Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-93-2018.pdf
PDF · 202.82 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/93/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Výbor mestskej časti Hrboltová, so sídlom Potočná 112, 034 05 Ružomberok - Hrboltová, zastúpený spoločnosťou LALINSKÝ ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, útvar integrovaného povoľovania a kontroly, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ Mondi SCP, a. s., so sídlom Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, IČO: 31 637 051, zastúpený spoločnosťou PREWER PZ, s. r. o., so sídlom Lermontovova 11, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 726, v rade 2/ Občianske združenie - RADIČINA, so sídlom Príjazdová 6/6, 034 01 Ružomberok - Hrboltová, IČO: 42 058 716, v rade 3/ Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, so sídlom Lisková 807, 034 81 Lisková, IČO: 37 809 059, v rade 4/ Občianske združenie - ZDRAVÝ DOMOV, so sídlom Príjazdová 6/6, 034 01 Ružomberok - Hrboltová, IČO: 42 223 075, v rade 5/ L.. M. G., bytom Z. S. XXXX/XX, XXX XX F., v rade 6/ L.. I. O., bytom B. XXXX/XX, XXX XX A. - O., v rade 7/ A.. F.. O. G., Y.., bytom S. XXX/X, XXX XX W. U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5159-21890/27/2018/Hru zo dňa 28.06.2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/ až 7/ náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor integrovaného povoľovania a kontroly rozhodnutím č. 544-2990/2018/ Mar/770620604/SkP-Z17 zo dňa 13.02.2018 povolil dočasné užívanie stavieb „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a. s. RUŽOMBEROK“ na skúšobnú prevádzku do 31.12.2018 prevádzkovateľovi Mondi SCP, a. s., Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, IČO: 31 637 051 k jej určenému účelu - zvýšenie kapacity prívodu vzduchu do aeračného systému a zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu na SČOV Hrboltová. Správny orgán v rozhodnutí zároveň definoval umiestnenie dotknutých stavieb a poukázal na projekt, v zmysle ktorého bola daná stavba zrealizovaná. Ďalej z rozhodnutia vyplýva účel stavby a tiež jednotlivé časti, ktorých sa týka spomínané zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV a zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV. Pre dočasné užívanie označených stavieb správny orgán prvého stupňa podľa § 84 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu rozhodnutia správneho orgánu (ďalej len „stavebný zákon“) a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, stanovil podmienky. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán odkázal na stanoviská dotknutých orgánov a vysporiadal sa s námietkami účastníkov konania.
2. Na základe odvolaní Výboru mestskej časti Hrboltová a Občianskeho združenia RADIČINA rozhodla Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, útvar integrovaného povoľovania a kontroly rozhodnutím č. 5159-21890/27/2018/Hru zo dňa 28.06.2018 tak, že uvedené odvolania zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V dôvodoch svojho rozhodnutia druhostupňový správny orgán poukázal na to, že predložené odvolania obsahujú rovnaký text, pričom odvolatelia žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť, a to z dôvodu, že podmienky stanovené pre dočasné užívanie predmetných stavieb sú málo konkrétne a nezabezpečia dostatočnú porovnávaciu databázu pre potrebné zisťovanie možného ohrozenia a obťažovania obyvateľov Hrboltovej zapáchajúcimi látkami, prípadne škodlivými látkami zo SČOV počas dočasného užívania týmito stavbami s užívaním stavieb „Projekt 2000“ a „Projekt Eco Plus“. Zároveň mali za to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je nepostačujúce. Do nového povolenia žiadali doplniť nasledovné pripomienky:
- Zabezpečiť počas skúšobnej prevádzky SČOV a skúšobnej prevádzky Projekt 2000 a Projekt Eco Plus meranie prítomnosti znečisťujúcich látok skupiny 3. anorganické plynné látky a skupiny 4. plynné organické látky, príloha č. 2 k vyhláške č. 410/2012 Z. z a nebezpečných látok z priesakovej kvapaliny č. 190702 zo skládky nad aktivačnými nádržami v SČOV vo frekvencii 1 x štvrťročne.
- Zabezpečiť porovnanie údajov z bodu č. 1 s analogickými meraniami počas skúšobných prevádzok Projektu 2000 a Projektu Eco Plus.
- Zabezpečiť prostredníctvom nezávislej odborne spôsobilej osoby alebo organizácie priebežnú analýzu meraní z bodov č. 1 a 2, po spustení skúšobnej prevádzky SČOV. Ďalej vyhodnotiť sledované údaje počas skúšobných prevádzok Projekt 2000 a Projekt Eco Plus a na základe meraní vypracovať odborný nezávislý posudok, ktorý bude zaslaný SIZP, Výboru Msč a OZ ZDRAVÝ DOMOV.
- Stanoviť termín inštalácie novej monitorovacej stanice na TRS a H2S a zasielať výsledky meraní aj Výboru Msč a OZ ZDRAVÝ DOMOV.
- Akceptovať odporúčanú podmienku č. 21 z EIA pre Projekt 2000 a prispôsobiť odporúčanú hodnotu (imisná koncentrácia) pre TRS v zimnom období rovnako ako pre letné obdobie, ktorá je tolerovateľná na úrovni pod 101,1 g/m3.
- Do podkladov na vyhodnotenie skúšobnej prevádzky SČOV a skúšobných prevádzok Projekt 2000 a Projekt Eco Plus zahrnúť aj výsledky zmyslového monitoringu občanov Hrboltovej ako relevantnú objektívnu hodnotu, pretože práve výsledky zmyslového monitoringu majú pre občanov zo zdravotného hľadiska a obťažovania najväčší význam. Kritériá zmyslového monitoringu rozšíriť zo súčasného 1x denne na 3x denne.
- Vypracovať rozbor dlhodobých vplyvov nízkych emisných škodlivých látok skupiny 3. anorganické plynné látky a skupiny 4. plynné organické látky, príloha č. 2 k vyhláške č. 410/2012 Z. z. a nebezpečných látok z priesakovej kvapaliny č. 19 0702 zo skládky, v ovzduší na zdravie obyvateľov, flóru a faunu v Hrboltovej.
- Zabezpečiť v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z. z. ďalšie technicky dostupné opatrenia na SČOV, ktoré by zabránili úniku plynov do ovzdušia z aktivačných a usadzovacích nádrží, napríklad ich prekrytím. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predmetom povolenia bolo konanie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku, ktorého procesnoprávna stránka je upravená stavebným zákonom vo väzbe na zákon o správnom konaní. Skúšobnou prevádzkou sa preveruje funkcia technických a technologických zariadení stavby v prevádzkových podmienkach. Cieľom skúšobnej prevádzky je preukázať, že sú vytvorené predpoklady na dosiahnutie projektovaných parametrov uvedených v projektovej dokumentácii overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného povolenia. Predmetom povolenia je čistiareň odpadových vôd, čo je vodná stavba, na ktorej bola realizovaná čiastková rekonštrukcia v rozsahu povoľovaných stavieb. Cieľom stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ je zlepšenie súčasného stavu aeračného systému na SČOV a zlepšenie kyslíkových pomerov, čo bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie účinnosti čistenia odpadových vôd na SČOV. Cieľom stavby „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a. s. RUŽOMBEROK“ je zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu a zabezpečenie flexibility recirkulácie vratného kalu. Všetky navrhované zmeny v technologickom procese v súvislosti s povoľovanými stavbami majú za cieľ zvýšenie efektívnosti prevádzky. Charakter a účel technológie sa po ich realizácii nezmení. Žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všeobecné požiadavky vyžadované pri skúšobnej prevádzke akejkoľvek stavby, požiadavky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, požiadavky premietnuté zo stavebného povolenia, plnenie požiadaviek z platného integrovaného povolenia pre predmetnú prevádzku a požiadavky na dokumentáciu a doklady, ktoré je potrebné predložiť ku kolaudácii. Určené podmienky považoval druhostupňový správny orgán za odôvodnené a postačujúce pre budúce
vyhodnotenie trvalého užívania predmetných stavieb. Konštatoval, že odvolatelia v odvolaniach okrem námietok k povoleniu uvádzali aj námietky a pripomienky, ktorými nerozporujú samotné povolenie. V tomto prípade požadovali do nového povolenia ich zapracovanie. Pre tento prípad žalovaný súhrnne uviedol, že sa nejedná o námietky k povoleniu, a preto sa nimi nezaoberal, pretože by to bolo nad rámec a oprávnenia, ktoré má odvolací orgán. Ďalej sa žalovaný zaoberal iba pripomienkami Výboru mestskej časti Hrboltová zo dňa 10.01.2018, ktoré boli uplatnené v stavebnom konaní. Napriek tomu, že množstvo odpadových vôd z výrobnej časti bude vplyvom realizácie investičných akcií „Projekt 2000“ a „Projekt Eco Plus“ navýšené, žalovaný požiadavku na prelínanie skúšobnej prevádzky stavieb v napadnutom povolení s ich skúšobnými prevádzkami v dĺžke 1 roka považoval za neopodstatnenú až za nerealizovateľnú. Investičná akcia Projekt 2000 je v súčasnosti v štádiu rozostavanej stavby a na investičnú akciu Projekt Eco Plus nebolo doteraz vydané ani stavebné povolenie. Z uvedeného vyplýva, že prevádzka SČOV Hrboltová by tak bola v skúšobnej prevádzke niekoľko rokov. Povoľované stavby sú samostatne schopné prevádzky aj bez realizácie uvádzaných investičných akcií. Žalovaný sa stotožnil s názorom vysloveným v prvostupňovom správnom rozhodnutí, že práve odskúšanie zrealizovaných zmien na SČOV v skúšobnej prevádzke pred spustením skúšobnej prevádzky Projektu 2000 a Projektu Eco Plus umožní objektívne posúdiť prevádzku SČOV po vykonaných zmenách a následne porovnať so stavom po spustení do prevádzky Projektu 2000 a Projektu Eco Plus. Práve teraz je možné SČOV otestovať a nastaviť tak, aby bola pripravená na iné zaťaženie. Ak by sa to urobilo súčasne, tak vyššie zaťaženie na neodskúšanej čistiarni by mohlo spôsobiť technické problémy, čo by mohlo vyvolať ďalšie následky napríklad pri vypúšťaní vyčistených vôd do toku. Okrem toho žiadnu z uvádzaných investičných akcií (Projekt 2000 a Projekt Eco Plus) nebude možné uviesť do trvalej prevádzky, pokiaľ sa počas ich skúšobnej prevádzky nepreukáže dostatočnosť technológie čistenia odpadových vôd na SČOV Hrboltová pre vznikajúce odpadové vody. Ďalej žalovaný konštatoval, že čiastková rekonštrukcia stavby vznikla ako požiadavka v procese EIA v súvislosti so spomínanými investičnými akciami s cieľom zabezpečiť účinné čistenie odpadových vôd. Zo záverečného stanoviska nevyplýva, že by bola potrebná celková rekonštrukcia čistiarne, ani že by bolo potrebné realizovať úplné zakrytovanie prevádzky. Pre predmetnú prevádzku bolo vykonané imisno-prenosové posúdenie, ktoré nepreukázalo ani pri predpokladaných najnepriaznivejších emisných a rozptylových podmienkach riziko prekračovania imisných koncentrácií uvádzaných v odbornej literatúre ako hranicu obťažovania obyvateľstva zápachom a ani následné posúdenie vplyvu na zdravotný stav nepreukázalo zdravotné riziko pre dotknuté obyvateľstvo. Žalovaný dal tiež do pozornosti vykonávacie rozhodnutie komisie č. 2014/687/EÚ z 26.09.2014, ktorým sa podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o BAT pri výrobe buničiny, papiera a lepenky a ktoré neobsahuje požiadavku na úplné zakrytovanie čistiarne odpadových vôd ako techniku na zamedzenie emisiám zápachu. Ďalej žalovaný v odôvodnení presne definoval jednotlivé opatrenia smerujúce k obmedzeniu emisií v miestach s najväčším zdrojom zapáchajúcich látok. Tiež zdôraznil, že nie je možné požiadavku na zakrytie stavby uplatniť v konaní o povolení dočasného užívania predmetných stavieb na skúšobnú prevádzku, keďže táto požiadavka je v rozpore s projektovými dokumentáciami stavieb, ktoré boli overené v stavebnom konaní a podľa ktorých bol stavebník povinný predmetné stavby realizovať. V reakcii na námietky žalobcu týkajúce sa hlučnosti stavby žalovaný poukázal na to, že pripomienky boli zapracované v podmienkach č. 4 a č. 5 napadnutého povolenia. Pokiaľ žalobca odkazoval na možné zvýšenie vlhkosti vzduchu, žalovaný uviedol, že súčasný trend relatívnej vlhkosti vzduchu na Slovensku má klesajúci charakter, čiže klíma na Slovensku sa stáva suchšou. Na zmenu vlhkosti majú vplyv rôzne parametre, ktoré ju ovplyvňujú najmä na lokálnej úrovni: teplota a tlak vzduchu (výpar), klimatické podmienky (zrážky), rýchlosť a smer vetra, výškové rozdiely terénu (inverzie) a ďalšie ako napríklad zväčšenie plochy vodnej hladiny. Realizáciou predmetných stavieb nebola zväčšená plocha aktivačných nádrží oproti pôvodnému stavu a nezmenila sa ani teplota privádzanej odpadovej vody do SČOV. Lokálne zvýšená vlhkosť má významnejší potenciál ovplyvňovať len bezprostredné okolie zdroja, t. j. areál SČOV Hrboltová. Okrem toho žalovanému nebola zrejmá úvaha o „vypnutej“ technológii, keďže SČOV má nepretržitú prevádzku počas celého roka, pretože sa v nej čistia nielen odpadové vody z prevádzok prevádzkovateľa, ale aj splaškové vody z mesta Ružomberok, ktoré sú produkované kontinuálne. Pokiaľ žalobca poukazoval na možné uvoľňovanie škodlivých látok, žalovaný uviedol, že z hľadiska vymedzenia a vlastností znečisťujúcich látok všetky navrhované zmeny v technologickom procese v súvislosti s povoľovanými stavbami majú za cieľ zvýšenie efektívnosti prevádzky. Charakter a účel technológie sa po ich realizácii nezmení. Povoľovanými stavbami sa nemení ani zloženie pritekajúcich odpadových vôd. Preto nie je dôvod na zmeny určených emisných limitov vrátane frekvencie a spôsobu ich preukazovania. V referenčnom dokumente o BAT pre výrobu celulózy a papiera, ktorý vychádza zo súčasného stavu poznania v danom odvetví, sa uvádza ukazovateľ TRS (celková organická síra), konkrétne žalovaný
citoval: „V rámci BAT sa majú pravidelne monitorovať a posudzovať celkové difúzne emisie redukovanej síry z príslušných zdrojov“. Slovenská legislatíva ochrany ovzdušia neustanovuje emisné limity ani požiadavky na monitoring emisií z plošných (fugitívnych) zdrojov znečisťovania ovzdušia (s výnimkou prchavých organických látok, ktoré sa tiež sledujú len formou látkovej bilancie) a pre takéto merania nie je v rámci SR k dispozícii ani schválená metodika ani akreditovaná meracia skupina. Výsledky meraní, ktoré vyplývajú z odporúčajúcich podmienok Projektu 2000 v bodoch týkajúcich sa SČOV, budú stanovené v samostatnom konaní pre povolenie užívania stavieb Projektu 2000. K požiadavke na zabezpečenie zmyslového monitoringu žalovaný uviedol, že v súčasnej dobe nie je v slovenských predpisoch stanovená žiadna limitná hodnota pre zápach. Nie je preto možné preukázať koncentráciu látok spôsobujúcich zápach a ani intenzitu zápachu, ktorý spôsobujú tieto látky v ovzduší oprávneným meraním. Akýkoľvek monitoring občanmi bude vždy iba subjektívne hodnotenie situácie. Na meranie intenzity zápachu nie je možné použiť analytické fyzikálnochemické postupy, pretože zapáchajúce látky sa vyskytujú vo veľmi nízkych koncentráciách, často pod hranicou detekcie analytických prístrojov, pričom intenzita zápachu môže byť dosť vysoká. V súčasnosti sa na meraní intenzity zápachu používajú nasledovné metódy: dynamická olfaktometria, dotazníkové - štatistické metódy, meranie v pachovej stope a elektronický nos. Z uvedených metód sa najčastejšie používa dynamická olfaktometria, ktorá je detailne rozpracovaná v norme EN 13725.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že Hrboltová je mestskou časťou mesta Ružomberok. Vo vzdialenosti necelých približne 200 metrov od súvislej bytovej zástavby rodinných domov je lokalizovaná spoločná čistička odpadových vôd, ktorá je v prevádzke cca 35 rokov. Za ostatných približne 12 rokov jej súčasný prevádzkovateľ spoločnosť Mondi SCP, a. s. realizoval niektoré opatrenia, aby preniesol do života ním vybrané legislatívne povinnosti prevádzkovateľa. Enormný dlhoročný zápach zo SČOV však neeliminovali. Ide o štipľavý, dráždivý ale najmä silne zapáchajúci pach, ktorý obťažuje obyvateľov Hrboltovej desaťročia. Dňa 29.11.2017 prevádzkovateľ Mondi SCP a. s., Ružomberok podal žiadosť o povolenie na dočasné užívanie stavieb „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP a. s., Ružomberok“ v skúšobnej prevádzke do 31.12.2018 v rámci prevádzky „Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová“, privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli spoločnosti Mondi SCP a. s. O žiadosti rozhodoval prvostupňový správny orgán Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina. V konaní sa vyjadril aj žalobca, pričom už vtedy podal tie pripomienky, ktoré rozvinul v podanom odvolaní. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu poukazoval na dlhodobé obťažovanie obyvateľov Hrboltovej neznesiteľnými zápachmi, ktoré inšpekcia ignoruje, pričom stavbami v skúšobnej prevádzke dôjde k ďalšiemu zvýšeniu emisií najmä aerosólov, ktoré okrem zápachov obsahujú aj iné toxické chemické látky. Prevádzka SČOV okrem zápachov je zdrojom aj iných emisií chemických látok aj toxického charakteru, ktoré sú vo forme aerosólov uvoľňované do ovzdušia v nezakrytovaných zariadeniach, najmä z aktivačných nádrží. Žalobca preto tvrdil, že dočasným užívaním týchto stavieb v skúšobnej prevádzke najmä zvýšením kapacity prevzdušňovania aktivácie dôjde k zvýšeniu množstva emisií rôznych toxických chemických látok do ovzdušia vo forme aerosólov, čím dôjde k ďalšiemu zhoršeniu kvality ovzdušia v Hrboltovej. Vyslovil presvedčenie, že dočasným užívaním stavieb v skúšobnej prevádzke nie je zabezpečená dostatočná porovnávacia databáza pre potrebné zisťovanie potenciálneho ohrozenia a skutočného obťažovania obyvateľov Hrboltovej silne zapáchajúcimi látkami, resp. škodlivými látkami zo SČOV počas prevádzky v režime dočasného užívania týmito stavbami v skúšobnej prevádzke. Preto žalobca považoval vágne zdôvodnenie neakceptácie viacerých pripomienok žalobcu za porušenie ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorým sa konanie žalovaného musí riadiť. Tiež považoval za porušenie zákona žalovaným ignorovanie zabezpečenia merania prítomnosti znečisťujúcich látok skupiny 3. anorganické plynné látky a skupiny 4. plynné organické látky podľa prílohy č. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší a nebezpečných látok z priesakovej kvapaliny č. 190702 zo skládky nad aktivačnými nádržami v SČOV vo frekvencii 1x ročne. Za porušenie zákona považoval tiež ignorovanie zabezpečenia dostupných opatrení na SČOV, ktoré by zabránili úniku plynov do ovzdušia z aktivačných a usadzovacích nádrží v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami a všeobecnými podmienkami prevádzkovania stacionárnych zdrojov emitujúcich pachové látky v zmysle bodu 4 prílohy č. 3 k vyhláške č. 410/2012 Z. z. Napadnutými rozhodnutiami bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia, keďže rozhodnutia sú v rozpore so spomínanou
vyhláškou a v neposlednom rade aj so zákonom č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán bol výslovne upozornený na nesúlad prevádzky SČOV s vyhláškou č. 410/2012 Z. z., podľa ktorej treba vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia a podobne. Podľa názoru žalobcu je ustanovenie prílohy č. 3 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. jasné a zrozumiteľné: vykonať opatrenia je imperatív. Opatrenia, ktoré je potrebné vykonať, sú uvedené ako príklad. Podľa žalobcu je potrebné pokračovať v zakrytovaní aj ostatných častí SČOV a odsávanú vzdušninu so zápachmi a inými toxickými chemickými emisiami odviezť na čistenie. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán ničím nezdôvodnili, prečo, na základe akého predpisu by mali obyvatelia Hrboltovej a hoci aj cestujúca verejnosť prechádzajúca okolo SČOV znášať značný zápach z nej. Žalovaný sa s touto požiadavkou nevysporiadal, úplne ignoroval informácie o druhoch emisií z čistiarne odpadových vôd do ovzdušia, prevádzkovateľovi nebolo nariadené vykonať kvalitatívnu analýzu emisií do ovzdušia. Pri výrobe celulózy sa používa množstvo chemikálií, a to aj veľmi nebezpečných, napríklad lúh sodný, chlórdioxid, kyselina sírová, ide teda o chemické spracovanie dreva, pričom vznikajú aj veľmi nebezpečné toxické zlúčeniny, ktoré sú emitované do životného prostredia. Ide napríklad o PCB, dioxíny, furány, ktoré vznikajú vo výrobe celulózy z rozbitých reťazcov lignínu ich nachlórovaním alebo plynný chlór pri výrobe chlórdioxidu. Tieto skutočnosti by taktiež mali byť odborníkom v ochrane ovzdušia vrátane pracovníkov žalovaného známe. Tvrdiť opak bez príslušných meraní je neobjektívne a zavádzajúce, pretože tieto toxické látky majú závažné vplyvy na zdravie obyvateľov. Štatistiky dokazujú, že zdravotný stav obyvateľov Ružomberka nie je optimálny. Žalobca mal za to, že namietané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca namietal, že žalovanými rozhodnutiami bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, konkrétne v oblasti ochrany ovzdušia s vážnym negatívnym dopadom na zdravie obyvateľov. Žalovaný neakceptoval námietku zvýšenej vlhkosti vzduchu. Odôvodnil to absolútne bez erudície, skôr sarkasticky, najmä tým, že na Slovensku súčasný trend relatívnej vlhkosti má klesajúci charakter. Na zmenu vlhkosti majú vplyv rôzne parametre, ktoré ju ovplyvňujú najmä na lokálnej úrovni: tlak a teplota vzduchu (výpar), klimatické podmienky (zrážky), rýchlosť a smer vetra, výškové rozdiely terénu (inverzie a ďalšie). Účelom stavieb v skúšobnej prevádzke SČOV Hrboltová je zvýšenie kapacity čistenia odpadových vôd v súvislosti so zámerom rozšírenia súčasnej výroby celulózy o 23 %. Ide o súčasť investičnej akcie Projekt 2000, ako to vyplýva aj zo Záverečného stanoviska v procese EIA, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia SR dňa 04.03.2016. Projekt sa má realizovať v areáli závodu Mondi SCP, ale zvýšený objem odpadových vôd z výroby bude čistených v SČOV, v zastavanom území mesta Ružomberok, miestna časť. Už v priebehu posudzovania vplyvov predmetnej činnosti na životné prostredie sa žalobca aktívne vyjadroval a predkladal svoje pripomienky a námietky najmä k jeho obsahu. Namietal nedostatky v spracovaní Správy o hodnotení, a to obzvlášť v oblasti vplyvu na ovzdušie a zdravie dotknutého obyvateľstva. Najmä, že správa je spracovaná jednostranne, nedostatočne a neobjektívne, nezohľadňuje závažné skutočnosti o chorobnosti dotknutých obyvateľov, nie sú rešpektované nevhodné rozptylové podmienky znečisťujúcich látok v ovzduší, pri hodnotení vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie a pohodu dotknutých obyvateľov sa používali koeficienty a hodnotiace kritéria, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Ďalej žalobca poukázal, že teraz bez navýšenia výroby je zápach zo SČOV zvýšený, preto položil otázku, aký bude, keď dôjde k navýšeniu výroby a ako sa to porovná, keď žalovaný nestanovil porovnávací nástroj. Z hľadiska kvality ovzdušia a jeho vplyvu na zdravie ľudí a na životné prostredie je najdôležitejší stav ovzdušia, kedy sú najnevhodnejšie rozptylové podmienky znečisťujúcich látok, teda stav stability ovzdušia, ktorý je charakterizovaný rýchlosťou vetra do 2 m/s a výskytom častých inverzií. Tieto stavy sa v oblasti Ružomberka vyskytujú veľmi často, a to počas celého roka. Napríklad od decembra 2012 do februára 2014 (t. j. počas 15 mesiacov) bolo zaznamenaných až 232 dní s inverziou, t. j. viac ako polovica všetkých dní. Rozptylové podmienky oblasti Ružomberka sú pritom veľmi nepriaznivé a ešte sú zhoršované aj emisiami tepla z Mondi SCP. Túto skutočnosť potvrdila aj výskumná správa Ústavu fyziky atmosféry AV ČR Praha „Šírenie vlhkosti zo zdrojov Mondi SCP, a. s. a jej vplyv na tvorbu námrazy a inverzie“, podľa ktorej vplyv emisií tepla a vlhkosti zo zdrojov Mondi SCP, a. s. spôsobuje zhoršenie rozptylových podmienok znečisťujúcich látok v prízemnej vrstve ovzdušia. To, čo platí pre prachové častice PM10, analogicky platí aj pre emisie aerosólov z nezakrytovaných častí SČOV Hrboltová, najmä z aktivácie. Podstatou námietok žalobcu je to, akým spôsobom iné emisie Mondi SCP vplývajú na stabilizáciu atmosférických javov v lokalite okresu Ružomberok, konkrétne ako napríklad vodné pary spôsobujú stabilizáciu inverzie v tejto lokalite. V tejto súvislosti odkázal na situáciu vzniku nepriaznivých rozptylových podmienok z obdobia januára 2017. Okrem prírodných a meteorologických
podmienok, ktoré sú dané a nezávislé od človeka, sú to najmä zdroje znečisťujúcich látok - lokálne kúreniská, doprava a priemyselné zdroje. Je možné konštatovať, že lokálne kúreniská sa nachádzajú v každej lokalite, ako aj doprava, ktorá môže byť v iných lokalitách dokonca s väčšou intenzitou ako v Ružomberku. Nachádza sa tu však jeden z najväčších zdrojov znečisťovania ovzdušia na Slovensku výrobca celulózy a papiera Mondi SCP, a. s., Ružomberok. Žalobca poukázal na právo na priaznivé životné prostredie odkazujúc na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa jeho názoru správne orgány rozhodli nezákonne, keď dočasné užívanie stavieb v skúšobnej prevádzke neposúdili predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie dostatočne (v najširšom zmysle slova). Formalistické prevzatie žiadosti prevádzkovateľa a vyjadrenie niektorých štátnych orgánov nie je realizáciou povinnosti špeciálneho stavebného úradu v kolaudačnom konaní, resp. v konaní podľa § 81 stavebného zákona.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť. V súvislosti s prejednávanou vecou žalovaný poukázal aj na súdne konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/70/2017 vo veci vydania stavebného povolenia - „Projekt 2000 v Mondi SCP, a. s., Ružomberok“, v ktorom bol dňa 20.03.2019 vyhlásený rozsudok o zamietnutí žaloby podanej žalobcom: Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov a spol., proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie Bratislava. Ďalej uviedol, že každá čistiareň odpadových vôd je charakteristická svojim zápachom. Vznik nadmerného zápachu z čistiarne odpadových vôd ako aj súvisiacej kanalizácie je spôsobený biologicko-chemickými procesmi, ktoré prebiehajú pri čistení odpadových vôd. Zápachové látky môže vnímať ľudský čuchový systém už pri nízkych, dokonca až ultranízkych koncentráciách v ovzduší. Pre zapáchajúce látky vo voľnom ovzduší nie sú určené žiadne limity, a to z dôvodu zložitosti tejto problematiky (určenie, resp. stanovenie zapáchajúcej látky a jej koncentrácie). Najproblematickejšou je však samotná interpretácia prípadných výsledkov. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší pravidelné sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia na celom území Slovenskej republiky zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia SR, poverená organizácia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorým je Slovenský hydrometeorologický ústav. Sporná čistička odpadových vôd čistí komunálne odpadové vody prichádzajúce z jednotlivých prevádzok prevádzkovateľa, ako aj odpadové vody z mesta Ružomberok. Žalovaný odmieta vyjadrenie žalobcu, že inšpekcia dlhodobé obťažovanie obyvateľov Hrboltovej neznesiteľnými zápachmi ignoruje. Žalovaný vždy reagoval na každý relevantný podnet týkajúci sa zápachu, a to buď výkonom mimoriadnych environmentálnych kontrol alebo opatreniami uloženými prevádzkovateľovi pri zmenách integrovaného povolenia. V tejto súvislosti boli za účelom zníženia zápachu vykonané nasledovné opatrenia: odpadové vody vznikajúce v procese výroby sú predčisťované priamo v mieste ich vzniku, v roku 2001 boli prekryté usadzovacie nádrže č. 1 a č. 2, čerpacia stanica vratného kalu, nátokový žľab do aktivácie, hrablice, lapač piesku a zahusťovacie nádrže A a B, v roku 2001 bol inštalovaný biofilter SETUP I, v roku 2009 boli prekryté nasledovné časti prevádzky - vstupná čerpacia stanica, zásobníky hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníky odvodneného kalu, v roku 2009 bol inštalovaný biofilter SETUP II, ktorý spracováva plyny zo vstupnej čerpacej stanice zásobníkov hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníkov odvodneného kalu. Ďalej žalovaný uviedol, že skúšobnou prevádzkou sa preveruje funkcia technických a technologických zariadení stavby v prevádzkových podmienkach. Cieľom skúšobnej prevádzky je preukázať, že sú vytvorené predpoklady na dosiahnutie parametrov uvedených v projektovej dokumentácii. V povolení pre dočasné užívanie stavieb na skúšobnú prevádzku určil žalovaný 23 podmienok podľa § 84 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Na základe uvedeného žalovaný pri vydávaní predmetného rozhodnutia postupoval podľa ustanovení § 120 ods. 2 a § 77 v spojení s § 84 stavebného zákona. Podľa § 84 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách, kde komplexné vyskúšanie plynule prechádza zo skúšobnej prevádzky, sa môže skúšobná prevádzka začať so súhlasom stavebného úradu a za podmienok určených po dohode s obcou a dotknutými orgánmi. Podľa § 84 ods. 2 stavebného zákona, ak na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie treba zhodnotiť priebeh skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku, rozhodne stavebný úrad po dohode s dotknutými orgánmi o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a určí pre ňu podmienky. Dotknutým orgánom štátnej správy bolo doručené oznámenie o začatí konania spolu s pozvánkou na ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním a požiadavkou na uplatnenie požiadaviek na stavbu a záväzných stanovísk. K predmetnému konaniu o vydanie povolenia na dočasné užívanie stavieb na skúšobnú prevádzku boli doručené kladné stanoviská, a to od Ministerstva životného prostredia, Okresného úradu Ružomberok, Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a Inšpektorátu práce Žilina. Ďalej žalovaný odkázal, že
pri povolení stavby na dočasné užívanie na skúšobnú prevádzku bolo nutné určiť podmienky aj s rešpektovaním ustanovenia čl. 14 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách a v zmysle ustanovení § 126, § 140a a § 140b stavebného zákona. Cieľom stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ je zlepšenie súčasného stavu aeračného systému na SČOV a zlepšenie kyslíkových pomerov, čo bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie účinnosti čistenia odpadových vôd na SČOV a cieľom stavby „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP, a. s., Ružomberok“ je zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu a zabezpečenie flexibility recirkulácie vratného kalu. Všetky zmeny v technologickom procese v súvislosti s povoľovanými stavbami majú za cieľ zvýšenie efektívnosti prevádzky. Charakter a účel technológie sa po ich realizácii nezmení. Rovnako sa nezmení zloženie pritekajúcich odpadových vôd a ani ich množstvo, a teda nie je predpoklad vzniku nových znečisťujúcich látok. Uvedené nezakladá dôvod na zmenu určených emisných limitov vrátane frekvencie a spôsobu ich preukazovania. V priebehu prvostupňového konania neboli zistené dôvody, ktoré by bránili povoleniu dočasného užívania dotknutých stavieb na skúšobnú prevádzku. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že prevádzka SČOV je zdrojom aj iných chemických látok, a to aj toxického charakteru, žalovanému nebolo zrejmé, o aké konkrétne chemické látky aj toxického charakteru sa jedná. Uvedené tvrdenie považoval žalovaný za zavádzajúce, nešpecifické a ničím nepodložené. Žalovanému nebolo známe, aké iné toxické chemické látky má žalobca na mysli, keďže pri výrobe celulózy a papiera ako aj z čistenia komunálnych odpadových vôd to nemôže byť tak široká škála chemických zlúčenín, ako požaduje žalobca, aby žalovaný zabezpečil kontrolné merania emisií zo SČOV v rozsahu vyplývajúcom z prílohy č. 1 k zákonu č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia a prílohy č. 3 bod 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 410/2012 Z. z. Pokiaľ žalobca vzniesol požiadavku zabezpečiť kontrolné merania emisií v rozsahu vyplývajúcom z prílohy č. 1 zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, k uvedenému žalovaný uviedol, že táto argumentácia je irelevantná, keďže znečisťujúce látky uvedené v predmetnej prílohe sú za všetky priemyselné činnosti, ktoré svojim rozsahom presahujú spornú SČOV. Z dôvodu, že drvivá väčšina emisií zo SČOV je difúzneho charakteru, t. j. sú to neriadené plošné emisie, je za súčasného stavu meracej analytickej techniky a metód nemožné stanoviť tieto látky v emisiách. Obdobne je to aj s látkami uvedenými v prílohe č. 3 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. v bode 4 Všeobecné technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov emitujúcich pachové látky, kde pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť v prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, treba vykonať technicky dostupné opatrenia pre obmedzenie emisií ale s ohľadom na primeranosť nákladov na obmedzenie týchto emisií. Na základe predložených podkladov v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a v stavebnom konaní bolo skonštatované, že zvýšenie prívodu vzduchu do aeračného systému bude mať pozitívny vplyv na čistenie odpadových vôd z hľadiska organického znečistenia aeróbnymi organizmami a súčasne sa prejaví znížením fugitívnych emisií do ovzdušia. Z podmienok určených v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie ako aj z predložených podkladov v stavebnom konaní nevyplynula povinnosť prijať ďalšie technicky dostupné opatrenia, ktoré by zabránili úniku plynov do ovzdušia z aktivačných a usadzovacích nádrží. Vzhľadom na túto skutočnosť projektová dokumentácia predmetných stavieb (overená v stavebnom konaní) neriešila prekrytie ďalších zariadení v prevádzke. Z tohto dôvodu nebolo možné túto požiadavku uplatniť v konaní o povolení dočasného užívania predmetných stavieb na skúšobnú prevádzku, keďže táto bola v rozpore s projektovými dokumentáciami stavieb, ktoré boli overené v stavebnom konaní a podľa ktorých bol stavebník povinný predmetné stavby realizovať. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na monitoring znečisťujúcich látok nad otvorenými nádržami SČOV Hrboltová, žalovaný uviedol, že v zmysle emisno-technologickej štúdie vypracovanej odborne spôsobilou osobou vo veciach ochrany ovzdušia (Ing. V. C.) pre správu o hodnotení Projektu 2000 v rámci procesu EIA, ako aj v zmysle emisno-technologického posúdenia zdroja (odborne spôsobilá osoba Ing. M. N., Odborný posudok č. 40/2017 z 01. januára 2017), je SČOV Hrboltová zdrojom emisií CO2, dusíka a oxidovaných foriem dusíkatých zlúčenín, ktoré sú produktom prirodzeného rozkladu organického znečistenia, CO, CH4 a NH3 ako nežiadúcich produktov rozkladu organického zaťaženia za nedostatočných oxidačných podmienok, malého množstva nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC) a špecifických zlúčenín redukovanej síry (TRS). Emisie žiadnych ďalších znečisťujúcich látok v relevantnom rozsahu neboli odborne spôsobilými osobami identifikované. Žalovaný ďalej uviedol, že očakávané navýšenie aerosólov bude zanedbateľné a vo vzťahu k obývaným oblastiam mestskej časti Hrboltová nerelevantné, keďže s ohľadom na fyzikálny charakter aerosólov ako aj charakter ich zdroja majú významnejší potenciál ovplyvňovať len bezprostredné okolie ich zdroja. Požiadavka žalobcu na zabezpečenie takéhoto monitoringu je vysoko nad rámec zákona, keďže slovenská legislatíva neustanovuje emisné limity ani požiadavky na monitoring difúznych emisií
z plošných zdrojov znečisťovania ovzdušia (s výnimkou prchavých organických látok, ktoré sa tiež sledujú len formou látkovej bilancie) a pre takéto merania nie je v rámci Slovenskej republiky k dispozícii ani schválená metodika ani akreditovaná meracia skupina. V medzinárodnom meradle je to podobné a experimentálne merania sú v začiatkoch a na vedeckovýskumnej báze. Ďalej žalovaný uviedol, že zvýšenie kapacity prevzdušňovania naopak potláča tvorbu zapáchajúcich látok a v žiadnom prípade nespôsobuje zvýšenie množstva emisií chemických látok do ovzdušia vo forme aerosólov. Na zhoršenie kvality ovzdušia v Hrboltovej môže mať vplyv aj skutočnosť, že nie všetky domácnosti v Hrboltovej sú pripojené na verejnú kanalizáciu a vypúšťanie odpadových vôd „na čierno“ z týchto domácností spôsobuje zvýšenú tvorbu zapáchajúcich látok v ovzduší. Na podporu tohto záveru žalovaný odkázal na správu TASR zo dňa 17.05.2018. Pokiaľ žalobca odkazoval na skutočnosť, že v prípade skúšobnej prevádzky nie je zabezpečená dostatočná porovnávacia databáza pre potrebné zisťovanie potenciálneho ohrozenia obyvateľov Hrboltovej, žalovaný k uvedenému uviedol, že nie je zrejmé, čo konkrétne by chcel žalobca porovnávať, aké údaje, informácie chce dávať do databázy. Žalovaný opakovane odkázal na proces posudzovania EIA, pričom zo záverečného stanoviska nevyplýva, že by bola potrebná celková rekonštrukcia SČOV. Povolenie obsahuje všeobecné požiadavky vyžadované pri skúšobnej prevádzke akejkoľvek stavby, požiadavky vyplývajúce zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, požiadavky premietnuté zo stavebného povolenia, plnenie požiadaviek z platného integrovaného povolenia pre predmetnú prevádzku a požiadavky na dokumentáciu a doklady, ktoré je potrebné predložiť ku kolaudácii. Žalovaný vyslovil názor, že práve odskúšanie zrealizovaných zmien na SČOV v skúšobnej prevádzke pred spustením skúšobnej prevádzky Projektu 2000 a Projektu Eco Plus umožní objektívne posúdiť prevádzku SČOV po vykonaných zmenách a následne porovnať so stavom po spustení do prevádzky Projektu 2000 a Projektu Eco Plus. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu merania prítomnosti znečisťujúcich látok skupiny 3 a 4 v zmysle prílohy č. 2 k vyhláške č. 410/2012 Z. z., žalovaný považoval túto požiadavku za všeobecnú a nešpecifickú. Meranie prítomnosti všetkých znečisťujúcich látok uvedených v označených skupinách či už trvalo alebo počas skúšobnej prevádzky je neúčelné, keďže pri výrobe celulózy a papiera nie sú tieto znečisťujúce látky vôbec prítomné, alebo sa nachádzajú v koncentráciách, ktoré sú nedetekovateľné, čiže pod medzou stanoviteľnosti príslušnej analytickej metódy. Prevádzkovateľ v zmysle uvedeného k povoleniu skúšobnej prevádzky žalovanému predložil Správu z oprávneného merania emisií ClO2 zo dňa 25.10.2016 a odborné posúdenie rozsahu monitorovania a preukazovania kvality ovzdušia prevádzkovateľom v okolí zdrojov znečisťovania ovzdušia vypracované RNDr. B. Z. (máj 2016). K požiadavke na zakrytie prevádzky čistiarne žalovaný uviedol, že v danej veci bolo vykonané imisno- prenosové posúdenie, ktoré nepreukázalo ani pri predpokladaných najnepriaznivejších emisných a rozptylových podmienkach riziko prekračovania imisných koncentrácií uvádzaných v odbornej literatúre ako hranicu obťažovania obyvateľstva zápachom a ani následné posúdenie vplyvu na zdravotný stav nepreukázalo zdravotné riziko pre dotknuté obyvateľstvo. Žalovaný odkázal na konkrétne opatrenia, ktoré boli vykonané za účelom obmedzenia emisií v miestach najväčších zdrojov zapáchajúcich látok. Zakrytie celej prevádzky je z praktického hľadiska nereálne, keďže sa jedná o obrovský priestor, z ktorého by sa odsávalo enormné množstvo vzdušniny, na čo by sa spotrebovalo veľké množstvo energie, zvýšil by sa enormne hluk, spálilo by sa na poľnom horáku veľké množstvo zemného plynu, narástli by emisie iných látok do ovzdušia. Na to všetko by bolo potrebné vynaložiť enormné množstvo finančných prostriedkov a výsledok pre životné prostredie by bol neistý. Ďalej k požiadavke žalobcu na porovnanie stavu pri vypnutej technológii a následne pri spustenej technológii je podľa názoru žalovaného nezmyselné. Pri vypnutej technológii by to znamenalo vypúšťanie odpadových vôd bez čistenia priamo do rieky Váh, čo by znamenalo spôsobenie obrovských škôd na životnom prostredí, ba priam havarijný stav. K namietanej vlhkosti vzduchu v regióne Ružomberka uviedol, že najväčší vplyv na množstvo vodných pár vo vzduchu má charakter počasia. Okrem vlhkosti, ktorá je v atmosfére, tak najväčší výpar vody je okrem z pôdy, vegetácie, z vodných plôch ako napríklad Liptovská Mara, rieka Váh a ďalšie povrchové toky. Plocha aktivačných nádrží je zanedbateľná voči týmto plochám. Výpar z aktivačných nádrží je daný ich plochou, ktorá sa v rámci realizácie stavieb nemenila a teplotou odpadovej vody, ktorá sa taktiež nemenila. Intenzívnym prevzdušňovaním sa síce môže dostať do ovzdušia viacej aerosólu, ale to sa prejaví len v najbližšom okolí aktivačných nádrží, ako to potvrdzuje štúdia šírenia vlhkosti vypracovaná Akadémiou vied Českej republiky z roku 2016. Ďalej žalovaný uviedol, že v skúšobnej prevádzke nie je navýšená výroba. Jej cieľom je overenie projektovej dokumentácie a nie je riešenie toho, aký bude zápach po navýšení výroby. Na pripomienky žalobcu bolo zo strany žalovaného adekvátne reagované po ich vyhodnotení v procese EIA, pri spracovaní správy o hodnotení, ktorú žalovaný v povoľovacom procese musí rešpektovať. Taktiež otázky chorobnosti dotknutých obyvateľov vyhodnocujú iné orgány a ide o veľmi zložitú problematiku, aby sa tak zjednodušene prezentovalo,
ako to robí žalobca. Pokiaľ žalobca odkazoval na graf merania zápachu vybranými siedmimi občanmi Hrboltovej, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, akou metódou bol realizovaný tento zmyslový monitoring a čo nameral, nie je z predloženého grafu zrejmé, t. j. výpovedná hodnota takéhoto grafu je nulová. Žalobca ďalej uvádzal, že podstatou jeho námietok bolo, akým spôsobom iné emisie Mondi SCP vplývajú na stabilizáciu atmosférických javov v lokalite okresu Ružomberok, konkrétne ako napríklad vodné pary spôsobujú stabilizáciu inverzie v tejto lokalite. Žalovaný vyslovil názor, že skúšobná prevádzka SČOV nerieši emisie z iných prevádzok prevádzkovateľa. Ide o nepodložené konštatovania žalobcu bez uvedenia konkrétnych dôkazov. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali pri svojom rozhodovaní v súlade a v medziach ustanovených v príslušných právnych predpisoch.
5. Ďalší účastník v rade 1/ vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť v plnom rozsahu. Uviedol, že dôvody žaloby sú obsahovo aj výrazovo takmer úplne totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe proti rozhodnutiu, ktorým bola stavba povolená a o ktorej bolo rozhodované v konaní vedenom na krajskom súde pod spisovom značkou 31S/70/2017. V uvedenej veci rozhodol správny súd tak, že túto žalobu zamietol. V aktuálnej žalobe žalobcu absentuje ucelená a zmysluplná právna a skutková argumentácia, resp. zosumarizovanie dôvodov, na základe ktorých by mali byť rozhodnutia správnych orgánov ako nezákonné zrušené. Ďalší účastník v rade 1/ zdôraznil, že žalobca len opakuje dôvody, s ktorými sa už správny súd vysporiadal v konaní o preskúmanie rozhodnutia o povolení stavby. Žalobca neuviedol žiadne zákonné hmotnoprávne dôvody, pre ktoré nemal správny orgán vydať prvostupňové rozhodnutie, predovšetkým najmä neuviedol, prečo by nemalo byť povolené dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku, v ktorej sa práve posúdi spôsobilosť stavby na užívanie tak, aby v následnom kolaudačnom konaní mohli byť posúdené podmienky pre vydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b stavebného zákona. Zdôraznil, že trvalé užívanie stavby bude kolaudačným rozhodnutím povolené až po vyhodnotení poznatkov zo skúšobnej prevádzky. Tento inštitút sa používa spravidla pri stavbách so zložitou technológiou a pri stavbách, pri ktorých by ich prevádzka mohla ohrozovať životné prostredie. Opakované nepodložené tvrdenia a domnienky žalobcov o vplyve stavby na životné prostredie, ktoré boli vyvrátené v predošlých konaniach, nemôžu byť dôvodom pre neuvedenie stavby do skúšobnej prevádzky, obzvlášť ak ďalší účastník v rade 1/ stavbu realizoval v súlade so schválenou dokumentáciou. V žalobe sa uvádzajú skutočnosti, ktoré v predmetných správnych konaniach neboli vznesené, hoci tak mohlo byť učinené. Ide najmä o námietky týkajúce sa tvrdení, že emisie tepla z Mondi SCP spôsobujú zhoršenie rozptylových podmienok znečisťujúcich látok v prízemnej vrstve ovzdušia. Odhliadnuc od toho, že z tejto argumentácie žalobcu nie je vôbec zrejmé, v čom spočíva nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, v zmysle koncentračnej zásady správneho konania podľa § 80 ods. 2 stavebného zákona v kolaudačnom konaní námietky a stanoviská môžu účastníci konania a dotknuté orgány uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Nie je teda možné, aby sa žalobca ako účastník správneho konania dodatočne súdnou cestou domáhal, aby správny orgán prihliadal na také pripomienky účastníka, ktoré neboli uplatnené v rámci stanovenej lehoty v správnom konaní, hoci uplatnené mohli byť. Zo žaloby vôbec nevyplýva, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci v konaní o dočasnom užívaní stavby v skúšobnej prevádzke, prípadne prečo by malo byť zistenie skutkového stavu nedostačujúce. Už vôbec zo žaloby nevyplýva, v čom má spočívať nezrozumiteľnosť prvostupňového alebo druhostupňového rozhodnutia. Žaloba je fakticky neodôvodnená, neobsahuje náležitosti požadované ustanovenie § 182 SSP, osobitne že neobsahuje dôvody, z ktorých je zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. V súvislosti s požiadavkou na meranie znečisťujúcich látok ďalší účastník v rade 1/ uviedol, že v správnom konaní bolo preukázané, že stavba nie je spojená so zmenou zastúpenia znečisťujúcich látok u čistených odpadových vôd, a tak ani so zmenou zastúpenia látok znečisťujúcich ovzdušie, a tiež že požadovaný rozsah, frekvencia a miesto monitoringu/meraní nemá žiadnu oporu v slovenskej legislatíve. Spoločnosť Mondi SCP ako prevádzkovateľ SČOV Hrboltová v súvislosti s jej emisnými charakteristikami zabezpečila hodnotenie odborne spôsobilými osobami vo veciach ochrany ovzdušia v podobe emisno-technologickej štúdie pre proces EIA - inžinier V. C., jún 2015 a emisno-technologického posudku pre povoľujúce konanie
- Ing. J. N., Posudok č. 40/2017-1, január 2017, a tiež v podobe štúdie doc. Ing. M. W., DrSc. z júla 2015 a hodnotenia prof. Ing. O. W., PhD. z októbra 2017. Emisie znečisťujúcich látok boli následne overené a definované na základe periodických oprávnených meraní (výduchy biofiltrov), na základe kvalifikovaného odhadu vychádzajúceho z technologických meraní (otvorené plochy SČOV) a v roku 2016 boli tieto informácie doplnené aj meraním emisií nemeckou spoločnosťou Company Modern Testing Services (Germany) GmbH a okrem imisií TRS a NH3 boli stanovené aj emisie metánu, emisie formaldehydu ako bežne predpokladanej VOC s najnepriaznivejšími účinkami na ľudské zdravie a emisie
zvyšných nemetánových VOC a napokon na základe merania prítomnosti ClO2 akreditovanou meracou skupinou a validovanou metodikou v emisiách z biofiltrov SČOV Hrboltová. Vplyv uvedených emisií znečisťujúcich látok na kvalitu ovzdušia bol následne konzervatívnym spôsobom preverený imisno- prenosovým posudzovaním so závermi, že vypočítané imisné koncentrácie aj pre najnepriaznivejší emisný stav a rozptylové podmienky rešpektujú požiadavky ochrany ovzdušia. Výsledky meraní, ktoré vyplývajú z odporúčajúcich podmienok Projektu 2000 v bodoch týkajúcich sa SČOV budú stanovené v samostatnom konaní pre povolenie užívania stavieb Projektu 2000. V súvislosti s tvrdením o ignorovaní zabezpečenia dostupných opatrení na SČOV, ktoré by zabránili úniku plynov do ovzdušia, ďalší účastník v rade 1/ uviedol, že imisno-prenosové posúdenie vykonané na základe preukázateľných emisií zo SČOV Hrboltová nepreukázalo ani pri predpokladaných najnepriaznivejších emisných a rozptylových podmienkach riziko prekračovania imisných koncentrácií uvádzaných v odbornej literatúre ako hranicu obťažovania obyvateľstva zápachom a ani následné posúdenie vplyvu na zdravotný stav nepreukázalo zdravotné riziko pre dotknuté obyvateľstvo. Spoločnosť Mondi SCP vykonala efektívne a účinné opatrenia proti zápachu, samotná stavba predstavuje opatrenia pre zníženie emisií zapáchajúcich plynov, pričom práve vyššie spomínanými odbornými posudkami bol preukázaný priaznivý účinok na elimináciu tvorby zapáchajúcich plynov zvýšením aerácie a riadením dávkovania vratného kalu, čo je podstatou stavby. Potreba prekrytia SČOV nevyplynula ani z posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zo stavebného povolenia; požiadavka na prekrytie by bola v rozpore s projektovou dokumentáciou, ktorá bola overená v stavebnom konaní a podľa ktorej je stavebník povinný stavbu realizovať a takúto požiadavku v povoľovaní skúšobnej prevádzky nemožno uplatniť. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa merania vlhkosti a vplyvu emisií pár zo SČOV v správnom konaní bolo preukázané, že vplyv odparov vodných pár zo SČOV na okolitú vlhkosť a atmosféru je úplne zanedbateľný, čo bolo preukázané aj štúdiou Akadémie vied ČR z roku 2016. Stavba nemá na vlhkosť vzduchu, ktorá je generovaná z otvorených nádrží SČOV relevantný vplyv, keďže sa nemení žiaden prevádzkový parameter, ktorý odpar ovplyvňuje. V súvislosti s námietkou zvýšenia zápachu ďalší účastník v rade 1/ uviedol, že zmyslový monitoring nie je objektívnym zistením stavu, jeho spôsob vykonávania a hodnotenie výsledkov nie je ustanovené žiadnou normou. Sila čuchového vnemu u obyvateľstva nemusí byť priamo úmerná koncentrácii zapáchajúcej látky v ovzduší, na pocit zápachu u jednotlivca má vplyv rad faktorov, medzi prvými individuálne rozdielna citlivosť jedinca, ďalšími sú napríklad viaceré premenlivé parametre ako okamžitá vlhkosť vzduchu, teplota vzduchu, teplota nosnej sliznice a podobne, pričom práve v oblasti nízkych koncentrácií pachových látok je ľudský čuch veľmi citlivý a viac vníma zmenu koncentrácie zapáchajúcej látky. Správny orgán na zmyslový monitoring neprihliada a ani nemôže prihliadať, pričom má indikatívny význam pre Mondi SCP, a. s. a nie pre správny orgán. V lokalite Hrboltová je vykonávaný prostredníctvom imisnej meracej stanice monitoring imisií TRS látok, ktoré sú reprezentantom zapáchajúcich látok, pričom v roku 2018 bola nameraná priemerná ročná imisná koncentrácia TRS 4,6 μg/m3, pričom hodnota sa v zásade neodchyľuje od priemerných hodnôt za posledné obdobie v roku 2012 až 2018. Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány neposúdili dočasné užívanie stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, ďalší účastník v rade 1/ uviedol, že všetky namietané aspekty dopadu na životné prostredie boli správnymi orgánmi riadne vyhodnotené, stavebník zrealizoval stavbu podľa stavebného povolenia, pričom vplyv stavby na životné prostredie bol vyhodnotený aj v rámci procesu EIA, pričom stavebník v rámci následného kolaudačného konania má povinnosť preukázať celý rad skutočností, ktoré majú potvrdiť očakávaný vplyv na životné prostredie. V závere ďalší účastník v rade 1/ zhrnul, že žaloba je neodôvodnená, vecné dôvody žalobcu boli v samotnom správnom konaní vyvrátené a výhrady žalobcu smerujú v prevažnej miere proti stavebnému povoleniu alebo proti existujúcemu stavu, v každom prípade nesmerujú proti žalobou napádaným rozhodnutiam správnych orgánov.
6. Ďalší účastník v rade 3/ sa so žalobou žalobcu stotožnil a konštatoval dlhodobý zjavný nesúlad prevádzkovania spoločnej čistiarne odpadových vôd s ustanovením vyhlášky č. 410/2012 Z. z., konkrétne s prílohou č. 2 a prílohou č. 3. Aj podľa jeho názoru sú odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vágne a vyhýbavé, a teda v zjavnom rozpore so skutočnosťou a správnym poriadkom a v konečnom dôsledku aj s Ústavou SR. Ak bude aj naďalej SČOV prevádzkovaná v zjavnom rozpore s požiadavkami všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú doteraz zo strany žalovaného dlhodobo ignorované, vyslovil vážne obavy z ďalšieho zhoršovania zdravia a kvality životného prostredia v oblasti Ružomberka v súvislosti s ďalším zvyšovaním výroby celulózy v Mondi SCP, a. s. Vyslovil návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.
7. Ďalší účastník v rade 4/ vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol tejto vyhovieť v plnom rozsahu. Podporil dôvody predmetnej žaloby proti žalovanému, pretože príslušné orgány štátnej správy už desaťročia ignorujú sťažnosti na smrady a zápachy z čističky odpadových vôd Hrboltová, ktoré obťažujú občanov, čo je v rozpore s ústavným právom občana Slovenskej republiky na zdravé životné prostredie, ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 127 ods. 1). Odkázal na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dočasným užívaním stavieb v skúšobnej prevádzke nie je zabezpečená dostatočná porovnávacia databáza pre potrebné zisťovanie potenciálneho ohrozenia a skutočného obťažovania obyvateľov Hrboltovej silne zapáchajúcimi látkami, resp. škodlivými látkami z čističky odpadových vôd počas prevádzky v režime dočasného užívania. Skúšobná prevádzka doteraz preukázala, že zrealizované zmeny nesplnili svoj účel, naopak stav ovzdušia sa zhoršil, zvýšila sa intenzita smradu a pribudol ďalší škodlivý vplyv, a to takmer celodenný hluk v niektoré dni. Vzhľadom na to, že zmyslový monitoring nie je považovaný v odborných kruhoch za relevantné objektívne meranie a zainteresovaná verejnosť a prevádzkovateľ čističky odpadových vôd sa nevedia zhodnúť na skutočnosti, či sa situácia zhoršila alebo zlepšila, je zrejmé, že Slovenská inšpekcia životného prostredia nevytvorila v žalobou napadnutom predmetnom rozhodnutí parametre ani spôsob merania tak, aby sa skúšobná prevádzka mohla objektívne monitorovať a vyhodnotiť, čo bolo podstatou naliehavých a opakujúcich sa pripomienok občanov. V správe Analýza dopadu zvýšenia výroby v Mondi SCP, a. s. na ČOV Hrboltová z roku 2015 vypracovanej doc. Ing. M. W., DrSc. sa uvádza, že všetky aplikované postupy výpočtu spotreby kyslíka sú iba približné, a to z dôvodu, že respirometrické merania a určenie hodnôt špecifickej spotreby kyslíka boli uskutočnené približne pred 15 rokmi, STN 75 6401 (1999) platí striktne pre komunálne odpadové vody s podielom priemyselných odpadových vôd menším ako 20 % a hodnoty špecifickej spotreby kyslíka získané spracovaním prevádzkových údajov za hodnotené obdobie sú ovplyvnené aktuálnymi nedostatočnými kyslíkovými pomermi v aktivácii. Čistička odpadových vôd v Hrboltovej má pomer komunálnych a priemyselných vôd 90 % : 10 %, teda sa nemôže jednať o komunálnu čistiareň v zmysle platnej STN 75 6401, ale o chemickú čistiareň, z ktorej môžu do ovzdušia prenikať špecifické chemické látky, a preto je oprávnená požiadavka občanov Hrboltovej, aby opatrenia na meranie a vyhodnotenie neboli len v súvislosti s komunálnou čistiarňou odpadových vôd ale so všetkými nebezpečnými látkami, ktoré do procesu výroby celulózy alebo počas neho vstupujú, transformujú, vznikajú a vychádzajú. Ďalej uviedol, že vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2014/687EU z 26.09.2014, ktorým sa podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú zámery o BAT pri výrobe buničiny, papiera a lepenky sa nevzťahuje na chemické čistiarne a naviac ani toto rozhodnutie nemôže byť v rozpore s vyhláškou č. 410/2012 Z. z., ktorá jasne definuje, kedy musí byť aplikovaná a ČOV Hrboltová tieto podmienky na aplikáciu vyhlášky spĺňa. Ak skúšobná prevádzka, ktorá v súčasnosti prebieha a bola predĺžená o 1 rok, nesplnila očakávania, tzn. zlepšenie skutočného stavu zápachu tak, ako to deklarovala EIA, tak potom zariadenia nemôžu byť spustené do trvalej prevádzky. Ak prevádzkovateľ nevie objektívne preukázať pomocou meraní zápachu ako aj chemických látok spôsobujúcich zápach, či došlo k zlepšeniu alebo zhoršeniu, je potrebné v záujme zdravia obyvateľov Hrboltovej prijať nové technické opatrenia na čističke a na základe týchto úprav urobiť nové vyhodnotenia.
8. Krajský súd, ako správny súd, bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 2 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah.
9. Prednostne považoval správny súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že vo vzťahu k spornej čističke odpadových vôd prebiehalo na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou 31S/70/2017 konanie vo veci preskúmania rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie č. 8609-3900/27/2017/Hru zo dňa 06.02.2017. Uvedeným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia v Žiline zo dňa 05.09.2016 č. 4592-26022/2016/Mar/770620604/ Z17-SP, ktorým prvostupňový správny orgán vydal podstatnú zmenu integrovaného povolenia č. 5185-34031/2007/Mar/770620604 zo dňa 27.10.2007 vykonávanie činností v prevádzke „Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a. s. Ružomberok“ pre prevádzkovateľa Mondi SCP, a. s., Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, IČO: 31637051 a jeho zmeny č. 4129-18676/2008/Mar/770620604-Zl zo dňa 02.06.2008, č. 5339-18044/2009/ Mar/770620604/Z2 zo dňa 08.06.2009, č. 6786-24188/2009/Mar/770620604/Z3 zo dňa 20.07.2009, č. 591-4330/2010/
Mar/770620604/Z4 zo dňa 12.02.2010, č. 5594-19118/2010/Mar/770620604/ Z5 zo dňa 21.06.2010, č. 6973-22012/2010/Mar/770620604/Z6 zo dňa 20.07.2010, č. 8245-29203/2010/Mar/770620604/Z7 zo dňa 08.10.2010, č. 3569-7974/2011/Mar/770620604/Z8 zo dňa 23.03.2011, č. 6704-24669/2011/ Mar/770620604/Z9 zo dňa 23.08.2011, č. 7613-36560/2011/Mar/770620604/Z10 zo dňa 21.12.2011, č. 3744-6823/2012/Rek/770620604/Z11 zo dňa 06.03.2012, č. 7328-23187/2012/Mar/770620604/Z12 zo dňa 24.08.2012, č. 112-5640/2014/Mar/770620604/Z13 zo dňa 19.02.2014, č. 5291-25275/2014/ Mar/770620604/Z14 zo dňa 24.08.2014, č. 3442-13171/2015/KOZ/770620604/ Z15 zo dňa 18.05.2015 a č. 5598-23479/2015/Mar/ 770620604/Z16-SP zo dňa 25.08.2016 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov takto: a) V časti I. Údaje o prevádzke, Súčasťou integrovaného povolenia činnosti prevádzky „Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a. s. Ružomberok“ dopĺňa v oblasti ochrany ovzdušia, v oblasti povrchových vôd a pozemných vôd, v oblasti odpadov, v oblasti stavebného konania a schválenie východiskovej správy podľa § 8 ods. 5 zákona o IPKZ. b) Povoľuje stavbu „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a stavbu „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a. s. RUŽOMBEROK“ podľa § 3 ods. 4 zákona o IPKZ v súlade s § 66 stavebného zákona v areáli Spoločnej čistiarne odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová, na pozemkoch parc. čísla KN-C 1296/1, 1296/4, 1296/6, 1296/7, 1296/8, 1296/12 v k. ú. C., ktoré sú vo vlastníctve prevádzkovateľa. Projektovú dokumentáciu stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ vypracoval CELPROJEKT plus, spol. s r. o., Ing. M. S., autorizovaný stavebný inžinier č. 4351*Z*2-4; vo februári 2016, č. projektu CEL-16-1614, č. zák. 1614. Účelom navrhovanej zmeny činnosti sú potrebné úpravy v prevádzke SČOV Hrboltová vyplývajúce z potreby zvýšenia kapacity čistiarne odpadových vôd v súvislosti so zámerom zvýšenia výroby buničiny v areáli Mondi SCP a. s. Ružomberok (rieši samostatne PROJEKT 2000).
10. Krajský súd v Žiline žalobu proti rozhodnutiu v zmysle predchádzajúceho odseku zamietol rozsudkom sp. zn. 31S/70/2017 zo dňa 20.03.2019. Uvedené rozhodnutie však Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžk/30/2019 zo dňa 13.04.2021 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, ktoré je evidované pod spisovou značkou 31S/72/2021.
11. Podľa § 79 ods. 1 stavebného zákona kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
12. Podľa § 79 ods. 2 stavebného zákona návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.
13. Podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.
14. Podľa § 80 ods. 2 stavebného zákona v oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
15. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
16. Podľa § 84 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách, kde komplexné vyskúšanie plynule prechádza do skúšobnej prevádzky, môže sa skúšobná prevádzka začať so súhlasom stavebného úradu a za podmienok určených po dohode s obcou a dotknutými orgánmi.
17. Podľa § 84 ods. 2 stavebného zákona, ak na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie treba zhodnotiť priebeh skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku, stavebný úrad po dohode s dotknutými orgánmi rozhodne o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a určí jej podmienky.
18. Podľa § 84 ods. 3 stavebného zákona po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku vydá stavebný úrad na návrh stavebníka kolaudačné rozhodnutie.
19. Právna úprava formulovaná v citovaných ustanoveniach umožňuje ešte pred vydaním definitívneho kolaudačného rozhodnutia povoliť skúšobnú prevádzku stavby; uvedený postup sa použije najmä v prípadoch technologicky zložitých stavieb, resp. stavieb, ktorých prevádzky závažným spôsobom ovplyvňujú verejný záujem. Konanie o povolení skúšobnej prevádzky je konaním nadväzujúcim na konanie o stavebnom povolení; vyhodnocuje sa tu, či stavba bola zrealizovaná v zmysle príslušného stavebného povolenia a či spĺňa kritériá pre jej skúšobnú kolaudáciu. Priebeh konania o povolení skúšobnej prevádzky sa primerane spravuje jednotlivými ustanoveniami platnými pre kolaudačné konanie. Aj v tomto type konania potom platí, že námietky môžu účastníci vznášať v koncentračnej lehote tak, ako je to regulované znením ustanovenia § 80 ods. 2 stavebného zákona.
20. Predmetom konania v aktuálnej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o povolení dočasného užívania stavieb „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP, a. s. Ružomberok“ na skúšobnú prevádzku do 31.12.2018. Účelom označených stavieb boli úpravy v prevádzke SČOV Hrboltová vyplývajúce z potreby zvýšenia kapacity čistiarne odpadových vôd v súvislosti so zámerom zvýšenia výroby buničiny v areáli Mondi SCP, a. s. Ružomberok (rieši samostatne PROJEKT 2000), ktorých cieľom bolo zvýšiť kapacitu prívodu vzduchu do aeračného systému na SČOV Hrboltová pomocou nových dúchadiel a modifikácia rozvodov vzduchu a zvýšiť kapacitu čerpania vratného kalu na SČOV Hrboltová inštaláciou nových čerpadiel.
21. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosť ďalšieho účastníka v rade 1/ v zmysle § 84 v spojení s § 79 ods. 2 stavebného zákona bola doručená správnemu orgánu prvého stupňa dňa 05.12.2017.Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie, a to na 10.01.2018 s tým, že účastníci boli upozornení, že svoje pripomienky a námety môžu uplatniť najneskôr na tomto ústnom pojednávaní. Následne žalobca vzniesol v podaní zo dňa 10.01.2018, teda v koncentračnej lehote stanovenej správnym orgánom, námietky. Z ich obsahu vyplýva, že žalobca poukazoval na prepojenosť SČOV a Projektu 2000, ktorá je zrejmá z posudzovania EIA, ktorá vo svojich odporúčacích podmienkach poukazovala na riešenia príslušných opatrení na SČOV Hrboltová. Preto nemôže byť testovanie skúšobnej prevádzky objektívne, ak nebol spustený Projekt 2000 rovnako aj Projekt Eco Plus, pretože oba projekty činnosť SČOV výrazne ovplyvnia. Žalobca žiadal, aby sa skúšobná prevádzka na činnosť „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP, a. s., Ružomberok“ prelínala so skúšobnou prevádzkou na Projekt 2000 a rovnako aj s Projektom Eco Plus v dĺžke trvania 1 rok. Jednotlivé skúšobné obdobia by sa navzájom porovnávali a vyhodnocovali na dennej a mesačnej báze a odborne by sa vyhodnocovali v ročnej správe. Žiadal, aby bola dokumentácia poskytnutá účastníkom konania. Ďalej vyslovil názor, že spustenie skúšobnej prevádzky je v rozpore s vyhláškou č. 410/2012 Z. z. Z prílohy č. 3 bod 4 uvedeného predpisu totiž vyplýva, že pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, treba vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie surovín, výrobkov a zvyškov. Technologické činnosti, pri ktorých vznikajú pachové látky, treba umiestniť do uzavretých priestorov. Odpadové plyny s intenzívnym zápachom sa musia odvádzať na čistenie, spaľovanie alebo iné zneškodnenie zodpovedajúce najlepšej dostupnej technike. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok pachových látok, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšie uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že neboli prijaté technicky dostupné opatrenia, ktoré by zabránili úniku plynov do ovzdušia hlavne z aktivačných a usadzovacích nádrží, z ktorých unikajú zapáchajúce látky voľne do ovzdušia. V súvislosti s uvedeným odkázal na fotografiu v prílohe. Žiadal, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia zabezpečila zosúladenie prevádzky SČOV s vyhláškou č. 410/2012 Z. z. Na základe doterajších sťažností občanov na zvýšený hluk pri zábehu zariadenia „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ žalobca žiadal, aby
bolo vykonané meranie hluku na hraničných domoch A. č. X N. S., A. č. X T. M., A. č. X U. S., A. č. XX S. W., v zmysle platných noriem s cieľom zistiť, či hluk neprekračuje povolené limity. Keďže aktivačné nádrže nie sú zakryté a budú intenzívne prevzdušňované, vzniká odôvodnená obava zo vzniku nadmernej vlhkosti vzduchu, ktorá bude nepriaznivo vplývať na zdravie, životné prostredie, ľudí a prírodu v Hrboltovej. Žiadal doplniť meranie vlhkosti vzduchu v Hrboltovej, a to na PMS alebo inej stanici, pričom by sa vykonávalo porovnávanie na dennej a mesačnej báze a odborne by sa vyhodnocovali v ročnej správe, pričom by sa porovnával stav pri vypnutej technológii a následne pri spustenej technológii. Ďalej žalobca uvádzal, že nie je preukázané, či sa vplyvom novej technológie na zvýšenie prevzdušňovania nebudú do ovzdušia uvoľňovať aerosóly obsahujúce škodlivé látky, ktoré vstupujú do procesu výroby celulózy a papiera, alebo ktoré sa nachádzajú v odpadových vodách vstupujúcich do SČOV. Žiadal, aby sa vo vzťahu k znečisťujúcim látkam skupiny 3 - anorganické plynné látky a skupiny 4 - plynné anorganické látky prílohy č. 2 k vyhláške č. 410/2012 Z. z. vykonávali merania ich prítomnosti tesne nad aktivačnou nádržou, a to jedenkrát mesačne počas skúšobnej prevádzky. Žiadal, aby sa realizovali a porovnávali aj výsledky meraní, ktoré vyplývajú z odporúčacích podmienok Projektu 2000 v bodoch týkajúcich sa SČOV. Žiadal, aby boli účastníci konania informovaní o výsledkoch porovnávacích meraní. V záujme objektivizácie zmyslového monitoringu, ktorý vykonávajú občania Hrboltovej, ako aj zistenia reálnych vplyvov zmien životného prostredia, ktoré občania pociťujú v súvislosti s prevádzkou SČOV, žiadal upraviť podmienky zmyslového monitoringu tak, aby sa zisťovala prítomnosť zapáchajúcich látok dvakrát denne, a to o 10:00 a o 16:00 hod.. Žiadal, aby bola skúšobná prevádzka povolená až vtedy, keď budú pripravené podmienky na diagnostiku a merania v zmysle vyššie uvádzaných požiadaviek.
22. Podstatou prieskumnej právomoci správneho súdu bolo zistenie, či boli v danej veci splnené podmienky na povolenie skúšobnej prevádzky dotknutých stavieb. V posudzovanej veci nemohol správny súd skúmať otázky patriace do kompetencie správneho orgánu príslušného na rozhodnutie o stavebnom povolení stavby (resp. jeho zmeny).
23. Ustanovenie § 81 ods. 1 stavebného zákona dáva návod správnemu orgánu, v akom rozsahu bude posudzovať podmienky pre rozhodnutie o kolaudácii (aj skúšobnej kolaudácii). Zo spomínaného ustanovenia vyplýva, že v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
24. V zmysle načrtnutých pravidiel posudzoval správny súd opodstatnenosť jednotlivých námietok žalobcu obsiahnutých v žalobných bodoch, konkrétne či z nich vyplýva porušenie zákonnosti pri rozhodovaní o skúšobnej prevádzke stavby. Mal pritom na zreteli skutočnosť, že aj v danom konaní bol žalobca limitovaný koncentračnou zásadou vyjadrenou v ustanovení § 80 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého v oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
25. K jednotlivým žalobným bodom krajský súd uvádza:
26. Tvrdenie o tom, že Hrboltová zapácha a že ide o všeobecne známu skutočnosť, predstavuje konštatovanie skutkového stavu veci (a tak je aj zaradené v rámci štruktúry žaloby), bez konkrétneho vymedzenia porušenia práv žalobcu v súvislosti s napadnutým rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nebol daný argument posudzovaný z hľadiska limitov priznaných správnemu súdu pri prieskume administratívneho rozhodnutia.
27. Žalobca tvrdil, že prevádzka je zdrojom chemických látok aj toxického charakteru, pričom v dôsledku zvýšenia kapacity prevzdušňovania dôjde k zvýšeniu množstva emisií rôznych toxických látok do ovzdušia vo forme aerosolov, čím sa zhorší kvalita ovzdušia. Z uvedeného konštatovania nie je zrejmé, aké látky mal žalobca na mysli, pričom zároveň treba uviesť, že povolenie skúšobnej prevádzky nie je nijako spojené s konaním o stavebnom povolení, čo už bolo konštatované vyššie. Samotné zvýšenie kapacity čističky odpadových vôd bolo predmetom konania o stavebnom povolení a uvádzané zvýšenie množstva emisií „rôznych toxických látok“ tak predstavuje námietku, ktorú v zásade nemožno skúmať
v konaní o skúšobnej prevádzke (danú námietku možno teoreticky pripustiť pri nedodržaní podmienok stavebného povolenia), navyše sa jedná o nešpecifickú námietku.
28. Absencia „dostatočnej porovnávacej databázy pre zistenie potenciálneho ohrozenia obyvateľstva“ nepredstavuje námietku, ktorá by bola vznesená v koncentračnej lehote podľa § 80 ods. 2 stavebného zákona, z ktorého dôvodu ju správny súd považoval za nedôvodnú a nespôsobilú pre súdny prieskum v správnom súdnictve.
29. Pokiaľ žalobca poukazoval na ignorovanie požiadavky na meranie znečisťujúcich látok skupiny 3 a 4 v zmysle prílohy 2 vyhlášky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, a nebezpečných látok z priesakovej kvapaliny č. 190702 zo skládky nad aktivačnými nádržami SČOV vo frekvencii 1-krát ročne, išlo o nekonkrétnu námietku; označená príloha vyhlášky obsahuje množstvo látok (približne 100), ktorých meranie by malo byť podľa názoru žalobcu zabezpečované.
30. Žalobca odkázal na obsah prílohy 3 bod 4 vyhlášky 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší a z toho vyplývajúcu potrebu technicky dostupných opatrení za účelom zabránenia úniku plynov do ovzdušia. Táto námietka smeruje ku koncepcii stavby, ktorá bola povolená osobitným rozhodnutím; stavbu nemožno prehodnocovať v štádiu rozhodovania o skúšobnej prevádzke, najmä pokiaľ ide o návrhy na zakrytie, či zapuzdrovanie zariadenia.
31. V žalobe je tiež vytýkané porušenie verejného záujmu na ochrane životného prostredia, keďže napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s vyhláškou 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší a zákonom 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Uvedené námietka je nekonkrétna a nebola vznesená v koncentračnej lehote podľa § 80 ods. 2 stavebného zákona. Rovnako v koncentračnej lehote nebola produkovaná námietka o tom, že „žalovaný ignoroval informácie o druhoch emisií z čistiarní odpadových vôd do ovzdušia, prevádzkovateľovi nebolo nariadené vykonať kvalitatívnu analýzu emisií SČOV do ovzdušia“.
32. Vo vzťahu k hrozbe nadmernej vlhkosti správny súd uvádza, že v konaní bola vypracovaná štúdia, ktorá dané tvrdenie nepotvrdzuje (Studie šíření vlhkosti ze zdrojů Mondi SCP a.s. a jeho vliv na mikroklima po realizaci projektu ECO PLUS - Instalace nového papírenského stroje PM19, Výzkumná zpráva, august 2016, autori: doc. RNDr. Zbyněk Sokol, CSc., doc. RNDr. Daniela Řezáčová, CSc.), navyše ide o námietku, ktorá skôr spochybňuje celkovú koncepciu stavby a smeruje tak proti rozhodnutiu o stavebnom povolení.
33. Žalobca v žalobe tiež uvádzal, že už v priebehu posudzovania predmetnej činnosti na životné prostredie sa aktívne vyjadroval - táto námietka neformuluje žiaden relevantný zásah do práv žalobcu.
34. Ak namietal, že už aktuálne je zápach zvýšený a otázne je, aký bude po zvýšení výroby v Mondi SCP, možno konštatovať, že opakovane ide o námietku proti rozhodnutiu o stavebnom povolení, navyše týkajúcu sa inej prevádzky, pričom uvedené nie je predmetom aktuálneho konania. Tento typ námietky rovnako nebol vznesený v koncentračnej lehote v správnom konaní.
35. Žalobca poukázal na nepriaznivé rozptylové podmienky v oblasti, čo však netvrdil v koncentračnej lehote podľa § 80 ods. 2 stavebného zákona, z ktorého dôvodu nebolo možné uvedené skúmať v správnom súdnom konaní.
36. Žalobca napokon poukázal na právo na priaznivé životné prostredie podľa Dohovoru a absenciu posúdenia skúšobnej prevádzky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, čo možno považovať skôr za zhrnutie jeho žalobnej argumentácie, nie za konkrétnu námietku vytýkajúcu špecifické pochybenie v postupe správnych orgánov. Samotné právo na priaznivé životné prostredie je v zásade uvádzané do života na základe konkrétnych legislatívnych opatrení, ktoré v kontexte posudzovanej veci našli svoj výraz v postupoch pri povoľovaní dotknutej stavby v administratívnom konaní, súdnom prieskume povolenia stavby a následne aj v aktuálnom konaní o povolení skúšobnej prevádzky. Žalobca disponoval širokým spektrom procesných možností realizovať svoje záujmy, pričom v tomto smere boli jeho práva rešpektované tak v administratívnom konaní i v správnom súdnom konaní.
37. Napokon na margo tvrdení o existujúcom stave, ktorý dlhodobo obťažuje obyvateľov dotknutej oblasti dáva správny súd do pozornosti, že nemieni nijako spochybňovať subjektívny pocit žalobcu; vo vzťahu k jeho námietkam je však limitovaný oprávneniami v zmysle Správneho súdneho poriadku. Preskúmanie postupu správnych orgánov pri povolení stavby bude pritom predmetom rozhodovania správneho súdu v osobitnom konaní.
38. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ustanovenia § 168 SSP a contrario. Náhradu trov nepriznal ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 7/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v rade 1/ k žalobe a ďalšie procesné podania neboli jeho povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez týchto vyjadrení. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.