Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-63-2016.pdf
PDF · 76.55 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, v konaní právne zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: F. L., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. - S. XXX, A. S., v konaní o zaplatenie 115,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 115,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 115,- Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca od žalovaného zaplatenie sumy 115,- Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 01.07.2015 do zaplatenia na tom základe, že žalovaný spôsobil dňa 09.12.2013 dopravnú nehodu motorovým vozidlom poisteným u žalobcu povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a túto nehodu oznámil žalobcovi až dňa 27.01.2014, čím porušil § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., t.j. nenahlásil poistnú udalosť v SR do 15 dní. Žalobca poukázal poškodenému poistné plnenie v sume 573,04 Eur a od žalovaného potom požaduje náhradu v rozsahu 20 %, t.j. 115,- Eur s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Žalovanú sumu žalovaný neuhradil ani po písomnej výzve.
2. Žalovaný si na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzal, jeho skutočný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Preto postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku a oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 14.07.2017 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), nakoľko išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- Eur.
4. Žalobcom predloženou poistnou zmluvou mal súd za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 17.08.2010 poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla T. V. Z.: D.. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 27.11.2010. Žalovaný nijako nepopieral aj z listu žalobcu zo dňa 27.12.2013 vyplývajúce skutočnosti, že v súvislosti s
dopravnou nehodou, ktorú spôsobil dňa 09.12.2013 v Šoporni na Komenského ulici došlo k poškodeniu motorového vozidla Z.: X., pričom poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil u žalobcu a tento vyplatil poškodenému čiastku 573,04 Eur ako to vyplýva aj z predloženého výpisu z účtu. Takisto žalovaný nijako nepoprel, že dopravnú nehodu žalobcovi nenahlásil do 15 dní od dopravnej nehody.
5. Za týchto okolností žalobca dôvodne namiesto žalovaného vyplatil poškodenému náhradu škody v sume 573,04 Eur, keďže túto spôsobil žalovaný, ktorého zodpovednosť za túto škodu bola krytá poistením na základe zmluvy povinného zmluvného poistenia so žalobcom.
6. Ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení určuje, že poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
7. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení platí, že poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
8. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si dôvodne voči žalovanému uplatnil náhradu časti poškodenému vyplateného poistného plnenia v sume 573,04 Eur, pretože bolo preukázané, že žalovaný nenahlásil vznik škodovej udalosti žalobcovi do 15 dní po jej vzniku. Súd preto uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 115,- Eur.
9. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013 (ako v danom prípade poistná zmluva), výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S úhradou žalovanej náhrady poistného plnenia v sume 115,- Eur sa žalovaný dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka najneskôr dňom 01.07.2015, keďže bol žalobcom vyzvaný listom zo dňa 04.06.2015 na úhradu tejto sumy do 15 dní od doručenia, pričom na adrese uvedenej v poistnej zmluve si žalovaný túto výzvu dňa 15.06.2015 neprevzal, hoci sa mu dostala do jeho dispozičnej sféry. Ku dňu 01.07.2015 základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,05 % ročne, čo po pripočítaní osem percentuálnych bodov je 8,05 % ročne. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 115,- Eur od 01.07.2015 do zaplatenia.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré budú určené samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.