Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-4-2012.pdf
PDF · 80.43 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-10C/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu Z. K., G.. XX.XX.XXXX, K. E. A. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému V. K., G.Q.. XX.XX.XXXX, K. U. XXX/X, XXX XX M. T., zastúpenému JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Košice, Mäsiarska ul. 4 v konaní o zaplatenie 36.513,31 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v celom rozsahu.
III. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice - okolie trovy na znalecké dokazovanie, preddavkované štátom, v sume 124,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovanému zaplatiť mu 36.513,31 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.3.2011 až do zaplatenia a trovami tohto konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 27.3.2007 došlo medzi ním a žalovaným k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému čiastku 100.000,- Sk. t.j. 3.319,39 eur a na základe ďalšej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.4.2007 poskytol žalovanému 1.000.000,- Sk, t.j. 33.193,92 eur. Žalobca sa domáhal voči žalovanému vrátenia týchto pôžičiek osobne aj telefonicky, ale k vráteniu požičanej istiny nedošlo.
2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že skutočnosti, uvádzané žalobcom v písomnom podaní zo dňa 14.3.2011 sú nepravdivé; žiadne finančné prostriedky si žalovaný od žalobcu nepožičal. Príjmové pokladničné doklady, predložené súdu, žalovaný pokladá za falzifikát a zároveň vznáša námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku, t.j. istine a príslušenstvu pohľadávky.
3. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Na základe nepísomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.3.2007 poskytol žalovanému pôžičku v sume 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eur a dňa 17.4.2007 istinu 1.000.000,- Sk, t.j. 33.193,92 eur. Žalobca opakovane žiadal žalovaného o vrátenie uvedených pôžičiek, avšak bezúspešne.
4. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 4.10.2012 vyplýva, že žalobca požičal žalovanému finančné čiastky v sume 100.000,- a 1.000.000,- Sk. Išlo o ústnu zmluvu o pôžičke, pričom nebola dohodnutá doba splatnosti predmetných pôžičiek. Až následne došlo k dohode a stretnutiu žalobcu so žalovaným, kde boli dohodnuté okolnosti splatenia tejto pôžičky, ale ku konkrétnostiam sa nevedela vyjadriť.
5. Žalobca na pojednávaní 18.4.2013 v účastníckej výpovedi uviedol, že v čase poskytovania pôžičiek sa pripravovali na spoluprácu v podnikaní, ale ešte spoločne nepodnikali. Sám údajne požiadal pána R., bytom M. - J., M. XXXX/XX, o poskytnutie finančných prostriedkov pre žalovaného. Predložil iba príjmový pokladničný doklad z 27.3.2007 na sumu 100.000,- Sk a príjmový pokladničný doklad zo 17.4.2007 na 1.000.000,- Sk. V tom čase vystavil aj výdavkový pokladničný doklad na čiastku 1.000.000,- Sk ako pôžičku, ktorú prevzal žalovaný. Tieto príjmové pokladničné doklady použil preto, že bol vo firme a išlo o predtlač, aby bolo zrejmé, aká čiastka bola uhradená. Nepamätá si na konkrétnosti odovzdania finančných prostriedkov, ani súdu nepreukázal doklad o svojej solventnosti. K okolnostiam vrátenia pôžičky, prípadne ďalším skutočnostiam sa nevyjadril.
6. Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi poprel, aby od žalobcu prevzal nejaké finančné prostriedky, alebo aby si ich požičal. Uviedol, že má dosť vlastných finančných prostriedkov, keďže predtým pracoval v zahraničí a nepotreboval si požičiavať. Uviedol, že mal vlastnú firmu A. A.. A. P..U.., kde bol konateľom aj spoločníkom a žalobca mal založenú spoločnosť F. A. a s touto spoločnosťou prišiel do spoločnosti žalovaného na H. F. Z. C.. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca nebol solventný, nemal dostatok finančných prostriedkov, aby mu vedel požičať finančné prostriedky. Pokiaľ sa týka predložených výdavkových listov a príjmových pokladničných dokladov, uviedol, že ide o nejaký podvrh, lebo on žiadny výdavkový list nevypisoval, ani údaje tam nie sú pravdivé a pokiaľ sa týka podpisu, pripustil možnosť, že ide o jeho vlastnoručný podpis. K podpisom zároveň ešte uviedol, že medzi ním a žalobcom existovala dôvera a keď bol odcestovaný, stávalo sa, že doklady boli podpísané prázdne a uložené v trezore pre prípad, že by bolo potrebné niečo vo firme urobiť. Do trezoru mal prístup žalobca, účtovníčka, žalovaný a jeho dcéra a zať. Na určenie pravosti podpisu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom O.. O.. N. A., C. Z. J. O. Č.. XX/XXXX Q. z tohto posudku záverom vyplýva, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 27.3.2007 a príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 17.4.2007 patrí žalovanému.
7. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone stanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
9. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýraz.
10. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak časť plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť prvý deň po tom, čo ho o jeho plnenie veriteľ požiadal.
11. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník splnil svoju povinnosť. Iná splatnosť dlhu musí byť účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Z toho treba vyvodiť záver, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o splnenie dlhu. Začiatok plynutia premlčacej doby tu teda nastal nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu, dohodnutého na neurčitú dobu (viď rozhodnutie 28/1984)
12. Podľa ust. § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. V takomto prípade je žaloba na plnenie podaná predčasne, pretože sám veriteľ nemôže určiť čas plnenia a domáhať sa plnenia, keďže pohľadávka ešte nie je splatná, ale je povinnosťou podať žalobu, v ktorej súd posúdi otázku splatnosti dlhu. Od určenia času plnenia, určeného súdom, plynie premlčacia doba na uplatnenie práva veriteľom na plnenie.
13. V danom prípade z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá doba splatnosti dlhu. V takomto prípade začiatok plynutia premlčacej doby nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu, dohodnutého na neurčitú dobu. V danom prípade takáto skutočnosť nastala 28.3.2007 na čiastku 100.000,- Sk a dňa 18.4.2007 na čiastku 1.000.000,- Sk.
14. Podľa ust. § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu.
15. Podľa ust. § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by bola konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
16. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žaloba bola uplatnená na súde dňa 23.3.2011, teda po trojročnej premlčacej dobe. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýraz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Keďže čas plnenia nebol dohodnutý, súd mal za to, že začiatok premlčacej doby nastal tak, ako je vyššie uvedené, t.j. 28.3.2007 na zaplatenie istiny 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eur a dňa 18.4.2007 na zaplatenie istiny 1.000.000,- Sk, t.j. 33.193,92 eur a keďže žaloba bola na súd podaná po trojročnej lehote a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd k tejto námietke prihliadol a žalobu v celom rozsahu zamietol s prihliadnutím k tomu, že žalobca v priebehu doterajšieho konania nedoložil súdu doklad o tom, kedy bola splatnosť celého dlhu, nepredložil ani výzvu na zaplatenie žalovanej istiny ani inak nepreukázal, aby zročnosť dlhu a začiatok plynutia premlčacej doby nenastal nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu, dohodnutého na dobu neurčitú medzi účastníkmi.
17. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. V danom prípade žalobca v konaní nemal úspech, preto mu náhrada trov konania neprislúcha. Žalobca mal v konaní plný úspech, súd preto zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitným uznesením v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
20. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a zároveň súd zaviazal žalovaného na zloženie preddavku v sume 400,- eur. Žalovaný túto povinnosť splnil a preddavok uhradil. Znalec však vyúčtoval trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 524,56 eur, súd preto na náhradu týchto trov, ktoré boli preddavkované štátom, zaviazal žalobcu, ktorý v konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.