu súdu spolu s odvolaním. Vyplýva z neho, že cestovné náhrady nie sú jeho príjmom a nie je možné ich bez ďalšieho do príjmu posudzovaného na účely stanovenia výšky výživného pre maloletú zahrnúť. Súd teda nesprávne právne posúdil výšku jeho príjmu zo súčasného zamestnania a teda aj celkovú výšku jeho mesačných príjmov, z ktorých je schopný platiť na maloletú U. výživné. Výška jeho skutočných príjmov predstavuje priemerne mesačne sumu 936,73€ (564,29€ ako výsluhový dôchodok + 372,44€ ako priemerná čistá mesačná mzda). Zo svojich mesačných príjmov, ktoré pred súdom prvej inštancie uviedol a zdokladoval, uhrádza výdavky, ktoré podrobne vyčíslil. Tieto výdavky spolu predstavujú mesačne sumu takmer 900,-€. Zdôraznil, že tieto náklady hradí výlučne on zo svojho príjmu. V uvedených výdavkoch však nie sú zahrnuté nákupy potravín, čistiacich prostriedkov, aspoň základného ošatenia a obutia pre neho a deti, drogéria a vreckové pre deti. Z jeho skutočného príjmu pri uvedených nákladoch nie je v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach uhrádzať na dcéru U. výživné vo výške 250,-€ mesačne. Súd podľa jeho názoru pri stanovení výšky výživného na U. nezobral okrem jeho skutočného príjmu do úvahy ďalšie dve podstatné skutočnosti: prvou z nich je vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére Q., a pokiaľ by bol zaviazaný platiť na výživu U. 250,-€, nebol by už schopný zo svojho príjmu prispievať na výživu plnoletej dcére Q., voči ktorej mu síce vyživovacia povinnosť nebola určená rozhodnutím súdu, avšak tejto vyživovacej povinnosti je si plne vedomý a realizuje ju dobrovoľne v potrebnej miere. Druhou skutočnosťou, na ktorú súd neprihliadol, je nesporný fakt, že v čase vynesenia rozsudku žil a doposiaľ žije s matkou maloletej U. v jednom byte a na nákladoch na bývanie sa podieľa vo výške 100 % rovnako, ako sa podieľa aj na zásobovaní domácnosti jedlom, drogériou, čistiacimi prostriedkami. To, že dcéra U. bola rozsudkom súdu prvej inštancie zverená do osobnej starostlivosti matky preto v aktuálnej životnej situácii, kedy s jej matkou a s ňou zdieľa spoločnú domácnosť neznamená, že bude od nákladov na maloletú U., súvisiacich s bývaním, stravovaním, čistiacimi prostriedkami, drogériou a podobne odbremenený a tieto náklady sa budú hradiť z výživného. Pokiaľ nedôjde k vyriešeniu bytovej otázky rodiny a rozdeleniu domácnosti, bude znášať uvedené náklady naďalej zo svojho príjmu, pretože manželka ich odmieta uhrádzať a k tomu mu ešte pribudne aj náklad na úhradu výživného vo výške stanovenej súdom. V prípade, že v budúcnosti dôjde k vyriešeniu bytovej otázky, t.j. k oddeleniu domácnosti, v ktorej bude maloletá U. žiť s matkou, bude môcť súd posúdiť zmenu pomerov a výšku výživného prehodnotiť. Do toho času však súd musí pre spravodlivé rozhodnutie vo veci zobrať do úvahy skutočnosť, že tak v momente vynesenia rozsudku, ako i po rozvode manželstva bude žiť s U. v jednom byte, hradiť zo svojho náklady na bývanie, nákupy potravín a iných komodít, potrebných pre zabezpečenie chodu domácnosti, z ktorých sa uspokojujú prirodzene i potreby U., čo v konaní medzi účastníkmi nebolo sporné. Výživné vo výške 250,-€ je vzhľadom na jeho súčasné pomery bez pochyby likvidačné. Hoci sa nechce vyhýbať svojej vyživovacej povinnosti, o čom svedčí aj to, že o obe dievčatá sa riadne stará, kupuje im ošatenie, platí stravné, nakupuje potraviny, drogériu, čistiace potreby do domácnosti, uhrádza maloletej U. poplatok za jej voľnočasovú zábavu, hradí obom poplatky za mobilné telefóny, školské potreby, dáva im vreckové; keby bolo v jeho možnostiach, prispieval by aj sumou vyššou.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok okresného súdu v treťom výroku potvrdiť. Súd pri určovaní výšky výživného postupoval správne, pretože vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré výdavky napokon otec sám vyčíslil na sumu takmer 300,-€ mesačne. Neobstojí obrana navrhovateľa ohľadom príjmu z cestovných náhrad, pretože tieto sú v nepomere s jeho čistým príjmom. Na jednej strane dostane čistú mzdu vo výške 372,- €, na druhej strane jeho diéty predstavujú mesačne takmer 900,- €, čo len potvrdzuje, že vyplatením vyšších diét a vyšších cestovných náhrad, ktoré sa nezdaňujú, sa zakrýva skutočný príjem navrhovateľa, ktorý by bol jednak
viac zdanený a postihnutý aj vyššími odvodmi do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Je zarážajúce, že príjem navrhovateľa z diét je 2,5 násobne vyšší ako jeho príjem z pracovného pomeru. Zdôraznila, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Teda navrhovateľ sa nemusel zaťažiť kúpou osobného motorového vozidla Škoda Octavia, mohol si kúpiť aj auto lacnejšie, kde by jeho splátka bola podstatne nižšia. Automobil zakúpil preto, lebo jazdí veľmi riskantne, nebezpečne a pred kúpou predmetného auta opakovane havaroval a predchádzajúce vozidlá zničil. Okrem tejto mesačnej splátky má navrhovateľ neúmerne vysoké poistky v prospech svojej osoby.
4. Kolízny opatrovník za maloleté dieťa navrhol odvolanie otca zamietnuť a rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.
5. Navrhovateľ v replike na vyjadrenie matky opätovne zdôraznil, že má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšej dcére Q., a odôvodnil, prečo zakúpil osobné motorové vozidlo za úverové prostriedky. Tieto skutočnosti vysvetlil už pred súdom prvej inštancie: motorové vozidlo potrebuje pre výkon svojho zamestnania a dispozícia vozidlom nie je jeho rozmarom, ktorý by si mohol odpustiť, ale nevyhnutnosťou, pričom síce mal v priebehu roka dve havárie, obe však boli vyvolané kuriózne stretom s divou zverou a haváriám nemohol zabrániť ani v jednom prípade; na základe vyšetrovania polície nebol sankcionovaný, tieto skutočnosti sú jeho bývalej manželke známe. Najazdí ročne 1000 km, preto v jeho veku je nevyhnutné, aby zabezpečil predovšetkým svoje dcéry i seba pre prípad smrteľnej nehody alebo nehody s trvalými následkami, z tohto dôvodu si hradí životné a úrazové poistky a to čiastočne zo súčasných príjmov a čiastočne zo svojich úspor, ktoré sa však týmto spôsobom rapídne stenčujú.
6. Matka vo vyjadrení k replike (duplika) len zdôraznila, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov a všetky skutočnosti tvrdené otcom zohľadnil už súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
7. Kolízny opatrovník v duplike navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 65 a § 66 C. m. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 388 C.s.p. v odvolaním napadnutom výroku o výživnom zmenil z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
10. Po dôkladnom preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Vzhľadom na iné skutočnosti musel krajský súd, hoci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, keďže tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z toho vyvodil aj správny záver, rozsudok zmeniť, a to z dôvodov ďalej uvedených.
11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nie je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
12. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Okresný súd sa so skutočnosťami, uvádzanými navrhovateľom
v odvolaní vysporiadal. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní navrhovateľ. Výživné, určené okresným súdom dieťaťu, je vzhľadom na jeho potreby, vek ako aj príjem dosahovaný jej matkou, ktorá ma voči nej tiež vyživovaciu povinnosť, dostatočné s prihliadnutím na skutočnosť, že otec zabezpečuje v podstate všetky potreby dieťaťa. Odvolacia námietka otca, že okresný súd neuviedol, z akého príjmu vychádzal, resp. nevyčíslil podrobne, z čoho pozostával príjem, z ktorého určoval výživné, v podstate nie je dôvodná. Okresný súd v bode 44 rozsudku rozviedol, že otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 564,29 € mesačne, ktoré zistenie korešponduje s obsahom spisu (otec poberá výsluhový dôchodok v tejto výške od 01.07.2016). Rovnako z obsahu spisu vyplýva, že otec pracuje v spoločnosti SG W., s.r.o. O. O., jeho priemerný čistý príjem podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa predstavuje suma 545,11€. Spolu príjem otca predstavuje sumu 1 109,40 €, a to bez cestovných náhrad a náhrad za bývanie, resp. odlučné. Priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 1 109,40 € je postačujúci na to, aby platil výživné pre plnoletú dcéru vo výške 250,- €. V tejto súvislosti považuje za potrebné krajský súd uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov (stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 13.09.1984 sp. zn. Cpj 13/84, Rc 55/1992, R 18/1975 a iné) vyplýva, že cestovné náhrady nepredstavujú mzdu ani príjem, z ktorých možno určovať výživné, avšak nespotrebovaný rozdiel medzi vyplatenou cestovnou náhradou a mzdou osoby povinnej, je potrebné započítať do príjmu, z ktorého je vyčísľované výživné. Odvolací súd mal za to, že suma výživného, stanovená okresným súdom, je určená správne aj s prihliadnutím na príjem otca, konštatovaný odvolacím súdom v sume 1 109,40 €.
13. Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu z dôvodu, že maloleté dieťa, o ktorého právach a povinnostiach rodičov na čas po rozvode sa konalo v prejednávanej veci, v priebehu odvolacieho konania nadobudlo plnoletosť. Podľa procesných predpisov (§113 O.s.p., §100 C.m.p.) je s konaním o rozvod rodičov zo zákona spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Spojené konanie nastupuje automaticky vždy, ak majú manželia, ktorých manželstvo má byť rozvedené, spoločné maloleté deti. Procesnoprávna úprava spojené konanie charakterizuje ako konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Konkrétne otázky, ktoré majú byť v spojenom konaní riešené, vychádzajú z hmotnoprávnej úpravy o maloletých deťoch; ide o úpravu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov na čas po rozvode (§24 ods. 1, 2 Zákona o rodine), úprava zastupovania dieťaťa na čas po rozvode a úprava správy majetku dieťaťa na čas po rozvode, úprava styku rodiča s dieťaťom na čas po rozvode (ktorá nie je obligatórnym predmetom konania), úprava styku dieťaťa s blízkymi osobami na čas po rozvode (tiež fakultatívny predmet konania), úprava práva rodiča na informácie o dieťati na čas po rozvode. Tieto riešené otázky sa všetky týkajú výsostne maloletého dieťaťa. V pripojenom konaní o rozvod manželstva je teda možné konať len v prípade, že dieťa je maloleté. Z povahy veci je zrejmé, že o zverení dieťaťa do starostlivosti, o jeho zastupovanie, správe majetku atď. nemožno rozhodovať, ak dieťa nadobudne plnoletosť, pretože tieto práva sú súčasťou rodičovských práv a povinností a nadobudnutím plnoletosti maloletého dieťaťa zanikajú. Nadobudnutím plnoletosti však nezaniká vyživovacia povinnosť. Aj ústavný súd SR sa zaoberal otázkou, aký má byť postup v konaní o rozvod manželstva v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť ohľadne jeho výživy. Jednoznačne konštatoval, že všeobecný súd v takejto situácii v rámci konania o rozvode a úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k tomuto plnoletému dieťaťu, ale plnoleté dieťa má samo možnosť podať návrh na výživné voči rodičovi (pozri rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 254/2013). Ústavný súd uvádza, že ustanovenie §113 ods. 1 O.s.p. (teraz §100 C.m.p.) upravuje obligatórne spojenie konania o rozvod manželstva s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa (voči ktorému smeruje vyživovacia povinnosť v takomto konaní) nadobúda toto dieťa v zmysle § 20 O.s.p. procesnú spôsobilosť, teda spôsobilosť ako účastník konania pred súdom samostatne konať a tiež právo disponovať predmetom konania. Všeobecný súd v takejto situácii v rámci konania o rozvode a úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k tomuto plnoletému dieťaťu, ale plnoleté dieťa má samo možnosť podať návrh na výživné voči rodičovi. Hoci nároky na výživné počas obdobia maloletosti a po dosiahnutí plnoletosti vychádzajú z toho istého právneho základu (povinnosť plnenia výživného voči dieťaťu), týkajú sa rôznych časových období, a preto v danom prípade (konanie o výživnom po nadobudnutí plnoletosti) predstavuje odlišný predmet konania. Nadobudnutím plnoletosti sa ukončuje aplikačný rozsah ustanovenia §100 C.m.p.; konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode treba zastaviť, lebo tu už nie je predmetom konania.
Pokračovať v konaní o pomeroch detí manželov je možné po nadobudnutí plnoletosti iba o výživnom; v takomto prípade už ide o konanie vo veciach výživy plnoletých osôb, ktoré s konaním o rozvod manželstva nemá nič spoločné. Nie je teda vylúčené, aby dieťa potom, čo nadobudne plnoletosť, podalo návrh na úpravu vyživovacej povinnosti jeho rodičov. Konanie o tomto návrhu však už nebude spojené s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie.
14. V prejednávanej veci dieťa rodičov, o ktorých rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv k dieťaťu sa konalo, nadobudlo plnoletosť v priebehu odvolacieho konania (16.08.2017). Od 16.08.2017 už odvolací súd nemohol konať o výživnom pre U. Z. v konaní o rozvode manželstva rodičov. Preto odvolací súd musel rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku zmeniť tak, že otec je povinný k rukám matky (t.j. v čase maloletosti dieťaťa) platiť výživné vo výške 250,- € mesačne od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode (t.j.na čas po rozvode manželstva rodičov), avšak len do dňa nadobudnutia plnoletosti t.j. do 16.08.2017. Týmto dňom si dcéra účastníkov má právo podať návrh na určenie výživného voči rodičom samostatne. V tejto súvislosti odvolací súd len upozorňuje, že výživné plnoletých môže začať len na návrh; výživné možno priznať len odo dňa podania návrhu (nie spätne ako u maloletých, a to ani za okolností, keby existovali dôvody hodné osobitného zreteľa). 15. Konanie o výživnom pre U. Z., nar. XX.XX.XXXX potom odvolací súd musel na čas od 16.08.2017 do budúcna zastaviť. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 52 a § 57 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).