Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-79-2016.pdf
PDF · 127.27 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/79/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. H., nar. XX.XX.XXXX a I. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: V.. W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, H., zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 44, Bratislava a V.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, C., o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva a o návrhu otca na zrušenie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca zamieta.
II. Súd návrh matky zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom pôvodne podaným na Okresnom súde Malacky dňa 28.10.2014, odstúpeným tunajšiemu súdu dňa 26.04.2016 sa matka domáhala určenia výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva, kedy žiadala, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu mal. S. a mal. I. sumou 180,-eur mesačne na každé dieťa.
2. Návrh odôvodnila tým, že aj napriek tomu, že obaja rodičia s maloletými deťmi v tom čase žili v spoločnej domácnosti v Stupave, otec si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým. Od roku 2009 hospodárili ako rodičia maloletých detí oddelene. Ona si svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti plnila, osobne sa starala o ne aj o domácnosť, a uhrádzala aj zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého S.. S. nastúpil v roku 2014/2015 do 2 .ročníka F. G.. D. S. C., H. X, H. a mal. I. v čase podania návrhu navštevoval I. Š.. Matka uviedla, že ona je zamestnaná v spoločnosti IBM ISC s.r.o. a jej čistý mesačný príjem je cca 1.100,-eur. Otec maloletých detí je statik a zároveň jediný konateľ a spoločník v spoločnosti H. C., G..r.o.. Jeho mesačný príjem je 1.940,-eur netto. Výdavky na domácnosť vyčíslila matka na sumu 181,50 eur, výdavky na maloleté deti vo výške 577,50 eur, svoje osobné výdavky vyčíslila matka na 455,-eur mesačne. Poukázala na skutočnosť, že hoci jej otec tvrdí, že nemá prostriedky a je v mínuse, šetril si na samostatné bývanie na jej úkor a na úkor maloletých detí. V dôsledku uvedených skutočností si musela každý mesiac požičať od svojich starých rodičov cca 185,-eur.
3. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 8P/459/2014 - 167 zo dňa 02.02.2016 tento súd preniesol svoju príslušnosť na Okresný súd Bratislava II. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2016.Na Okresnom súde Bratislava bolo uvedené konanie vedené pod sp.zn. XXP/XX/XXXX.
4. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.04.2016 sa otec domáha zrušenia výživného na maloleté deti. Otec uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/199/2014-177 zo dňa 23.06.2015 bolo ich manželstvo s matkou maloletých detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti v rovnakých týždenných intervaloch. V rámci schválenej dohody sa zaviazal prispievať na výživu mal. S. a mal. I. sumou 100,-eur na každé dieťa a formou sporenia sumou 25,- eur na každé dieťa. Návrh na zrušenie výživného počas striedavej starostlivosti otec odôvodnil tým, že od tejto úpravy došlo k zmene pomerov na jeho strane, ako aj na strane matky maloletých detí. Na základe odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti po rozvode s matkou maloletých detí, si zakúpil starý dom v obci C., s čím mu vznikli nové výdavky. Okrem iného z výpovede matky v konaní pôvodne vedenom Okresnom súde Malacky pod zn. 8P/459/2014 vyplynulo, že matka žije od septembra 2015 trvale s maloletými deťmi v byte s jej starými rodičmi, teda s ďalšími osobami, ktoré sa podieľajú na úhradách poplatkov spojených s užívaním bytu. Vzhľadom k svojej práci má časté výkyvy v príjmoch a momentálne sú jeho príjmy a príjmy matky skoro totožné. Príjmy matky, ktorá už v rámci rozvodového konania deklarovala ( cca 1.100- 1.200,-eur) v dostatočnej miere postačujú pokryť potreby maloletých detí. Jej príjmy sú skoro totožné s jeho príjmami. Otec uviedol, že jeho priemerné čisté mesačné príjmy za rok 2015 predstavovali cca 1.290,-eur. Ešte v roku 2013 stratil stabilný príjem zo spoločnosti VASKO+ PARTNER INŽINIERI, s.r.o.. Výdavky na domácnosť otec vyčíslil na 181,-eur, výdavky na maloleté deti vo výške 530,-eur a výdavky na osobné potreby vo výške 562,-eur. Vzhľadom na uvedené výdavky mal otec za to, že nie je v jeho silách uhrádzať výživné podľa rozsudku a na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov. Vyššie uvedené konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.
5. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 29.04.2016, súd spojil konanie o návrhu otca na zrušenie výživného na maloleté deti vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX a konanie o návrhu matky na určenie výživného na čas do rozvodu vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX na spoločné konanie, s tým že obe konania sú ďalej vedené pod sp.zn. XXP/XX/XXXX.
6. Vo vyjadrení otca k návrhu matky, ktorý bol doručený Okresnému súdu Malacky dňa 18.12.2014 otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal, aby ho súd ako nedôvodný zamietol. Tvrdenia matky podľa ktorých si neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom sa podľa neho nezakladajú na pravde, nakoľko si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, v striedavom režime s matkou zabezpečoval aj osobnú starostlivosť o maloleté deti, a podieľal sa na úhradách nákladov spojených s maloletými deťmi. Nesúhlasil s tvrdením matky, že jeho čistý mesačný príjem dosahoval 1.940,-eur. Podľa daňového priznania fyzickej osoby za rok 2013 možno za jeho čistý mesačný príjem považovať sumu 926,-eur a z daňového priznania spoločnosti H. C. G..r.o. za rok 2013 predstavoval výsledok hospodárenia spoločnosti 638,34 eur. Jeho celkový mesačný príjem za rok 2013 bol tak vo výške 926,-eur netto. Otec súčasne poukázal aj na to, že podľa výpisov z jeho účtov je zrejmé, že zo svojho osobného účtu uhrádzal náklady domácnosti a náklady na zabezpečenie potrieb maloletých detí v roku 2014 v priemere vo výške cca 726,-eur. Za nepravdivé považoval otec tvrdenia matky, že všetky potreby maloletých detí zabezpečuje bez jeho účasti. Zabezpečoval rovnako ako matka nákupy pre rodinu, pričom 1- 2 x do týždňa robil nákupy on a rovnako robil väčšie nákupy autom. Rovnako nakupoval drogériu od pracích a čistiacich prostriedkov až po prostriedky osobnej potreby. Tiež uhrádzal náklady s nákupmi liekov a so zdravotnou starostlivosťou približne vo výške 30,-eur mesačne. Takisto hradil aj školské pravidelné platby oboch synov, výdavky na dopravu. Do 15.05.2014 hradil mal. S. stavebné sporenie, ktoré následne presunul na matku a v súčasnosti hradia rodičia stavebné sporenie každý jednému dieťaťu.
7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.07.2016 matka nesúhlasila s návrhom otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a žiadala, aby súd návrh na zrušenie výživného zamietol. Do rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/199/2014-177 zo dňa 23.06.2015, právoplatný dňa 08.07.2015 nebol otec v žiadnom prípade dotlačený, tak ako to tvrdí. Dohoda bola výsledkom ich spoločného návrhu. Na tomto pojednávaní sa otec dobrovoľne vzdal práva na podanie odvolania, ako voči výroku, ktorým súd manželstvo rozviedol, tak aj voči výroku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. Tvrdenie otca , že musel opustiť rodinný dom v Stupave a bol nútený si zabezpečiť bývanie , konkrétne kúpou rodinného domu v C. sa nezakladá na pravde. Spolu uzavreli dňa 23.06.2015 dohodu o úprave spolužitia v domácnosti, v ktorej sa dohodli, že otec môže bývať v rodinnom dome v Stupave, s podmienkou prispievania na náklady súvisiace s ubytovaním. Odsťahovanie sa z predmetného domu bolo dobrovoľné rozhodnutie otca a dom v C. plánoval kúpiť už v čase vyhlásenia
rozsudku o rozvode. Podľa nej finančná situácia otca po rozvode nebola taká zlá ako vo svojom návrhu uviedol. Ku dňu rozvodu manželstva mal otec na svojom účte sumu 67.367,-eur, z dedičstva sumu 6.637,-eur, a z predaja bytu v Poprade sumu 55.000,-eur. Kúpa domu v C. ho vyšla spolu so stavebnými úpravami na 99.000,-eur. Poukázala tiež na skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry, výdavky ktoré otcovi vznikajú v súvislosti s výstavbou nehnuteľnosti mu zároveň prinášajú protihodnotu, t.j. súd na tieto výdavky pri určovaní výživného neprihliada. K otcom uvádzaným príjmom začiatkom roka 2015, tieto sú úplne irelevantné, obdobne ako aj strata príjmu zo spoločnosti VASKO a PARTNERI INŽINIERI, s.r.o. v roku 2013. K tejto skutočnosti došlo dva roky pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Nie je pravdivé, že majú s otcom porovnateľný príjem. Jej čistý príjem predstavuje cca 1.071,-eur, kedy príjem otca predstavoval za rok 2015 1.290,-eur, čo je rozdiel viac než 200,-eur. Otec pri návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vôbec nezohľadnil skutočnosť, že je to matka, ktorá hradí všetky výdavky na deti týkajúce sa školy, hradí všetky náklady na liečbu maloletého S..
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, právneho zástupcu matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme matky a otca, s ich mesačnými výdavkami ako aj s ostatným obsahom spisu.
9. Matka v konaní pred súdom uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu - teda na úprave výživného na obe maloleté deti. V priebehu konania však upravila požadovanú výšku výživného na 100,-eur mesačne na každé dieťa, pričom žiadala priznať výživné od 01.11.2014 do 30.06.2015. Uviedla, že dňa 10.11.2015 sa otec maloletých detí odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom vykradol veci z domu bez jej súhlasu. Za obdobie 11/2014 a 12 /2014 otcovi vyplatila v priemere 53,- eur, ktoré otec od nej žiadal za vozenie autom. V období za ktoré žiada určiť výživné výlučne ona hradila poplatky za elektrinu, vodu, daň z odpadu. Otec v tom období hradil nejaké poplatky za školu, škôlku, stravu v škole a v škôlke detí, nakupoval aj potraviny. To čo otec platil za uvedené obdobie bolo minimum. Všetky trvanlivé potraviny si potom zobral do domu v C.. Zostatok na jeho účte ku dňu rozvodu predstavoval ku dňa 08.07.2015 vo výške cca. 6.144,- eur, pričom ona mala na účte dlh vo výške 1.115,- eur. Boli to prostriedky, ktoré dlhovala starým rodičom. V čase za ktorý požaduje určiť výživné na obe deti, mal. S. navštevoval hipoterapiu, ktorá mu mala pomôcť v zdravotných ťažkostiach, hipoterapiu navštevoval aj I., pri ňom však nešlo o zdravotné dôvody. Na krúžok chodil z dôvodu, že mal rád kone a chodil tam starší brat. S. navštevoval v uvedenom období aj súkromného imunológa, kde platila 30,- eur, vstupný poplatok 150,- eur, za lieky z imunológie platila cca. 20,- eur. Bol vedený aj v odbornej ambulancii neurológa, kde platila 44,- eur za lieky. Hoci otec uvádza, že platil za súkromné zariadenie dialóg, matka uviedla že za obdobie kedy navštevoval syn toto zariadenie 11/2013- 01/2014 výživné nepožaduje a okrem iného polovicu výdavkov za dialóg otcovi zaplatila. S návrhom otca na zrušenie výživného matka nesúhlasila, nakoľko podľa nej nedošlo k zmene pomerov. Otcovi sa nedá veriť, že náklady na deti si budú deliť na polovicu a bude ich dobrovoľne platiť. Nesúhlasila s otcom uvádzanou výškou príjmu, keďže podľa nej má príjmy aj bez faktúr. Kolegovia mu posielajú peniaze za zákazky na ktorých robia spolu, nejde o žiadnu výpomoc, sú to vždy peniaze otca. Náklady na bývanie v byte jej rodičov hradí ona, tak isto ako aj náklady na mimoškolské aktivity detí, obedy v škole, doučovanie pre maloletého S., ako aj náklady spojené s jeho epilepsiou. Toho času sa u nej zmenili pomery. Zomrel jej starý otec a žije v spoločnej domácnosti so starou mamou, ktorá je na invalidnom dôchodku. Musí si hradiť lieky a teda ona jej musí viac prispievať na bývanie - 311,- eur mesačne. Okrem príjmu z pracovného pomeru iný zdroj príjmu nemá, nehnuteľnosti, ktoré by boli v jej výlučnom vlastníctve nevlastní, na Okresnom súde Malacky ešte prebieha konanie o vyporiadani bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
10. Otec v konaní pred súdom uviedol, že trvá na svojom návrhu o zrušenie výživného na maloleté deti, nakoľko od rozvodu manželstva rodičov došlo na jeho strane k poklesu príjmov, čerpá úver vo výške 80.000,-eur, ktorý spláca v mesačných splátkach po 300,-eur, na základe čoho bol aj nútený si požičať finančné prostriedky od spolupracovníkov a predať svoje auto a kúpiť si iné, lacnejšie. V roku 2016 sa mu zhoršila situácia. Mal nevydarenú zákazku, kde je škodová udalosť a malo by prísť k vyúčtovaniu stavby. Nikto ešte nevie ako sa k tomu postaví firma, či si budú niečo nárokovať. Pomohli mu kolegovia, ktorí mu vyplatili 01.06.2017 sumu 3.500,- eur a 1.720,- eur. Jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 11/2016 až 08/2017 je vo výške 1.251,- eur netto. Po odrátaní všetkých nákladov ( 160,-eur bývanie, 300,- eur úver, 250,- eur výživné, 40,-eur poplatky do komory a 250,-eur odvody) mu zostane 251,- eur. V čase rozvodu mal príjem cca. 1.800,- eur-2.400,- eur brutto čo v čistom predstavovalo cca. 1.200,- eur. Od rozvodu sa zmenilo to, že manželka si vytvorila spoločnú domácnosť so starými rodičmi, on žije sám v C.. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Okrem výživného hradí deťom len bežné potreby keď sú v
jeho starostlivosti. Náklady, ktoré matka platí ( všetky poplatky a potreby detí do školy ) jej neprepláca. V prípade zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom si je vedomý, že sa musí podieľať na výdavkoch na maloleté deti a chce sa s matkou dohodnúť, že polovicu výdavkov bude hradiť on alebo pol roka bude hradiť všetky výdaje on a pol roka matka.
11. S návrhom matky o určenie výživného na obe maloleté deti na čas do rozvodu manželstva otec nesúhlasil, nakoľko počas uvedeného obdobia sa o deti riadne staral. V spoločnej domácnosti v Stupave žil s matkou a maloletými deťmi aj po rozvode, do 08.11.2015. Dovtedy sa spolupodieľal na hradení všetkých nákladov na domácnosť a na maloleté deti. Okrem predložených zaplatených úhrad sa aktívne podieľal na úhrade výdavkov spojených s domácnosťou a maloletými deťmi aj v hotovosti, nakoľko žili v jednej domácnosti, a taktiež spolu s matkou maloletým zabezpečoval aj osobnú starostlivosť. Deti mali všetko zabezpečené. Pravidelne platil S. aj I. stravu, poplatok za MŠ, poplatok za družinu. Taktiež prispieval nákupmi do domácnosti. V prípade neočakávanej havárie na kanalizácii zaplatil opravu vo výške cca. 200,- eur. Taktiež financoval motorové vozidlo ktorým matku aj s deťmi vozil. Na náklady mu matka občas prispela cca. 50,- eur. Do rozvodu manželstva bolo osobné motorové vozidlo najprv vedené ako vlastníctvo fyzickej osoby, potom bolo 4 roky vedené v majetku spoločnosti. Pohonné hmoty si dával do nákladov. S matkou fungovali tak, že mu do emailu poslala vyčíslené náklady na deti a on jej poslal to čo platil on. Náklady boli porovnateľné. Dlhšie obdobie matke platil aj telefón. Keď však mala 100,- eurové účty telefón už odmietol platil. Financoval napr. aj plávanie obidvoch detí, to však bolo pred obdobím za ktoré matka požaduje výživné. V roku 2012 stratil stabilný príjem, matka však neprispôsobila nároky zhoršenej situácii. V období za ktoré matka požaduje výživné, zabezpečoval s deťmi aj zdravotnú starostlivosť. Aj keď boli deti choré, zabezpečil starostlivosť o ne. S S. v 1.ročníku riešili poruchu učenia. Navštevovali súkromné centrum Dialóg, kde platili cca. 100-150,- eur za 1.polrok. Za centrum Dialóg platil on, ďalšie psychologické vyšetrenia potom už hradila matka. Okrem pravidelných platieb deťom občas kúpil topánky, bundu. Bolo to však určite menej ako kupovala matka. Je to spôsobené aj tým, že má odlišný pohľad na to, čo všetko deti potrebujú. Matka deťom nadbytočne kupuje veci. Mladší syn môže pokojne niektoré veci dediť po staršom pokiaľ sú funkčné. Nemá vedomosť o tom, že za lieky pre maloletého S. sa platili také sumy, v období 2014/2015 užíval len 2 lieky - Zodac a Ospolot, ktoré boli hradené z väčšej časti zdravotnou poisťovňou. K bočnému príjmu uvádzanému matkou, otec uviedol, že žiadny príjem bez faktúr nemá. Je pravda, že na účte, ktorý bol založený na meno W. Č. boli jeho finančné prostriedky. Jeden krát mu na ten účet prišla suma 240,- eur, v súčasnosti je účet zrušený.
12. Kolízny opatrovník v časti zrušenia vyživovacej povinnosti otca navrhol návrh otca zamietnuť, keďže nedošlo k podstatnej zmene pomerov a je to matka maloletých detí, ktorá hradí náklady detí a na ktoré jej otec prispieva výživným. V časti určenia výživného na maloleté deti do rozvodu manželstva, kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na úvahe súdu, kedy uviedol, že ak má súd za preukázané, že matka hradila vo väčšej časti náklady na obe deti mal by sa otec podieľať na výživnom v opačnom prípade navrhol návrh zamietnuť.
13. Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 23.06.2015, č. k.: 8P/199/2014-177, súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa otec zaviazal otca prispievať na výživu maloletého S. bežným výživným vo výške 100,-eur mesačne a formou sporenia vo výške 25,-eur mesačne, a na výživu maloletého I. bežným výživným vo výške 100,-eur mesačne a formou sporenia vo výške 25,-eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.07.2015.
14. Z výpisov z účtov doložených otcom maloletých detí vyplýva, že otec zo svojho účtu zaplatil v októbri 2014 - za stravu 33,-eur, za zdravotnú starostlivosť 38,42 eur, za stravu v škôlke I. 38,68 eur, za družinu S. 12,-eur, za stravu v škole S. 25,71 eur. V novembri 2014 zaplatil za stravu v škôlke I. 25,02 eur, poplatok za škôlku pre I. na 2 mesiace 45,22 eur, za družinu S. 12,-eur, za stravu S. v škole 25,71 eur, za stravu do domácnosti 18,32 eur. V decembri 2014 to bolo na stravu pre domácnosť cca 300,-eur, poplatok za družinu a stravu S. v škole 37,71 eur, poplatok za stravu I. 24,76 eur. Za január 2015 otec zaplatil za stravu cca 208,44 eur, poplatok za družinu a stravu mal. S. 37,71 eur, poplatok za škôlku pre I. na 2 mesiace 45,22 eur a poplatok za stravu v škôlke vo výške 19,26 eur. Za február 2015 platil za stravu cca 257,-eur, poplatok za družinu a stravu S. v škole 37,71 eur. Za marec 2015 za stravu cca 94 ,-eur, poplatok za družinu a stravu S. v škole 37,71 eur, poplatok za škôlku pre I. za 2 mesiace vo výške 45,22 eur a poplatok za stravu pre I. vo výške 36,94 eur. Za apríl 2015 otec zaplatil za stravu pre domácnosť cca 93 ,-eur, poplatok za družinu a stravu S. v škole 37,71 eur, poplatok za stravu pre I. vo
výške 21,40 eur. Za máj 2015 otec zaplatil za stravu pre domácnosť cca 55 ,-eur, poplatok za družinu a stravu S. v škole 37,71 eur, poplatok za stravu pre I. vo výške 18,32 eur, poplatok za škôlku pre I. za 2 mesiace vo výške 45,22 eur. Za jún 2015 otec zaplatil za stravu pre domácnosť cca 111,-eur, poplatok za družinu a stravu S. v škole 37,71 eur, poplatok za stravu pre I. vo výške 34,26 eur.
15. Z predložených prehľadov nákladov z účtu otca vedeného v Tatra Banke, a.s., vyplýva že od mesiaca november 2014 do apríla 2015 prispieval na stavebné sporenie mal. I. sumou 60,-eur a od mája 2015 do júna 2015 sumou 45,-eur. Na financovanie motorového vozidla to bolo za november 2014- jún 2015 cca 1.500,-eur.
16. Podľa daňového priznania otca ako fyzickej osoby za rok 2015 predstavovali jeho príjmy 17.137,-eur, deklarované výdavky boli 6.705,83 eur, kedy základ dane bol 10.431,17 eur, za rok 2014 predstavovali príjmy otca 13.790,-eur, výdavky 9.972,18 eur, kedy základ dane bol 3.817,82 eur, za rok 2016 otec deklaroval príjmy 4.570,-eur a výdavky v rovnakej výške. Podľa daňového priznania otca v spoločnosti H. C., s.r.o. za rok 2014 bola výsledok jeho hospodárenia strata 553,14 eur.
17. Podľa daňového priznania spoločnosti otca - BCKS GROUP, s.r.o. za rok 2015 bol výsledkom hospodárenia pred zdanením zisk 8.844,55 eur. Podľa výpisu z účtu otca vedeného na meno W. Č. v Zuno Banke, predstavoval zostatok účtu ku dňu 30.06.2015 sumu 240, 34 eur.
18. Podľa otcom doložených čestných vyhlásení sestier nebohej matky otca - pani I. Y. a D. K. z januára 2016, otec zabezpečoval riadnym spôsobom starostlivosť o deti, vstával k deťom, chystal im raňajky, robil im program a podnikal s nimi výlety.
19. Otec od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nadobudol rodinný dom v C. (kúpna zmluva podpísaná dňa 03.08.2015), evidovaný na LV č. XXX , okres I., obec C., Y..Ú.. C., na kúpu ktorého čerpal úver vo výške 80.000,-eur.
20. Podľa potvrdenia o príjme matky, vystavený spoločnosťou IBM, bol priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie 01/2014-12/2014 vo výške 1.112,93 eur a priemerný mesačný príjem v spoločnosti Lenovo, s.r.o. za obdobie od 01/2015-09/2015 vo výške 1.166,14 eur, za obdobie od 09/2016-03/2017 bol jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 1.105,-eur.
21. Podľa matkou vyčíslených nákladov na maloleté deti predstavovali mesačné náklady na deti v roku 2014 sumu 942,49 eur ( výdavky na deti a domácnosť 570,-eur, náklady súvisiace s deťmi 55,95 eur, ostatné nákupy deťom 18,47 eur, voľný čas s deťmi 10,92 - spolu vo výške 656 eur /v čom je podľa matky zahrnuté aj oblečenie a obuv pre deti/, náklady na pravidelné poplatky 53,-eur, potraviny, drogéria a veci na deti 121,49 eur, oblečenie a obuv 8,29 eur, lieky 37,-eur, náklady so školou 29,-eur, poplatky v škole 7,-eur, stavebné sporenie S. 26,-eur, drogéria 2,72 eur, náklady na domácnosť a bývanie vyčíslila na sumu 200,-eur, ostatné náklady 47,-eur. V roku 2015 matka vyčíslila mesačné náklady na deti vo výške 720,39 eur, náklady na domácnosť 194,-eur, ostatné náklady 396,-eur.
22. Podľa matkou doloženého čestného vyhlásenia jej starých rodičov zo dňa 24.09.2015, títo je poskytli pôžičku v celkovej sume 4.000,-eur na živobytie pre ňu a jej deti, pričom jej zostáva ešte splatiť 1.115,- eur.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
32. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod.
33. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí.
34. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne pre každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa odseku 4 § 62 ZR. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosť je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie), alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.
35. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodičia. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd vychádza zo zásady nielen možností a schopností ale aj z majetkových pomerov toho- ktorého rodiča. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne).
36. Podľa zákona o rodine, ako aj podľa ustanovenia § 121 CMP je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 121 CMP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).
37. Nakoľko vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia súd mal za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva ani na zrušenie výživného počas striedavej starostlivosti oboch rodičov, súd návrh otca aj matky zamietol.
38. Pokiaľ ide o návrh otca o zrušenie výživného počas striedavej osobnej starostlivosti, bol súd toho názoru, že k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo. Návrh podal otec cca 9 mesiacov po schválení rodičovskej dohody v konaní Okresného súdu Malacky, sp. zn.: 8P/199/2014. /rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2015/. Prvý argument otca, kedy uviedol, že bol dotlačený do súhlasu s platením výživného a s uvedeným súhlasil len, aby urýchlil rozvodové konanie, považoval súd za irelevantný a ničím nepreukázaný. Otec podpísal rodičovskú dohodu a dobrovoľne sa vzdal práva na odvolanie voči ostatným častiam rozsudku. Druhý argument, že v roku 2013 stratil stabilný príjem zo spoločnosti VASKO + PARTNER INŽINIERI, s.r.o. je taktiež bez právneho významu, nakoľko k tejto skutočnosti došlo ešte pred rozvodom manželstva. Otcom uvádzaný dôvod pre zrušenie výživného, že rozvodom manželstva došlo na jeho strane k poklesu príjmov, keď bol nútený opustiť spoločný dom, musel si zabezpečiť bývanie a čerpá úver vo výške 80.000,-eur, ktorý spláca v mesačných splátkach po 300,-eur, nemohol súd akceptovať. Vzhľadom na matkou predloženú vzájomnú dohodu rodičov zo dňa 23.06.2015 o úprave spolužitia v domácnosti, kde sa obaja rodičia dohodli, že otec môže bývať v spoločnom rodinnom dome v Stupave, za predpokladu, že bude prispievať na náklady súvisiace s ubytovaním, možno rozhodnutie o odchode otca považovať za dobrovoľné. Ak otec uvádza, že v roku 2016 sa mu zhoršila situácia a mal nevydarenú zákazku, kde je škodová udalosť a malo by prísť k vyúčtovaniu stavby, v čase konania nijak preukázal, že bola voči nemu uplatnená náhrada škody. Len v rovine úvah prezentoval, že ešte nevie ako sa k tomu postaví firma, či si budú niečo nárokovať. Pokiaľ otec uvádza, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 11/2016 až 08/2017 je vo výške 1.251,- eur netto a v čase rozvodu mal príjem cca. 1.800,- eur-2.400,- eur brutto čo v čistom predstavovalo cca. 1.200,- eur nie je možné pri totožnom príjme hovoriť o podstatnej zmene pomerov na jeho strane. Nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť, nedošlo u neho k podstatnej zmene príjmov, príjem matky sa podstatne nezmenil. Otec aj matka rovnako zabezpečujú striedavú osobnú starostlivosť o deti a nakoľko podľa ich zhodného vyjadrenia, otec okrem zabezpečenia detí v čase keď sú v jeho osobnej starostlivosti, matke nijakým iným spôsobom neprispieva na povinné platby detí v škole, pri lekárskej starostlivosti, pri krúžkoch a iných aktivitách detí, súd mal za to, že keďže nedošlo k podstatnej zmene pomerov nie je v záujme maloletých detí zrušenie vyživovacej povinnosti otca a návrh otca zamietol.
39. V prípade návrhu matky, ktorá žiadala určiť výživné na obe maloleté deti na čas do rozvodu manželstva vo výške 100,-eur mesačne na každé dieťa, pričom žiadala priznať výživné od 01.11.2014 do 30.06.2015 súd nevzhliadol tento návrh ako dôvodný. Ako matka sama uvádza s otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti až do 10.11.2015, kedy sa otec odsťahoval. Spoločne tak zabezpečovali bežnú starostlivosť o domácnosť, deti a ich výchovu. To že niektoré veci neurobil otec podľa predstáv matky / napr. nekúpil výkres a neurobil so synom angličtinu, alebo že niektoré dni celé pracoval a matka si urobila program s deťmi/ ešte neznamená, že by starostlivosť o deti nezabezpečoval. Sama matka
v tzv. "poznámkach o deťoch" v presnom prehľade za obdobie 10/2014 až 4/2015 jasne uvádza, že starostlivosť o deti bola zabezpečovaná oboma rodičmi. Otec rovnako ako matka vozil deti ráno do školy, škôlky, vyzdvihoval ich, prípadne navštívil s nimi divadielko, išiel s nimi na výlet. Tvrdenia matky o tom, že otec neprispieval na starostlivosť o domácnosť a na deti boli dôkazmi predloženými otcom jednoznačne vyvrátené. Z predložených výpisov z účtu otca vyplýva, že otec okrem osobnej starostlivosti prispieval od 11/2014 do 06/2015 / obdobie kedy matka požaduje určiť výživné/ pravidelnými platbami na stravu oboch synov v škôlke, škole, platil mal. S. družinu, mal. I. každý druhý mesiac poplatok za škôlku. Prispieval aj nákupom potravín do domácnosti, financoval všetky náklady súvisiace s motorovým vozidlom, platil mal. I. stavebné sporenie, zaplatil opravu kanalizácie v sume 200,-eur, občas deťom nakúpil potrebné oblečenie, zabezpečoval ich voľno-časové aktivity. To že matka uviedla, že na platby otcovi prispievala, nemal súd za preukázané. Doklady ňou doložené sú z obdobia od 01/2012-4/2014, rovnako ako príspevok na auto (05/2012) teda obdobia, ktoré nespadá do času za ktorý matka požaduje určiť výživné. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že ak by aj súd určil výživné na obe maloleté deti tak ako to požaduje matka, po započítaní všetkých úhrad otca za toto obdobie, by nevzniklo otcovi žiadne zročné výživné. V tomto smere však súd ustálil, že v čase, keď rodičia žili v jednej domácnosti si otec plnil tak svoju povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti ako aj povinnosť prispievať na ich výživu, ktorej výšku považoval za primeranú odôvodneným potrebám detí ako aj možnostiam a schopnostiam otca.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.