Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_39Ek-943-2020.pdf
PDF · 80.63 KB
No categories available
39Ek/943/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX O., proti povinnému: N.. O. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. námestie XXXX/X, XXX XX X.-I., na vymoženie zameškaného výživného, bežného výživného a trov exekúcie, vykonávanej súdnou exekútorkou: Y.. C. G. so sídlom exekútorského úradu W. 2, XXX XX X., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu C. súdu X. X. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX, takto
rozhodol:
U. sťažnosť povinného proti uzneseniu C. súdu X. X. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
X. Vyšší súdny úradník C. súdu X. X. (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/XXX/ XXXX zo dňa XX. mája XXXX rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. X Q. poriadku v celom rozsahu zamieta. C. to predovšetkým tým, cit: „U. po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnili. Q. titul nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Q. titulom bola povinnému zvýšená vyživovacia povinnosť na XXX,- eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky vždy do XX. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. L. na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. X a § 48 Q. poriadku. W., voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. L. povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom U. republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z. síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. U. preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Q. poriadku. L. v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že výživné oprávnenému zasiela na zriadený účet v banke, čoho dôkazom sú priložené doklady o úhradách, výpisy z účtu. U. uvádza, že z exekučného titulu vyplýva, že povinný je zaviazaný platiť výživné „k rukám matky“. Ak povinný, po dovŕšení plnoletosti oprávneného, nechcel z dôvodu nedôvery zasielať výživné matke oprávneného, mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť priamo oprávnenému. V zmysle ustálenej súdnej praxe by bola povinnosť povinného platiť výživné riadne splnená aj v prípade, ak by jednotlivé mesačné splátky výživného poukazoval priamo oprávnenému. G. skutočnosťou v tomto prípade je najmä to, že finančné prostriedky poukazované mesačne v prospech zriadeného bankového účtu povinným, nie je možné posúdiť ako riadne plnenie si vyživovacej povinnosti, pretože oprávnený k nemu nemal dispozičné právo a nemohol si prebrať poukázané finančné prostriedky. Z. bankového účtu, bez zriadenia dispozičného práva pre oprávneného, hoci sa na účte nachádzali finančné prostriedky
určené na výživné, nie je možné posudzovať ako riadne a včasné splnenie si vyživovacej povinnosti povinného voči oprávneného. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Z. predpokladom zmeny právoplatného rozsudku o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. P. je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie, ktoré má spotrebný charakter, a ktoré je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. U. charakter výživného znamená, že výživné musí byť nielen pravidelné, ale musí byť uhradené aj v presnej výške. L. nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, alebo že došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti súdom. V dôsledku toho existuje dôvodná obava, že povinný si naďalej nebude riadne a včas plniť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému. U. pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. X Q. poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. X Q. poriadku v celom rozsahu zamietol.“
X. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.
X. Oprávnený žiadal, aby sťažnosť povinného voči exekúcii bola zamietnutá.
X. Sudca k veci udáva nasledovné:
X. Podľa § 200 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Q. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Q. poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia S. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. D. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
X. Podľa § 239 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. S. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
X. Podľa § 250 ods. X S. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. X. Podľa § X02 ods. 2 Q. poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
X. V zmysle § 6Xk ods. 1 Q. poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sa uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. X), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
XX. Po preskúmaní sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. U. stav v napadnutom uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. L. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § X02 ods. 2 Q. poriadku.
XX. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že medzi účastníkmi konania je sporné či spôsob platenia výživného v prospech bankového účtu povinného predstavuje riadne plnenie si vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému. Na tomto mieste súd uvádza, že na platenie výživného bol povinný zaviazaný exekučným titulom, ktorý jasne stanovoval okrem výšky mesačnej splátky výživného a samotnej jej splatnosti, aj miesto platenia výživného, a to k rukám matky. H. je z vyjadrenia povinného zrejmé, povinný po dovŕšení plnoletosti oprávneného, z dôvodu nedôvery voči
matke, mal v záujme plniť si svoju vyživovaciu povinnosť priamo synovi. K povinnosti platiť výživné plnoletému synovi súd uvádza, že napriek textácií exekučného titulu „k rukám matky“, povinnosť povinného platiť výživné je v zmysle ustálenej súdnej praxe riadne splnená aj v prípade, ak povinný jednotlivé mesačné splátky výživného poukazuje priamo oprávnenému. G. však v danom prípade je práve tá skutočnosť, či finančné prostriedky poukazované mesačne v prospech predmetného bankového účtu je možné posúdiť ako riadne plnenie si vyživovacej povinnosti. Tu súd uvádza, že zriadenie bankového účtu povinným, ku ktorému by reálne mal oprávnený prístup na prebratie si poukázaných finančných prostriedkov, by bezpochybne bol súdom posudzovaný ako riadny spôsob plnenia si vyživovacej povinnosti. H. v tomto konkrétnom prípade, keď ako to nepochybne vyplýva zo zisteného skutkového stavu, oprávnený k daným finančným prostriedkom nemal žiaden prístup, keďže povinný mu k (jeho vlastnému) bankovému účtu dispozičné právo nezriadil, a teda bez tejto súčinnosti povinného sa oprávnený k výživnému poukazovanému povinným na uvedený bankový účet dostať nemohol, t.j. nemohli mu byť bankou nikdy predmetné finančné prostriedky vyplatené, nie je možné prisvedčiť dôvodnosti obrane povinného, že poukázaním finančných prostriedkov na tento bankový účet si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému splnil, a že išlo len o výslovné obštrukcie oprávneného, že si tieto peniaze - výživné z účtu nevybral. N. slovami povedané, zriadenie bankového účtu na vlastné meno povinného bez zriadenia dispozičného práva oprávnenému, hoci sa na účte nachádzali finančné prostriedky určené na výživné oprávnenému, nie je možné posudzovať za riadne a včasné splnenie si vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému. S poukazom na uvedené súd uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bol podaný dôvodne, a práve na jeho základe dôvodne začalo exekučné konanie a v rámci neho je dôvodne v neprospech povinného vykonávaná aj samotná exekúcia. Z. súd dodáva, že ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, resp. až po začatí exekúcie, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. N. totiž konkrétne o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. D. plnenie následne iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.
XX. Súdny exekútor zastaví exekúciu iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 6Xn ods. 1 Q. poriadku a súd tak urobí iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 6Xk ods. 1 Q. poriadku. V posudzovanej veci súd preto konštatuje, že nezistil, že by bol daný dôvod na zastavenie exekúcie ani v zmysle § 6Xn ods. X Q. poriadku a ani v zmysle § 61k ods. 1 Q. poriadku a exekúcia nebola ukončená ani iným spôsobom v zmysle § 61o Q. poriadku.
XX. Aj keď by k úhrade zameškaného zo strany povinného došlo, následné bežné výživné (za predpokladu, že si ho povinný riadne neplní) a doposiaľ neuhradené trovy exekúcie, sú však stále nárokom vymáhaným v naďalej prebiehajúcej exekúcii.
XX. Záverom súd dodáva, že rovnaký právny názor bol vyslovený aj v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXEk/XXX/XXXX, v rámci ktoré sa vymáhania výživného od povinného domáhala jeho dcéra.
XX. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. X Q. poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. L. ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.
XX. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie E. súdu SR z XX. mája XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XX, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS XXX/XX, N.. ÚS XXX/XX). V obdobnom znení je aj nález E. súdu U. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XXX/XX, N.. ÚS XX/XX), najmä s ustanovením § 157 ods. X C. (v súčasnosti § 220 S.), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.