Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-60-2017.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Csp/60/2017
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobkyne: T.. D. E., S.. C., F.. XX.XX.XXXX, T. J. C. XX, zastúpená JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú mala žalobkyňa podpísať dňa 19.10.2015 a žalovaný 20.10.2015 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Zamestnávateľovi žalobkyne - Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb Dolný Kubín, M. Hattalu 2161, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 17060664, zakazuje vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú mala žalobkyňa podpísať 19.10.2015 a žalovaný 20.10.2015 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Žalobkyni sa ukladá, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súd voči žalovanému žalobu o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú mala žalobkyňa podpísať 19.10.2015 a žalovaný 20.10.2015 v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd 21.08.2017 sa žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: „Súd ukladá žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2015 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd zakazuje zamestnávateľovi žalobcu Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb Dolný Kubín, M. Hattalu 2161, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 17060664, vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2015 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobcovi sa ukladá, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súd voči žalovanému žalobu vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2015.“
2. Odôvodnila ho tým, že zamestnávateľom žalobkyne je Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb Dolný Kubín, M. Hattalu 2161, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 17060664 (ďalej len „zamestnávateľ“). Zamestnávateľ pred niekoľkými dňami žalobkyni oznámil, že v najbližšom výplatnom termíne (vo výplate za august v mesiaci september 2017) jej uskutoční zrážky zo mzdy na základe žiadosti žalovaného titulom pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný zamestnávateľovi predložil okrem žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy ako podklad aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú mala uzatvoriť žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom dňa 19.10.2015. Žalobkyňa si nie je vedomá, že by ako súčasť zabezpečenia spotrebiteľského úveru poskytla žalovanému zabezpečenie formou dohody o zrážkach zo mzdy, a to najmä z nasledovných dôvodov:
3. Dôvodom zrážok zo mzdy má byť Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), pričom podľa tvrdení žalovaného ako veriteľa je jeho pohľadávka ku dňu 19.04.2017 vo výške 4.080,79 eura. Žalobkyňa však žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávok žalovaného zo zmluvy neuzatvorila a predmetný zostatok pohľadávky vyčíslený veriteľom nezodpovedá skutočnému stavu veci. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu 19.10.2015, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.160,- eur. Žalovaný z dohodnutej sumy úveru 2.160,- eur odpočítal sumu 216,- eur ako poplatok za poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) a zároveň započítal na základe žiadosti žalobkyne sumu 374,33 eura na úhradu splátok z inej zmluvy, a teda poskytol žalobkyni na účet v októbri 2015 čiastku 1.569,67 eura, čo vyplýva aj zo splátkového kalendára. Žalobkyňa v čase podpisovania návrhu zmluvy nemala k dispozícii rozpis splátok ani ich výšku, len na oznámenie sprostredkovateľa/finančného agenta začala splácať splátky vo výške 117,77 eura mesačne. Neskôr zistila, že spláca viac ako bolo v zmluve dohodnuté a požiadala žalovaného o vysvetlenie. Žalovaný listom z 29.01.2016 žalobkyni oznámil, že vraj okrem zmluvy uzatvorila aj Dohodu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej mala byť úprava podmienok poskytovania dohodnutých služieb a za túto dohodu si účtoval mesačne odplatu vo výške 50,54 eura. Žalobkyňa si však u žalovaného neobjednala žiadne iné služby ako poskytnutie úveru a ani žiadne služby od žalovaného nikdy neobdržala. Listom z 10.03.2016 žalobkyňa oznámila žalovanému, že si nie je vedomá uzatvorenia dohody o poskytovaní služieb, nevie, o aké služby sa jedná a s dohodou o poskytovaní služieb nesúhlasí a túto ruší. Na uvedený list reagoval žalovaný tým, že zaslal žalobkyni Stanovisko k zmluve z 24.03.2016, v ktorom zaslal ako prílohy žalobkyni na podpis Dohodu o zrušení dohody o poskytovaní služieb a tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka. V návrhu dohody neboli vyplnené sumy úveru, resp. sumy dlžnej čiastky. Žalobkyňa odpovedala žalovanému tak, že v predloženej Dohode o zrušení dohody o poskytovaní služieb nesúhlasí s tým, že nemá spätné účinky a namieta tiež, že nie je vyplnená. Rovnako tiež v tomto liste žalovanému oznámila, že nesúhlasí s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorú jej žalovaný predložil. Žalobkyňa teda dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala a skutočnosť, že s ňou nesúhlasí, oznámila žalovanému písomne listom z 09.06.2016. Žalobkyňa nepodpisovala dohodu o zrážkach zo mzdy súčasne s uzatvorením zmluvy, hoci na dohode o zrážkach zo mzdy, ktorej kópiu si žalobkyňa vyžiadala od zamestnávateľa, je uvedený dátum podpisu za žalobkyňu 19.10.2015. Ak by ale žalobkyňa uzatvorila dohodu o zrážkach zo mzdy už v októbri 2015, prečo potom žalovaný zaslal žalobkyni v marci 2016 (to je pol roka neskôr) list, v ktorom ju vyzýva, aby podpísala priloženú dohodu o zrážkach zo mzdy? Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzatvorená súčasne s uzatvorením zmluvy (obsah zmluvy neobsahuje súhlas so zrážkami zo mzdy) a ani nebola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dodatočne, nakoľko žalobkyňa ako dlžník dodatočne predložený návrh dohody o zrážkach zo mzdy uzatvoriť odmietla. Z uvedeného je zrejmé, že žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy neexistuje a žalovaný nie je oprávnený žiadať vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.
4. Okrem toho inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia spotrebiteľských úverov je dlhodobo súdnou praxou považovaný za neplatný, a to z viacerých dôvodov; predovšetkým s poukazom na jeho charakter ako neprijateľnej (a teda neplatnej) zmluvnej podmienky, spôsobujúcej značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, umožňujúci zasiahnuť do základného práva žalobcu/spotrebiteľa na mzdy/iný príjem bez toho, aby výška pohľadávky bola potvrdená v rámci súdneho prieskumu, t.j. umožňuje zasiahnuť do mzdy spotrebiteľa výlučne na základe jednostranných tvrdení veriteľa bez možnosti spotrebiteľa brániť sa.
5. Z oboch uvádzaných dôvodov sa vo veci samej bude domáhať určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný v žiadosti o vykonanie zrážok uvádza zostatok pohľadávky vo výške 4.080,79 eura. Takýto zostatok pohľadávky je jednoznačne nesprávny a vôbec nezodpovedá výške poskytnutého úveru, dohodnutým zmluvným podmienkam a ani nezohľadňuje výšku už uhradených splátok. Zo žiadosti žalovaného určenej zamestnávateľovi vôbec nie je zrejmé, z čoho je pohľadávka tvorená, či sa jedná o istinu alebo o príslušenstvo a pod. Výška uplatnenej sumy dosahuje takmer 100 % poskytnutej istiny úveru. Žalovaný ničím nepreukázal, že je nositeľom práva na peňažné plnenie voči žalobkyni ani nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalobkyni a nemôže disponovať platnou dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže ju žalobkyňa odmietla uzatvoriť. Napriek tomu je právo žalobkyne na vyplatenie mzdy ako základného zdroja príjmu od zamestnávateľa ohrozené, pričom je tu reálna obava, že od najbližšie výplatného termínu zamestnávateľ začne realizovať zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný nedisponuje žiadnou platnou dohodou o zrážkach zo mzdy a akákoľvek dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá by mala zabezpečovať spotrebiteľský úver zo zmluvy, je neplatná. Využitím neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný zneužíva svoje postavenie, predkladá zamestnávateľovi vymyslený zostatok pohľadávky. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za neplatnú z dôvodu, že k jej uzatvoreniu nedošlo, žalobkyňa ju nepodpísala a oznámila svoj nesúhlas s dohodou žalovanému písomne, ako aj z dôvodu, že takáto dohoda by mala charakter neprijateľnej podmienky. Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok žalobcu/ spotrebiteľa bez toho, aby boli nároky veriteľa (oprávnenosť čo do základu aj výšky) podrobené súdnemu prieskumu a zároveň umožňuje veriteľovi realizovať svoje právo bez časového obmedzenia a po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Dohody o zrážkach zo mzdy predložené už v pripravenom znení, bez možnosti žalobcu ovplyvniť ich obsah a dávajúce možnosť žalovanému neskôr a dodatočne doplniť do znenia (dopísať) výšku peňažnej pohľadávky, na ktorú sa dohoda má vzťahovať, tvoria neprijateľné podmienky a teda sú neplatné. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 53 ods. 1 a 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
6. V konaní vo veci samej sa žalobca bude domáhať vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve XXXXXXXXXX, ako aj dohody o poskytovaní služieb k totožnej zmluve a neplatnosti ďalších neprijateľných podmienok, ktoré zmluva obsahuje a ktorých neprijateľnosť môže mať za následok, že úver poskytnutý zmluvou je bezúročný a bez poplatkov.
7. V súčasnosti však žalobkyňa nemá inú možnosť ako dočasne zabrániť pokračovaniu v zrážkach zo mzdy, než je neodkladné opatrenie. Veriteľ jednostranne diktuje zamestnávateľovi výšku dlhu, zrážky z majetku žalobkyne sú realizované bez toho, aby súd v zákonnom súdnom konaní konštatoval oprávnenie veriteľovho nároku čo do základu a výšky a vykonaniu ďalších zrážok môže zabrániť výlučne nariadené neodkladné opatrenie. V posudzovanom prípade je potrebné dočasne pozastaviť zrážky zo mzdy až do meritórneho vyriešenia veci, a tak upraviť pomery strán. Žalobkyňa preukázala všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia dané § 326 CSP, osvedčila dôvodnosť svojho nároku vo veci samej, keď z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný si u zamestnávateľa uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy vo výške sporného zostatku pohľadávky, pričom si nárok uplatňuje titulom dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú však žalobkyňa neuzatvorila a tiež z dohody o poskytovaní služieb, ktorej obsah žalobkyni nebol známy, ktorá nebola dojednaná individuálne a žalobkyňa mala platiť za plnenie, ktoré si nevyžiadala a ani jej nebolo poskytnuté. Tieto „dohody“ spôsobujú značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami a ich neplatnosť z dôvodu neprijateľnosti podľa § 54 ods. 5 OZ je pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení dostatočne preukázaná. Rovnako je listinnými dôkazmi preukázané, že zrážky zo mzdy v prospech žalovaného reálne hrozia a že tieto zrážky bude realizovať na podklade žiadosti žalovaného zamestnávateľ žalobkyne. Poskytnutie právnej ochrany žalobkyni nariadením neodkladného opatrenia je v súčasnosti jediným prostriedkom, ktorý môže dočasne do meritórneho rozhodnutia upraviť pomery strán. Forma navrhovaného neodkladného opatrenia podľa názoru žalobcu vzhľadom na charakter a obsah zmluvných podmienok nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného. Požadované zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zabezpečí ochranu žalobkyne aj pre prípad zmeny zamestnávateľského subjektu. Zároveň je potrebné vyriešiť aj existujúci (už začatý) výkon práva na zrážky zo mzdy vo vzťahu ku konkrétnemu zamestnávateľovi až do doby, kým sa právoplatne nerozhodne vo veci samej a preto sa žalobkyňa domáha, aby súd neodkladným opatrením uložil aj zamestnávateľovi povinnosť, resp. zákaz vykonávať zrážky z jej mzdy. Hoci nová procesná úprava CSP neobsahuje explicitne možnosť, aby neodkladným opatrením bola uložená povinnosť inému subjektu ako je strana konania, podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti a s prihliadnutím na výkladové stanoviská a účel a zmysel inštitútu neodkladných opatrení je možné dospieť k záveru, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj proti subjektu, ktorý nie je v relevantnom právnom vzťahu, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Podľa komentára CSP C.H.Beck 2016 str. 1094 a 1095 „ak súd nariadi neodkladné opatrenie ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie opatrenia“ (napr. uznesenie KS Košice 3Co/46/2017 z 15.03.2017).
Okrem toho možnosť uložiť povinnosti/obmedzenia aj iným osobám ako stranám sporu vyplýva z možnosti použitia analógie. Súd musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých CSP spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, aby by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalobkyňa v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo jej zamestnávateľovi, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobkyne, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 OZ. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu (podľa odôvodnenia uznesenia OS Skalica vo veci 2Csp/90/2016). Uvedené opatrenie umožní žalobcovi, aby až do času právoplatného súdneho rozhodnutia o existencii, resp. platnosti dohody o zrážkach zo mzdy nebolo narušené jeho právo na výplatu mzdy ako základného zdroja príjmu bez súdneho prieskumu výšky zostatku pohľadávky.
8. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Inštitút neodkladného opatrenia nie je nevyhnutne zo zákona viazaný na konanie vo veci samej. S poukazom na § 330 ods. 2 CSP je prípustné aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Neodkladné opatrenie možno v prípade jeho odôvodnenosti (ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie) v prípade jeho „viazanosti“ na vec samú nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Prejavom dispozičného princípu v sporovom konaní je viazanosť súdu týmto návrhom, ktorý nemôže prekročiť včítane toho, že ak samotná žalobkyňa navrhuje časové ohraničenie trvania neodkladného opatrenia, tak súd v prípade splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, je aj požadovaným časovým ohraničením viazaný.
10. Súd konštatuje, že žalobkyňa v návrhu podrobne zdôvodnila a v potrebnom rozsahu osvedčila nevyhnutnosť (potrebnosť) úpravy pomerov sporových strán navrhovaným spôsobom, keď k návrhu pripojenej žiadosti Spoločnosti ANACO, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1 zo dňa 28.07.2017 (uvedená spoločnosť v nej prehlasuje, že koná v mene veriteľa - žalovaného na základe plnej moci) adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne, tohto žiada na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou sa žalobkyňa ako dlžník zaviazala zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, vykonať zrážky zo mzdy žalobkyne na uspokojenie neuhradenej splatnej pohľadávky žalovaného vo výške 4.080,79 eura. Kópia uvedenej listiny doložená aj kópiou Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť podpísaná žalovaným 20.10.2015 a žalobkyňou 19.10.2015, preukazuje, že príčinou požadovanej dočasnej úpravy pomerov sporových strán je správanie sa žalovaného, ktorý prostredníctvom svojho zástupcu pristúpil k úhrade pohľadávky, ktorú má mať voči žalobkyni zo zmluvy formou zrážok zo mzdy za situácie, že žalobkyňa popiera uzatvorenie akejkoľvek dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa voči nej zo zmluvy s uvádzaním konkrétnych argumentov, pre ktoré takúto dohodu neuzatvárala, dokladujúc v danom smere aj list žalovaného z 24.03.2016 s jeho prílohami včítane Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú spolu so zasielanou dohodou o zrušení dohody o poskytnutí služieb žalobkyni doručil za účelom podpísania ich rovnopisov žalobkyňou a uvádzajúc aj podrobnú argumentáciu, prečo by takáto dohoda o zrážkach zo mzdy (pre prípad jej uzatvorenia) mala byť neplatným právnym úkonom pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. Okrem toho, medzi stranami sporu je sporná aj výška záväzku žalobkyne voči žalovanému zo zmluvy, keď v danej súvislosti žalobkyňa poukazuje na to, že veriteľ nijakým spôsobom nešpecifikoval, z čoho má ním vyčíslená a k 19.04.2017 už splatná pohľadávka voči žalobkyni pozostávať.
11. Za existujúcej situácie a existencii pochybností, či (s ohľadom aj na prílohy listu žalovaného z 24.03.2016) vôbec došlo k uzatváraniu nejakej dohody o zrážkach zo mzdy, spornosti výšky pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zo zmluvy, ktorá mala byť danou formou zabezpečená, súd považuje z tých dôvodov, na ktoré podrobne žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala, dočasne upraviť pomery sporových strán navrhnutým spôsobom, umožňujúcim do preskúmania rozhodujúcich otázok vo veci samej, súvisiacich s existenciou a platnosťou Dohody o zrážkach zo mzdy poprípade aj výškou zostatku pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, zamedziť žalovanému v možnosti uspokojovania svojich sporných nárokov prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu, ktorého platnosť ako už bolo uvedené, je medzi stranami sporu sporná. Žalovanému aj po tomto rozhodnutí súdu nič nebráni v možnosti domáhať sa uspokojenia svojho nároku cestou súdu v sporovom konaní a v prípade jeho úspechu (čiastočného úspechu) nadväzne aj núteným vymožením priznaného nároku cestou exekúcie, ak by súdom uložená povinnosť nebola v stanovenej lehote splnená. Toto neodkladné opatrenie akurát žalovanému (dočasne) bráni v možnosti uspokojenia svojich sporných nárokov voči žalobkyni mimosúdnou cestou cez zabezpečovací inštitút zrážok zo mzdy.
12. Pre účely zabezpečenia faktickej ochrany práv žalobkyne na jej mzdu, do ktorých už žalovaný svojím konaním (podľa žalobkyne neoprávneným) zasiahol, bolo nevyhnutné (z dôvodov, ktoré tiež podrobne žalobkyňa uviedla v jej návrhu uvádzaných pod bodom 7) uložiť povinnosť aj zamestnávateľovi žalobkyne ako tretej osobe tak, ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto uznesenia, spočívajúcej v zákaze vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, o ktoré bol tento požiadaný zástupcom žalovaného, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
13. Súd zároveň s poukazom na § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni tak, ako to aj sama navrhovala, povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súd voči žalovanému žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v súvislosti so zmluvou - Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (v danom smere v súlade s doloženou kópiou danej dohody o zrážkach zo mzdy s daným číslom, v záujme jednoznačnosti súd vo výroku uznesenia uvádzal dátumy, ku ktorým mali túto dohodu podpísať jej zmluvné strany namiesto znenia petitu návrhu „zo dňa 19.10.2015“, keďže k uvedenému dňu mala byť podpísaná len žalobkyňou a jej uzatvorenie malo byť dovŕšené až podpisom druhej zmluvnej strany nasledujúceho dňa) s tým, že ak by tak neurobila, po márnom uplynutí uvedenej lehoty bude súd postupovať podľa § 336 ods. 3 CSP. V prípade neúspechu žalobkyne vo veci samej, alebo pri zastavení takého konania alebo odmietnutí žaloby žalobkyne vo veci samej súd bude postupovať s poukazom na § 336 ods. 4 CSP za primeraného použitia § 335 CSP. Procesnú prípustnosť žalobného petitu žaloby, na podanie ktorej bola žalobkyňa odkázaná, možno vyvodiť aj z ust. § 298 ods. 1 CSP, ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu určiť neplatnosť zmluvnej podmienky používanej dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, hoci ustanovenie § 137 písm. c) CSP v prípade určovacích žalôb zásadne predpokladá možnosť (len) určenia existencie (neexistencie) konkrétneho práva v súčasnosti a nie aj určenie existencie (neexistencie) právnej skutočnosti (akými sú napr. zmluvy alebo aj zmluvné podmienky) ako predpokladu vzniku, zmeny alebo zániku určitého práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená alebo bude porušená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).