Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27Sa-9-2021.pdf
PDF · 188.64 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX Radzovce, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. Augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 620 822 7124 0 zo dňa 23. februára 2021 takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca dňa 11. augusta 2020 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Lučenec o spísanie žiadosti o invalidný dôchodok, čím si podľa § 185 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) uplatnil nárok na invalidný dôchodok. O uplatnení nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol dňa 11. augusta 2020 vyhotovený záznam, nakoľko žiadosť o invalidný dôchodok nebolo možné spísať z dôvodu, že neboli predložené všetky doklady. Žiadosť o invalidný dôchodok na predpísanom formulári bola spísaná následne v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec dňa 15. októbra 2020 a bola doručená Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 22. októbra 2020. Žalobcov zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy na základe žalobcom predložených odborných nálezov a lekárskych správ, o čom bol vyhotovený Posudok zo dňa 15. októbra 2020 (ďalej aj „Posudok“) so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 30 %. Predmetný Posudok bol podkladom pre Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava 620 822 7124 0 zo dňa 06.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 15.10.2020 zamietnutá podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
2. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Lučenec zo dňa 15.10.2020 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Následne uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ, je obsahom pripojeného odborného Posudku o invalidite zo dňa 15.10.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s posúdením jeho zdravotného stavu a opísal svoj nepriaznivý zdravotný stav, pričom uviedol, že jeho zdravotné problémy pretrvávajú. K odvolaniu pripojil fotokópie odborných lekárskych nálezov, a to: lekárske nálezy z traumatologickej ambulancie MUDr. K. z 01.12.2020 a 21.10.2020, lekársky nález z traumatologickej ambulancie MUDr. Q. zo dňa 18.11.2020, lekársky nález z ambulancie vnútorného lekárstva MUDr. S. zo dňa 06.11.2019, lekárske nálezy internistu MUDr. Q. zo dňa 10.11.2020 a 03.12.2020, lekársky nález z neurologickej ambulancie MUDr. C. zo dňa 02.12.2020, lekársky nález z ortopedickej ambulancie MUDr. S. zo dňa 01.12.2020 a lekárske nálezy z psychiatrickej ambulancie MUDr. X. zo dňa 19.11.2020 a 28.10.2020.
4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec. Prvostupňový orgán verejnej správy nevyhovel odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. Zdravotný stav žalobcu bol následne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici, pričom žalobca bol posúdený v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie (pandémia COVID-19) a v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 26.01.2021 vyplýva, že v rámci hodnotenia zdravotného stavu žalobcu boli hodnotené lekárske nálezy z nasledovných vyšetrení: interné vyšetrenia zo dňa 06.11.2019 a 01.12.2020 (MUDr. S., VšNsP Lučenec), interné vyšetrenia zo dňa 10.11.2020 a 03.12.2020 (MUDr. Q., odborná ambulancia Fiľakovo), Prepúšťacia správa z hospitalizácie na oddelení ortopédie a úrazovej chirurgie od 07.11.2019 do 19.11.2019, traumatologické vyšetrenie zo dňa 14.05.2020 (MUDr. W., VšNsP Lučenec), traumatologické vyšetrenia zo dňa 29.07.2020, 23.09.2020 a 18.11.2020 (MUDr. Q., VšNsP Lučenec), traumatologické vyšetrenia zo dňa 21.10.2020 a 01.12.2020 (MUDr. K., VšNsP Lučenec), psychiatrické vyšetrenia zo dňa 28.10.2020 a 19.11.2020 (MUDr. X., VšNsP Lučenec), ortopedické vyšetrenie zo dňa 01.12.2020 (MUDr. S., odborná ambulancia Lučenec) a neurologické vyšetrenie zo dňa 02.12.2020 (MUDr. C., odborná ambulancia Lučenec), t j. lekárske vyšetrenia, ktoré boli predložené v administratívnom konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a boli predmetom posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj novo predložené lekárske nálezy, ktoré boli predložené po vydaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy v odvolacom konaní. Po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár na základe vyššie uvedených predložených lekárskych správ a nálezov vypracoval Odborný lekársky posudok zo dňa 26.01.2021, v ktorom uviedol, že nakoľko ide o jednostranné postihnutie s obmedzením hybnosti vpravo, pri röntgenologicky zhojenej zlomenine, v odborných nálezoch s odporúčaním bežnej chôdze, bez preukázania prípadnej ťažkej deformity alebo ťažkej poruchy chôdze, čo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30%, čo je dolná hranica možného rozpätia. Tiež uviedol, že pridružené ochorenia uvedené v anamnéze a diagnostickom závere svojím priebehom, charakterom ako aj dĺžkou liečby neodôvodňujú percentuálne zvýšenie. Z predmetného Odborného posudku vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 620 822 7124 0 zo dňa 23.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec dňa 22.12.2020, pričom tento posudkový lekár zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu a predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 26.01.2021 so záverom, že žalobca „bez závažnejšieho predchorobia a chronickej liečby v minulosti, sa podrobil operačnému zákroku dňa 11. novembra 2019 pri riešení trieštivej a dislokovanej zlomeniny pravej pätovej kosti po úraze. Pooperačné obdobie bolo protrahované, pre komplikované a spomalené hojenie s následným rozvojom poúrazovej algoneurodystrofie s komplexnou liečbou. Aktuálne traumatologické vyšetrenia - klinické, ako aj röntgenologické nálezy potvrdzujú
zhojenie zlomeniny s ponechaním osteosyntetického materiálu, s rozvojom poúrazovej artrózy v oblasti poškodeného členka so známkami osteoporózy, klinicky ale bez známok neurodeficitu na periférii, s dokumentovaným rozsahom hybnosti (plantárna flexia vpravo 120°, vľavo 150°, dorzálna flexia vpravo 0°, vľavo 20°). Nakoľko ide o jednostranné postihnutie s obmedzením hybnosti vpravo, ako je uvedené vyššie pri röntgenologicky zhojenej zlomenine, v odborných nálezoch s odporúčaním bežnej chôdze, bez preukázania prípadnej ťažkej deformity, alebo ťažkej poruchy chôdze, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30%, čo je dolná hranica možného rozpätia. Pridružené ochorenia, uvedené v anamnéze a diagnostickom závere, svojím priebehom, charakterom, ako aj dĺžkou liečby, neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: interné vyšetrenie MUDr. H., VšNsP Lučenec zo dňa 06.11.2019 a 01.12.2020, interné vyšetrenie MUDr. D., odborná ambulancia Fiľakovo zo dňa 10.11.2020 a 03.12.2020, Prepúšťacia správa z hospitalizácie na oddelení ortopédie a úrazovej chirurgie od 07.11.2019 do 19.11.2019, traumatologické vyšetrenie MUDr. I., VšNsP Lučenec zo dňa 14.05.2020, traumatologické vyšetrenie MUDr. K., VšNsP Lučenec zo dňa 29.07.2020, 23.09.2020 a 18.11.2020, traumatologické vyšetrenie MUDr. K., VšNsP Lučenec zo dňa 21.10.2020 a 01.12.2020, psychiatrické vyšetrenie MUDr. C., VšNsP Lučenec zo dňa 28.10.2020 a 19.11.2020, ortopedické vyšetrenie MUDr. S., odborná ambulancia Lučenec zo dňa 01.12.2020 a neurologické vyšetrenie MUDr. C., odborná ambulancia Lučenec zo dňa 02.12.2020. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je zlomenina pätovej kosti, ktorú zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 57 - Pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), písm. a)- jednostranné postihnutie, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, z percentuálneho rozpätia od 30% do 40%. Iné zdravotné ochorenia žalobcu - esenciálna hypertenzia 2. st. ESH/ESC, bolesti chrbtice predovšetkým v krčnej oblasti, gonartróza II.-III. stupňa (stav po atroskopiách v minulosti)), adaptačná a úzkostná porucha na liečbe od 28. októbra 2020, nie sú posudkovo závažné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je aj podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zdravotný stav žalobcu v súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, nepredložil žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Žaloba
6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.11.2019 bol prijatý na Oddelenie ortopédie a úrazovej chirurgie v Lučenci po úraze s trieštivou zlomeninou pravej päty, ale rana sa po operácii a rôznych liečebných procesoch nezahojila, pričom žalobca týždenne v ambulanciách úrazovej chirurgie absolvoval čistenie rany a preväzy. Ďalej uviedol, že po doručení Oznámenia o uplynutí podporného obdobia zo strany Sociálnej poisťovne požiadal dňa 15.10.2020 o invalidný dôchodok, keďže nemal inú možnosť, nakoľko hoci zlomenina bola údajne zahojená - držali a doteraz držia vsadené skrutky, chôdza bola a je možná len s barlami a stále chodí na čistenie nezahojenej rany. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žiadosť o invalidný dôchodok mu bola zamietnutá, pričom žalobca z Posudku, ktorý bol priložený k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zistil, že z odovzdaných lekárskych správ (bolo ich vyše 40) posudkový lekár vybral 3, podľa žalobcu pre nich vyhovujúce a na základe toho bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. Žalobca tvrdil, že sa s posudkovým lekárom nikdy nestretol, nevyšetril ho a nemohol ani objektívne posúdiť stav žalobcu. Potrebné správy a potvrdenia
preberali od žalobcu asistentky. Žalobca ďalej uviedol, že po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy tiež nebol predvolaný na lekárske vyšetrenie k posúdeniu jeho skutočného zdravotného stavu, iba dostal Oznámenie, že odvolanie žalobcu postupujú posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava a následne, že odvolanie predkladajú na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Nakoniec bolo žalobcovi dňa 01.03.2021 doručené rozhodnutie, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalobca v žalobe tvrdil, že aj napriek viac ako ročnej liečbe na úrazovej chirurgii má stále problém s celkovou chôdzou, udržaním rovnováhy, stav sa mu zhoršil natoľko, že pohybovať sa môže len s barlami a tieto ťažkosti sa odzrkadlili už aj na jeho psychike. Uviedol, že bol nútený požiadať o pomoc psychiatra, aby zvládol svoju ťažkú fyzickú záťaž aj po psychickej stránke a momentálne je už aj v liečbe psychiatra. Ďalej žalobca uviedol, že zhoršenie jeho stavu sa odráža aj pri bežných činnostiach z dôvodu slabých nôh, občasné trasenie rúk, ťažké udržanie rovnováhy aj s barlami. Z tohto dôvodu bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení, kde mu odporučili cestou k pohybu doplniť k barlám aj chodítko. Vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalobca preveriť správnym súdom. K žalobe žalobca priložil Lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 19.11.2019, Oznámenie o uplynutí podporného obdobia zo dňa 07.05.2020, Lekárske správy - psychiatrická liečba, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 06.11.2020, kópiu odvolania zo dňa 15.12.2020, Oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 28.12.2020, Lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 08.04.2021 a Prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia zo dňa 16.04.2021. Na výzvu správneho súdu o odstránenie vád žaloby (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/9/2021-19 zo dňa 18.05.2021) žalobca v podaní doručenom správnemu súdu 14.06.2021 uviedol, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola určená bez preskúmania zdravotného stavu na minimum zo stanoveného rozpätia, t. j. na 30 % a poukázal na to, že bola možnosť mu uvedené percento zvýšiť o 10 % za ostatné diagnózy. Poukázal aj na to, že má už nové diagnózy a podal novú žiadosť o invalidný dôchodok.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.07.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Opísal priebeh administratívneho konania a k správnej žalobe žalobcu uviedol, že dôvodom posúdenia zdravotného stavu žalobcu v Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec dňa 15.10.2020 bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok z toho istého dňa. V súvislosti s opatreniami prijatými v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný v jeho neprítomnosti, pričom uvedený postup bol zachovaný v pobočke žalovaného, Lučenec, aj vo vysunutom pracovisku žalovaného, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici pri posúdení zdravotného stavu žalobcu na základe odvolania zo dňa 08.12.2020. Žalovaný uviedol, že podkladom pre objektívne posúdenie zdravotného stavu (žalobcu) boli odborné lekárske nálezy zamerané na objektivizáciu žalobcových somatických (telesných) problémov. Pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne považovali za rozhodujúce zdravotné postihnutie poškodenie funkcie pravej nohy po zlomenine pätovej kosti, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (kapitola XV, oddiel G, položka 57, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., zákonom stanovené rozpätie pre toto ochorenie je od 30% do 40%). Žalovaný zopakoval hodnotenie zdravotného stavu žalobcu a závery posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici uvedené v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 26.01.2021. Podľa názoru žalovaného bol zdravotný stav žalobcu posúdený správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný následne vo vyjadrení uviedol, že v priebehu roka 2021 došlo k zásadnej zmene zdravotného stavu žalobcu v dôsledku rozvoja Guillain Barrého syndrómu. Novo diagnostikované ochorenie bolo potvrdené počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v apríli 2021. Jedná sa o vzácne zápalové ochorenie, ktoré postihuje nervový systém. Syndróm sa často vyskytuje pri infekciách, najmä vírusových, môže sa vyskytnúť aj pri otravách, jeho výskyt je popísaný aj po vakcínach. Žalovaný uviedol, že na základe novej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok bol zdravotný stav žalobcu znovu posúdený dňa 19. júla 2021 a bol uznaný invalidným od 08. apríla 2021 s celkovou MPSVZČ 60%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie nervového systému, Guillain Barrého syndróm (G 61.0) s chabou paraparézou dolných končatín stredne ťažkého stupňa, mal žalobca stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 50% (kapitola VI, oddiel B, položka 7, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., rozpätie je od 35% do 50%). Za ostatné zdravotné
postihnutia mal žalobca zvýšenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Následne sa žalovaný vyjadril, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30%. Žalovaný tiež uviedol, že v súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a v záujme zamedzenia možného šírenia ochorenia a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 04. apríla 2020, bol zdravotný stav žalobcu posúdený v jeho neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. Podľa žalovaného však uvedená skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný preto dospel k záveru, že odvolací orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia boli vykonané spôsobom súladným so zákonom č. 461/2003 Z. z..
8. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 01. marca 2022 žalovaný predložil správnemu súdu Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 620 822 7124 0 zo dňa 17. augusta 2021 (uvedené vo vyjadrení žalovaného k žalobe), ktorým bol žalobcovi na základe novej žiadosti podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003Z. z. priznaný invalidný dôchodok v sume 224,00 Eur mesačne od 08. apríla 2021, a to na základe Lekárskej správy - odborného posudku o invalidite zo dňa 19. júla 2021, vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, ktorým bola stanovená MPSVZČ 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9. Správny súd vzhľadom na vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 17.08.2021 (špecifikované v bode 8. tohoto rozsudku), ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok na základe novej žiadosti od 08. apríla 2021, vyzval žalobcu, aby správnemu súdu oznámil, či trvá na podanej žalobe. Žalobca e-mailovým podaním doručeným správnemu súdu 06. mája 2002 označeným ako „späťvzatie“ oznámil, že žalobu vo veci 27Sa/9/2021 proti Sociálnej poisťovni berie späť. Keďže predmetné podanie žalobcu bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a žalobca dodatočne v lehote 10 dní nedoručil správnemu súdu späťvzatie žaloby v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, správny súd na uvedené podanie žalobcu označené ako „späťvzatie“ zo dňa 06. mája 2021 s poukazom na § 56 ods. 2 SSP nemohol prihliadnuť.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobca v žalobe nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 21.04.2022. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 24.05.2022 v súlade s § 137 ods. 3 veta druhá SSP.
11. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa
správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného dôchodku a jej prílohami, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení, lekárskymi nálezmi a prepúšťacou správou) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).
12. Podľa § 2 ods. 1,2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 134 ods. 1,2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, podľa písm a) ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a),2,3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie podľa písm. a )rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
18. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
19. Podľa § 70 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.07.2020 (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) (1)Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
20. Podľa § 71 ods. 1,2,3,4,5,6,7,8,9 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3 )Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4 )Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
21. Podľa § 153 ods. 3 písm. a),5,8 Zákona o sociálnom poistení (1)Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (5)Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
22. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
23. Podľa § 195 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení (1)Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
24. Podľa § 196 ods. 1,6,7 Zákona o sociálnom poistení (1)Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(6)Poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
25. Podľa § 209 ods. 1,2,3,4 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
26. Podľa § 218 ods. 1,2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
27. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV.: Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - Postihnutie končatín, položka 57. - Pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie nohy s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), písm. a/ - jednostranné postihnutie, je miera poklesu zárobkovej činnosti v rozpätí 30 až 40 %.
28. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca podanou správnou žalobou vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy. Namietal, že nebol predvolaný na lekárske vyšetrenie k posudkovým lekárom, a preto bol jeho zdravotný stav posúdený neobjektívne, len na základe niektorých odovzdaných lekárskych správ. Namietal stanovenú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %, ako aj nezohľadnenie ďalších ochorení, za ktoré bola možnosť zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. V žalobe poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav, prejavy jeho ochorení a predložil lekárske správy, ktoré boli predložené už v administratívnom konaní, ako aj nové lekárske správy, vystavené po vydaní rozhodnutia žalovaného (lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 08.04.2021, z psychiatrického vyšetrenia z 03.03.2021 a 07.04.2021 a Prepúšťaciu správu zo Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec zo 16.04.2021).
29. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným. Poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a je uvedená v percentuálnom vyjadrení. V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia na základe vyššie uvedených vyšetrení a ich záverov, ako aj na podklade dostupných žalobcom v administratívnom konaní predložených lekárskych správ, nálezov a vyšetrení, teda postupom súladným s § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, bolo u žalobcu opakovane zistené, že žalobca nie je invalidný podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom odborné posudky posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj posudkového lekára žalovaného dospeli k záveru, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj MPSVZČ) vo výške 30 %, pričom posudkoví lekári prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného dospeli zhodne k záveru (na základe lekárskych správ predložených v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa i v odvolacom konaní - novopredložené lekárske správy), že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % bola stanovená za rozhodujúce zdravotné postihnutie: Choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV., oddiel G - Postihnutie končatín, položka 57 - Pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), písm. a/ jednostranné postihnutie, uvedené v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy v Posudku z 15.10.2020 uviedol: „58-ročný účastník konania s učňovským vzdelaním v minulosti, bez významnejšieho predchorobia, v novembri 2019 utrpel úraz pravej nohy po páde z rebríka - došlo k trieštivej zlomenine pätovej kosti, pre ktorú podstúpil 11.11.2019 operačné riešenie. Nasledujúce obdobie bolo komplikované spomaleným hojením operačnej rany, ktoré si vyžiadalo pravidelné preväzy. Posledná traumatologická kontrola zo septembra 2020 popisuje ranu už zhojenú, röntgenologicky zlomenina zhojená, funkčný deficit je ľahkého stupňa, chôdza je voľná, bez opory. Z posudkového hľadiska stanovujeme vzhľadom na uvedené ľahké funkčné postihnutie v oblasti jednej nohy, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici danej kapitoly, invalidita nevzniká.“ Posudkový lekár žalovaného v Odbornom lekárskom posudku z 26.01.2021, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalovaného uviedol: „58-ročný účastník konania bez závažnejšieho predchorobia a chronickej liečby v minulosti sa podrobil operačnému zákroku dňa 11.11.2019 pri riešení trieštivej a dislokovanej zlomeniny pravej pätovej kosti po úraze. Pooperačné obdobie bolo protrahované, pre komplikované a spomalené zhojenie s následným rozvojom poúrazovej algoneurodystrofie s komplexnou liečbou. Aktuálne traumatologické vyšetrenia - klinické ako aj röntgenologické nálezy potvrdzujú zhojenie zlomeniny s ponechaním osteosyntetického materiálu, s rozvojom poúrazovej artrózy v oblasti poškodeného členka so známkami osteoporózy, klinicky ale bez známok neurodeficitu na periférii s dokumentovaným rozsahom hybnosti (plentárna flexia vpravo 120 stupňov, vľavo 150 stupňov, derzoálna flexia vpravo 0 stupňov, vľavo 20 stupňov). Nakoľko ide o jednostranné postihnutie s obmedzením hybnosti vpravo, ako je uvedené vyššie, pri röntgenologicky zhojenej zlomenine, v odborných nálezoch s odporúčaním bežnej chôdze, bez preukázania prípadnej ťažkej deformity, alebo ťažkej poruchy chôdze, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %, čo je dolná hranica možného rozpätia. Pridružené ochorenia uvedené v anamnéze a v diagnostickom závere svojím priebehom, charakterom ako aj dĺžkou liečby neodôvodňujú percentuálne zvýšenie.“ Na základe vyššie uvedených skutočností v odbornom posudku posudkový lekár žalovaného uviedol záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil v percentách vo výške 30 %. Z obsahu odborného posudku vyplýva, že nebola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (vzhľadom na iné zdravotné postihnutia).
30. Zákon č. 461/2003 Z. z. v § 71 ods. 3 a nasl. upravuje postup pri posudzovaní, resp. určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nevyhnutnou požiadavkou na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku (v tomto prípade o invalidný dôchodok). Orgán verejnej správy vykonáva dokazovanie v zmysle § 196 a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálnom poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 Zákona o sociálnom poistení). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby okrem iného spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na základe predložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie, záverov odborných lekárov, ako aj v odôvodnených prípadoch z vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v
prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 % v prípadoch, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
31. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa) ide o invalidnú osobu, alebo nie, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vychádzajúc aj z ustálenej judikatúry správnych súdov posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy), a to vzhľadom na námietku žalobcu, ktorý vyslovil nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %, s nevyužitím možnosti zvýšiť túto o 10 % za iné ochorenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že nie je v jeho právomoci určovať výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v tomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy, resp. posudkových lekárov sociálneho poistenia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podľa § 135 ods. 1a 2 Správneho súdneho poriadku je správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. ku dňu 01.03.2021, kedy bolo rozhodnutie žalovaného podľa originálu doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného doručené.
32. Žalobca v žalobe namietal objektivitu posúdenia jeho zdravotného stavu z dôvodu, že posudkový lekár vybral len tri (bližšie žalobcom nekonkretizované) lekárske správy z ním predložených viac ako 40 lekárskych správ a z dôvodu, že nebol osobne vyšetrený ani posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy ani žalovaného. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že osobná účasť účastníka konania na posudzovaní jeho zdravotného stavu v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti sama osebe nemusí mať vplyv na úplnosť a správnosť, ani na objektívnosť zistenia skutkového stavu. V preskúmavanom prípade bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely rozhodovania o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku vykonané v neprítomnosti účastníka konania (žalobcu) v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie (pandémia Covid-19), ktorý postup bol v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z., z ktorého vyplýva, že počas krízovej situácie sa ustanovenie § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5, časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú, teda osobná účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná, a to ani za takých okolností, ak o to žalobca požiada. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť teda postupoval tak prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný v súlade so zákonom, ak bol zdravotný stav žalobcu posúdený v jeho neprítomnosti a to na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. Správny súd nezistil, že by uvedená skutočnosť mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
33. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vo svojom Odbornom posudku z 15.10.2020, ktorý tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, vychádzal z nasledovných, žalobcom predložených lekárskych správ: Lekárska prepúšťacia správa vydaná po ukončení hospitalizácie žalobcu vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Lučenec, oddelenie ortopédie a úrazovej chirurgie A zo dňa 19.11.2019, lekárska správa zo 06.11.2019 ambulancia vnútorného lekárstva VšNsP Lučenec MUDr. S., lekárska správa z vyšetrenia zo 14.05.2020 traumatologická ambulancia VšNsP Lučenec MUDr. W., lekárska správa z vyšetrenia z 23.09.2020 a z 29.07.2020 z traumatologickej ambulancie VšNsP Lučenec MUDr. Q., t. j. z piatich aktuálnych lekárskych správ - nálezov, z ktorých (rovnako ako aj z ostatných žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov časovo predchádzajúcich vyššie uvedeným aktuálnym lekárskym správam) vyplýva rovnaká diagnóza, a to S 920 zlomenina pätovej kosti, a preto na základe uvedených nálezov stanovil v súlade s obsahom predložených lekárskych správ rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 57, písm. a/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % (z rozpätia 30 % až 40 %), pričom v odbornom posudku odôvodnil, prečo bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Takýto záver zodpovedá obsahu predložených lekárskych správ
nachádzajúcich sa v administratívnom spise prvostupňového orgánu verejnej správy, a preto správny súd na základe uvedenej (všeobecnej) námietky žalobcu nezistil dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplýva, že posudkový lekár žalovaného vo svojom odbornom posudku zo dňa 26.01.2021, ktorý vychádzal zo žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj z aktuálnych lekárskych nálezov predložených žalobcom v odvolacom konaní tak, ako boli špecifikované v tomto odbornom lekárskom posudku, (pričom žalobca v žalobe vo vzťahu k posúdeniu jeho zdravotného stavu z predložených lekárskych správ uvedených v odbornom lekárskom posudku žalovaného neuviedol žiadne námietky), stanovil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu (zhodne s posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy) podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 57, písm. a/ prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30 %( z rozpätia 30 % až 40 %) s tým, že za iné zdravotné postihnutie nebola percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená. Takýto záver zodpovedá obsahu lekárskych správ predložených žalobcom, špecifikovaným v odbornom lekárskom posudku žalovaného v časti „Lekárske vyšetrenia“, ktoré posudkový lekár žalovaného zhodnotil za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobcu, pričom tieto lekárske správy sa nachádzajú v administratívnom spise žalovaného. Posudkový lekár žalovaného v predmetnom Odbornom lekárskom posudku z 26.01.2021 uviedol hodnotenie zdravotného stavu žalobcu v časti „Posudok“, vrátane odôvodnenia, z akého dôvodu určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %, t. j. na dolnej hranici možného rozpätia z dôvodu, že „ide o jednostranné postihnutie s obmedzením hybnosti vpravo, ako je uvedené vyššie pri röntgenologicky zhojenej zlomenine, v odborných nálezoch s odporúčaním bežnej chôdze, bez preukázania prípadnej ťažkej deformity, alebo ťažkej poruchy chôdze.“ Posudkový lekár žalovaného zároveň v tejto časti posudku uviedol, že „pridružené ochorenia uvedené v anamnéze a v diagnostickom závere svojím priebehom, charakterom ako aj dĺžkou liečby neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu“ (t.j. uviedol, z akého dôvodu nepostupoval podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení). Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného na základe uvedenej námietky žalobu, v ktorej namietal neobjektívne posúdenie jeho zdravotného stavu a percentuálnej výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.
34. Zdravotné ťažkosti žalobcu vyplývajú najmä z lekárskych správ špecifikovaných v odbornom lekárskom posudku žalovaného: z interného vyšetrenia zo dňa 06.11.2019 a následne zo dňa 01.12.2020 MUDr. S. H., z interného vyšetrenia zo dňa 10.11.2020 a zo dňa 03.12.2020 MUDr. Q., z Prepúšťacej správy z hospitalizácie na oddelení ortopédie a úrazovej chirurgie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec od 07.11.2019 do 19.11.2019, z traumatologického vyšetrenia zo dňa 14.05.2020 MUDr. W., z traumatologického vyšetrenia zo dňa 29.07.2020, zo dňa 23.09.2020, zo dňa 18.11.2020 MUDr. Q., z traumatologického vyšetrenia zo dňa 21.10.2020 a zo dňa 01.12.2020 MUDr. K., z psychiatrického vyšetrenia MUDr. X., Všeobecná nemocnica v poliklinikou Lučenec zo dňa 28.10.2020 a zo dňa 19.11.2020, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 01.12.2020 MUDr. S. a z neurologického vyšetrenia zo dňa 02.12.2020 MUDr. C., t.j. z lekárskych nálezov a správ uvedených v Odbornom lekárskom posudku žalovaného zo dňa 26.01.2021, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie žalovaného. Posudkový lekár žalovaného v Lekárskej správe z 26.01.2021 časť „Osobná anamnéza“ uvádza: „Podľa predloženej zdravotnej dokumentácie účastník konania prekonal bežné detské ochorenia. V minulosti mal vykonané opakované zákroky na kolenách, naposledy v roku 2013 artroskopia ľavého kolena, vykonaná adheziolyza pri rozvoji artrózy. Následné nedokumentované prípadné obmedzenia alebo prípadná liečba. Ostatné ortopedické vyšetrenie je zo dňa 01.12.2020, kde podľa klinického nálezu a RTG je stav hodnotený ako artróza kolien II.-III. stupňa, ale bez výraznejšieho obmedzenia hybnosti. Dňa 02.12.2020 absolvoval ambulantné neurologické vyšetrenie, klinicky zdokumentovanými bolesťami chrbtice, predovšetkým v krčnej oblasti, nevykonané žiadne zobrazovacie vyšetrenia. Predložené boli opakované interné vyšetrenia z novembra 2019, predoperačné vyšetrenie, potvrdzujúce kardiopulmunálne kompenzovaný stav, možnosť chronického zápalu priedušiek pri fajčení, zvýšeného hodnoty glykémie v sledovaní. V novembri a v decembri 2020 interné nálezy zamerané na hypertenziu, ktorá je hodnotená na úrovni 2. stupňa ESH/ESC po začatí liečby s pozitívnym efektom. Dňa 28.10.2020 absolvoval prvé psychiatrické vyšetrenie pre adaptačné poruchy a inú zmiešanú úzkostnú poruchu. Z tohto dôvodu začatá liečba, ktorá pokračuje.“ V časti „Terajšie ochorenie“ posudkový lekár žalovaného uvádza, že „účastník konania bol od 07.11.2019 do 19.11.2019 hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie po páde z rebríka (31.10.2019). Pri potvrdenej trieštivej zlomenine
pravej pätovej kosti s posunom. Operačné riešenie bolo dňa 11.11.2019. Pooperačné obdobie bolo komplikované spomaleným hojením (persecundam) s pravidelnými odbornými kontrolami, postupne so zhojením, s ponechaním osteosyntetického materiálu v oblasti zlomeniny. Vykonaným traumatologickým vyšetrením zo septembra 2020 je RTG vyšetrením potvrdené zhojenie zlomeniny, rozvoj artrózy, známky osteoporózy, klinicky bez známok periférneho deficitu nervov s miernym obmedzením hybnosti vpravo. Ostatné traumatologické vyšetrenie zo dňa 01.12.2020 - klinický stav nezmenený, RTG potvrdené ponechané osteosyntetického materiálu pri zhojenej zlomenine.“ Z lekárskych správ týkajúcich sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu (podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 57, písm.a/ Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení) vyplýva diagnostický záver: zlomenina pätovej kosti s tým, že „pooperačné obdobie komplikované spomaleným hojením operačnej rany vyžadujúcim dlhodobé preväzy, rana zhojená persecundam a známkami poúrazovej algoneurodystrofie. Na RTG zlomenina zhojená, osteosyntetický materiál in situ, prítomné známky alokalkaneálnej arthrózy a preriednutie kostnej štruktúry talu, kalkanea a tarzálnych kostí. Lokálne perimaleolárny opuch, operačná rada zhojená percecundam, prsty primerane kolorované, teplé bez známok periférneho nervového deficitu (traumatologické vyšetrenie z 23.09.2020), resp. „rana a hojí sekundárne, suchá krusta, mierny opuch päty, odporúčaná liečba ďalej, bežná chôdza“( traumatologické vyšetrenie z 21.10.2020), „perzistujúci opuch chrbta nohy a perimaleolárne, v oblasti operačnej rany internitentná sekrécia. Na RTG prítomná zhojená zlomenina s pretrvávajúcou lokálnou osteoporózou v rámci CRPS, OM in situ“ (traumatologické vyšetrenie z 18.11.2020) a „klinický nález ako 23.09.2020, RTG - osteosyntetický materiál v pätovej kosti ponechaný, lokálna osteoporóza, zlomenina zhojená“ (traumatologické vyšetrenie z 01.12.2020). Z vyššie uvedených lekárskych správ i odborného lekárskeho posudku žalovaného vyplýva, že uvedenému zistenému stavu pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, pričom dolnú hranicu percentuálneho rozpätia posudkový lekár žalovaného určil vzhľadom na „jednostranné postihnutie s obmedzením hybnosti vpravo, pri röntgenologicky zhojenej zlomenine, v odborných nálezoch s odporúčaním bežnej chôdze, bez preukázania prípadnej ťažkej deformity alebo ťažkej poruchy chôdze.“ Tak ako bolo už vyššie uvedené, pridružené ochorenia uvedené v anamnéze a v diagnostickom závere svojím priebehom a charakterom ako aj dĺžkou liečby podľa posudkového lekára žalovaného neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uvedeného žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) nezistil dôvody, pre ktoré by bol žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Závery posudkového lekára žalovaného uvedené v Odbornom lekárskom posudku z 26.01.2021 sú v korelácii so žalobcom predloženými lekárskymi nálezmi a správami, zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %, pričom pridružené ochorenia neboli vzhľadom na svoj priebeh, charakter ako aj dĺžku liečby zhodnotené ako posudkovo závažné. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola tak posudkovým lekárom žalovaného (ako i posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy) určená vo výške 30%, z čoho vyplynul záver, že žalobca ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného nebol invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tento záver bol v čase vydania rozhodnutia žalovaného výsledkom správneho právneho posúdenia veci vychádzajúceho z riadne zisteného skutkového stavu. Správny súd zdôrazňuje, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to s poukazom na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
35. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia i opatrení iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia, alebo opatrenia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takého rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verenej správny predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v
správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verenej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
36. Vzhľadom na uvedené, ako i vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja percentuálna výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto atribúty spĺňa. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní, či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (Sociálna poisťovňa). Predmetnom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok.
37. Podľa § 184 ods. 1 a 5 a § 196 ods. 1 a 6 Zákona o sociálnom poistení je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (v tomto prípade na invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobcu bolo v konaní o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku predložiť konajúcemu orgánu verejnej správy a posudkovým lekárom sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o jeho zdravotnom stave vo vzťahu k určeniu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na posúdenie, či žalobcom namietané neobjektívne zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobcu mal vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanoveniu percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom administratívnom spise zodpovedajúci podklad, to znamená, napr. lekárska správa, alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by takýto záver bol správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností zrejmý. Z tohto dôvodu preto nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne posúdené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek sociálnej poisťovne, posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu, vrátane relevantných lekárskych správ, t. j. aj lekárskych správ predložených v odvolacom konaní a po zvážení všetkých okolností prípadu, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného objektivizovaného zdravotného stavu žalobcu ku dňu vydania uvedených posudkov a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudky orgánov verejnej správy konštatujú zistený zdravotný stav žalobcu, ako aj určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30%. Odborný posudok žalovaného konštatuje zistený aktuálny zdravotný stav žalobcu po predložení nových (v prvostupňovom konaní nepredložených) lekárskych správ, t. j. lekárskych správ predložených až v odvolacom konaní, z ktorých záverov posudkový lekár žalovaného konštatoval záver, ktorý je identický s záverom posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy. Z vykonaných dôkazov - odborných lekárskych nálezov a správ, ktorých závery boli premietnuté aj v odborných posudkoch posudkových lekárov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: Choroby podporného a pohybového aparátu. Postihnutie končatín. Pesequinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej kosti, podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), jednostranné postihnutie podľa kapitoly XV., oddiel G, položka 57, písm. a) Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Vychádzajúc z uvedeného bol postup vo veci konajúcich posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu súladný s citovaným ustanovením § 71 Zákona o sociálnom poistení.
38. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na závažnosť svojho zdravotného stavu, na preukázanie ktorého predložil v administratívnom konaní už predložené lekárske správy a nálezy, ako aj nové, v administratívnom konaní nepredložené správy resp. nové lekárske správy osvedčujúce aktuálny
zdravotný stav žalobcu na základe lekárskych vyšetrení vykonaných až po vydaní rozhodnutia žalovaného (lekárska správa z neurologickej ambulancie zo dňa 08.04.2021, prepúšťacia správa z neurologického oddelenia Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec zo dňa 16. 04. 2021, resp. lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 03.03.2021 a zo dňa 07.04 2021 MUDr. X.), ktorými osvedčoval jeho zhoršený zdravotný stav (a to aj v nadväznosti na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), správny súd tak, ako už bolo vyššie uvedené uvádza, že žalobcom predložené lekárske správy, ktoré boli predložené v administratívnom konaní, už boli predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti, výsledkom ktorého posúdenia boli vydané posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového orgánu verenej správy resp. rozhodnutia žalovaného, a pokiaľ žalobca k žalobe predložil nové lekárske správy, ktorými osvedčoval svoj terajší zdravotný stav, prípadne jeho zhoršenie, správny súd k takýmto novým lekárskym správam nemohol prihliadnuť pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1 a 2 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), a teda správny súd nemohol prihliadať k lekárskym správam z vyšetrení, ktoré boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného.
39. Pre úplnosť správy súd uvádza, že z vyjadrenia žalovaného, ako aj z listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že žalobca požiadal novou žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Lučenec dňa 19.07.2021, o priznanie invalidného dôchodku, na základe ktorej skutočnosti bolo vykonané posúdenie žalobcovho aktuálneho zdravotného stavu, o čom posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 19. 07.2021 vyhotovil Lekársku správu - Odborný posudok o invalidite, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v apríli 2021 akútne hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre ochabnutie dolných končatín s prevahou na ľavej, stav zhodnotený ako Guillen Barré syndróm, čo je akútne zápalové postihnutie periférnych nervov, vrátane miechových koreňov. Napriek liečbe pretrváva stredne ťažké neurologický deficit na dolných končatinách, chôdza je paretická, možná len s oporou dvoch barlí. Pridruženým ochorením je ankciózna porucha v ambulantnej liečbe psychiatra. Postihnutie nervov považoval posudkový lekár žalovaného v čase vydania Odborného posudku o invalidite (19.07.2021 za rozhodujúce, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil podľa kapitoly VI. Choroby nervového systému oddiel B - Poškodenia miechy, položka 7 Paréza, písm.b): stredne ťažká, vo výške 50% a v percentuálnom zhodnotení využil možnosť zvýšenia o 10% za ostatné choroby (ankciózno depresívna porucha, dorzopatia), takže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola stanovená vo výške 60% odo dňa hospitalizácie na neurologickom oddelení 08.04.2021. Na základe uvedeného posudkový lekár žalovaného v predmetnom posudku v závere uviedol, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo následne vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 628227124 0 zo 17. augusta 2021, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 08. 04. 2021 v sume 224 € mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd vyzval žalobcu na vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe, na základe čoho žalobca e-mailovým podaním doručeným správnemu súdu dňa 06.05.2022 oznámil, že žalobu vo veci 27Sa 9/2021 proti Sociálnej poisťovni „berie späť “. Vzhľadom na to, že predmetné podanie bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a žalobca dodatočne v lehote 10 dní nedoručil správnemu súdu späťvzatie žaloby v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, správny súd na uvedené podanie označené ako „späťvzatie“ zo dňa 06.05.2021 s poukazom na § 56 ods. 2 SSP nemohol prihliadnuť ( ako je uvedené aj v bode 9 tohto rozsudku).
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho konania správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. K vydaniu nového rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi došlo na základe zhoršenia jeho zdravotného stavu až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá skutočnosť bola preukázateľne osvedčená Odborným lekárskym posudkom Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 19.07.2021.
41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).