Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: F. E., L. H. R. XXX, XXX XX F., Č. K., zastúpenej advokátkou: JUDr. Lucia Anovčinová, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o neplatnosť zmluvy o úvere, vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného zadosťučinenia, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. apríla 2015, č. k. 8C 28/2012-280, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom určil súd prvej inštancie, že zmluva o úvere Č.. XXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.12.2008 je neplatná, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.890,13 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 25.9.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti; v ktorej sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia nad rámec priznanej sumy a priznania peňažného zadosťučinenia v sume 418,93 eura s príslušenstvom; žalobu zamietol. Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu v sume 1271,10 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 11.12.2008 poskytol žalobkyni úver vo výške 30 000,-Sk (995, 82 eura), s tým, že žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 25.920,- Sk (860,39 eura), pričom dlžnú sumu sa zaviazala splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 154,68 eura počnúc dňom 17.01.2009. Poukázal na to, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.03.2010, sp. zn. SR 01047/10, bola na návrh žalovaného žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 2.426,90 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 01.11.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z danej sumy od 04.01.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 469,78 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu zmenky Č.. XXXXXXX podpísanej dňa 11.12.2008 v F. zistil, že sa ňou žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému sumu 73.112,79 eura spolu so zmenkovým 0,25 % denným úrokom odo dňa 22.09.2009. Zo spisu OS Košice II, sp. zn. 35Er 1036/2010 mal preukázané, že na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803 10269 zo dňa 13.08.2010, vydaného Okresným súdom Košice II v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 35Er/1036/2010, na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX 8024/10, súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, bolo začaté exekučné konanie na vymoženie pohľadávky žalovaného proti žalobkyni priznanej citovaným rozhodcovským rozsudkom, pričom celková výška pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva vrátane predbežných trov exekúcie ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavovala sumu 6.007,36 eura (180.977,73,- Sk). Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD. zistil, že v rámci predmetnej exekúcie vedenej proti žalobkyni ako povinnej bola v exekučnej veci sp. zn. EX 8024/10 vymožená na odmenu exekútora suma vo výške 931,25 eura. Mal tiež preukázané, že žalobkyňa zaplatila v prospech zmluvy o úvere sumu spolu sumu 3.717,74 eura.

2. Takto ustálený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 4 ods. 1, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1,2 Smernice Rady 93/13/EHS sa o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V prvom rade zdôraznil, že zmluvný vzťah žalobkyne a žalovaného má povahu spotrebiteľskej zmluvy a preto je na neho potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Nestotožnil sa v tejto súvislosti s argumentáciou žalovaného, že zmluvu žalobkyňa uzatvárala na výkon povolania, keďže v danom čase bola v dôchodku a žiadne povolanie nevykonávala; a na uvedenom nič nemení ani vyznačenie charakteru úveru zo strany obchodného zástupcu žalovaného, ktoré bolo cielené a predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Na základe uvedeného predmetnú zmluvu o úvere uzavretú medzi sporovými stranami podrobil kontrole z hľadiska žalobkyňou namietaného porušenia právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, a to ako z hľadiska platnosti jednotlivých zmluvných dojednaní, tak i z hľadiska, či je objektívne predmetná úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) a či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla tiež vychádzal z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). Dospel pritom k záveru, že úverová zmluva obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, pre ktoré ako celok neobstojí, pretože zmluvu treba, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, chápať ako nedeliteľný celok a nie je možné oddeliť časť zmluvy od celku (§ 41 . Vo vzťahu k dojednaniu uvedenému vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len "VPÚ"), v bode 13, že dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, poukázal na to, že v tomto poplatku sa skrývajú aj úroky z úveru, a výška poplatku je vo vzťahu k samotnému úveru v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Po prepočítaní totiž K. predstavuje 256,60 % a ročná úroková miera 86,39%, hoci v januári 2009 boli úrokové miery úverov za spotrebiteľské úvery vo výške 15,81%. Výška úroku podľa úverovej zmluvy teda podstatne prevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval preto, že aj z tohto dôvodu je dojednanie o odplate podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Rovnako však zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 4 VPÚ za omeškanie dlžníka so splátkou sedem a viac dní vo výške 9,96 eura, zmluvná pokuta vo výške 19,92 eura, úhrada 1,99 eura za každú zaslanú upomienku, zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 7 VPÚ vo výške 331,94 eura, zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 9 VPÚ vo výške 33,19 eura, ustanovenia v bode 6 VPÚ - úrok z omeškania vo výške 0,25% denne (teda 91.25% ročne) spôsobujú hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania, a tým aj neprimerané zvýhodnenie dodávateľa voči spotrebiteľovi. Za neprípustné a za nekalú obchodnú praktiku považoval tiež zabezpečenia splnenia záväzku z danej spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, v prípade ktorej nemožno považovať za primerané ani 0,25% denné (91,25% ročné) zmenkové úroky. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil tiež dohodu o zrážkach zo mzdy (bod 5 VPÚ), nakoľko je v rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zrážky zo mzdy možno vykonať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky, a teda nie je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013, v zmysle ktorého inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať ohľad. S poukazom na množstvo neprijateľných a neplatných zmluvných podmienok preto predmetnú zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu za neplatnú ako celok, a v nadväznosti na to dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a to v rozsahu peňažnej sumy 2.890,13 eura vo výške uhradenej žalobkyňou nad rámec istiny poskytnutého úveru. V časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zaplatenie sumy 2.890,13 eura, spolu s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1997 Zb., preto podanej žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti peňažnej sumy uplatnenej podanou žalobou titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil žalobu ako nedôvodnú, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa celkovo zaplatila žalovanému titulom plnenia zo zmluvy o úvere sumu 4.817,20 eura, istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 995,82 eura, a suma 931,25 eura bola vymožená v prospech súdneho exekútora ako jeho odmena za výkon exekúcie. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorý namietal, že v danej veci sa jedná o res iudicata a z tohto dôvodu žiadal konanie zastaviť, nakoľko v zmysle ustálenej súdnej judikatúry nulitný rozhodcovský rozsudok prekážku právoplatne rozhodnutej veci nezakladá, a v danej veci rozhodcovský rozsudok vydaný v prospech žalovaného treba považovať za nulitný, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá tvorila základ pre prejednanie danej veci v rozhodcovskom konaní a nemohla platne založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu vo veci sp. zn. SR 01047/10. Ako nedôvodnú posúdil žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia finančného zadosťučinenia z dôvodu, že došlo u nej k majetkovej ako aj nemajetkovej ujme v oblasti zdravia a súkromného života, nakoľko preberanie upomienok, telefonátov od žalovaného, ako aj v rámci vedeného rozhodcovského a exekučného konania vyvolalo u nej vysoké psychické vypätie a stres, bola vystavená dlhodobému stresu z obavy o svoj ďalší osud, nakoľko nemala dostatočné finančné prostriedky na prežitie z dôvodu zrážok z dôchodku, a preto bola nútená sa presťahovať. Žalobkyňa totiž nepreukázala vznik tejto ujmy, a to najmä pokiaľ ide o tvrdené psychické vypätie a traumu, ktorá jej mala byť spôsobovaná rozhodcovským konaním, ako aj procesom vymáhania dlžnej sumy. Zároveň však poukázal na skutočnosť; potvrdenú samotnou žalobkyňou; že úverová zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu, nebola jej jedinou zmluvou o pôžičke (úvere), na základe ktorej pre nesplácanie splátok prebiehalo exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu, keď žalobkyňa nepreukázala, že ňou tvrdené následky boli spôsobené výlučne v dôsledku nekalých obchodných praktík žalovaného v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorá je predmetom tohto konania, podanú žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.271,10 eura, a to za 11 úkonov právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď žalobkyňou uplatnené zvyšné štyri úkony právnej služby nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, nakoľko v prípade úkonu - zmena návrhu na začatie konania zo dňa 25.09.2014, bola táto prednesená už na pojednávaní konanom dňa 25.09.2014, na ktorom bola i odôvodená stanoviskom doručeným súdu krátkou cestou na tomto pojednávaní a pokiaľ ide úkon - predloženie dôkazov zo dňa 25.09.2014, tento mohol byť uskutočnený priamo na pojednávaní konanom dňa 25.09.2014. Okrem toho v prípade úkonov - písomné podanie na súd a vyjadrenie zo dňa 20.11.2015 došlo k ich ústnemu prednesu právnou zástupkyňou žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 20.11.2014, pričom pokaľ ide o predloženie dôkazov zo dňa 31.03.2015, uvedené podanie obsahuje čiastočne doklady už v spise založené a čiastočne návrh súvisiaci s konaním vedeným na Okresnom súde Košice II, 35Er/1036/2010. Napokon žalobkyni nepriznal náhradu trov konania ani za uplatnené hotové výdavky na poštovné za zásielky adresované žalobkyni dňa 11.11.2014, 13.01.2015, 23.01.2015, 19.02.2015 a 13.04.2015, nakoľko právna zástupkyňa žalobkyne nepreukázala ich dôvodnosť, účelnosť, ani to, čo bolo obsahom týchto zásielok.

3. Proti tomuto rozsudku podala; do zamietajúceho výroku vo veci samej a výroku o trovách konania; v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že výška priznaného bezdôvodného obohatenia nebola súdom prvej inštancie ustálená správne, keď nebolo zohľadnené ňou predložené potvrdenie Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že celkovo jej boli z dôchodku vykonané zrážky v sume 5.312,73 eura. Nestotožnila sa ani so záverom prvoinštančného súdu, že v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie peňažného zadosťučinenia nepreukázala vznik ujmy, nakoľko je nesporné, že s časťou jej dôchodku nemohla reálne počas výkonu exekúcie disponovať, a naviac, žalovaný ako dodávateľ hrubo porušil svoje povinnosti, čo nie je v jeho prípade ojedinelý prípad, a preto jej malo byť finančné zadosťučinenie v uplatnenej výške, ktorá je vzhľadom na okolnosti primeraná, v celom rozsahu priznané. Napokon, vo vzťahu k výroku o trovách konania namietala, že súd prvej inštancie jej náhradu trov konania nesprávne priznal krátenú o štyri úkony právnej služby a hotové výdavky za zaslanie listov žalobkyni s poukazom na neúčelnosť týchto trov. Nepriznané úkony právnej služby totiž boli vykonané účelne, a to vzhľadom na skutočnosť, že písomným podaním zo dňa 31.03.2015 predložila súdu dôkazy dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, a preukázané hotové výdavky na zasielanie listov žalobkyni sú odôvodnené tým, že žalobkyňa žije mimo územia Slovenskej republiky a vzhľadom na jej pomery bolo dochádzanie do sídla jej advokáta do L. problematické, z ktorého dôvodu komunikácia medzi ňou a jej právnou zástupkyňou prebiehala telefonicky a prostredníctvom listov. Účelne boli vykonané tiež úkony právnej služby: stanovisko zo dňa 25.09.2014, Stanovisko zo dňa 20.11.2014, keď obe tieto podania vyčerpávajúco skutkovo a právne zdôvodňovali nároky uplatnené podanou žalobou.

4. Do vyhovujúceho výroku vo veci samej podal odvolanie žalovaný, ktorý v tejto časti žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že predmetnú zmluvu o úvere vzhľadom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neplatnú v celom rozsahu, keď neplatnosť celej zmluvy nemôže byť spôsobená neplatnosťou dojednaní o výške odplaty. V tejto súvislosti zdôraznil, že i Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre v plnej miere rešpektuje princíp zachovania platnosti (zvyšku) zmluvy, ktorý je i ústavnoprávnym princípom. Dojednanie poplatku za spracovanie zmluvy pritom výslovne pripúšťa i slovenský právny poriadok. Poukázal v tejto súvislosti na to, že v danom spore žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať dôvody neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy. V nadväznosti na uvedené namietal správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý sa odvoláva len na údaje bánk, avšak už nezohľadnil odplatu požadovanú obvykle na celom finančnom trhu, teda okrem bánk aj zo strany iných subjektov poskytujúcich úvery, pri ktorých je naviac potrebné postupovať inak, než v prípade bánk, a to s prihliadnutím na vyššie podnikateľské riziko a menšie zabezpečenie. Zotrval na svojej argumentácii, že namietaná neprijateľnosť dojednaného poplatku nevyplýva ani zo Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže takýto poplatok nevylučuje. Na základe uvedeného uzavrel, že na jeho strane nevzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa domáha. Poukázal tiež na to, že v prípade žalobkyne nešlo o prvý úver, keď si od neho v období od roku 2003 do roku 2014 vzala 6 úverov a nikdy výšku poplatkov, rozhodcovskú doložku ani iné zmluvné podmienky nenamietala. Poskytnutý úver, ktorý je predmetom tohto konania, pritom neplatila napriek tomu, že v priebehu trvania úverového vzťahu predala svoj byt. Žalobkyňa nežiadala o poskytnutie úveru iba žalovaného, avšak aj viaceré iné spoločnosti, má dostatočnú prax a prehľad o výške poplatkov, úrokoch a výške splátok; za daného stavu sa preto neopodstatnene domáha priznania finančného zadosťučinenia. Napokon sa nestotožnil ani s rozhodnutím o trovách konania podľa § 142 O.s.p. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný osobitne nevyjadril. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v ním v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej potvrdiť. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného, že súdom prvej inštancie konštatované vady zmluvy o úvere nespôsobujú jej neplatnosť v celom rozsahu, Jeho tvrdenia o jej dostatočnej praxi a vedomosti o výške poplatkov a iných zmluvných podmienok označila za špekulatívne a zavádzajúce, a vo vzťahu k nároku na primerané peňažné zadosťučinenie odkázala na svoju argumentáciu obsiahnutú v jej odvolaní.

6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne a žalovaného nie sú dôvodné.

7. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného plnením na základe absolútne neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zaplatenia peňažného zadosťučinenia v sume 418,93 eura na základe ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli čiastočne splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak vo zvyšku bolo potrebné podanú žalobu zamietnuť. Na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšku ju zamietol aj dostatočne vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalobkyne ani žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; a postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý súdny proces.

8. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu veci dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi stranami dňa 11.12.2008 obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, a to najmä v časti dojednanej odplaty za poskytnutie úveru, viacnásobne dohodnutej zmluvnej pokuty, dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o vystavení a vyplnení biankozmenky, ako aj rozhodcovskej doložky, pričom vzhľadom na mimoriadny rozsah porušení (nerešpektovania) právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa; a tým spôsobenú neplatnosť úverovej zmluvy v predmetných častiach; treba vychádzať z toho, že daná úverová zmluva nie je udržateľná ako celok a je absolútne neplatná v celom rozsahu. V nadväznosti na uvedené je potom správny i jeho záver, že žalobkyni proti žalovanému vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, získaného na jej úkor žalovaným vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi celkovou peňažnou sumou, ktorá bola žalovanému žalobkyňou uhradená a výškou istiny poskytnutého úveru, tiež pri zohľadnení skutočnosti, že suma 931,25 eura bola v rámci exekúcie vykonávanej na základe nulitného rozhodcovského rozsudku (Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.03.2010, sp. zn. SR 01047/10) vydaného na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, zexekvovaná ako odmena súdneho exekútora; a teda nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie žalovaného.

9. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti namieta, že súd prvej inštancie priznanú peňažnú sumu bezdôvodného obohatenia priznal v nesprávnej výške, keď vychádzal z nesprávne ustáleného skutkového stavu veci, nezohľadňujúceho ňou predložené listinné dôkazy, odvolací súd poukazuje na to, že skutkový stav veci bol súdom prvej inštancie ustálený správne, keď žalobkyňou predložené potvrdenie Sociálnej poisťovne samé o sebe nepreukazuje tvrdenie žalobkyne, že žalovanému celkovo uhradila sumu 5.312,73 eura, a nie sumu 3.717,74 eura, ako správne skutkovo ustálil súd prvej inštancie. Táto argumentácia žalobkyne preto nemôže obstáť.

10. Rovnako je v súvislosti s otázkou splnenia predpokladov vzniku nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia neopodstatnená argumentácia žalovaného, že tento nárok žalobkyni nevznikol z dôvodu, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať; aspoň v časti; za platnú, keď je nevyhnutné rešpektovať princíp zachovania platnosti (zvyšku) zmluvy, ktorý má v danej veci za následok, že prípadná neplatnosť niektorých zmluvných podmienok nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, keď je nepochybné, že úver bol žalobkyni poskytnutý a za neplatné nemožno považovať dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorého dojednanie neodporuje ani právnej úprave na ochranu spotrebiteľa a je ako súčasť úverovej zmluvy akceptovaný i judikatúrou všeobecných súdov, a neplatnosť tohto dojednania nespôsobuje ani dohodnutá výška daného poplatku, keďže tento nemožno porovnávať iba s úrokovými sadzbami bánk, avšak aj iných subjektov poskytujúcich úvery. V preskúmavanej veci totiž porušenia spotrebiteľských právnych noriem vzhľadom na závažnosť a rozsah vadami postihnutých zmluvných podmienok; vrátane dojednanej odplaty za poskytnutie úveru, viacnásobne dohodnutej zmluvnej pokuty, dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o vystavení a vyplnení biankozmenky, ako aj rozhodcovskej doložky; ako to správne konštatoval i súd prvej inštancie, neumožňujú vychádzať zo žalovaným akcentovaného princípu zachovania zmluvy. Ak by totiž súčasťou predmetnej úverovej zmluvy zostali len platné ustanovenia, nešlo by už o úverovú zmluvu, a k uzavretiu zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky nepochybne nesmerovala vôľa zmluvných strán pri jej uzavretí; a na uzavretí takejto zmluvy nepochybne nemal záujem ani žalovaný. Z uvedených dôvodov preto argumentácia žalovaného v tomto smere neobstojí a správny je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti celej zmluvy o úvere, ktorá je základom pre vznik práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

11. Pokiaľ žalovaný poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v prípade žalobkyne nešlo o prvý úver, keď si od neho v období od roku 2003 do roku 2014 vzala 6 úverov a nikdy výšku poplatkov, rozhodcovskú doložku ani iné zmluvné podmienky nenamietala, pričom žiadala o poskytnutie úveru aj viaceré iné spoločnosti, a preto má dostatočnú prax a prehľad o výške poplatkov, úrokoch a výške splátok, túto súd prvej inštancie správne zohľadnil pre účely rozhodnutia o uplatnenom nároku na priznanie peňažného zadosťučinenia, keď i z tohto dôvodu v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nedôvodná je argumentácia žalobkyne v odvolaní, že vzhľadom na správanie žalovaného, rozsah porušenia jej spotrebiteľských práv, avšak i následky vyvolané vymáhaním plnenia na základe predmetnej neplatnej úverovej zmluvy a nulitného rozhodcovského rozsudku, má na zaplatenie peňažnej satisfakcie nárok. Hoci z ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, toto právo mu môže vzniknúť iba v súvislosti s porušením práv o ktoré v danej veci ide; a preto priznaním peňažného zadosťučinenia proti určitému dodávateľovi (poskytovateľovi spotrebiteľských úverov) nepochybne nemožno reparovať ujmu vzniknutú v dôsledku porušenia spotrebiteľských práv zo strany iných (tretích) osôb. V preskúmavanej veci však vzhľadom na skutočnosť; ktorá nebola medzi stranami sporná; že žalobkyni boli okrem žalovaného poskytnuté viaceré úvery i zo strany ďalších subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, za stavu, keď žalobkyňa vznik práva na priznanie primeraného peňažného zadosťučinenia v danej veci odvodzuje od následkov (ktoré naviac ani neboli nepochybne preukázané) spočívajúcich v strese spôsobenom vymáhaním pohľadávky a nemožnosti nakladať so svojim starobným dôchodkom, avšak nepreukázala, že k týmto následkom došlo práve v príčinnej súvislosti so správaním žalovaného v tejto veci, nemožno považovať za preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku tohto nároku.

12. Napokon, správne súd prvej inštancie rozhodol i o trovách konania, keď žalobkyni nepriznal náhradu trov konania za úkony právnej pomoci: zmena návrhu na začatie konania zo dňa 25.09.2014, predloženie dôkazov zo dňa 25.09.2014, písomné podanie na súd a vyjadrenie zo dňa 20.11.2015 a predloženie dôkazov zo dňa 31.03.2015 ani náhradu hotových výdavkov na zaslanie listov jej právnej zástupkyni. Odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že trovy vzniknuté v súvislosti s predmetnými úkonmi právnej služby nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie práv žalobkyne, keďže písomné podania boli prednesené na pojednávaniach, resp. ich obsahom bolo prezentované duplicitne to, čo právna zástupkyňa žalobkyne už uviedla a predložila aj v inej súvislosti. V prípade hotových výdavkov vynaložených na listovú korešpondenciu medzi žalobkyňou a jej právnou zástupkyňou nebolo preukázané, že táto komunikácia mala súvis s konaním v danej veci. Hoci niet pochybností o tom, že písomná komunikácia medzi žalobkyňou a jej advokátkou podlieha listovému tajomstvu, ak žalobkyňa v spore žiada priznať náhradu trov vzniknutých v tejto súvislosti tvrdiac, že komunikácia sa týkala prejednávanej veci, bola povinná túto súvislosť preukázať. Za daného stavu treba považovať vznik týchto trov v súvislosti s konaním v preskúmavanej veci za nepreukázaný; a súd prvej inštancie postupoval správne, keď náhradu týchto trov žalobkyni nepriznal.

13. Žalobkyňa ani žalovaný vo svojich odvolaniach neuviedli ani žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie a obsah ich odvolaní; z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov; nebol spôsobilý spochybniť ani správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie. Preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke; a preto nebolo možné vyhovieť žiadnemu z podaných odvolaní; rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 .

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, a nakoľko žiadna zo strán sporu nemala v odvolacom konaní úspech, o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .