Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO 31 38 34 08, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: C.. Ľ. O., L.. XX. XX. XXXX, J. I. XXX/X, Bratislava, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2B, Bratislava, o zaplatenie 3.605,75 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.04.2017, sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.605,75 € s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 02.09.2014 do zaplatenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia podľa ktorých žalobca so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - na motorové vozidlo zn. S. U., EVČ J.. Podľa Oznámenia o poistnej udalosti i oznámenia poškodeného o poistnej udalosti došlo dňa 12.04.2014, v Topoľčanoch k poistnej udalosti tak, že žalovaný s motorovým vozidlom zn. S. U. pri cúvaní na parkovisku narazil do prednej časti zaparkovaného vozidla zn. L. N.-O., R. P., patriaceho poškodenej P. J.. Poškodená mala v GENERALI Poisťovni, a.s. uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla, ktorá jej vyplatila poistné plnenie v sume 8.563,66 € a spoluúčasť 450,72 €, celkove sumu 9.014,38 €, ktorú sumu žalobca poisťovni titulom náhrady škody vyplatil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný po dopravnej nehode neohlásil nehodu policajtovi, porušil tým povinnosť uloženú mu v § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke a preto si žalobca uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovaného vyplatil. Listom zo dňa 12.08.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3.605,75 € do 15 dní od doručenia výzvy. Následne vyzval žalovaného listami zo dňa 09.12.201 a 27.01.2015 na úhradu žalovanej sumy. Tento ju neuhradil.

2. Súd doručoval žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 12.06.2017, žalovaný ho osobne prevzal dňa 22.06.2017.

3. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany použil skutkové tvrdenia popierajúce tvrdenia žalobcu, k veci uviedol, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu č. XXX/XXXXXX-X, pričom poistenie podľa nej trvalo aj dňa 12.04.2014, kedy došlo k poistnej udalosti, pri ktorej ako vodič vozidla EVČ J. pri cúvaní pred rodinným domom jeho brata spôsobil škodu na motorovom vozidle EVČ: P.. O škodovom priebehu a poistnej udalosti spoločne s majiteľom poškodeného vozidla vyhotovil oznámenie o poistnej udalosti, v ktorom riadne poisťovni oznámil všetky relevantné skutočnosti. Keďže išlo o poškodenie stojaceho vozidla pri pomalom cúvaní, pričom podľa všetkých okolností ako aj vzhľadom na povahu poškodenia -povrchové poškodenia laku a ľahké preliačenie povrchu nárazníka blatníka daného vozidla nepodkladal za potrebné privolať na miesto hliadku PZ SR, keďže zo všetkých okolností bolo zrejmé a pri logickom riadnou obvyklou starostlivosťou vykonanom posúdení jasné, že škoda na poškodenom vozidle nemohla dosiahnuť limit stanovený právnymi predpismi. Rovnakou logikou k záležitosti pristupoval aj majiteľ poškodeného vozidla, ktorý tiež nepokladal za potrebné privolať hliadku PZ SR. Na jeho vozidle pritom vznikla len zanedbateľná škoda - ľahké oškretie laku, čo nevyhodnotili ani ako poškodenie hodné zmienky. V prílohe vyjadrenia priložil na mieste zhotovenú fotodokumentáciu, ktorá dokumentuje stav a charakter poškodení daného vozidla, z ktorej je podľa jeho názoru zjavné a zrejmé, že v danom prípade postupoval v súlade s platným právom a že jeho vyhodnotenie vzniknutej situácie nebolo žiadnym excesom a vybočením z rámca starostlivej úvahy bežného motoristu a poisteného. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi fotokópia poistnej zmluvy z 15.07.2010, oznámenie o poistnej udalosti z 22.04.2014, refundácia poistnej udalosti z 12.04.2014, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo 06.06.2014, výzva poisťovne Generáli na refundáciu poistnej udalosti z 18.06.2014, výpis z účtu žalobcu o poukázaní refundácie, oznámenie poistnom plnení z 23.07.2014 a likvidačná správa k poistnej udalosti z 12.04.2014, uplatnenie postihu z 12.08.2014 a urgencia z 09.12.2014a 27.1.2015, fotodokumentácia žalovaného pripojená k vyjadreniu, písomná korešpondencia právneho zástupcu žalovaného so žalobcom, spis poistnej udalosti, pričom zistil tento stav vo veci:

5. Z výpovede žalobcu súd zistil, že si pamätá ako došlo k tejto poistnej udalosti aj ho to veľmi mrzí, že sa tak stalo. Viezol deti a napriek tomu, že mal zapnutú aj cúvaciu kameru aj cúvacie čidlá ich nepočul, lebo mal v aute deti, ktoré robili v aute hurhaj. Len pocítil, že do niečoho narazil. Auto, ktoré poškodil bolo zaparkované na ulici. Cúval veľmi pomaly. Hneď sa však pozrel čo sa stalo. Následne išiel zistiť do domu, pri ktorom auto bolo zaparkované, či nevedia komu auto patrí. Náhodne zazvonil v jednom rodinnom dome a hneď mu bolo potvrdené, že tam býva majiteľ auta. Majiteľkou bola žena, s ktorou hneď na mieste spísal záznam o dopravnej nehode. Ani poškodená, ani on nemali dojem, že by išlo o veľkú škodu. Obe autá boli pojazdné. Na jeho aute nevznikla žiadna škoda a na jej aute došlo k preliačeniu na prednom blatníku a k škrabancom. Manžel poškodenej povedal, že budú s tým musieť ísť do Bratislavy do servisu. Z motorového vozidla poškodenej netiekli žiadne technické tekutiny. Karoséria bola pri svetlomete trošku vyhnutá, svetlomet nebol poškodený, predpokladal že oprava môže stáť niekoľko 100,- €.

6. Z oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 22.04.2014 súd zistil že, žalovaný oznámil poistnú udalosť svojej poisťovni na predpísanom tlačive Wüstenrot poisťovňa a.s., k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorom popísal okrem ostatných požadovaných údajov a popis vzniku nehody - „pri cúvaní som poškodil zaparkované vozidlo“, na poškodenom vozidle došlo k poškodeniu predného nárazníku a predného blatníka.

7. Z refundácie poistnej udalosti zo dňa 12.04.2014 súd zistil, že poisťovňa Generali oznámila poisťovni Wüstenrot, že z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX-O. poukázali ich postenej poistné plnenie v sume 6.500,- €, z poistného bola odpočítaná spoluúčasť v sume 450,72 € a vyzvali ju, aby refundovala z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 30 dní od doručenia výzvy.

8. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 06.06.2014 súd zistil, že poisťovňa Generali oznámila svojej poistenej W.. P. J., že ukončila likvidáciu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX S. na základe oznámenia o škodovej udalosti a doložených dokladov ukončili šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Podľa rekapitulácie výpočtu poistného plnenia náklady na opravu s DPH podľa faktúry č. XXXX/XX/XXX sú v sume 9.014,38 €, spoluúčasť je 5% v sume 450,72 €, poskytnutá záloha bola v sume 6.500,- €, doplatok poistného plnenia predstavuje sumu 2.063,66 €.

9. Z výzvy poisťovne Generali na refundáciu poistnej udalosti zo dňa 18.06.2014 súd zistil, že poisťovňa vyzvala Wüstenrot Poisťovňu a.s. na doplatenie sumy 2.063,66 €.

10. Z výpis z účtu žalobcu o poukázaní refundácie súd zistil, že tento uhradil sumu 8.563,66 € (po odpočítaní spoluúčasti zo sumy 9.014,38 € v sume 450,72 €) dňa 24.07.2014.

11. Z oznámenia poistnom plnení zo dňa 23.07.2014 súd zistil, že Generali Poisťovňa a.s. oznámila C.. Ľ. O. S. W.. P. J. vybavenie poistnej udalosti a vyčíslením výšky skutočnej škody v sume 9.014,38 €.

12. Z likvidačnej správy k poistnej udalosti zo dňa 12.04.2014 súd zistil, že žalobca v poistnej udalosti evidovanej pod č. XXXX.XXXX/XXX, k poistnej zmluve č. XXX/XXXXXX-X konštatoval, že šetrenie poistnej udalosti nebolo vykonané políciou a ustálil mieru účasti poisteného na spôsobení vzniknutej škody podľa § 431 Občianskeho zákonníka vo výške 100%, a uplatnil si voči poistenému postih v tejto výške.

13. Z uplatnenia postihu zo dňa 12.08.2014 súd zistil, že žalobca si uplatnil voči poistenému postih č. XXXX.XXXX/XXX-X z poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X, za poistnú udalosť zo dňa 12.04.2014, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla EČ P.. Postih si uplatnil z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. Uplatnil si však úhradu len vo výške 3.605,75 € ako snahu vyjsť klientovi čiastočne v ústrety a nie v plnej výške.

14. Zo správy o nehode spísanej vodičmi oboch vozidiel dňa 12.04.2014 súd zistil, že podľa zápisu na motorovom vozidle žalovaného neboli žiadne viditeľné poškodenie vozidla, na motorovom vozidle poškodenej W.. P. J. bol preliačený predný nárazník, ohnutý predný blatník. Zavinenie nehody priznal žalovaný, ktorý nacúval do motorového vozidla poškodenej.

15. Zo spisu poistnej udalosti poisťovne Generali súd zistil, že refundácia škody bola vykonaná v servise AUTO - IMPEX spol. s r. o., Bratislave, na základe faktúry č. XXXX/XX/XXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX na sumu 9.014,38 €.

16. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobnej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

17. Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. Podľa § 12 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

19. Podľa § 66 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný:

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,

g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,

h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

20. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej: a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

21. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

22. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 2 písm. f) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

25. Podľa § 4 ods. 1 Zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obe zúčastnené strany škodovej udalosti vyhodnotili výšku škody v rozsahu nižšom ako napokon bola servisom reálne vyčíslená. Obe strany mali rovnakú možnosť rozhodnúť sa či budú volať políciu, ak by dospeli k záveru, že je to nutné. Zákon zrejme vyžaduje, aby posúdenie vykonali účastníci dopravnej nehody. V tomto prípade posúdenie vykonali obaja účastníci. Nik z nich na privolaní polície netrval, ani ho nepožadoval. Naopak obaja účastníci zhodne spísali záznam o škodovej udalosti a v súlade s platným právom vychádzali z toho, že limit pre posúdenie udalosti ako dopravnej nehody naplnený nebol. Účastníci dohodli na tom, že škoda nepresiahla 3.990,- €, teda došlo len ku škodovej udalosti a nie k dopravnej nehode, účastníci sa dohodli na tom kto ju zavinil. V prípade škodovej udalosti, pri ktorej si jej účastníci splnili všetky povinností účastníka škodovej udalosti, a žiaden z vodičov zúčastnených vozidiel nie je zrejme pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, nie je potrebné vec ohlasovať policajtovi, nakoľko Policajný zbor nie je zákonom zmocnený na objasňovanie takejto udalosti. Účastníci škodovej udalosti si vzájomne preukážu svoju totožnosť a v prípade náhrady škody cestou poisťovne sa upovedomia o poisťovni, s ktorou majú uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zároveň sa odporúča dohodnúť ďalšie okolnosti náhrady škody. Ak niektorý z účastníkov dopravnej nehody má za to, že vzniknutá škoda je zrejme vyššia ako 3.990,- €, je nevyhnutné ohlásiť vec policajtovi. V prípade príchodu policajta na miesto dopravnej nehody je policajt povinný vykonať jej objasnenie len ak rozhodne, že táto škoda skutočne môže presahovať uvedenú sumu. Súd má za to, že ani policajt nie je odborníkom na ustálenie výšky škody, ak z pripojenej fotodokumentácie vykonanej bezprostredne po strete vozidiel bolo zrejmé, že na motorovom vozidle poškodenej bolo zjavné len povrchové poškodenie, obe vozidlá boli pojazdné, z poškodeného vozidla neunikali žiadne prevádzkové kvapaliny, nebola rozbitá alebo zlomená žiadna jeho časť a to ani len plastová. Na poškodené vozidlo musela pôsobiť sila rovnako veľká ako pôsobila na vozidlo žalovaného, čo je dané základnými zákonmi fyziky. Táto sila na vozidle žalovaného nespôsobila žiadne zrejmé poškodenie a aj to je dôvod, pre ktorý sa pri poctivom posúdení obe strany domnievali, že limit pre nutnosť hlásiť udalosť polícii naplnený nebol. Jeden z dôležitých rozdielov medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou je teda výška hmotnej škody na zúčastnených vozidlách vrátane prepravovaných vecí alebo hmotná škoda na inom majetku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že za dopravnú nehodu sa považuje až tá udalosť v cestnej premávke, ak takáto hmotná škoda prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. V zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- €. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy, čiže 2.660,- €. Škodou zrejme prevyšujúcou jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona sa rozumie suma 3.990,- €. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že v danom prípade nenastala situácia, kedy by bolo potrebné volať na ustálenie výšky škody políciu. Z likvidácie poistnej udalosti súd mal tiež nesporné, že poisťovňa poškodenej vôbec neskúmala, či všetky opravy a použité diely súviseli len s opravou tých častí vozidla, ktoré boli poškodené pri strete vozidiel dňa 12.04.2014 (poškodený nárazník a blatník), lebo tento vyčíslil náklady na opravu v celkovej sume 9.014,38 €, v tejto sume sú zahrnuté aj ďalšie opravy, ktoré pravdepodobne s poistnou udalosťou nesúviseli. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatky z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. V súlade s § 255 ods. 1 súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).