Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-83-2017.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/83/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému R. R. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 20. septembra 2017 odvolanie obžalovaného R. R. proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 4. mája 2017, sp. zn. 3T/72/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného R. R. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 4. mája 2017, sp. zn. 3T/72/2016, bol obžalovaný R. R. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 16.6.2016 v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v U. nad U. na ulici Y. č. XXXX/X v predajni LIDL kde pracoval ako brigádnik pritom, ako blokoval tovar na pokladni č. 3 z pokladničného šuflíku bez použitia násilia vybral finančnú hotovosť v sume 1354,94 € a s touto odišiel na neznáme miesto, čím obchodnej spoločnosti Lidl Slovenská republika, v. o. s., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v U., ul. N. 1E spôsobil škodu v uvedenej výške, hoci bol blokom na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou č. XXXXXXXX* zo dňa 11.11.2015 s nadobudnutím právoplatnosti toho istého dňa postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 11.11.2015 drobnou krádežou v obchodnom dome Kaufland, za čo bol sankcionovaný pokutou vo výške 20 € a rozhodnutím o priestupku Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BN-OVVS/2016/000621 zo dňa 18.2.2016 právoplatným dňa 15.3.2016 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, ktorého sa dopustil dňa 1.12.2015 drobnou krádežou v obchodnom dome Tesco, za čo bol sankcionovaný pokutou vo výške 20 €.
Za tento trestný čin bol obžalovaný R. R. odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Lidl Slovenská republika v.o.s. so sídlom Bratislava, Ružinovská 1E škodu vo výške 1.354,94 Eur.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný R. R. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste a náhrade škody. V jeho písomnom odôvodnení zo dňa 23.6.2017 prostredníctvom obhajcu však modifikoval podané
odvolanie v tom smere, že odvolaním napáda len výrok o treste a proti výrokom o vine a o náhrade škody odvolanie nepodáva. Poukazoval na to, že prehodnotil svoj doterajší postoj v tejto trestnej veci, v plnej miere sa doznáva ku skutku, tento úprimne ľutuje a zároveň sa chce touto cestou ospravedlniť poškodenej spoločnosti, ako aj svojím bývalým kolegom. Uviedol tiež, že po prepustení z výkonu trestu, ktorý teraz vykonáva, sa bude snažiť čo najskôr splatiť spôsobenú škodu a sľubuje, že v budúcnosti sa už trestnej činnosti vyvaruje. Žiadal, aby odvolací súd zvážil možnosť uloženia peňažného trestu namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže má možnosť zamestnať sa u zamestnávateľa, u ktorého pracoval už aj v minulosti a je v jeho možnostiach peňažný trest zaplatiť. Na základe uvedených dôvodoch obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania a jeho obhajca aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhli, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že mu uloží samostatný peňažný trest.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v písomnom vyjadrení z 4.7.2017 a rovnako aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného R. R. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Nesúhlasil s tvrdením obžalovaného obsiahnutom v písomnom odôvodnení jeho odvolania o tom, že je u neho daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval, pretože takýto osobný prejav zo strany obžalovaného v konaní doposiaľ nebol uskutočnený a za tento úkon nie je možné považovať doplnenie odvolania podaného a podpísaného len zo strany jeho obhajcu. V uvedenom smere dal do pozornosti práve prvotné odvolanie podané a podpísané priamo obžalovaným R. R., ktorým pôvodne napádal aj výroky o vine a náhrade škody, z čoho podľa názoru prokurátora vyplýva jednoznačný a konzistentný postoj obžalovaného spočívajúci v popieraní trestnej činnosti a prejavujúci sa po celé trvanie hlavného pojednávania. Avšak aj v prípade existencie úkonu obžalovaného s rovnakým obsahom podľa názoru prokurátora na základe vyhodnotenia celého priebehu trestného stíhania a v jeho rámci prezentovaného postoja by išlo o priznanie obžalovaného s absenciou úprimnej ľútosti, ktorá je nerozlučnou zložkou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a ktorá bola vyjadrená iba formálne a v celom priebehu trestného stíhania prvýkrát. Skutočnosť, že ľútosť vyjadrená zo strany obžalovaného R. R. nebola vyjadrená skutočne úprimne, je podľa prokurátora zjavná z vyhodnotenia jeho celkového postoja k ním spáchanej trestnej činnosti počas celého vykonaného trestného konania. I v prípade, ak by sa pripustila možnosť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. by aj za vyššie uvedených okolností predsa len bola prítomná a že poľahčujúce okolnosti by sa nachádzali v rovnováhe s okolnosťami priťažujúcimi, aj v takom prípade podľa názoru prokurátora uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda v prvej tretine zákonnej trestnej sadzby, vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchaného trestného činu je trestom primeraným, spravodlivým a zohľadňujúcim hľadiská ochrany spoločnosti v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Naproti tomu peňažný trest, uloženia ktorého sa domáhal v odvolaní obžalovaný, považoval prokurátor, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho trestnú minulosť, za neprimerane mierny druh trestu, ktorý nezohľadňuje hľadiská ochrany spoločnosti v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Nápravu a resocializáciu obžalovaného ako páchateľa dokáže podľa názoru prokurátora zabezpečiť iba priamy výkon trestu odňatia slobody, ktorému by bol bezprostredne podrobený.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného R. R. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaným, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 21. júla 2017, vykonal verejné zasadnutie dňa 20. septembra 2017 v neprítomnosti obžalovaného R. R. v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. (obžalovaný výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti) a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného R. R. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli napadnuté odvolaním a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému R. R., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému v rámci ustanovenej trestnej sadzby podľa
§ 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. vo výmere 8 mesiacov je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na osobu páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší život i okolnosť, že trestný čin spáchal v predĺženej skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, okresný súd vyvodil správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a že nielen na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, ale ani na uloženie peňažného trestu neboli u obžalovaného splnené zákonné podmienky tak ako na to dôvodne poukázal prokurátor vo svojom vyjadrení k dôvodom odvolania obžalovaného. U obžalovaného nie je daná ani poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval, tak ako správne zistil už súd prvého stupňa a dôvodne na to poukázal aj prokurátor vo svojom vyjadrení k dôvodom odvolania obžalovaného. V uvedenom smere sa odvolací súd stotožnil s argumentmi prokurátora a v podrobnostiach na ne len poukazuje. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného R. R. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolanie obžalovaného R. R. nepovažoval za dôvodné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného R. R. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.