Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/84/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: N. C.R., H.. XX.XX.XXXX, R. C. A.. O. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie sumy 1.109,84 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 142,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 142,37 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 967,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 967,47 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia z a m i e t a.

III. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 24.10.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.109,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.109,84 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, ktorý je bankou, uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 20.11.2008 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.29019506. Žalovanému bol poskytnutý na základe zmluvy úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.450,- Eur, pričom bol povinný veriteľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 115,- Eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch veriteľa. Pred odstúpením na vymáhanie veriteľ vystavil ku dňu 09.09.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom účtu ku dňu 31.08.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.109,84 Eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje uvedenú sumu. Žalovaný si neplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti, určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2016, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.09.2016. Preto mu vznikol nárok na úhradu i úrokov z omeškania v zákonnej výške.

2. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2016 podľa § 526 Občianskeho zákonníka veriteľ - banka oznámila žalovanému, že ako postupca ku dňu 15.11.2016 postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy vo výške 1.156,97 Eur spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na postupníka spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Súčasne žiadal záväzok zo zmluvy od okamihu doručenia

oznámenia uhradiť výlučne plnením tejto spoločnosti. Toto oznámenie bolo žalovanému doručované dňa 21.11.2016 na adresu: A.. O. XXXX/XX, T..

3. Uznesením sp.zn. 14Csp/84/2016-39 zo dňa 27.01.2017 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu s tým, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava z konania vystúpila a na jeho miesto ako nový žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, ktorá sa po tejto zmene stala stranou sporu na strane žalobcu. Zmena bola pripustená podľa § 80 ods.2 a ods.3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa ktorých súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu, alebo k prechodu práva, alebo povinnosti a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania prijíma vstav konania ku dňu jeho vstupu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2017.

4. Po zmene strany sporu súd na strane žalobcu ďalej konal so spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, IČO: 35 831 154.

5. Ešte pred zmenou strany sporu na strane žalobcu súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 14Csp/84/2016-27 zo dňa 28.11.2016, ktorý uznesením sp.zn. 14Csp/84/2016-42 zo dňa 27.01.2017 v celom rozsahu zrušil, pretože žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením zo dňa 20.12.2016, ktorý bol doručený súdu dňa 21.12.2016. Súd platobný rozkaz zrušil podľa § 267 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2017.

6. Pred otvorením prvého pojednávania podaním zo dňa 22.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.03.2017 žalobca vzal späť čiastočne žalobu o zaplatenie sumy 142,37 Eur (poplatky a sankčný úrok) s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.09.2016 do zaplatenia.

7. Nakoľko žalobca vzal žalobu v tejto časti späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a podľa § 146 ods. 1 podľa ktorých, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k spävzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. V danej veci k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie a preto súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžadoval.

8. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 19.09.2017. Právny zástupca žalobcu sa tohto pojednávania nezúčastnil. Na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 04.08.2017. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 08.09.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.09.2017. Ako dôvod neúčasti uviedol pracovnú zaneprázdnenosť a nenavyšovanie trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaný bol na toto pojednávanie tiež predvolaný riadne a včas dňa 04.08.2017. Tohto pojednávania sa osobne zúčastnil. Nakoľko právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, pričom tento nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v prítomnosti žalovaného.

9. Žalovaný na obranu uviedol, že úver čerpal prostredníctvom kreditnej karty od „nebankovej spoločnosti“. Zmluvu podpísal. Ponuka na uzavretie zmluvy mu prišla poštou. Prijal ponuku na uzavretie zmluvy, keďže bol v nepriaznivej finančnej situácii. Nemal na výber a preto súhlasil s extrémne vysokým úžerníckym úrokom 23,76 %. S minimálnym platom nebol schopný splácať tento úver, a keďže mu bolo hrozené exekúciou, tak si bol nútený zobrať ďalší úver, z ďalšej „nebankovky“ a týmto úverom splácal prvý úver, ako aj ďalší úver. Na splácanie úverov potreboval čiastku približne 900,- Eur mesačne. Zarábal približne 320,- Eur mesačne. V decembri 2013 pokiaľ ide o predmetný úver mu prišiel šek a vyčíslenie dlžnej čiastky, ktorá bola 3.500,- Eur. Dňa 13.12.2013 jednorazovo celú túto čiastku 3.500,- Eur vyplatil. Svedčí o tom výpis z účtu z kreditnej karty, ktorú predložil žalobca. Od tohto dňa považoval úver za splatený a celú vec za uzatvorenú. Na výpise z účtu z kreditnej karty možno vidieť, že od tohto dňa mu

už nabiehali na účte jedine úroky a rôzne poplatky, a to napriek tomu, že celú dlžnú čiastku vyplatil. Nie si je preto vedomý, že by žalobcovi ešte nejaké peniaze dlhoval. Za celé tie roky od roku 2013 ho nikto nevyzval na ďalšie úhrady, keď z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Túto obranu žalovaný vzniesol v odpore zo dňa 20.12.2016, ktorý bol doručený súdu dňa 21.12.2016. Zotrvával na nej aj v rámci prejednania žaloby na pojednávaní. Ešte doplnil, že po vyplatení sumy 3.500,- Eur dňa 13.12.2013 z úverového účtu nečerpal už žiadne finančné prostriedky.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v konaní žalobca, žalovaný nepredložil v konaní žiadne dôkazy, nenavrhol doplniť dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil tento skutkový a právny stav:

11. Dňa 20.11.2008 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 ako bankou na jednej strane a žalovaným ako klientom banky na strane druhej uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní „AUTOKARTY“ č.0029019506 (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu k zriadenému kreditnému účtu žalovaného č.0029019506. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „obchodné podmienky“). Zmluva predstavuje formulárové tlačivo banky. Bola formulovaná ako Žiadosť o aktiváciu AUTOKARTY (ďalej len „žiadosť“), ktorú žalovaný vyplnil dňa 14.11.2008. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 20.11.2008, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Tým došlo k uzatvoreniu zmluvy na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver čerpaný cez kreditnú kartu s dohodnutým úrokom.

12. Počiatočný schválený úverový rámec bol 995,82 Eur (30.000,- Sk), keď žalovaný sa zaviazal čerpané úverové prostriedky splácať v dohodnutej štandardnej mesačnej pevnej splátke 33,19 Eur (1.000,- Sk). V priebehu úverového vzťahu došlo k navýšeniu úverového rámca, a to žiadosťami žalovaného zo dňa 17.07.2009 na sumu 1.500,- Eur pri štandardnej mesačnej splátke 50,- Eur, žiadosťou zo dňa 28.04.2010 na sumu 1.950,- Eur pri štandardnej mesačnej splátke 65,- Eur a žiadosťou zo dňa 12.04.2011 na sumu 2.550,- Eur pri štandardnej mesačnej splátke 85,- Eur.

13. Žalobca v konaní tvrdil, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.450,- Eur so zmluvným úrokom vo výške 23,76 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 115,- Eur mesačne. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu v konaní nerozporoval. Napokon žalobca predložil v konaní žiadosť žalovaného o navýšenie úverového rámca na sumu 3.450,- Eur pri štandardnej mesačnej splátke 115,- Eur, keď ide o žiadosť z 10.09.2012.

14. Ešte banka, teda pôvodný veriteľ listom zo dňa 02.11.2013 vypovedal predmetnú zmluvu a vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku zo zmluvy z dôvodu, že sa nepodarilo obnoviť platobnú disciplínu žalovaného tak, aby táto pokračovala v pravidelnom mesačnom uhrádzaní splátok v zmysle podpísaných dojednaní. Súčasne vyčíslil dlžný zostatok na kreditnej karte na sumu 3.973,48 Eur, ktorú žiadal uhradiť v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti dlžného zostatku. Žalovanému toto vypovedanie zmluvy a vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžného zostatku bolo doručované a doručené dňa 12.11.2013, o čom svedčí žalobcom predložená doručenka.

15. Obchodné podmienky, ktoré žalobca v konaní predložil a ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, upravovali bližšie práva a povinnosti zmluvných strán.

16. Žalobca predložil v konaní aj Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., platný od 01.05.2009.

17. Z výpisu z AUTOKARTY ku dňu 09.09.2016 za zúčtovacie obdobie od 01.01.2009 do 31.08.2016 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec 3.450,- Eur, štandardná úroková sadzba bola 23,76 % ročne, štandardná splátka bola 115,- Eur mesačne. Ku dňu 31.08.2016 dlžný zostatok na účte bol 1.109,84 Eur. Z tohto výpisu ďalej vyplýva, že žalovaný naposledy z účtu čerpal finančné prostriedky dňa 15.06.2013 v sume 30,- Eur. Po tomto dátume žiadne finančné prostriedky z účtu nečerpal. Po tomto dni banka zaťažovala účet žalovaného už len rôznymi poplatkami za správu kartového účtu, ďalej zaťažovala účet nákladmi na vymáhanie pohľadávky do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru,

ďalej sankčnými úrokmi, štandardnými úrokmi. Po dni 15.06.2013 žalovaný vykonal jedinú úhradu dňa 13.12.2013 v sume 3.500,- Eur.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

19. Žalobca v konaní uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 967,47 Eur s príslušenstvom (1.109,84 Eur - 142,37 Eur) z titulu zmluvy zo dňa 20.11.2008 (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená medzi bankou Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava, ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej. V zmysle tejto zmluvy, ktorej bolo pridelené č. 0029019506 sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet pre žalovaného č.0029019506. Na základe tejto zmluvy banka žalovanému poskytla kreditnú kartu a viedla pre žalovaného kartový účet, ktorú skutočnosť žalovaný nepopieral. Kreditná karta predstavovala formu revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý bol čerpaný používaním tejto karty žalovaným. Žalovanému bankou bol poskytnutý na základe zmluvy naposledy schválený úverový rámec vo výške 3.450,- Eur, keď bol dohodnutý i úrok z úveru vo výške 23,76 % ročne čo žalovaný nerozporoval. Žalovaný sa zaviazal platiť štandardnú mesačnú splátku na vrátenie úverových prostriedkov vo výške 115,- Eur, keď ani tieto skutočnosti tvrdené žalobcom žalovaný nerozporoval. Tieto skutočnosti napokon vyplývajú i z výpisu z AUTOKARTY zo dňa 09.09.2016, resp. ku dňu 09.09.2016. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ktoré bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán zmluvy. Má spotrebiteľský charakter napriek povahe tzv. absolútneho obchodu (§ 497 Obchodného zákonníka) s poukazom na § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).

20. V tejto súvislosti treba doplniť, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie takých otázok, ako je otázka premlčania, otázka úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky, ktoré bolo ustálené v aplikačnej praxi súdov aj prijatím tejto novelizácie, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I.ÚS/402/2013 zo dňa 19.06.2013 v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. V tejto otázke je súdna prax už ustálená. Ustanovenie § 52 ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj v tomto ohľade je súdna prax už ustálená (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015).

21. Ďalšia zásadná zmena v ochrane práv spotrebiteľa vykonaná zákonom č.102/2014 Z.z., s účinnosťou od 01.05.2014 nastala v tom, že týmto zákonom bolo zavedené ustanovenie § 5 b/ Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. V zmysle novely zákona č. 250/2007 Z.z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto prípade súd) rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na premlčanie nároku (na rozdiel od úpravy uvedenej v § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá vyžaduje, aby námietku premlčania účastník výslovne vzniesol). Keďže toto zákonné ustanovenie bolo zavedené zákonom č.102/2014 Z.z., ktorý neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci

rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. Ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.

22. V súdenom prípade napriek tomu, že žalovaný na obranu nevzniesol námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z príslušenstvom, súd z úradnej povinnosti sa v konaní zaoberal, nakoľko žalovaný má postavenie spotrebiteľa, či právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom je premlčané, alebo nie je premlčané.

23. Pri posudzovaní práva žalobcu z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy súd dospel k záveru, že jeho právo na zaplatenie sumy 967,47 Eur s príslušenstvom je premlčané.

24. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28. V konaní bolo nesporne zistené z výpisu z AUTOKARTY zo dňa 09.09.2016, resp. ku dňu 09.09.2016 za obdobie od 01.01.2009 do 31.08.2016, že žalovaný posledné finančné prostriedky cez kreditnú kartu čerpal dňa 15.06.2013 v sume 30,- Eur. Po tomto dni finančné prostriedky z úverového účtu už prostredníctvom kreditnej karty nečerpal. Nakoľko v súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec, na otázku premlčania súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka § 101 a nasl.. Aplikácia týchto zákonných ustanovení vyplýva z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení. V danom prípade prichádza do úvahy i uplatnenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., teda ochrana žalovaného ako spotrebiteľa z hľadiska, či právo žalobcu je alebo nie je premlčané, a to bez ohľadu na to, že žalovaný námietku premlčania nevzniesol.

29. Žalovaný naposledy čerpal z účtu finančné prostriedky ako súd už dôvodí dňa 15.06.2013. Po tomto dni už nečerpal žiadne úverové prostriedky. Žalobca podal žalobu na súde dňa 24.10.2016. Pokiaľ veriteľ (banka) po skončení príslušného mesiaca vystavila informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených zo správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala povinná splátka byť uhradená a dátum splatnosti tejto splátky, tak ako to uvádzal žalobca v žalobe a pokiaľ žalovaný svoje záväzky zo zmluvy neplnil, veriteľ mohol už dňa 01.07.2013 podať žalobu na súde o vymáhanie svojej pohľadávky zo zmluvy. Túto podal až dňa 24.10.2016, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka na úspešné vymoženie tohto práva. Táto márne uplynula dňa 01.07.2016. Právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom je tak premlčané. Premlčané právo nemožno veriteľovi priznať v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, keď na premlčanie súd prihliadol ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..

30. Vzhľadom na premlčanie práva, súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 967,47 Eur s príslušenstvom zamietol.

31. Na záver súd ešte dodáva, že aplikácia § 103 Občianskeho zákonníka neprichádzala do úvahy, pretože žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy o predpisovaní splátok, ani o ich splatnosti.

32. Pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku veriteľom listom zo dňa 02.11.2013, žalobca v konaní nepredložil dôkazy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ako súd už dôvodí, žalobca nepreukázal predpis splátok, splatnosť splátok, tiež nepreukázal, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a že toto právo bolo uplatnené najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky. V tomto ohľade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, žalobca neprodukoval v tomto ohľade žiadne dôkazy. Preto na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku súd neprihliadol, keďže žalobca nepreukázal zákonné dôvody na uplatnenie tohto práva.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalovaný mal v konaní plný úspech vo veci, keď k jeho úspechu možno pričítať i tú časť konania, v ktorej žalobca vzal žalobu späť. Preto mu súd priznal plný nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, keďže žalobca čiastočným späťvzatím žaloby zavinil vznik trov konania žalovanému i v tejto časti.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O vrátení pomernej časti súdneho poplatku žalobcovi po čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).