Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/116/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2017 prejednal sťažnosť odsúdeného

R. V.,

nar. XX.X.XXXX v H. V., t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3Nt/21/2016 zo dňa 26. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 4T/267/1992 zo dňa 6.10.1993 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 8To/2024/93 zo dňa 2. decembra 1993, právoplatných dňa 2. decembra 1993 bol R. V. uznaný vinným z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr.zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) spáchaného dňa 5.7.1991, pričom bolo u neho upustené od uloženia súhrnného trestu.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 399 ods. 2 Tr.por. zamietnutý návrh odsúdeného R. V. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci, pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr.por.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený R. V., ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť v prítomnosti aj svojho obhajcu pred súdom sa vyjadriť k dôvodu, pre ktorý žiadal povolenie obnovy konania.

Na verejnom zasadnutí konanom o návrhu, súd prvého stupňa aj vykonal potrebné dokazovanie smerujúce k tomu, že „novou skutočnosťou“ odôvodňujúcou obnovu konania má byť podľa odsúdeného skutočnosť, že dňa 5.7.1991, kedy sa stal skutok uvedený vo vyššie uvedenom rozsudku, mal byť vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.

Súd prvého stupňa v podrobnom písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dôkazy (obsah trestných spisov) a okolnosti, z ktorých vyplýva, že odsúdený sa dňa 5.7.1991 vo výkone trestu odňatia slobody nenachádzal. Okolnosť, že odsúdený bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený dňa 26.7.1990 a nie v roku 1991 (trestná vec Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 1T/464/88 a Okresného súdu Levice, sp.zn. 5Pp/219/90) vyplýva aj z obsahu vyšetrovacieho spisu v prejednávanej veci. Z pracovného posudku Slovenských uhoľných baní, Baňa Nováky, koncernový podnik zo dňa 21.5.1992 vyplýva, že odsúdený R. V., nar. XX.X.XXXX pracoval v Bani Nováky (úsek povrchových prevádzok) ako robotník od 1.10.1990 do 19.11.1990, kedy bol pre zlú pracovnú morálku prepustený. Taktiež zo správy Obecného úradu H. V. zo dňa 18.5.1992 vyplýva, že odsúdený R. V. bol dňa 22.1.1991 už na slobode, pretože ku tomuto dňu vykonal zmenu trvalého prihlásenia k pobytu (z Dolných Kočkoviec do Horných Vesteníc).

Pobyt odsúdeného na slobode po dni 26.7.1991 (podmienené prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), teda nevyplýva len zo správ justičných orgánov, resp. orgánov realizujúcich výkon trestu odňatia slobody, ale aj od zamestnávateľa odsúdeného a orgánu samosprávy.

V súvislosti s odôvodnením svojho rozhodnutia súd prvého stupňa správne poukázal aj na tú okolnosť, že v priebehu celého pôvodného trestného stíhania sa odsúdený R. V. ani „náznakom“ nebránil tým, že nebol, resp. vôbec nemohol byť dňa 5.7.1991 na mieste činu. Práve naopak vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odsúdený sám uviedol, že na mieste činu bol. Táto jeho výpoveď bola pritom aj v súlade s ostatnými usvedčujúcimi dôkazmi priamych svedkov.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.