Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/543/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Bajkalská 28, zast. JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, Dolný Kubín, ul. J. Ťatliaka 2051/8, proti žalovanému L. M., G.. XX.X.XXXX, C., U. X, o zaplatenie 625,05 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 41C/67/2016-60 z 23.6.2016 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 174,75 € s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 174,75 € od 26.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 7.3.2016 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že žalovanému bola žaloba aj spolu s uznesením z 15.3.2016 doručená 18.3.2016, avšak k žalobe sa nevyjadril. Uviedol, aké dokazovanie vykonal, že podľa § 115a O.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil 23.6.2016, miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 8.6.2016, t.j. v súlade s § 156 ods.3 O.s.p., po zistení skutkového stavu: žalobca ako podnik, poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli 11.11.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorá bola 2.8.2014 zmenená Dodatkom k zmluve, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v čase jej uzavretia boli aj Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. z 1.8.2012, v čase doplnenia zmluvy Dodatkom Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. z 27.1.2014 a v čase ukončenia zmluvného vzťahu Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. z 26.6.2015. Okrem tejto zmluvy uzatvoril žalovaný 2.8.2014 s poisťovateľom Generali poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu č. 7997487, ktorej predmetom bolo poistenie elektronického zariadenia a jeho príslušenstva mobilný telefón typ Sony Xperia Z2 Black, výrobné číslo 352876067869054, rok predaja 2014, poistná suma na 679,- €, mesačné poistné 2,49 €, poistné za dojednané poistné obdobie, teda ročné poistné 29,88 € a žalovaný súhlasil s tým, že mesačnú splátku poistného bude hradiť spolu s úhradou za služby žalobcovi na základe faktúry vystavenej žalobcom. Žalovaný využíval služby verejnej mobilnej telefónnej siete, ktorú mu poskytoval žalobca a porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a dodatku, čím žalobcovi vznikli pohľadávky voči žalovanému: číslo účastníka 1.92410294, mobilné telefónne číslo 0910 907 921, typ telefónu Sony Xperia Z2 Black, program služieb Happy XL NAJ. Žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry: č. 7502059060 za obdobie 8.2.2015 až 7.3.2015 na sumu 111,55 € s tým, že stav účtu do 8.2.2015 bol 187,30 €, z toho uhradených 0,00 €, pričom suma za uvedené obdobie bola vyúčtovaná za paušál, doplatok, hovorné, odpis elektronickej faktúry, splátku poistného, obmedzenie služby, dáta navyše,

MyPay, cestovný lístok KE, upomienku. Žalobca ďalej vystavil žalovanému faktúru č. 7503011156 za obdobie 8.3.2015 až 6.7.2015 na sumu 63,20 € za paušál, doplatok, odpis elektronickej faktúry, splátku poistného a upomienku a faktúru č. 7504030285 za obdobie od 8.4.2015 až 7.5.2015 na sumu 73,36 € za paušál, doplatok, splátku poistného a prerušenie služby. Žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č. 7509888121 za obdobie od 8.10.2015 do 7.11.2015 na sumu 450,30 € pozostávajúcu zo zníženej zmluvnej pokuty. Žalovaný z tejto dlžnej sumy dokopy 885,71 € uhradil žalobcovi 7.5.2015 sumu 187,30 a 25.5.2015 sumu 73,36 €, teda ostal žalobcovi dlžný sumu 625,05 €, na základe vyššie uvedených vystavených faktúr. Poukázal na to, že nárok na zmluvnú pokutu vo výške 450,30 € si žalobca uplatnil na základe bodu III. Dodatku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti po dobu dohodnutú v tabuľke č. 1 Dodatku, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol povinný po dobu 27 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku platiť včas cenu služieb v súlade s Dodatkom so všeobecnými podmienkami (v súlade s časťou IV. bodom 5. Všeobecných podmienok v lehote splatnosti tej, ktorej faktúry) tak, aby nedošlo z týchto dôvodov k prerušeniu poskytovania služieb a poskytovaných prostredníctvom SIM karty. Žalovaný si však túto povinnosť neplnil, v dôsledku čoho mu žalobca 6.5.2015 v súlade s časťou III. čl. 4., odsek 3, písm. b) Všeobecných podmienok prerušil poskytovanie služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu teda vyplýva z bodu 3. dodatku, a vznikol tým, že žalovaný porušil záväzok riadne a včas platiť za poskytované služby. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1 Dodatku vo výške 680,- €, ktorá zohľadňuje benefity (predaj mobilného telefónu v trhovej hodnote 679,- € za akciovú cenu 49,- €, neobmedzený internet v mobile v zálohe vo výške 5% z ceny mesačného paušálneho poplatku atď) poskytnuté žalovanému zvolením si programu služieb Happy XL NAJ. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty je vypočítaná podľa vzorca, ktorá vyjadruje denné klesanie zo základu (680,- €) pre výpočet doby viazanosti do doby ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca vypočítal zmluvnú pokutu nasledovne, za základ pre výpočet zmluvnej pokuty považoval sumu 680,- €. Záväzná doba viazanosti je 27 mesiacov, t. j. 822 dní. Počet dní počas, ktorých využíval žalovaný služby od 2.8.2014 do 6.5.2015 je 278 dní. Teda 278 : 822 x 680 = 229,98 €. 680,- € - 229,98 € = 450,02 € (rozdiel 0,28 € medzi vyúčtovanou zmluvnou pokutou 450,02 € a vyúčtovanou zmluvnou pokutou 450,30 € vznikol zaokrúhľovaním). Žalobca k opodstatnenosti zmluvnej pokuty uviedol, že žalovaný po zmene Zmluvy dodatkom aktivovanej služby s benefitmy uvedenými v Dodatku ako aj pod bodom 1., písm. c) a f) využíval po dobu 9 mesiacov, no za využívanie služieb zaplatil len za 6 mesiacov, aj to po dobe splatnosti. Navyše zmluvná pokuta je všeobecne uznávaný inštitút obligačného práva a plní viacero funkcií pri zabezpečovaní zmlúv o pripojení uzatváraných podľa Zákona o elektronických komunikáciách. Pokiaľ ide o funkciu kompenzačnú, je ňou pokrývaná nielen dotovaná cena mobilného telefónu Sony Xperia Z2 Black, ktorý bol poskytnutý žalovanému za akciovú cenu 49,- €. No sú ňou pokrývané aj iné benefity, ktoré na základe Dodatku boli žalovanému poskytnuté a mohol ich využívať, ako napr. zľavy z ceny mesačného paušálu, neobmedzený internet v mobile modifikácia. Plní ale vždy aj funkciu sankčnú, či prevenčnú, no zároveň aj funkcie iné, ktoré sú v každom prípade síce skúmateľné, no občas obtiažne kvantifikovateľné - stimulačná, či výchovná funkcia. Žalobca listom zo 7.12.2015 oznámil žalovanému, že v súlade s § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ako aj v súlade s ustanoveniami časti III. čl. 6 bodu 8. písm. b) Všeobecných podmienok odstupuje od zmluvy a to z dôvodu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi ceny za poskytnuté služby, ani do 45 dní po splatnosti jednotlivých faktúr. Odstúpením od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť 14.12.2015 zmluva zanikla, a v súlade s ust. časti III. čl. 6 bodu 11 Všeobecných podmienok je žalovaný povinný uhradiť všetky záväzky, ktoré mu vznikli do dňa odstúpenia. Ďalej súd citoval znenie § 43 ods.1,2, § 42 ods.1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 588 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi vznikla dvojstranná zmluva, predmetom ktorej okrem iného bolo zo strany žalobcu poskytovanie služby Happy XL NAJ, za čo vznikla žalovanému povinnosť platiť cenu poskytnutých a odobratých služieb a plniť ostatné zmluvne dohodnuté povinnosti. Prevádzkovateľ, žalobca zriadil žalovanému prístup k verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej služby T-Mobile mobilný internet a sprístupnil mu súvisiace dátové služby, ktoré žalovaný odobral, ale ich cenu, určenú podľa tarify, nezaplatil, čím mu vznikol dlh ku dňu podania žaloby v sume 174,75 eur za nehlasové služby a pravidelné poplatky. Právnym titulom uplatňovania nárokov žalobcu v tejto časti žalobou uplatneného nároku boli dojednané zmluvné podmienky, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej služby - mobilný internet, ktoré žalovaný podpisom zmluvy akceptoval, prijal. V predmetnej právnej veci bolo nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za komunikačné mobilné služby na základe zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzatvorené v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Z priložených faktúr bolo preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa žalobca dôvodne domáha jej splnenia a zaplatenia peňažného dlhu. V zúčtovacích obdobiach uvedených vo vyššie označených faktúrach žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb spolu s ďalšími poplatkami, čo bolo v konaní riadne preukázané a nenamietané, preto priznal žalobcovi uplatnený nárok titulom nezaplateného plnenia zo zmluvy, pričom povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva z jednotlivých zmluvných dojednaní ako aj z § 42 ods.4 písm. b/ citovaného zákona o elektronických komunikáciách. Ďalej citoval znenie § 544 ods.1 O. z. a konštatoval, že účastníci si 2.8.2014 dojednali v Dodatku k Zmluve aj zmluvné podmienky, súčasťou ktorých bola aj dohoda o viazanosti zmluvou po dobu 27 mesiacov od uzavretia zmluvy o pripojení, povinnosť platiť riadne a včas cenu služieb a neporušovať zmluvné povinnosti stanovené v zmluve. Pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch zmluvy, v tom aj pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorú žalobca žalovanému vyúčtoval v sume 450,30 eur. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne podľa pokusu o pokonávku zo 7.12.2015 odstúpil od zmluvy v zmysle § 43 ods.5 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zo zmluvných dojednávaní ďalej vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný zotrvá v zmluvnom vzťahu minimálne v dohodnutej dobe viazanosti a že si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. Podľa § 53 ods.1,4 Občianskeho zákonníka ( ObčZ) účinného k 30.9.2007, § 39 O. z. a mal za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo potrebné posúdiť ako vzťah občianskoprávny a aplikovať naň ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktorých charakteristickou črtou je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V rozhodovacej praxi súdov v obdobných sporoch mobilných operátorov (navrhovateľov ) na tom istom skutkovom základe bol prijatý právny záver, že práva a povinnosti zo zmluvných pokút sú v štandardných typových zmluvách o pripojení koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods.1 v spojení s § 39 O. z.). Preto žaloba v časti o plnenie zo zmluvných pokút bola v rozhodovacej činnosti súdov vyhodnotená ako nedôvodná, keď mobilný operátor ako žalobca si uplatňoval od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, teda za neurčitý okruh rôznych porušení a vzťahov. Zmluvné pokuty koncipované v zmluvách o pripojení podľa už judikovaného právneho záveru predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. § 53 ods.1 O. z. zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Priznaním plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo teda v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie práva na ochranu práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a O. z.). Z pozície ochrany spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku vyhlásil za neplatnú. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného § 545a Obč. zák. sa preto môže týkať iba platne uzavretej dohody o zmluvnej pokute. Uplatňovanie práva na zmluvnú pokutu v súdnom konaní vzhľadom na vyššie uvedené súd preto vyhodnotil ako konanie v rozpore so zákonom, nesúce tiež znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a právny záver, podľa ktorého súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj právny názor vyslovený v obdobných právnych veciach, že zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve o pripojení je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, s ktorým sa nakoniec stotožnil aj konajúci súd, bola žaloba v časti o plnenie zo zmluvnej pokuty ako nedôvodná zamietnutá. Tým, že žalovaný dlh nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a preto je povinný platiť úrok z omeškania, keďže jeho zaplatenia sa žalobca domáhal. Žalobca žiadal úrok z omeškania vo výške 9% ročne od splatnosti poslednej faktúry, t.j. 26.11.2015 do zaplatenia, preto priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 174,75 eur od 26.11.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.2 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov. Keďže miera úspechu žalobcu predstavuje 27%, miera úspechu žalovaného 73%. Celkový úspech žalovaného tak predstavuje 46% a v tomto rozsahu má nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v priebehu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žalobu v časti (o zaplatenie 450,30 eur s prísl.) zamieta, ako aj proti časti výroku, ktorou nepriznal mu náhradu trov z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. a) v spojení s § 389 ods.1 písm. b), § 365 ods.1 písm. b),d),h) zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). B popísal doterajší priebeh konania a podstatné skutočnosti. V bode 6 reprodukoval, čím súd zamietnutie žaloby o 450,30 € s prísl. a v bode 7 namietol, že súd sa v odôvodnení rozsudku (a zdá sa, že ani pri rozhodovaní) dostatočne nezaoberal a neskúmal, (i) či žalovaného v tejto veci možno považovať za spotrebiteľa (Súd ho bez skúmania za spotrebiteľa považoval) a ak áno, či je dôvodné mu poskytnúť takú istú ochranu ako spotrebiteľovi, ktorý si svoje záväzky plní, (ii) potrebu umožniť žalobcovi konať pred súdom - vyjadriť sa k zamýšľanému zamietnutiu zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky, čím mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 písm. f) OSP (dnes § 389 ods.1 písm. b) a neskúmal ani, či nieje daný verejný záujem na nariadení pojednávania. C DÔVODY ODVOLANIA - Považuje rozsudok za nezákonný preto, že I. rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (Súd nesprávne vyhodnotil zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, nárok na celé peňažné plnenie, vrátane nároku na zmluvnú pokutu je daný); II. Súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania a tiež tým, že rozsudok odôvodnil nedostatočne; C I. ROZSUDOK SPOČÍVA V NESPRÁVNOM PRÁVNOM POSÚDENÍ VECI

- ZMLUVNÝ VZŤAH NIE JE SPOTREBITEĽSKÝ - Súd nesprávne považoval zmluvu za uzatvorenú podľa zákona č. 610/2003 Z. z. a bez bližšieho zdôvodnenia považoval vzťah za spotrebiteľský; niektoré skutočnosti vôbec neposudzoval. 9. Je nepochybné, že medzi nim a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb (nie zmluvu o pripojení ako uvádza súd v odôvodnení rozsudku), ktorou si zmluvné strany dohodli vzájomné záväzky. Súd nedostatočne skúmal právny vzťah vyplýva už aj zo skutočnosti, že v celom odôvodnení poukazuje na ustanovenia zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, hoci tento zákon bol, už v čase kedy bola Zmluva uzatvorená, viac ako rok zrušený a teda zmluva nielenže nebola, ale ani nemohla byť už uzatvorená podľa § 43 uvedeného zák. č. 610/2003 Z. z. ako vyhodnotil súd. Bola uzatvorená podľa zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý nadobudol účinnosť 01.11.2011 (zmienka o tomto zákone sa v odôvodnení nachádza len na jednom mieste, kde súd poukazuje na skutočnosti uvedené v žalobe). Ďalej, aj keď podľa formálnych znakov, s ohľadom na dikciu § 52 ods.1 O. z., sa môže javiť, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, podľa jeho názoru ju takto od uzatvorenia Dodatku k nej z dôvodov uvedených ďalej posudzovať nemožno. A práve tak - rýdzo formálne zmluvu posudzoval súd. 10.Právny úkon je prejav vôle, ktorá musí byť slobodne daná a vyjadrená v súlade so skutočnosťou - musí to teda byť skutočná vôľa. Slobodne daná vôľa uzatvoriť zmluvný vzťah však ešte neznamená, že celý obsah zmluvy bol úmyslom obidvoch zmluvných strán. Osobitne treba skúmať skutočnú vôľu toho, kto zmluvné podmienky nedodržiava. V tomto prípade to je žalovaný. 11.Má za to, že aj v spotrebiteľskom práve je potrebné ctiť a riadiť sa princípom, že zásadná a prvoradá, aj pred akýmkoľvek súdom, musí byť ochrana tej osoby, ktorá učinila právny úkon s dôverou v určitý, druhou zmluvnou stranou prezentovaný prejav vôle (skutkový stav). Tomu, kto vyvolal určité konanie (záujem o uzatvorenie zmluvy prejavil žalovaný) nemožno priznávať ochranu na úkor toho, kto mu uveril. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony iných osôb pri akomkoľvek sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Predstavuje nielen vnútorný postoj odrážajúci eticky zdôvodnené predstavy a očakávania komunikujúcich členov spoločnosti, aleje aj výrazom princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jednu z garancií materiálne, teda hodnotovo, chápaného právneho štátu, ktorého normatívny výraz vyplýva aj z Ústavy SR. 12.Ako je zrejmé zo spisu, žalovaný uzatvoril zmluvu slobodne, čo však už nie je možné povedať o uzatvorení dodatku z 2.8.2014, ktorým bola zmluva. Okrem možnosti využívať služby, ktoré si dohodol, získal aj rôzne benefity tak, ako je to uvedené v žalobnom návrhu (za 49,- eur získal telefón, ktorého trhová hodnota bola 679,- eur a boli mu poskytnuté aj ďalšie benefity, ktoré sú uvedené v žalobe - neobmedzený internet v mobile, zľava 5% z ceny mesačného paušálneho poplatku ...). Za poskytnuté služby však žalovaný uhradil v lehote splatnosti len dve faktúry a po lehote splatnosti celkom spolu len 5 faktúr. Pritom na zasielané SMS správy, ktorými mu on oznamoval, že nemá uhradené faktúry rovnako na informácie o stave účtu na faktúrach nereagoval. Aj uvedené tri faktúry zaplatil až po tom, ako mu bolo obmedzené a následne prerušené využívanie služieb. Je na mieste si položiť otázku - prečo nereagoval opakovane? Veď, ak sa niekto dostane do zlej životnej situácie a z toho dôvodu nemôže plniť záväzky, spravidla reaguje, zatelefonuje, napíše, zdôvodní, požiada o splátkový kalendár - rieši. Žalovaný tak neučinil. Je preto viac ako na mieste aj otázka, či uzatvorením dodatku ku zmluve stále chcel byť spotrebiteľom? Alebo chcel len získať možnosť lacno prísť k drahému telefónu a čo najdlhšie, prípadne po dobu po ktorú nevyhnutne potreboval, využívať dohodnuté služby? Bola jeho vôľa pri uzatváraní dodatku k zmluve byť spotrebiteľom, alebo chcel získať telefón a možnosť do doby kým to nutne potreboval všetky možné výhody a potom „dej

sa čo dej"? A to ešte ani netušil, že súd mu poskytne „zo zákona" ochranu. 13.Správanie, prejav vôle žalovaného, svedčia skôr o tom že nemal záujem byť spotrebiteľom, ale lacno prísť k drahému telefónu a potom telefonovať „koľko sa bude dať". Vyvstáva aj otázka - môže súd bez dokazovania, bez riadneho vyhodnotenia uvedených skutočností, považovať automaticky každého človeka, ktorý uzatvorí zmluvu o poskytovaní verejných služieb za spotrebiteľa a zmluvu za spotrebiteľskú? Má za to, že zdôvodniť postavenie zmluvných strán ako dodávateľa a spotrebiteľa len strohým odkazom § 52 ods.1 O. z., ako to urobil súd, nie je prípustné. Vyporiadanie sa so skutočnosťou, či správanie žalovaného nasvedčuje tomu, že tento aj pri uzatváraní dodatku k zmluve, chcel byť spotrebiteľom, považuje za podstatné. Súd podľa neho vážne pochybil v základnej veci a preto, bez posúdenia toho, či žalovaného možno považovať za spotrebiteľa, jeho argumentáciu v odôvodnení rozsudku nie je možné relevantne vyhodnotiť. Je totiž viac ako všeobecná. Ak by aj pripustil, že žalovaný spotrebiteľom formálne je, súd sa nezaoberal vôbec tým, či mu je opodstatnené poskytnúť takú istú ochranu ako spotrebiteľovi, ktorý si zmluvné záväzky plní, alebo si ich splnil aspoň z väčšej časti (tu poukázal aj na ďalej čiastočne citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 9Co/35/2013, ktorý z hľadiska zachovania rovnosti pred zákonom považuje za dôležitý). Žalovaný totiž v zmluve dohodnutú zásadnú povinnosť, za poskytnuté služby platiť, splnil len za obdobie 5 mesiacov z 27 mesiacov, ako bolo dohodnuté. Aj to z väčšej časti až vtedy, keď mu poskytovanie služieb bolo prerušené. Inak ale všetky práva využil v maximálnej možnej miere. 14.Tu poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v B. Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012 z 30.5.2012, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ sa nepreukáže, že žalovaný sa správal ako spotrebiteľ, je potrebné posudzovať uplatnený právny nárok na zmluvnú pokutu len z hľadiska § 544 až 545a OZ. V súvislosti s tam uvedeným, no najmä v súvislosti s potrebou uplatňovania princípu dôvery súdmi poukázal aj na stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka (I. ÚS 547/2012), z ktorého, citoval. 15.Rovnako v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 9Co/35/2013 z 11.3.2014 a citoval z neho. 16.Ako je zrejmé z uvedeného, má za to, že spor nie je spotrebiteľským sporom a už toto je dôvodom na konštatovanie, že súd pochybil, lebo on žalovaného za spotrebiteľa považoval. 17.Je teda toho názoru, že ani vzťah založený zmluvou nie je možné považovať za spotrebiteľský. A pre prípad, že by takto formálne vyhodnotený aj bol, potom nie je možné tomuto vzťahu poskytnúť takú istú ochranu ako právnemu vzťahu uzatvorenému s poctivým spotrebiteľom, ktorý si riadne plní povinnosti. Okrem iného aj preto, že také rozhodnutia akým je rozsudok sú pre poctivo zmýšľajúceho človeka značne demotivujúce, resp. motivujúce k nepoctivosti a podvodnému konaniu. A naopak, povzbudzujúcimi všetkých, ktorí „si radi prilepšia" na úkor iných pričom im je úplne jedno, či ich konanie bude alebo nebude v súlade so zákonom či morálkou. Zmluvná pokuta dohodnutá zmluvou nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 18.Výška zmluvnej pokuty je v zmysle § 544 a nasl. vecou strán. On sa so žalovaným dohodol na zmluvnej pokute 680,- eur pre prípad, že žalovaný nedodrží zmluvne dohodnuté záväzky. Dohodli sa tiež, že zmluvná pokuta bude klesať v závislosti na dobe, po ktorú bude využívať žalovaný služby. Zmluvná pokuta má teda degresívny charakter, čo spôsobilo, že s ohľadom na čas, za ktorý sú mu služby fakturované mu vyúčtoval zmluvnú pokutu len vo výške 450,30 eur. Tento typ zmluvnej pokuty (degresívnej) uplatňuje len pomerne krátku dobu a zatiaľ mu nie je známe žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bola takto dohodnutá zmluvná pokuta právoplatne určená za neprijateľnú podmienku. Súd sa síce v odôvodnení rozsudku odvoláva na rozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch mobilných operátorov neuviedol však ani jediné právoplatné rozhodnutie, o ktoré svoje tvrdenie opiera. Zmluvná pokuta však v tomto prípade bola nielen individuálne dojednaná v závislosti od hodnoty telefónu a ostatných benefitov, ale bol dohodnutý aj degresívny pokles v závislosti na dobe využívania služieb. To však súd vôbec nehodnotil v odôvodnení napriek tomu, že zo žaloby je evidentné, že zmluvná pokuta je nižšia ako benefíty, ktoré boli poskytnuté (rozdiel medzi trhovou cenou telefónu a platbou zaň + 5 % zľava z každomesačného paušálu oproti poskytnutiu rovnakej služby bez záväzku, + neobmedzený internet, ktorý tiež účastník, ktorý sa nezaviaže na zotrvanie v zmluvnom vzťahu na určité obdobie nedostane. Naopak, súd bezdôvodne a arbitrárne tvrdí, že zmluvná pokuta bola dohodnutá len za účelom istoty, že zákazník bude platiť a zotrvá v zmluvnom vzťahu, čo nie je pravda. Považuje to za veľmi nešťastné a arbitrárne konanie súdu. 19.Nárok na zmluvnú pokutu je (i) dôvodný, (ii) nie je neprimeraný, (iii) nie je v neprospech spotrebiteľa, (iv) nieje neopodstatnený, (v) nespôsobuje ani nerovnováhu. 20.Zmluvná pokuta, je všeobecne uznávaný inštitút obligačného práva a plní zároveň viacero funkcií aj pri zabezpečovaní zmlúv uzatváraných podľa zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách /ďalej len „ZEK"/. Pokiaľ ide o funkciu kompenzačnú, tak touto funkciou nie je pokrývaný len rozdiel medzi hodnotou služieb, ktoré boli poskytnuté žalovanému lacnejšie ako keby sa nebol zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu 27 mesiacov, ale aj hodnota iných, vyššie a v žalobe spomenutých benefitov. Tak ako vyplýva z vyššie, ale aj ďalej uvedeného, zmluvná pokuta plní vždy aj funkciu sankčnú, či prevenčnú, no zároveň aj funkcie iné, ktoré sú v každom prípade síce

skúmateľné, avšak niekedy len veľmi obtiažne kvantifikovateľné /napr. stimulačná, či výchovná/. Ako sa uvádza v rozhodnutí NS SR sp. zn.: 6 Obo 25/2008 zo 4.9.2008 a citoval z neho. 21.Ak by teda výška Zmluvnej pokuty dosahovala iba hodnotu benefitov, potom dlžník nemôže mať dostatočnú motiváciu na riadne a včasné plnenie záväzkov. Lebo, ak bude dlžník dopredu vedieť, že napr. bude využívať služby lacnejšie ako keby si ich dohodol bez viazanosti a zmluvnej pokuty, môže to motivovať k ľahkovážnemu uzatváraniu zmlúv zo strany občanov, pretože na nich môžu len získať, ale nie stratiť. A v tomto prípade sa zdá, že to „zafungovalo", lebo hodnota poskytnutých benefítov je zrovnateľná alebo možno aj vyššia ako je dohodnutá a uplatnená Zmluvná pokuta. 22. „Veriteľ má vždy právo na pokutu najmenej vo výške vzniknutej škody" (Rozsudok NS ČR sp. zn.: 32 Odo 1299/2006). V opačnom prípade by vyššie uvedený stav logicky mohol viesť postupne k výraznému zhoršeniu ekonomickej situácie veriteľa. Súd napriek tomu, že relatívne jednoduchými prepočtami si mal možnosť overiť, že uplatnená zmluvná pokuta nie je vyššia, ale naopak, je minimálne zrovnateľná s hodnotou ňou zabezpečených povinností, resp., že by bolo možné hodnotiť túto konkrétnu Zmluvnú pokutu skôr ako nízku sa jej výške z pohľadu poskytnutých benefítov nevenoval vôbec. A možno práve preto si žalovaný vybral práve program, ktorý si vybral, aby mohol telefonovať a využívať intenzívne internet a ďalšie služby, lebo aj keby pokutu zaplatil, vopred mu bolo jasné, že pri tej intenzite hovorov a využívania internetu v mobile akú plánoval (ak plánoval) nemôže stratiť ale iba získať. Je tiež toho názoru, že ak súd nepriznal, alebo nechcel priznať sumu zodpovedajúcej zmluvnej pokute z titulu toho, že ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak bol povinný ex offo tiež skúmať, či nie je dôvodné ju priznať ako náhradu škody, prípadne titulom vydania bezdôvodného obohatenia, čo však neučinil. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR z 22.9.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, z ktorého tiež citoval. 23.Žalovaný uzatvoril zmluvu aj dodatok k nej slobodne, pričom pri jej uzatváraní si mohol vybrať z množstva ponúkaných balíkov služieb. Mohol si dohodnúť tie isté služby aké si dohodol aj bez akejkoľvek viazanosti, ale aj také služby, kde ich poskytovanie je viazané na určité časové obdobie (zvolil si 27 mesačnú viazanosť) počas ktorej sa mu žalobca zaviazal poskytnúť služby za nižšie poplatky a poskytnúť za zlomok tržnej ceny aj telefón. Mohol si zvoliť program a objednať služby bez toho, aby bola dohodnutá akákoľvek zmluvná pokuta, ale aj služby lacnejšie s viazanosťou a zmluvnou pokutou. Aj pri voľbe takmer každého balíka služieb, či programu si mal ešte možnosť zvoliť aj iné benefity podľa vlastného výberu, čo zároveň limitovalo aj výšku nim navrhovanej zmluvnej pokuty. Veď to bol práve žalovaný, ktorý sa uchádzal o uzatvorenie zmluvy a dodatku, on si vybral telefón a dohodol (s ohľadom na hodnotu telefónu a ostatných benefitov) aj individuálne zmluvnú pokutu. Mal možnosť si ten istý telefón aj kúpiť za plnú cenu a dohodnúť tie isté služby bez záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu a bez dohodnutia zmluvnej pokuty. Rozdiel bol len v tom, že by bol musel cenu telefónu, ktorá bola rozrátaná do paušálneho poplatku, zaplatiť pri uzatvorení zmluvy a mesačný paušálny poplatok by bol vyšší, a za poskytnuté služby ako bonusy by si bol musel tiež priplatiť, lebo na základe zmluvy bez viazanosti by mohol zmluvný vzťah ukončiť bez akýchkoľvek následkov kedykoľvek. Nepriznaním zmluvnej pokuty súd fakticky popiera aj zmluvnú voľnosť, čo ide nad rámec ochrany právnych vzťahov podľa § 3 a je v rozpore sústavne garantovanou slobodou podnikania (či. 35 Ústavy) a v rozpore so zásadou právneho štátu (čl. 1 Ústavy), v zmysle ktorej je i súdna moc obmedzená konať iba v medziach a v súlade so zákonmi. Obmedzuje slobodné podnikanie žalobcu, keď mu znemožňuje aplikovať obvyklé princípy a všeobecne akceptované praxou aj v iných odvetviach - aj permanentka na hromadnú dopravu, či plaváreň, ak šiju záujemca kúpi určité obdobie je lacnejšia ako keby platil za služby osobitne „každý deň", len s tým, že jej cenu musí zaplatiť a potom je už na ňom či služby využije alebo nie (preto nie je predmetom súdnych sporov), kdežto v prípade elektronických služieb onú „lacnejšiu permenentku" je povinný uhradiť každý mesiac formou paušálneho poplatku. 24.Benefitom v prípade konkrétne zvoleného programu boli napríklad (i) nižší mesačný paušál, (ii) dotácia žalobcu na kúpu telefónu, (iii) 5% ná zľava z ceny mesačného paušálneho poplatku, (iv) neobmedzený internet v mobile a ďalšie. Samozrejme, že v každom programovom balíku sú benefity iné a v závislosti na nich je dohodovaná aj zmluvná pokuta a viazanosť. Ak si teda žalovaný vybral práve ten balík služieb, či program a telefón ktoré si vybral, tak určite si benefity s ním spojené nevybral náhodou, ale vybral si taký, ktorý v danom čase najlepšie reflektoval jeho očakávania a požiadavky (či už z úmyslom byť spotrebiteľom alebo iným), ktoré sa zaviazal garantovať mu určitú dobu a žalovaný sa zaviazal za dohodnuté služby platiť po dobu viazanosti pod hrozbou zmluvnej pokuty, pre prípad, že svoj záväzok nedodrží. A je úplne nepodstatné, že zmluva bola uzatvorená na „formulári" ako štandardná typová, pretože tak program, ako aj výška Zmluvnej pokuty a benefity boli dohodnuté najmä vzhľadom na hodnotu poskytnutého telefónu a zvolený program individuálne. 25.Hodnota zabezpečovaného záväzku/ ov ale nie je jedinou funkciou, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, bez toho, aby zmluvná pokuta predstavovala citeľnú hrozbu by klienti voľne migrovali za „symbolický poplatok". Tu zdôraznil, že v prípade mobilných operátorov je dôležité okrem iného aj rozširovanie sietí,

ktoré je vždy závislé o. i. aj od počtu zákazníkov v tom, ktorom regióne, kde je potrebné riešiť objemy prenosov dát - internetového signálu napr. aj počas sviatkov, kedy spravidla zákazník je doma a mobilné služby všetkého druhu využíva na spájanie sa s blízkymi. Platí totiž, že čím vyšší počet užívateľov siete, tým intenzívnejšie je potrebné pokryť dané územie signálom, čo znamená spravidla hustejšiu sieť základňových staníc na šírenie signálov. Teda pri plánovaní a zhotovovaní siete okrem iného operátor skúma aj počet zákazníkov, predpokladanú intenzitu využívania siete a tiež predpoklad ich zotrvania v zmluvnom vzťahu. Tu teda možno hovoriť čiastočne aj o informačnej a prevenčnej funkcii Zmluvnej pokuty, ktorú tiež nemožno považovať za nedôležitú. To najmä v kontexte na záujem a povinnosť žalobcu postupne pokrývať kvalitným signálom celé územie SR tak, aby sa zvyšovala kvalita služieb tam, kde je najviac využívaná, čiže investovať do rozvoja siete tak, aby boli pokryté záujmy jeho zákazníkov, ale aj čo najrýchlejšia návratnosť investícií. 26.Zmluvná pokuta bola dohodnutá so žalovaným slobodne v dobe vysoko konkurenčného prostredia. Okrem toho, že si vybral telefón, vybral si aj program, ktorý mu zrejme z nejakých dôvodov vyhovoval. Zmluvou sa zaviazal nielen platiť za poskytované služby, ale tiež pre prípad nedodržania záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca - podnik podľa zákona o elektronických komunikáciách sa zase zaviazal mu poskytovať služby po určité obdobie za dohodnutých výhodnejších podmienok. Kým Zmluvnú pokutu si účastníci dohodli v závislosti na poskytnutých benefitoch, pre prípad, že by nedodržal záväzky a povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy, (ktorú, na rozdiel od žalovaného, bol zo zákona povinný uzatvoriť), mohol byť sankcionovaný oveľa prísnejšie, čo zabezpečuje už samotný právny poriadok. Okrem náhrady škody, ktorú si môže spotrebiteľ uplatniť v prípade nedodržania záväzku podnikom, je ešte sankcionovateľný (na rozdiel od žalovaného) štátom. Možno teda povedať, že ak by bolo možné hovoriť o nerovnovážnom postavení, tak len v prospech žalovaného, ktorého chráni už zákon a (ne)dodžiavanie jeho práv zo zmluvy sankcionuje podstatne vyššími pokutami ako je dohodnutá zmluvná pokuta. Sankcie za nedodržanie záväzkov sú upravené v najmä v § 73 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. V tejto súvislosti tiež považoval za potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000, kde NS vyslovil, že „Sama skutočnosť, že strany si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku." V tomto prípade teda Zmluvná pokuta neodporuje zásadám morálky a neznamená ani nerovnovážne postavenie zmluvných strán ako to mylne uvádza v odôvodnení rozsudku súd tým, že zrovnáva výšku zmluvnej pokuty bez bližšieho odôvodnenia s dohodnutým mesačným paušálnym poplatkom. C II. ŽALOBCOVI BOLA ODŇATÁ MOŽNOSŤ KONAŤ PRED SÚDOM - nenariadenie pojednávania bolo v rozpore so zákonom. 27.Má za to, že súd mu tým, že mu vopred neoznámil, že niektorú časť zmluvy bude posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku odňal možnosť konať pred súdom. To i napriek tomu, že súhlas na rozhodnutie vo veci neprítomnosti dali. Vo vyjadrení z 29.3.2016 však uviedol, že v prípade nejasností týkajúcich sa žalovaného nároku alebo jeho časti navrhol za účelom možnosti jeho obhájenia navrhol stanoviť termín pojednávania. Netušil, že súd hodnotí nejakú časť zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto má za to, že neobstojí ani zdôvodnenie, že pojednávanie súd nenariadil preto, že sa jedná o bagateľný spor podľa § 115a ods.2 OSP. 28.Možnosť súdu aj bez návrhu výslovne vyhodnotiť a určiť zmluvnú podmienku ako neprijateľnú bola do bývalého OSP (dnes je súčasťou doplnená zákonom č. 575/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Novela OSP") ako nový § 153 ods.4 OSP (dnes § 298 ods.2 . 29.Poukázal na znenie dôvodovej správy k Novele OSP (ďalej len „Dôvodová správa"), ktorá vo vzťahu k novému § 153 ods.4 OSP uvádza: „Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania, ak mieni ex officio určiť v začatom konaní (súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy), že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Musí však umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným (porovnaj tiež §100 ods.1 in fine); inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom...". 30.Má za to, že z uvedeného vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu vždy umožniť aj účastníkovi sporu, v ktorom má byť posudzovaná zmluvná podmienka (i keď jej znenie nie je uvedené vo výroku) z hľadiska neprijateľnosti/platnosti umožniť, aby sa k jej posudzovaniu súdom vyjadril. V opačnom prípade ide o odňatie možnosti konať pred súdom, čo zakladá možnosť podania odvolania z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia. Táto vada je preto spôsobilým dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods.1 písm. b) CSP. 31.Postupom súdu teda bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko úvahy a možné argumenty súdu zostali pred účastníkmi do vydania rozsudku skryté. Súdom posúdená zmluvná pokuta ako neprijateľná podmienka bola výslovne formulovaná až v odôvodnení rozsudku. 32.Poukázal na zrejmý rozpor s vyššie citovanou Dôvodovou správou vyjadrujúcou jednoznačný zámer a evidentnú vôľu zákonodarcu (ducha zákona) pri zavedení nového inštitútu procesného práva v § 153 ods.4 OSP (dnes § 298 umožniť účastníkom (a tým

ich aj chrániť) vyjadriť sa k súdnemu posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok. 33.Tým, že súd mu neumožnil vyjadriť sa aspoň písomne k úvahám o zmluvnej podmienke podľa jeho názoru došlo zároveň aj k nerovnému postaveniu účastníkov konania v spore. 34.Podľa jeho názoru na nariadení pojednávania bol aj verejný záujem. Vyžadovala si ho spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov (§1 OSP a dnes Čl. 2 , a to nielen účastníkov konania (žalobcu, ako podniku poskytujúceho služby a žalovaného, ako zákazníka porušujúceho svoje záväzky), ale aj množstva iných, riadne si záväzky plniacich zákazníkov využívajúcich služby, ktorých by sa mohol rozsudok negatívne dotknúť. 35.Verejný záujem vyplýva aj z povahy veci samej, a najmä skutočnosti, že obdobné spory boli väčšinou súdov posudzované inak. Spravidla vydaním platobného rozkazu, ktorým bola priznaná aj degresívna zmluvná pokuta. Osobitosť tejto veci teda spočíva jednak v porušení rovnosti účastníkov konania, no aj tým, že žalobca nemal ani len možnosť sa vyjadriť k názoru súdu konajúceho ex offo „v prospech" žalovaného. Tým podľa jeho názoru došlo len k formálnej aplikácii práva a nerešpektovaniu čl. 48 ods.2 Ústavy SR, ktorá stanovuje, že „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom... ". Rovnako si myslí, že nebol rešpektovaný ani čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nebolo mu umožnené konať pred súdom, čo malo možno zásadný význam na rozhodovanie súdu. Ignorovanie jeho práva konať pred súdom viedlo k arbitrárnemu a neakceptovateľnému rozhodnutiu. Len na okraj uviedol tiež, že z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu nielen zaoberať sa účinne argumentmi, ktoré majú význam pre rozhodnutie (rozsudok ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, obdobne k tomu nálezy ÚS SR II. ÚS 425/09, I.ÚS 46/05) ale aj v prípade osobitného zreteľa hodnej situácie umožniť stranám sporu tieto argumenty súdu prezentovať a na názor (v tomto prípade možno len súdu, reagovať). A na argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, je potrebné dať vždy špecifickú odpoveď, čo súd nevykonal. Napríklad súd sám to, či žalovaný, (ktorého konanie svedčí skôr o konaní nezodpovednom a nemorálnom, ako o konaní spotrebiteľa), má byť v konaní posudzovaný (kvôli naplneniu formálnych znakov) ako spotrebiteľ alebo nie a prečo, svoj názor nevyjadril. Súd len konštatoval, že žalovaného za spotrebiteľa považuje. Prečo súd považuje žalovaného za spotrebiteľa, akými úvahami sa riadil v odôvodnení rozsudku neuviedol. Má za to, že poukaz na § 52 a nasl. nepostačuje, resp. svedčí len o formálnom posudzovaní veci a nedôslednej aplikácii § 157 ods.2 OSP (dnes § 220 v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnenie považuje za nedostatočné. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné - 36.Odôvodnenie rozsudku nie je vôbec presvedčivé. Absencia riadneho odôvodnenia je pritom porušením práva na spravodlivé súdne konanie, a teda vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP (dnes § 389 ods.1 písm. b/ . Platí totiž, že „právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé . . . Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nieje arbitrárny." III. ÚS 311/07. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (článok 6 ods. 1 dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd - 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov). Rozsudok ale rozhodne uvedené podmienky riadneho odôvodnenia nespĺňa. 37.Súd nedostatočným odôvodnením, ako aj tým, že k odôvodneniu pristúpil len formalistický, s využitím len gramatického výkladu zákonných ustanovení, žalovanému fakticky poskytol nedôvodne zvýšenú ochranu. Takýto postup je aj v rozpore so zásadou „rovnosti zbraní." Jedná sa preto aj o porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy. Svedčí o tom aj výrok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A č. 11. v ktorom sa píše, že „spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale sa aj musí javiť, že je vykonávaná". D AJ OCHRANA SPOTREBITEĽA MUSÍ MAŤ SVOJE MEDZE 38.Záverom znovu poukázal na vyššie citované rozhodnutie KS v B. Bystrici, KS v Prešove, stanovisko sudcu Ústavného súdu SR p. M. Ľalíka, a aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23 Cdo/1207/2009, z ktorých vypláva, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze a že ju nemožno pojať ako jeho ochranu za každú cenu. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá nielen ich rýchla ochrana, ale aj správna aplikácia starej právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva). Nesplnenie záväzkov v prevažnej miere, či povinnosti žalovaným spolu s neochotou reagovať ani na jedinú z množstva výziev adresovaných mu žalobcom (ani súdom - k žalobe sa nevyjadril), by sa nemalo prejaviť v jeho neprimeranej „ochrane" najmä preto, že jeho správanie, ktoré možno hodnotiť minimálne ako nepoctivosť a nekorektný prístup, by sa mu tým vlastne vyplatilo. Inak povedané, neplnenie si povinností ku ktorým sa zaviazal a nemorálny prístup k veci by vlastne „bol odmenený" a on, ktorý si záväzky splnil, poškodený. Ak by ochranu spotrebiteľa pojali tak, ako to vykonal súd v rozsudku, vytvoril, či rozšíril by sa tým priestor pre špekulatívne konania na úkor spravodlivosti, poctivosti, dôvery a ochrany tých, čo si záväzky zo zmluvných vzťahov plnia. Nielenže

by to mohlo viesť k tomu, že pri vzájomnej komunikácii ľudí bude prevládať nedôverčivosť, ale priam k špekulatívnym konaniam, kedy si napríklad „spotrebiteľ" chladnokrvne vykalkuluje čo a prečo sa mu môže vyplatiť, potom si zriadi službu v rámci ktorej získa do držby lacno drahé zariadenia s ktorými potom naloží ako je pre neho najvýhodnejšie, napr. so ziskom ich predá na ulici a nechá sa „ochrániť súdu" (bez toho aby čo len reagoval výzvu na vyjadrenie sa k žalobe), čo by si myslíme, že bol viac ako neželateľný jav vedúci nielen k rozvratu morálky ale aj k opatreniam na strane poskytovateľov služieb, ktoré by sa stali pre zákazníka drahšie a menej výhodné. 39.Zásada Pacta sunt servanda tvorila základ už rímskeho práva a tvorí základ aj nášho právneho poriadku. Dokonca aj právo obyčajové, či prirodzené, ale aj cirkevné ctí túto starú zásadu od nepamäti, pretože ona je základnou podmienkou účinnosti systému. Je dôležitou podmienkou formovania poctivosti k životu, kultúry v komunite a spoluvytvára aj kultúru štátu. Dodržiavanie, či nedodržiavanie zmluvných záväzkov a následná ich vymožiteľnosť zásadným spôsobom určuje kvalitu života spoločnosti. Dôsledky uplatňovania opačnej zásady - Pacta sunt non servanda, nielen v konkrétnom prípade, ale celospoločenský, môžu priniesť od nekorektností v jednaní, cez nepoctivosť v každom ohľade a všeobecný úpadok morálky a javy s tým spojené. Nerešpektovanie tejto zásady považuje preto už v princípe aj za rozpor s dobrými mravmi. E NÁVRH NA ROZHODNUTIE A PRIPUSTENIE DOVOLANIA 40.Z vyššie uvedeného má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň vykazuje inú vadu a preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, vydal toto uznesenie „Súd rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.: 41C/67/2016-60 z 23.6.2016 zrušuje vo výroku, ktorým prvostupňový súd žalobu v časti zamietol a v tejto časti vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a potvrdzuje v časti, ktorou prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 174,75 eur s prísl.. " 41. Pre prípad, že by jeho návrhu odvolací súd nevyhovel, a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu žiadal, aby pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, nakoľko má za to, že otázky, či môže byť za spotrebiteľa považovaná osoba, ktorá síce formálne vykazuje znaky spotrebiteľa, no v skutočnosti jej správanie vykazuje skôr známky nemorálneho správania a či možno rozhodovať bez nariadenia pojednávania aj vo veci, kde súd žalobcu vopred neupozorní na možnosť posudzovania niektorej časti zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. tomuto neumožnil na svoj názor ani písomne pred vydaním rozhodnutia reagovať, sú otázkami zásadného právneho významu a ich posúdenie môže mať dopad na aj na iné obdobné spory pred súdmi SR. 4.Rozsudok, v I. výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 174,75 eur s prísl., nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a zistil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods.1 vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 6.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity, právomoc, rei iudicatae). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 7.Žalobca na nesplnenie procesných podmienok nepoukazuje a žiadne porušenie nezistil ani odvolací súd. 8.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní

súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 a p.. 9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP, ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. 10.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 11.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 12.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 13.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. 14.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 15.Podľa čl.6 ods.1,2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. 16.Podľa § 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 17.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 18.Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. 19.Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. 20.Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe a je nepreskúmateľné a nie je riadne odôvodnené. 21.V prvom rade nie je nožné zistiť na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že zmluvné pokuty koncipované v zmluvách o pripojení podľa už judikovaného právneho záveru predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná, pričom neuviedol žiaden judikát, ktorý by totožnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty určil za neplatnú. 22.Okrem uvedenej skutočnosti súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces aj v tom, že nepostupoval podľa § 157, § 171 (v čase rozhodovania § 100 ods.1 O. s. p.) a vydané rozhodnutie je prekvapivým, vydané „nečakane“, založené na iných právnych záveroch, než na základe ktorých bola uplatnená žaloba, pričom žalobcu nevyzval, aby sa k možnému použitiu § 153 ods.4 O. s. p. vyjadril. 23.Uplatnený odvolací dôvod je daný a preto odvolací súd neskúmal ostatné odvolacie dôvody. 24.K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že súd použil nesprávny právny predpis odvolací súd uvádza, že aj tá je dôvodná, lebo súd pri rozhodovaní použil právny predpis, ktorý v čase uzatvárania zmluvy bol neúčinný, preto bude povinnosťou súdu v novom rozhodnutí rozhodnúť podľa právneho predpisu platného v čase uzatvárania zmluvy. 25.K námietke žalobcu, že súd nesprávne vyhodnotil spotrebiteľský vzťah, lebo žalovaný sa nesprával ako spotrebiteľ je nutné uviesť, že požiadavka žalobcu, že na základe správania sa účastníka má súd hodnotiť existenciu spotrebiteľského vzťahu je nedôvodná, lebo žiaden právny predpis takéto niečo nevyžaduje. Odvolací súd poukazuje na § 52 ods.4 O. z., ktorý striktne uvádza definíciu spotrebiteľa. Odklon od tohto ustanovenia je právne neprijateľný. Súd správne hodnotil vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský. 26.Súd prvej inštancie po vrátení veci bude povinný vyhodnotiť dohodu o zmluvnej pokute a to najmä podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.9.2008 sp. zn. 2 Cdo 172/2007, rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 26.5.1999 sp. zn. 29 Cdo 969/1999, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003, Zo súdnej praxe č. 2/2004, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obdo 4/99 z 01.09.2000, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bol jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné a pri rozhodnutí vychádzať z právnych predpisov platných v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi. 27.V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 . 28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.