Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa O. R. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na D. X zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošikovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Rooseveltovej 6 proti povinnému O. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v P. na I. X zastúpenému JUDr. Jolanou Fuchsovou PhD. advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej 20, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -1256 z 27.8.2021 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného za obdobie od 27.10.2015 do 11.1.2022, súvisiacom výroku o dlžnom výživnom, ako aj výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa v prevyšujúcej časti do 11.1.2022.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 12.1.2022 do budúcna a súvisiacom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 9.9.2005 č.k. -51 vo výroku o výživnom tak, že výživné zo strany povinného z vyživovacej povinnosti O. J., nar. XX.X.XXXX, pre oprávneného O. R. J., nar. XX.X.XXXX zvýšil zo sumy 800,- Sk (t. j. 26,56 Eur) mesačne na sumu 200,- Eur odo dňa 27.10.2015 do 31.8.2019 a zo sumy 800,- Sk (t.j. 26,56 Eur) mesačne na sumu 250,- Eur mesačne odo dňa 1.9.2019 opakovane do budúcna, ktorú je O. J., nar. XX.X.XXXX povinný platiť k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlh na výživnom pre oprávneného O. R. J., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 27.10.2015 do 31.8.2021 zo strany povinného z vyživovacej povinnosti neurčil. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Konanie v časti o návrhu na zmenu úpravy styku zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o zvýšení výživného, dlhu na výživnom a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podľa , a a podľa a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom tak, že výživné zo strany povinného z vyživovacej povinnosti pre oprávneného zvyšuje zo sumy 800,- Sk (t.j. 26,56 Eur) mesačne na sumu 390 Eur mesačne odo dňa 27.10.2015 do 31.1.2020 a zo sumy 800,- Sk (t.j. 26,56 Eur) mesačne na sumu 250 Eur odo dňa 1.2.2020 opakovane do budúcna, ktorú je O. J., nar. XX.X.XXXX povinný platiť k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlh na výživnom pre oprávneného za obdobie od 27.10.2015 do 31.8.2021 zo strany povinného z vyživovacej povinnosti vyčíslený v sume 12.459,32 Eur je povinný

z vyživovacej povinnosti uhradiť navrhovateľovi do 30. dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že povinný z vyživovacej povinnosti ako otec navrhovateľa pracoval až do júla 2017 v Anglicku, pričom sám uviedol, že jeho príjem tvoril: čistý mesačný plat 963,99 Libier, k tomu poberal príspevok na bývanie 503,06 Libier, ďalej poberal príspevok na prácu 165,49 Libier, t.j. spolu 1.632,54 Libier, t.j. podľa kurzu 1 Libra = 1,38 Eur v roku 2015, príjem povinného predstavoval počas jeho pobytu v Anglicku sumu 2.252,91 Eur, pričom do augusta 2016 bol príjem povinného ešte vyšší titulom poberaných sociálnych dávok. Matka navrhovateľa od júna 2015, kedy jej povinný prestal prispievať na výživu navrhovateľa dohodnutou sumou, mala príjem 251,56 Libier, t.j. 347,- Eur, z ktorého mala zabezpečiť všetky životné potreby seba aj vtedy ešte maloletého navrhovateľa a to nájomné družstevného bytu 180 Eur mesačne, inkasné platby 45,- Eur, internet 12,- Eur, mobil pre neho a matku spolu 40 Eur, dôchodkové sporenie 20 Eur, výdavky na drogériu, hygienu, kozmetiku 100,- Eur spolu mesačne pre oboch, vrátane výdavkov na zdravotnú starostlivosť pre matku 50,- Eur, ďalej výdavky na stravu 200,- Eur mesačne. Matke finančne vypomáhala stará matka z jej mesačného dôchodku 380 Eur, a to nákupmi do domácnosti a naftou do motorového vozidla. Jeho matka si požičiavala finančné prostriedky od susedov a známych na pokrytie nevyhnutných životných potrieb, stravu zabezpečovala aj z milodarov. Na základe vzájomnej dohody jeho rodičov navštevoval v období od septembra 2015 do júla 2019 Súkromnú základnú školu Slobody 1 v Košiciach, kde len školné činilo 750,- Eur ročne (t.j. 75 Eur mesačne), plus 20,- Eur školská jedáleň a 10,- Eur MHD, na školnom je doteraz dlh vo výške 2.250,- Eur, o čom bol doložený doklad. V konaní nebolo sporné, že povinný sa s jeho matkou 22.8.2011 dohodli, že bude prispievať na jeho výživu sumou 390,- Eur mesačne, ktorá dohoda síce nebola súdom schválená, ale rodičia sa ňou spravovali, povinný prispieval jeho matke sumou 500,- Eur mesačne až do júna 2015, s čím povinný dobrovoľne súhlasil, toto výživné k rukám jeho matky aj do 6/2015 reálne plnil, z čoho vyplýva, že príjem povinného umožňoval plniť takúto sumu výživného, keďže túto sumu dobrovoľne plnil takmer 4 roky. Ku dňu 27.10.2015 a aj v nasledujúcom období sa nijak nezmenili príjmové pomery povinného, práve naopak, povinný si v novembri 2015 kúpil byt na P. ulici č. X v P.. Vzhľadom na uvedené neexistuje žiadny logický dôvod k tomu, aby mu súd nepriznal navrhovanú sumu výživného 390,- Eur mesačne za obdobie od podania návrhu 27.10.2015 minimálne do júla 2017, kedy povinný prestal pracovať u svojho zamestnávateľa v Anglicku. Súd vo svojom rozhodnutí o zvýšení výživného za uvedené obdobie nevzal v úvahu, že v konaní nebolo preukázané, že by sa u povinného jeho majetkové pomery za obdobie od 27.10.2015 do júla 2017 oproti skoršiemu obdobiu, v ktorom jeho matke prispieval sumou 500,- Eur, zmenili k horšiemu a tiež nebolo v konaní preukázané, že by u neho ako maloletého došlo k zníženiu nákladov na zabezpečenie jeho životných potrieb. U povinného sa nielenže príjem za obdobie po začatí konania neznížil, ale jeho príjem bol dokonca vyšší, čo je preukázané dôkazmi v bode 79. rozsudku, kde z potvrdení súd zistil, že v daňovom roku do 5.4.2015 získal povinný mzdu 12.663,50 Libier, v daňovom roku do 5.4.2016 mzdu 12.870,60 Libier, a za daňový rok do 5.4.2017 mzdu 14.227,20 Libier. Ako vyplýva, z uvedeného príjem povinného sa v období po podaní návrhu zvýšil, v daňovom roku do 5.4.2017 sa povinnému zvýšil ročný príjem oproti daňovému roku do 5.4.2016 o 1.356,60 Libier, t.j. mesačne o 113 Libier, čo je 156,- Eur. Súd v rozpore s uvedeným preukázaným skutkovým stavom uzavrel, že u povinného sa majetková situácia po začatí konania zhoršila a určil výživné vo výške 200,- Eur, čo je menej ako polovica sumy výživného, ktorú dovtedy platil povinný v sume 500,- Eur mesačne. Povinný uviedol, že si musel zabezpečiť vlastné bývanie na zabezpečenie vlastného bytu a prevádzkové náklady, čo bolo údajne dôvodom, prečo začal platil len 200,- Eur. Povinný v novembri 2015 kúpil byt na Kysuckej č. 6 v Košiciach do svojho výlučného vlastníctva za 52.000 Eur, ktorý následne údajne predal svojej priateľke za rovnakú cenu. Poukazuje na to, že v súvislosti s bývaním povinného žiadne náklady nenarástli, pretože ako sám uviedol, hypotéku na byt zobrala jeho priateľka, ktorá týmto od neho byt kúpila, a on tak vyplatil osoby, od ktorých si na kúpu bytu požičal. Ako náklady na bývanie v tomto byte uviedol iba nájom a inkasné platby v sume 160,- Eur mesačne, tankovanie 50,- Eur a strava 200,- Eur. Poukazuje na to, že sú to rovnaké náklady, ktoré by povinný platil, aj keby býval v pôvodnom byte u jeho matky, tiež by platil tankovanie, stravu a prispieval na inkaso na bývanie. Povinný neuviedol žiadny nový výdavok, že by platil niečo navyše oproti predchádzajúcemu obdobiu, čo by odôvodňovalo, aby začal na jeho výživu prispievať menšou čiastkou. Okrem uvedeného mal povinný počas pobytu vo Veľkej Británii aj ďalší príjem v Jaco Security, kde pracoval skoro každý víkend, z ktorého mal ďalší príjem až do roku 2017, ktorý súd nepreskúmal. Povinný si ponechal jeho Junior sporenie, ktoré počas celého obdobia svojej pracovnej činnosti v Anglicku mesačne sporil. Ďalej vybral finančné prostriedky zo sporenia v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré mu jeho matka platila od júla 2009 až do januára 2016, kedy povinný peňažné prostriedky vybral a zrušil účet. Napriek uvedenému súd mu nepriznal požadovanú sumu výživného 390 Eur mesačne od podania návrhu aspoň do júla 2017, ktorá bola medzi rodičmi dohodnutá, a na základe ktorej dohody prispieval dokonca nad túto sumu a to sumou 500,- Eur mesačne.

Následne po skončení práce v zahraničí povinný poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 702,- Eur, okrem toho disponoval všetkými sociálnymi dávkami, ktoré roky poberal za rodinu zo sociálneho systému Veľkej Británie, z ktorých od 6/2015 až do konca ich poberania 8/2016 mu neodovzdal, za 14 mesiacov sa takto na ich úkor obohatil na sociálnych dávkach o sumu 9.800 Eur, táto suma nezahŕňa tzv. Housing benefit, ktorý má teraz vrátiť. Vzhľadom na uvedené je namieste, aby jeho vyživovacia povinnosť vo výške 390,- Eur mesačne trvala aj po jeho príchode na Slovensko až do 31.1.2020. So sumou výživného 250,- Eur mesačne od 1.2.2020 súhlasil nie z dôvodu, že by táto suma postačovala na zabezpečenie potrieb, ale z dôvodu, aby sa tento súdny spor už skončil, nakoľko povinný vyvíjal na jeho matku, ako aj na neho nátlak, aby konanie o výživnom zastavili, že inak im zoberie auto, napr. aj tým, že im znemožnil používať ich motorové vozidlo tým, že im odcudzil evidenčné čísla z vozidla. Jeho matka vzhľadom na výrazný nátlak zo strany povinného, neochotu súdu dokazovať ňou tvrdené podstatné skutočnosti, ako je napríklad výška sociálnych dávok, ktoré na rodinu poberal vo Veľkej Británii, dĺžku súdneho sporu, tak povediac rezignovala a len z tohto dôvodu súhlasila od 1.2.2020 so sumou 250,- Eur, ktorú povinný platil od tohto dátumu s tým, že v júli a v auguste 2021 zaplatil len 200,- Eur mesačne. V ďalšom poukazuje na rozpor medzi zistenými a započítanými plneniami povinného, konkrétne na bod 135. rozsudku na strane 48 rozsudku v prvom odstavci uvádza iný počet uhradených splátok, než súd uviedol v bode 23. Zároveň namieta, že do výživného nemožno započítať splátky úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v sume 50,81 Eur mesačne, takáto položka nie je svojou povahou plnením vyživovacej povinnosti, a to aj keby bola použitá na rekonštrukciu kúpeľne, okrem toho skutočnosti ohľadom tohto úveru neboli v konaní dostatočne objasnené. Namieta, že je preukázané výpoveďou samotného povinného, že splátky 50,81 Eur nie sú splátkami úveru na rekonštrukciu kúpeľne, pretože v konaní vypovedal, že tento úver bol splatený ešte v decembri 2015. Takže splátky úveru, ktoré povinný preukazoval súdu výpismi z účtu vo výške 50,81 Eur mesačne a mali byť hradené po decembri 2015, nie sú splátkami úveru na rekonštrukciu kúpeľne a v konaní nebolo objasnené, čo vlastne spláca. Súd nezistil a neobjasnil rozpory v tvrdení povinného, nakoľko v bode 37. rozsudku sa uvádza pôžička z Prvej stavebnej sporiteľne, ktorú mala čerpať jeho matka v sume 2.000,- Eur na rekonštrukciu kúpeľne, ktorú mal povinný splácať splátkou 50,81 Eur mesačne, a ktorú v decembri 2015 podľa vlastného vyjadrenia vyplatil a tiež sa tam spomína úver zo Slovenskej sporiteľne na rekonštrukciu kuchyne, ktorú tiež povinný vyplatil v decembri 2015, ako je uvedené v bode 37. Ďalej sa uvádza, že povinný preukázal splátky na úver PSS od 10 - 12/2016, pričom skôr uviedol, že pôžičku PSS splatil ešte v decembri 2015. Splátky akého úveru či pôžičky vlastne súd započítaval do plnenia vyživovacej povinnosti povinného. Tvrdenia povinného, že údajne si požičal na predčasné splatenie úveru od inej osoby, ktorú pôžičku teraz spláca, neboli súdu preukázané, povinný ani neuviedol, od koho si údajne požičal prostriedky na mimoriadne splatenie úveru. Ide o inú pôžičku povinného, ktorú vzal na rekonštrukciu vlastného bytu na Kysuckej č. 6 v Košiciach, ktorý si kúpil v novembri 2015 a v roku 2016 ho prerábal. Súd započítal na príjmy vyživovacej povinnosti úver z PSS, ktorý si zobral povinný na rekonštrukciu svojho bytu a nie na kúpeľňu jeho matky. Zhodnotenie bytu rekonštrukciou kúpeľne si mal povinný kompenzovať žalobou voči jeho matke, takéto úhrady nemožno započítavať za výživné na maloleté dieťa. Na základe uvedeného namieta nesprávnosť posúdenia, ak do sumy splneného výživného zo strany povinného započítal aj splátky neobjasneného úveru, či pôžičky povinného. Vychádzajúc zo zistení súdu uvedených v bode 23. rozsudku, v roku 2019 uhradil povinný splátky na taekwondo, t. j. 550,- Eur, celkom platby započítateľné na výživné v sume 1350,- Eur a nie sumu 2.169,72 Eur, ako nesprávne uvádza súd v bode 135. rozsudku. Rovnaké rozpory sú ohľadom platieb od povinného v roku 2018. Vychádzajúc zo zistení súdu uvedených v bode 23. rozsudku, v roku 2017 uhradil povinný na taekwondo 300,- Eur, celkom platby započítané na výživné 860,- Eur a nie sumu 2.068,91 Eur, ako súd nesprávne uvádza. Rozpory v úhradách za rok 2017 a vychádza zo zistení súdu uvedených v bode 23. rozsudku, v roku 2017 uhradil povinný na taekwondo započítateľné platby v sume 1.600 Eur a nie sumu 2.308,91 Eur, ako súd nesprávne uvádza. V roku 2016 uhradil na výživné spolu 2.250,- Eur a nie sumu 2.351,62 Eur ako uvádza súd. V roku 2015 zaplatil povinný spolu 400,- Eur pričom splátky úveru nie sú splnením vyživovacej povinnosti, preto súd nesprávne započítal na plnenie výživného sumu 501,62 Eur. Ďalej povinný zaplatil v roku 2020 výživné celkové úhrady v sume 2.880,- Eur mesačne, splátky úveru sú započítané súdom, nie sú výživným. V roku 2021 do dňa rozhodnutia zaplatil povinný výživné spolu 1.900,- Eur, spolu zaplatené výživné v sume 11 240,- Eur. Na výživné tak povinný uhradil od podania návrhu do rozhodnutia súdu 27.8.2021 plnením výživného a platením taekwonda celkom sumu 11 240,- Eur a nie sumu 15 196,98 Eur, ako nesprávne uvádza súd v bode 135. rozsudku. Ostatné náklady, s ktorými súhlasila jeho matka započítať na výživné sú v sume 991,- Eur, celkovo tak povinný uhradil na výživnom sumu 12.231,- Eur a nie sumu 16 187,98 Eur, ako nesprávne uvádza súd v bode 135. rozsudku. Súd v prípade správnosti prvého výroku rozsudku, mal v druhom výroku určiť dlžné výživné v sume 3.001,25 Eur. Vzhľadom na uvedené v konaní neboli preukázané také

skutočnosti ohľadom zmeny pomerov na strane povinného, ktoré by odôvodňovali dohodnuté výživné v sume 390,- Eur a platené v sume 500,- Eur znížiť za obdobie od podania návrhu na sumu 200,- Eur tak ako o tom rozhodol súd. Povinný až do 7/2016 poberal v plnom rozsahu všetky rodinné benefity v sume 800,- Eur mesačne, ktoré patrili rodine, teda aj jemu a jeho matke, z ktorých od 7/2015 im nedal nič, ponechal si ich pre seba a jeho s matkou ponechal v absolútnej finančnej tiesni, pričom tieto benefity nezahrňoval tzv. Housing benefit 450,- Eur mesačne, ktoré má povinný vrátiť. Povinný poberal zo sociálneho systému v Anglicku nasledovné dávky na rodinu: rodinný Social benefit a poberal ju od 6.4.2017 až do 8/2016, požiadal o Housing benefit, ktorý dostával od 1.4.2018. Jeho matka začala zisťovať, aké všetky rodinné dávky povinný vo Veľkej Británii na nich ako na rodinu poberá a zistila, že povinnému celé roky boli mesačne vyplácané dávky v ročnom priemere cca 7000-8000 Libier, v tejto sume však nie je zahrnutý tzv. Housing benefit, ktorý má teraz vrátiť. Jeho matka 16. júna 2016 za svoje náklady bola tento rodinný benefit v Citizen advice bureau v Enfielde osobne zrušiť. Následne jej bolo vysvetlené, že povinný poberal: a) Working tax credit, b) Child tax credit, c) Working tax credit. Okrem uvedeného sociálneho balíka rodinných prídavkov poberal ešte navyše aj tzv. Housing benefit. Povinný si na sociálnych dávkach poberajúcich v Anglicku na rodinu „ zarobil“ takto desiatky tisíc eur, ktorých výšku až do roku 2015 jeho matke tajil a ktoré si ponechal pre svoje potreby. Súd napriek tomu, že súdne konanie bolo vedené po dobu takmer 6 rokov, neurobil dožiadanie na príslušné anglické sociálne úrady žiadosťou o oznámenie o prehľadu sociálnych dávok, ktoré boli povinnému vyplácané. Súd nepreskúmal, aké rodinné sociálne dávky, v akom období, akým titulom skutočne v Anglicku na rodinu poberal, pričom išlo o nemalú a dosť podstatnú zložku príjmu v relevantnom období. V ďalšom namieta nesprávne právne posúdenie súdu, ktorý výživné určil podľa pravidla, že rodičia sa majú podieľať na úhrade výdavkov oprávneného rovným dielom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nie je delená medzi rodičov rovným dielom, ale každý z rodičov podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a to tak, aby sa dieťaťu zabezpečila rovnaká životná úroveň akú má rodič. Taktiež nevzal do úvahy, že jeho matka sa o neho výlučne starala a stará bez akejkoľvek participácie povinného na výchove a jeho osobnej starostlivosti. Jeho matka ho vychovávala sama od roku 2011, kedy sa spolu s ním vrátila z Veľkej Británie na Slovensko. Výlučne ona zabezpečovala jeho výchovu, pričom z neho vyrástol vynikajúci žiak, ktorý končí školské roky vždy s vyznamenaním, výlučne ona zabezpečovala navrhovateľovi zdravotnú starostlivosť a to vyšetrenia, liečenia, nakoľko mal tzv. skríženú lateralitu, dyslexiu, fyziorehabilitácie pre problémy s chrbticou a neurologické problémy. V súvislosti so športom ho vozila na všetky turnaje, sústredenia po SR aj v zahraničí, zároveň ho vychovávala k slušnosti a úcte k ľuďom (vrátane povinného), je nekonfliktný a medzi rovesníkmi obľúbený, matke je v domácnosti veľmi nápomocný. V prílohe pripojil doklad o dlhu v súkromnej základnej škole, rozpis mesačných platieb, sporenia, zdravotného poistenia, šport, obedy a sms komunikáciu.

3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Odvolanie oprávneného považuje za nedôvodné. Základom odvolacej argumentácie oprávneného je konštatovanie, že jeho majetkové pomery sa počas pobytu v Anglicku nezmenili-nezhoršili sa, a preto nebol dôvod nevyhovieť požiadavke matky na zvýšenie výživného na sumu 390,- Eur mesačne. Napriek tomu, že oprávnený v celom odvolaní nespochybnil fakt, že po jeho návrate na Slovensko v roku 2017 došlo k výraznému poklesu jeho príjmu, trvá na požiadavke zvýšenia výživného na sumu 390,- Eur mesačne až do 31.1.2020, pričom v podstatnej časti tohto obdobia mal už výrazne nižší príjem. Oprávnený celkom opomína fakt, že v Anglicku okrem príjmu mal aj výdavky, a že tieto sú neporovnateľné s výdavkami na život na Slovensku. V čase do rozchodu s jeho matkou mesačne poskytoval platby okolo 500,- Eur následne vždy, keď prišiel na Slovensko býval v byte u matky oprávneného a oprávnený, kde mal okrem bývania zabezpečenú stravu. Z tejto sumy mu matka oprávneného taktiež platila mesačne jeho životnú poistku, teda zaplatil 500,- Eur a nijaký iný výdavok na stravu a bývanie na Slovensku a na životné poistenie nemal. Sumou 500,- Eur mesačne teda zabezpečoval tak výživu oprávneného ako aj svoju výživu, počas každomesačného pobytu v Košiciach. Teda pokiaľ sú to podľa oprávneného rovnaké náklady, ktoré by bol mal aj keby bol platil jeho matke, čo aj činil sumou 500,- Eur mesačne, pri výdavkoch 200,- Eur strava a 160,- Eur bývanie, 500,- Eur zasielal matke oprávneného, by ostala na jeho výživu suma 140,- Eur. Takáto je logika oprávneného. Nevie uviesť, koľko zo sumy 500,- Eur použila matka oprávneného na výdavky spojené s jeho bývaním a stravou u nej, nijaké iné peniaze však okrem 500,- Eur jej nedával. Je preto zrejmé, že tým, že sa

musel od matky oprávneného odsťahovať a obstarať si iné bývanie, za ktorého kúpu síce v konečnom dôsledku neplatil, ale ktoré hradil pokiaľ ide o mesačné platby a taktiež pokiaľ ide o jeho stravu, ktorú mu už nezabezpečovala matka oprávneného, nepochybne došlo k výraznému nárastu jeho výdavkov. Matka oprávneného v roku 2015 zrušila na základe generálnej plnej moci, ktorú jej v minulosti udelil jeho životnú poistku a vybrala si 3.500,- Eur. Pokiaľ ide o jeho príjem z Jaco Security, tento súdu uviedol, išlo o občasné brigády cez víkend a dokázal si takto privyrobiť 200,- Eur mesačne. Junior sporenie Child Trust Fund - slúži na zabezpečenie dieťaťa pokiaľ nastúpi do školy v Anglicku. Išlo o sporenie syna, na ktoré nemá nijaký dosah. Sporenie oprávneného v SLSP, a.s. po celý čas platila jeho mama, ktorá ho aj zrušila a vybrala a časť peňazí mu darovala a použil ich na úhradu vodičského kurzu pre oprávneného. Pokiaľ ide o sociálne benefity, ktoré poberal v Anglicku, matka celkom opomína fakt, že vďaka jej udaniu je nútený ich vrátiť, keďže boli poberané neoprávnene. Taktiež má skreslenú predstavu o ich výške. Mesačne išlo o sumu 460 Libier. Doklady o neoprávnene vyplatených dávkach sú súčasťou spisu. Na matku ani oprávneného nátlak nevyvíjal. Jeho auto dlhodobo užíva matka, podľa neho neoprávnene. Oprávnenému navrhol, že auto naňho prepíše, ak sa dohodnú na výživnom. Nepovažuje to za nátlak. Chcel konanie už dávno ukončiť a bola to paradoxne matka, kto opakovane žiadal o odročenie pojednávaní a kto sa, na rozdiel od neho na pojednávania nedostavoval. K nezrovnalostiam v bode 23. a 135. rozsudku uvádza, že tieto sú jasne uvedené v bode 35. rozsudku a korešpondujú so započítanými sumami. Súd postupne ustaľoval skutkový stav a jeho príspevky na výživu oprávneného sú uvedené vo viacerých bodoch rozsudku, nielen bode 23., ktorý účelovo vyberá oprávnený. Pokiaľ chýbali niektoré výpisy z účtu, tieto následne doplnil. Navyše, pravidelné platby výživného v sume 80,- Eur mesačne matka nikdy nespochybňovala. Pravidelné platby taekwonda v sume 50,- Eur mesačne matka potvrdila v podaní doručenom súdu 31.5.2019. Jasne potvrdila pravidelné úhrady za roky 2017, 2018 a 2019. Preto zneužitie zdanlivej nepresnosti je vyslovenou drzosťou. Pokiaľ ide o započítanie úveru, ktorý doposiaľ spláca v sume 50,51 Eur mesačne, odvolacia argumentácia oprávneného, jednak o tom, že tento započítaný nemá byť, ako aj o spochybňovaní, čo vlastne platí, je zarážajúca. Matka na jeho meno zobrala v r. 2015 dva úvery. Jeden je splatený (mimoriadnou splátkou, na ktorú si požičal, nakoľko s ním boli spojené obrovské úroky). Úver, ktorý spláca bol matkou použitý na rekonštrukciu kúpeľne, ktorú podľa vlastných slov potrebovala kvôli zdraviu syna. Poukazuje na matkine podanie z 31.5.2019. V prílohe predložil aj mail z 31.1.2020, ktorý zaslal vtedajšej právnej zástupkyni matky JUDr. Dudášovej. Na pojednávaní konanom dňa 5.6.2020 právna zástupkyňa matky potvrdila, že úver bol čerpaný za účelom rekonštrukcie kúpeľne v jej byte, ktorá bola zdravotne závadná. Je preto absolútne neseriózne zo strany oprávneného v teraz podanom odvolaní tvrdiť, že nevie, aký úver v sume 53,51 Eur spláca, resp. v závere dokonca tvrdiť, že spláca úver, ktorý bol použitý na rekonštrukciu jeho bytu. Napokon uvádza, že oprávnený celkom opomína fakt, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie aj tým, že matka oprávneného dlhodobo nepracuje, pričom k tomu niet nijakých akceptovateľných dôvodov a úhradu všetkých nákladov oprávneného požaduje od neho.

4. Povinný podaním z 27.1.2022 oznámil, že u neho nastala zmena pomerov. Od 12.1.2022 je evidovaný ako nezamestnaný na ÚPSVaR, nepoberá nijakú dávku, nakoľko na žiadnu nemá nárok. Spoločnosť Styling s.r.o. mu nepredĺžila pracovnú zmluvu. O zaradení do evidencie ÚPSVaR predkladá potvrdenie. Opätovne je t. č. chorý na Covid 19, navyše má problém s ľavou rukou, ktorú nevie zovrieť do päste, pričom je ľavák. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je schopný platiť dohodnuté výživné 250,- Eur mesačne a žiada odvolací súd, aby toto od mesiaca január 2022 znížil na odvolacím súdom akceptovateľnú sumu. Akékoľvek zníženie mu pomôže v jeho ťažkej situácii. Zároveň uviedol, že sa nemôže zníženia výživného domáhať novým návrhom, nakoľko vec sp. zn. nie je dosiaľ právoplatne skončená a nachádza sa v odvolacom konaní. V prílohe predložil oznámenie o zavedení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie z 14.1.2022.

5. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

6. Výroky rozsudku o zastavení konania o návrhu na zmenu úpravy styku a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

7. Konania vo veciach výživného u plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa a nasl. .

8. Podľa ust. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného, súvisiacom výroku o dlžnom výživnom, ako aj vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa v prevyšujúcej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a vo vzťahu k rozhodnutiu o zvýšení výživného za obdobie od 27.10.2015 do 11.1.2022, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti v tomto období dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jeho odvolacia argumentácia je totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe aj odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné podotknúť, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde a s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 Základných princípov, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania ohľadne poberania dávok povinným v zahraničí, odvolací súd uvádza, že ich poberanie v danom období sporné medzi účastníkmi nebolo, pričom následne bolo úradmi vyhodnotené ako neoprávnené ( z iniciatívy matky navrhovateľa), v dôsledku čoho ich povinný musí vrátiť. Vykonanie dokazovania v tomto smere aj odvolací súd považuje za nadbytočné, keďže by nesmerovalo k preukázaniu rozhodnej skutočnosti potrebnej pre určenie rozsahu výživného, nakoľko neoprávnene vyplatené sociálne dávky musia byť vrátené príslušnému úradu a nijakým spôsobom už nie sú spôsobilé pozitívne ovplyvniť možnosti a schopnosti povinného.

13. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, keďže v dôsledku veku a rastu navrhovateľa (v tom čase maloletého dieťaťa) a v tej súvislosti i školskej dochádzky došlo k nepochybnému zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona o rodine týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a správne ju aplikoval na zistený skutočný stav, čo nepochybne vyplýva z kontextu celého odôvodnenia napadnutého rozsudku, preto nesprávnu formuláciu v bode 132

odôvodnenia, ktorou súd chcel zvýrazniť povinnosť oboch rodičov vyživovať svoje dieťa, nadbytočným slovným spojením „rovným dielom“, odvolací súd nepovažoval za nesprávne právne posúdenie.

14. Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príjem povinného v období zamestnania vo Veľkej Británii činil 1072,55 Libier - 1185,60 Libier mesačne po zrazení dane. Jeho príjem bol navýšený aj o sociálne dávky z dôvodu nízkeho príjmu na pomery vo Veľkej Británii. Podstatná časť odvolacej argumentácie navrhovateľa sa týkala práve poberania sociálnych dávok povinným. Navrhovateľ na jednej strane poukazuje na neoprávnené poberanie dávok povinným v zahraničí a jeho obohatenie sa na ich úkor (navrhovateľa a jeho matky) a na strane druhej poukazuje na jeho zvýšený príjem skrz dávok vo vzťahu k jeho nároku na zvýšenie výživného napriek tomu, že tieto dávky, pokiaľ boli neoprávnene vyplatené, musia byť vrátené vyplácajúcemu orgánu, keďže matka navrhovateľa sama potvrdzuje, že už v júni 2016 neoprávnenosť dávok príslušným orgánom vo Veľkej Británii nahlásila, čo malo za následok zníženie benefitov povinnému a zároveň určenie povinnosti dávky vrátiť. Odvolací súd si k uvedenej argumentácii navrhovateľa dovolí uviesť, že povinný poberal benefity zo sociálneho systému Veľkej Británie nie prioritne z dôvodu existencie jeho vyživovacej povinnosti, či družobného pomeru s matkou navrhovateľa, ale z dôvodu výkonu práce a potreby zabezpečenia jeho živobytia v zahraničí, v krajine, kde nedosahoval príjem z práce na úrovni adekvátnej životnej úrovni v tejto krajine, pričom zároveň zabezpečil dieťaťu participáciu na sociálnom systéme Veľkej Británie formou desaťnásobne vyšších rodinných prídavkov, na aké by mala matka nárok na Slovensku, na ktorú skutočnosť je potrebné tiež prihliadnuť ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na určenie výživného pre dieťa od rodiča, keďže tieto dávky sú určené na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa (porovnaj ). Navrhovateľ v ďalšom poukazuje na dohodu medzi rodičmi, na základe ktorej prispieval povinný na jeho výživu sumou 390,- Eur mesačne a predtým sumou 500,- Eur mesačne. K tejto dohode medzi rodičmi je potrebné zdôrazniť, že nebola schválená súdom a teda nebola účinná, pričom povinný aj napriek tomu prispieval na výživu navrhovateľa dohodnutou sumou v období zamestnanosti vo Veľkej Británii do roku 2015 s tým, že povinný časť týchto príspevkov mienil aj ako podporu matky navrhovateľa a zabezpečenie spoločnej domácnosti, ktorú na Slovensku viedli a kde sa zdržiaval počas svojich pobytov na Slovensku. Po ukončení vzťahu s matkou navrhovateľa povinný začal prispievať výslovne na výživu navrhovateľa 200 Eur a zároveň prispieval aj na iné výdavky navrhovateľa, pričom si zároveň zabezpečoval iné bývanie na Slovensku, nakoľko sa so zdravotných dôvodov chcel vrátiť zo zahraničia. Za tejto situácie je zjavne neudržateľná argumentácia navrhovateľa a jeho matky, že súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného má automaticky určiť výživné v rozsahu 390 Eur mesačne, pretože podľa ich názoru nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie výživného v inej sume ako dohodnutej v roku 2011 rodičmi v tom čase mal. navrhovateľa.

15. Navrhovateľom namietané výdavky povinného v zahraničí považoval za primerané aj odvolací súd, pričom prihliadal aj na iné náklady povinného v zahraničí, ktoré nie je možné porovnávať s priemernými životnými nákladmi v SR, rovnako ani s príjmovou úrovňou. Vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti povinného na navrhovateľa za obdobie jeho zamestnania v zahraničí, súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zohľadnil aj skutočnosť, že v tomto období matka navrhovateľa poberala na slovenské pomery nadštandardné rodinné prídavky vo výške 240,- Libier mesačne, ktoré finančné prostriedky boli účelovo viazané na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, a preto je na nich potrebné prihliadať aj pri určení výživného, pretože sa nimi majú uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Príjmové pomery povinného po návrate zo zahraničia pozostávali postupne z dávky v nezamestnanosti, potom z peňažného príspevku na opatrovanie a následne z príjmu z pracovného pomeru, s prihliadnutím na jeho zdravotné obmedzenia z čoho vyplýva, že došlo k zmene ( zníženiu ) jeho príjmu oproti dosahovanému príjmu v zahraničí. Súd prvej inštancie sa zmenou pomerov povinného dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 133, s ktorou sa aj odvolací súd stotožňuje. Taktiež námietka navrhovateľa ohľadom kúpy bytu povinným nie je dôvodná, pretože povinný po návrate zo zahraničia musel riešiť otázku bývania a za týmto účelom si kúpil byt, i keď následne ho predal svojej priateľke z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov resp. nemožnosti prefinancovať kúpu hypotekárnym úverom, keďže matka navrhovateľa disponujúc generálnou plnou mocou povinného ho zaťažila úvermi, či pôžičkami, avšak naďalej musí platiť poplatky za užívanie bytu, keďže v tomto byte býva , bez ohľadu na to v koho vlastníctve je predmetný byt. Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa, ktorý celú situáciu vníma jednostranne poukazujúc iba na to, že výdavky povinného sú neopodstatnené,

pretože jeho príjem spolu s dávkami boli v takej výške, aby mohol prispievať zvýšeným výživným na jeho náklady, ktoré všetky považuje za nevyhnutné.

16. Odvolaciemu súdu sa žiada dodať, že z vykonaného dokazovania vyplynul i príjem matky navrhovateľa, ktorá od roku 2003 nepracovala v pracovnom pomere, tvorila ho dávka v hmotnej núdzi a opatrovateľský príspevok, ktorého výška sa postupne zvyšovala, ako aj rodinné prídavky v aktuálnej výške 25,50 Eur mesačne, taktiež matka navrhovateľa počas obdobia, keď povinný pracoval vo Veľkej Británii poberala prídavok na dieťa v sume 240 Libier mesačne. Náklady matky oprávneného, ktorá bývala spoločne s ním a starou matkou v rovnakom byte tvorila suma 170,- Eur, poplatok bytovému družstvu navýšený o splátku dlhu na nájomnom 55,- Eur mesačne, na elektrinu, 200,- eur mesačne strava a 100,- Eur mesačne hygiena, kozmetika a drogéria. V rámci posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je povinný vychádzať nielen z reálnych, ale aj potencionálnych možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, to znamená, má prihliadať aj k zjavne nevyužitým možnostiam a schopnostiam rodičov, pričom vo vzťahu k matke možno konštatovať, že i keď zabezpečuje starostlivosť už o plnoletého navrhovateľa, táto sa vzhľadom na jeho vek postupne redukovala, teda nevyžadovala si starostlivosť ako o dieťa v útlom veku s poukazom i na to, že matka mala a má možnosť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a vzdelanie zadovážiť si zdroj príjmu vlastnou prácou minimálne v rozsahu polovičného pracovného úväzku, prípadne brigádnicky, čo aj v určitom čase robila.

17. Odvolací súd takto dospel k záveru, že vyššie uvedeným pomerom navrhovateľa a povinného zodpovedá zvýšené výživné v rozsahu 200,- Eur mesačne v období od 27.10. 2015 do 31.8.2019 a 250,- Eur mesačne od 1.9.2019 do 11.1.2022 s primeraným podielom matky navrhovateľa na uspokojovaní jeho odôvodnených potrieb. V kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie okrem všeobecných kritérií rozhodujúcich pre zvýšenie výživného sa vysporiadal aj s argumentáciou navrhovateľa a jeho matky. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom, preto rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody a vysporiadal sa s podstatnou odvolacou argumentáciou odvolateľa.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o dlžnom výživnom. Po započítaní platieb v rozhodnom období pre povinného na výživu navrhovateľa, platieb na jeho športové aktivity a aj splátky úveru PSS a celkovej výške 15196,98 Eur a matkou navrhovateľa vyslovene uznaných platieb povinného na oblečenie, obuv a osobné potreby navrhovateľa vo výške 991,- Eur, t. j. celkovo 16 187,98 Eur do výživného, ktoré by v zmysle rozsudku súdu mal povinný navrhovateľovi v rozhodnom období zaplatiť v celkovej výške 15232,25 Eur, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že povinnému dlh v rozhodnom období nevznikol (t.j. za obdobie od 27.10.2015 do 31.8.2021 zo strany povinného z vyživovacej povinnosti neurčil ).

19. Pokiaľ ide o ustálenie dlžného výživného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri jeho vyčíslení musí súd vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol oprávnenému v posudzovanom období, pričom môže ísť o plnenia naturálne alebo peňažné za predpokladu, že tieto plnenia boli spôsobilé uspokojiť odôvodnené potreby oprávneného, v rámci posúdenia ktorého je potrebné vychádzať z účelu výživného, ktorým je zabezpečenie jednak výživy oprávneného vo vlastnom zmysle slova, ako aj bývania, ošatenia, hygieny, školskej dochádzky, zdravotného stavu, záujmovej či športovej činnosti a podobne. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak rodičovi bola určená vyživovacia povinnosť rozhodnutím súdu, nevzniká mu žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek ďalšie potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený poberať výživné pre dieťa, ktorému bolo zverené do starostlivosti je povinný spolu so svojim podielom na výživnom z určeného výživného hradiť všetky odôvodnené potreby dieťa v rámci limitov daných možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

20. Pri naturálnych plneniach musí súd tiež zvážiť či nešlo iba o príležitostné plnenia v dobe styku, alebo či nešlo o bežné dary alebo iné podobné plnenia, ktoré nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti (porovnaj R 44/1966). Pri peňažných plneniach, ktoré boli poukázané oprávnenému alebo

osobe oprávnenej poberať za oprávnené dieťa výživné je uvedená úvaha súdu nadbytočná, pretože povinný nemôže ovplyvniť využitie poskytnutých finančných prostriedkov oprávneným.

21. Plnenia povinného v rozhodnom období súd prvej inštancie vyhodnotil ako plnenia, ktoré spĺňajú charakter výživného a boli nimi uspokojované odôvodnené potreby navrhovateľa. Odvolací súd dodáva, že v prevažnej miere išlo o finančné plnenia povinného slúžiace na zabezpečenie odôvodnených potrieb primeraných veku navrhovateľa a boli vynaložené v čase, keď matka zabezpečovala jeho starostlivosť. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o započítanie platieb slúžiacich nielen na športové aktivity navrhovateľa, ale aj na oblečenie, obuv a jeho osobné potreby. Taktiež splátky úveru v PSS ( na rekonštrukciu kúpeľne ) boli povinným platené, slúžiace potrebám ( zdraviu ) navrhovateľa a potvrdené aj jeho matkou. Vo vzťahu k tomuto plneniu vyživovacej povinnosti povinného je irelevantná argumentácia navrhovateľa, čo vlastne povinný platil, pretože v priebehu konania na súde prvej inštancie bola účastníkmi spomínaná suma označovaná niekedy ako splátka úveru, inokedy ako splátka pôžičky, pretože povinný tieto splátky vo výške 50,51 Eur platil a zjavne súviseli s rekonštrukciou kúpeľne. Je nepochybné, že všetky uvedené platby slúžili v rozhodnom období na výživu (potreby) navrhovateľa. Z prejednávaného spisu nepochybne vyplýva, že povinný okrem týchto platieb zabezpečoval navrhovateľovi aj naturálne plnenia, ktoré mu nad rámec výživného zabezpečil, bez jeho a matkinej výslovnej žiadosti (avšak tiež slúžili na uspokojenie rôznych potrieb navrhovateľa). Námietky navrhovateľa týkajúce sa zmätočnosti (rozpornosti) odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k ustáleniu výšky dlhu na výživnom nie sú dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie pri jeho výpočte zohľadnil platby povinného, ktoré neboli uvedené len v bode 23. rozsudku, ale aj v bode 28., 33., 35., 37., 38., 40. rozsudku. Povinný prispieval na výživu navrhovateľa rôznymi formami, pričom súd prvej inštancie od dlžného výživného odpočítal iba tie, ktoré navrhovateľ ( a jeho matka ) výslovne od neho zabezpečiť žiadali a ostatné, ktoré výslovne nežiadali ( avšak zabezpečené boli ) odpočítané neboli, aj keď svojim charakterom slúžili na výživu navrhovateľa a teda v konečnom dôsledku mohli byť zohľadnené, teda v tomto smere bolo rozhodnuté v prospech navrhovateľa. Na základe vyššie uvedeného aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o určení dlžného výživného, s odôvodnením ktorého sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného od 12.1.2022 do budúcna a súvisiacom výroku o zamietnutí návrhu prevyšujúcej časti nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Po vyhlásení napadnutého rozsudku totiž zjavne nastali nové skutočnosti, ktoré môžu mať významný vplyv na rozhodnutie o zvýšení výživného, keďže povinný oznámil, že od 12.1.2022 je evidovaný ako nezamestnaný, nakoľko spoločnosť Steeling s. r. o. s ním nepredĺžila pracovnú zmluvu a na žiadnu dávku nemá nárok. Poukázal i na to, že bol chorý na Covid 19, navyše má problém s ľavou rukou, ktorú nevie zovrieť do päste. Návrh na zníženie výživného podať nemôže, nakoľko konanie o zvýšenie výživného doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Skutočný stav veci sa teda v priebehu odvolacieho konania zrejme zmenil, preto je potrebné doplniť dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti povinného na navrhovateľa od 12.1.2022 do budúcna, predovšetkým pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Nakoľko rozsah dokazovania, ktorý je potrebné vo veci vykonať, nie je účelné doplniť odvolacím súdom s poukazom na to, že prioritnou činnosťou odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania, nie však vykonávanie podstatnej časti základného dokazovania, musel odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 12.1.2022 do budúcna a súvisiacom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktorého povinnosťou bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a rozhodnúť o zvýšení výživného od 12.2.2022 do budúcna na novom skutkovom základe.

25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).