Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-121-2017.pdf
PDF · 74.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/121/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO 31 575 951, proti povinnému N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XXX, XXX XX I. D., o vymoženie 1.308,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/446/2012-18 zo dňa 21. marca 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1,4 a 6, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako "Exekučný poriadok"), ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1, § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poveril súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka poverením č. 5307 088785 dňa 06.03.2012 vykonaním exekúcie, na základe exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. k. 19Zm/47/2008-11, zo dňa 23.02.2009, právoplatný vo výroku I. dňa 30.03.2010 a vykonateľný vo výroku I. dňa 30.03.2010 a vo výroku II. právoplatný dňa 09.04.2010 a vykonateľný dňa 09.04.2010. Ďalej uviedol, že dňa 26.01.2016 doručil oprávnený prvoinštančnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie - opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f Exekučného poriadku. Oprávnený k predmetnému doplneniu pripojil Úverovú zmluvu č. 42/510/05 zo dňa 21.12.2005, v súvislosti s ktorou bolo pristúpené k zabezpečeniu záväzkov zmenkou voči dlžníkovi - povinnému. Oprávnený uviedol, že Úverová zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, neexistovalo obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, ani neexistoval rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, a to s poukazom na § 153 Občianskeho súdneho poriadku, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Zm/47/2008, z ktorého je zrejmé, že prvoinštančný súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Zmenka zabezpečovala plnenie z Úverovej zmluvy č. 42/510/05. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý úver. Uzavretá zmluva je štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou v zmysle zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase jej uzavretia. Súd prvej inštancie na základe uvedeného posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu štandardnú (adhéznu, typovú) spotrebiteľskú zmluvu a vzťah založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd
vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je pre prvoinštančný súd nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Na základe uvedených skutočností a vyššie uvedených zákonných ustanovení súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil a následne rozhodol o náhrade trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Oprávnený má za to, že v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaní exekučný titul, nevyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže ako sám uviedol i exekučný súd, nemal k dispozícií úverovú zmluvu. Bez úverovej zmluvy nebolo teda možné posúdiť či ide o spotrebiteľský vzťah. A keďže nevyšlo najavo, že by išlo o spotrebiteľskú zmluvu, nie je možné preto ani zastaviť exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len pre to, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že jeho odvolanie je dôvodné a z toho dôvodu navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako "CSP") (účinného od. 01.07.2016) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP.
5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Súd prvej inštancie správne v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Úverovej zmluvy (Úverová zmluva č. 42/510/05 zo dňa 21.12.2005). Pričom riadne splácanie tejto úverovej zmluvy bolo zabezpečené vlastnou zmenkou, ktorú vystavil povinný v prospech remitenta - oprávneného. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného vzťahu na základe zmluvy o úvere. V prospech oprávneného bol následne vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v predmetom exekučnom konaní.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu č. 42/510/05 zo dňa 21.12.2005 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko účel poskytnutých peňažných prostriedkov ako na výkon podnikateľskej činnosti nebol v konaní preukázaný. Odvolací súd má rovnako za preukázané, že oprávnený poskytol povinnému úver, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť podľa dohodnutých podmienok. Oprávnený pri uzatváraní i pri plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, avšak zo zmluvy je zrejmé, že povinný označený identifikačnými údajmi fyzickej osoby nevystupuje ako podnikateľ, a nebral úver na účely podnikateľskej činnosti, z čoho jednoznačne vyplýva, že daný vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle ust. 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a poskytnutý úver je teda úverom spotrebiteľským v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
12. Nakoľko na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), túto povinnosť súd prvej inštancie splnil a na základe dôkazov predložených oprávneným i povinným dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdené.
12 . Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).