Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36C-151-2012.pdf
PDF · 97.93 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/151/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1 Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia škody vo výške 175,-€ a nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 €.
2 Žalobca poukázal na to, že Okresný súd Pezinok nesprávne úradne postupoval, keďže nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na dobu rozhodovania súdu o jeho návrhu. Tvrdil, že v čase omeškania súdu s rozhodnutím sa nachádzal v stave právnej neistoty, pričom počas tohto obdobia musel prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky. Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil 70,- eur, na udržanie a správu informačného systému 40,- eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil 15,- eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne 175,- eur. Ďalej žalobca vo svojom návrhu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, pričom neskorým ukončením postupu zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Ďalej nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy (663,84€) vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, v zmysle ktorej si uplatňuje sumu 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.
3 Žalovaná vo vyjadrení k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vo veci nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote uviedla, že s poukazom na § 44 ods. 9 Exekučného poriadku má exekučný súd povinnosť v rozhodnutí o zmene exekútora poveriť exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Pokiaľ aj v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, bolo to spôsobené predovšetkým tým, že pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. Žalobca mohol podať účinný prostriedok nápravy a podať predsedovi súdu sťažnosť. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Pôvodný súdny exekútor pritom vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. K otázke vyčíslenia škody ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva pre všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za udržanie informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobca ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaná preto považuje konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania žalobcu, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, žalovaná uviedla, že žalobcovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pričom si uplatnila náhradu trov konania.
4 Súd uvádza, že vo vzťahu k žalobcom podanej žalobe neboli dôvodné námietky žalovanej, ktorá považovala žalobný návrh žalobcu za zmätočný z dôvodu, že v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučných podaní a nie je presne opísaný priebeh exekučného konania. Hoci sa žalobca vo svojom žalobnom návrhu skutočne obmedzil len na to, že napriek tomu, že mu musela byť známa spisová značka, túto súdu neuviedol, bolo možné z jeho návrhu identifikovať, o aké exekučné konanie na súde ide, keďže označenie oprávnenej a povinnej osoby, ako aj čísla spisu exekútora bolo spôsobilé takýto spis nezameniteľne identifikovať v registroch súdu. Preto nešlo o absolútnu zmätočnosť, resp. neúplnosť
návrhu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať nemožnosť presnej identifikácie ním tvrdeného exekučného konania a ktorú by bolo možné považovať za takú vadu jeho návrhu, ktorá by spôsobovala nemožnosť pokračovania v konaní podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku, resp. resp. nutnosť jeho odmietnutia podľa § 129 Civilného sporového poriadku.
5 Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 19.9.2017, pričom podaním doručeným súdu dňa 11.9.2017 advokát žalobcu žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 11.9.2017. Súd preto pojednával v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti strán a ich zástupcov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 31Er/877/2008, znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej Univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo 17. januára 2014, ako aj s podaniami strán, pričom z takto vykonaného dokazovania mal za preukázaný tento skutkový stav:
6 Z vykonaného dokazovania spisu Pezinok sp.zn. 31Er/877/2008 bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 26.6.2006. Poverenie bolo vydané dňa 25.8.2006. Dňa 2.11.2009 bol súdu doručený návrh súdu na zmenu exekútora, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 15.10.2010 s tým, že mu bolo vyhovené, čomu predchádzalo to, že súd žiadal dňa 11.11.2009 pôvodného exekútora JUDr. Branislava Plška o exekútorský spis EX 155/2006, vyčíslenie trov exekúcie a vrátenie originálu poverenia, ktoré boli súdu doručené dňa 10.12.2009. Z vykonaného dokazovania znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej Univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo 17. januára 2014 vyplynulo, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi , pričom túto diferencoval podľa typu jednotlivých žalôb. Pri žalobách ZE boli uvedené sumy v Eur na jednu žalobu pri jednotlivých položkách: Mzdové náklady
- 5,07, Náklady na tlač 5,31, Náklady na úpravu informačného systému 13,86, Náklady na poštovné- 3,01, Náklady na telekomunikačné služby -4,43, spolu teda celkovo za všetky položky 31,68 € na jednu žalobu.
7 Súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledovné právne normy: Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
8 Zo zistených skutočností je zrejmé, že tvrdenia žalobcu o konaní Okresného súdu Pezinok sú správne. Žaloba však nie je dôvodná, keďže nekonanie Okresného súdu Pezinok nebolo spôsobilé vyvolať u žalobcu vznik škody. Z vykonaného dokazovania skutočne vyplynulo, že súd v predmetnom exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, pričom o zmene súdneho exekútora rozhodol po uplynutí tejto lehoty. Z § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci musia byť splnené zároveň tri podmienky, a to buď nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Okresný súd Pezinok skutočne nerozhodol o návrhoch žalobcu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, pričom o zmene súdneho exekútora rozhodol po uplynutí tejto lehoty. Uvedené konanie súdu je skutočne konaním, ktoré vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže Okresný súd Pezinok ako orgán verejnej moci nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Žalobca tvrdil, že týmto mu bola spôsobená škoda spočívajúca v tom, že boli vynaložené pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému v hodnote 70,- eur, na udržanie a správu informačného systému vynaložil 40,- eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil 15,- eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne 175,- eur. Z vykonaného dokazovania a ani z tvrdení žalobcu nevyplynulo, akým konkrétnym spôsobom žalobca urgoval Okresný súd Pezinok na vybavenie svojho návrhu na zmenu súdneho exekútora. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca podal návrh na zmenu exekútora a ďalej sa o vybavenie tohto návrhu osobitnými podaniami, či už urgenciami do spisu alebo sťažnosťami na prieťahy súdu nedožadoval. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom v súvislosti s nevybavením jeho návrhu komunikoval s pôvodným súdnym exekútorom. Preto žalobcovi ani v súvislosti s týmito nepreukázanými tvrdeniami nemohla vzniknúť žiadna škoda vo výške 50,- eur a 15,- eur. Rovnako nebolo preukázané, aké pracovné výkony svojich zamestnancov pomocou informačného systému ohodnotené na 70,- eur a na udržanie a správu informačného systému ohodnotené na 40,- eur musel žalobca vynaložiť v súvislosti s tým, že v lehote nebol vybavený návrh na zmenu súdneho exekútora. Je nepochybné, že žalobca si do svojho informačného systému musel uložiť údaj o podaní návrhu na zmenu exekútora, ak však vo vzťahu k súdu alebo exekútorovi neurobil žiaden úkon, ktorým by sa snažil o rozhodnutie o tomto návrhu, nemohli mu vzniknúť ani ďalšie osobitné náklady na prácu jeho zamestnancov a jeho informačný systém, keďže títo žiaden ďalší úkon neurobili. Jediné rozumne predstaviteľné a účelné náklady by spočívali v tom, že by žalobca a jeho informačný systém postupovali tak, že by výsledkom ich práce bol zmysluplný prevenčný úkon vo vzťahu k súdu, ktorým by žalobca urgoval vybavenie alebo sťažoval sa na nevybavenie jeho návrhu v zákonom stanovenej lehote. Takéto úkony však žalobca vo vzťahu k súdu nerobil, len márne vyčkával na rozhodnutie súdu o jeho návrhu. Preto mu v súvislosti s nekonaním súdu v zákonom stanovenej lehote ani nemohla vzniknúť žiadna škoda, a to ani v minimálnej výške 31,68 €, ktorej výšku preukazoval predloženým znaleckým posudkom, a z tohto dôvodu bol jeho návrh sčasti uplatnenej náhrady škody nedôvodný a súd ho zamietol.
9 Ďalej žalobca vo svojom návrhu uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže podľa neho samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom. Tvrdil, že nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu, pričom neskorým ukončením postupu zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Ďalej tvrdil, že nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Z vykonaného dokazovanie však nevyplynuli také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora by
zvyšovalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Pokiaľ súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o zmene exekútora bolo povinnosťou pôvodného exekútora ďalej v exekúcii pokračovať a vykonávať všetky úkony podľa Exekučného poriadku na vymoženie pohľadávky. Preto príčinou prípadného zvýšenia rizík vedúcich k nevymoženiu pohľadávky nebolo plynutie času v konaní o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora, ale plynutie exekučného konania ako takého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že návrh na zmenu exekútora bol žalobcom podaný po uplynutí niekoľkých rokov od začatia exekúcie, z čoho je zrejmé, že tieto exekúcie boli žalobcom ako oprávneným vedené bez toho, aby viedli k vymoženiu jeho pohľadávok, čo len potvrdzuje záver o tom, že vznik prípadných rizík spojených s nevymožením pohľadávky, nemohol byť následkom nerozhodnutia súdu o návrhu žalobcu na zmenu exekútora. Z vykonaného dokazovania nakoniec nevyplynulo, že by nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote spôsobilo u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a stratu zisku z realizovaného obchodu. V konečnom dôsledku mohol žalobca prevenčne s vysokým predpokladom odstránenia prieťahov v súdnom konaní, namiesto toho, aby jeho orgány podliehali frustrácii a žalobca prichádzal o zisk, postupovať podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. Žalobca takto prevenčne nepostupoval, a preto ani nemožno dospieť k záveru, že by samotné konštatovanie porušenia jeho práva nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi nielenže oneskoreným rozhodnutím o zmene exekútora nebola spôsobená škoda, ale u neho ani neviedla k tomu, aby sa odstránenia prieťahov v súdnom konaní, domáhal štandardnou cestou podania sťažnosti podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. Charakter ujmy spôsobenej žalobcovi a jeho nekonanie prostredníctvom štandardných prostriedkov na odstránenie prieťahov v konaní vylučuje záver o tom, že by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo pre žalobcu dostatočným zadosťučinením podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Z tohto dôvodu bola jeho žaloba aj v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy nedôvodná a súd ju zamietol.
10 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala v spore úspech priznal oproti v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalovanej však nebude nutné rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.